Chce A. Danko trestať biskupov, kňazov a veriacich za ohlasovanie pravdy Evanjelia? Komentár P. Sokola: Quo Vadis SNS – ideová prázdnota A. Danka. Chce A. Danko trestať biskupov, kňazov a veriacich …Viac
Chce A. Danko trestať biskupov, kňazov a veriacich za ohlasovanie pravdy Evanjelia?
Komentár P. Sokola: Quo Vadis SNS – ideová prázdnota A. Danka. Chce A. Danko trestať biskupov, kňazov a veriacich za ohlasovanie pravdy Evanjelia?
Pohľad na slovenskú politickú scénu ukazuje na tragickú absenciu národnej konzervatívnej strany, ktorá by mala vyvažovať politicky nezodpovedné, ekonomicky iracionálne a sociálne populistické návrhy a opatrenia vládnej koalície, spravujúce svoje ministerské pašalíky s cieľom bezohľadne a bez akýchkoľvek škrupúľ parazitovať na verejných financiách.
SNS a jej predseda (významná „politická bytosť“, ako sa sám charakterizoval), sa v tejto ideovo a hodnotovo nedefinovateľnej aliancii (akomsi oligarchicko-populistickom zoskupení) pri každej príležitosti demonštratívne hlási k hodnotám, tradíciám a ideológii politického konzervativizmu.
Pohľad na slovenskú politickú scénu ukazuje na tragickú absenciu národnej konzervatívnej strany, ktorá by mala vyvažovať politicky nezodpovedné, ekonomicky iracionálne a sociálne populistické návrhy a opatrenia vládnej koalície, spravujúce svoje ministerské pašalíky s cieľom bezohľadne a bez akýchkoľvek škrupúľ parazitovať na verejných financiách. SNS a jej predseda (významná „politická bytosť“, ako sa sám charakterizoval), sa v tejto ideovo a hodnotovo nedefinovateľnej aliancii (akomsi oligarchicko-populistickom zoskupení) pri každej príležitosti demonštratívne hlási k hodnotám, tradíciám a ideológii politického konzervativizmu.
Pozrime sa teda bližšie, ako náš politik a mysliteľ „oplodňuje a zveľaďuje“ tradičné kánony konzervatívnej teórie a praxe. V ostatných mesiacoch, keď v zúfalej snahe zvýšiť stranícke preferencie v divokej súťaži s Robertom Ficom v predkladaní doslova extrémistických populistických návrhov, rôznych úľav, poukážok, príspevkov, niekoľkonásobných platov atď., sa tento nadštandardne zabezpečený milovník luxusu úporne usiluje profitovať ako politický teoretik a právny filozof (možno sa rodí nový adept na člena ústavného súdu).
S čím teda Danko ako novopečený expert na teóriu politických strán (čo je, mimochodom, seriózna subdisciplína v rámci politológie) prichádza? Na jednom z posledných, lingvinisticky a obsahovo nezabudnuteľných vystúpení pri príležitosti 25. výročia vzniku SR (kde úplne devótne a opakovane adoroval trojnásobného premiéra, svojho priateľa Roba ako pomaly najväčšieho Slováka v dejinách) rozvíjal svoj vyšpekulovaný od reality absolútne odtrhnutý, akýsi normatívny artefakt „modernej politickej strany“ ako základu „demokracie a silného štátu“.
Danko vo svojom politickom fantazírovaní chce stranám predpísať počet členov, ich organizačnú štruktúru, spôsob fungovania a možno i veľkosť topánok. Náš politický mysliteľ si nevšimol, že historicky najstaršie konzervatívne strany – britskí toryovia a americkí republikáni, nikdy nepoznali formálne členstvo a vždy tvorili len agregát podobne zmýšľajúcich ľudí sympatizujúcich s hodnotami a princípmi konzervatívnej ideológie a politiky. Podľa predsedu parlamentu Danka by sme ich mali zrušiť.
Dankovi, ktorému očividne chýbajú elementárne znalosti o koreňoch ideológie, ku ktorej sa vehementne hlási, akosi zabudol, že konzervativizmus vždy preferoval spontánnosť pred formalizovanou organizovanosťou a jeho ideový otec E. Burke celý život bojoval proti vnášaniu špekulatívnych utopických predstáv do politiky, ktoré napokon vždy vedú k víťazstvu demagógie a politickej tyranie. To je len jeden príklad z ideových kontemplácií „politickej bytosti“ Andreja Danka.
Čo k tomu dodať. SNS mala po roku 1989 historickú šancu obnoviť svoje národné a konzervatívne zamerania a stať sa stabilizujúcim a inšpiratívnym hráčom v našom politickom živote. Bohužiaľ od počiatku „znovuzrodenia“ bola fatálne devastovaná činnosťou svojich lídrov. Po intelektuálnych maloroľníkoch sa jej zmocnil politický niktoš a ideový tlčhuba, ktorý namiesto revitalizácie jej konzervatívneho hodnotového portfólia sa pasoval za bubeníka boja proti antisemitizmu, fašizmu a iným „izmom“ vrátane reumatizmu (súdiac podľa vehementného presadzovania kúpeľných preukazov). Danko, ktorý sa v programovom dokumente „Naša vlasť si zaslúži viac“ (r. 2015) hrdo hlási ku Košickému vládnemu programu (r. 1945), si akosi neuvedomil, že tento dokument znamenal definitívny koniec ideológie konzervativizmu, ale aj počiatok krutého a nemilosrdného prenasledovania jeho predstaviteľov. Ukázal, že hodnoty národnej ideológie a dejiny vlastnej strany sú mu neznáme, alebo čo je ešte horšie, ľahostajné. Áno, naša vlasť si naozaj zaslúži viac. Danko SNS ideovo vyprázdnil – konzervatívne hodnoty nahradil bezbrehým populizmom a abstraktnými, ideovo prázdnymi politickými chimérami.
Paradoxne bojovník proti extrémizmu sa sám stal najväčším politickým extrémistom. Danko a jeho kamarila rôznych hoľkovcov, matečných a plavčanov každý deň demonštruje, že z národnej histórie, ktorú neustále vzývajú, ich inšpirovala len jedna menej slávna kapitola – bašovanie na Muránskom hrade.
(Autor je 1. podpredseda Národnej koalície a bývalý podpredseda a ústredný tajomník SNS)
1. OKTÓBRA 2018 OD ANTON ČULEN
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/2260
Plné znenie definície antisemitizmu, ktorú podal pán A. Danko do podateľne NRSR na prerokovanie v pléne parlamentu a na schválenie
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VII. volebné obdobie
N á v r h
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z …… októbra 2018
k pracovnej definícii antisemitizmu vypracovanej Medzinárodnou
alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatej jej 31
účastníckymi štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 26. mája 2016 v
Bukurešti
Národná rada Slovenskej republiky
A. b e r i e n a v e d o m i e
pracovnú definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou
alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatú jej 31
účastníckymi štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 26. mája 2016 v
Bukurešti, uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o boji proti
antisemitizmu (2017/2692(RSP)), ktoré zdôrazňuje, že nenávistné
prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v
rozpore s hodnotami Európskej únie; vyzýva členské štáty a inštitúcie
a agentúry EÚ na prevzatie tejto pracovnej definície a jej
uplatňovanie s cieľom podporiť súdne orgány a orgány na presadzovanie
práva v ich úsilí o účinnejšie a efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie
páchateľov antisemitských útokov,
spoločné stanovisko 26 štátov (vrátane Slovenskej republiky)
odsudzujúce rastúcu hrozbu antisemitizmu prednesené na 38. zasadnutí
Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva 2. júla 2018 v
Ženeve;
B. v y s l o v u j e s ú h l a s
s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou Medzinárodnou
alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA), a to v takomto znení:
„Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako
nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú
namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich
majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským
ustanovizniam.
Terčom takýchto prejavov môže by tiež Štát Izrael, chápaný ako
židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva
vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za
antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie
poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z „toho,
prečo veci nefungujú“. Je vyjadrený v hovorenom a písanom prejave,
vizuálnych formách a konaní a používa škodlivé stereotypy a negatívne
charakterové črty.
Súčasné príklady antisemitizmu vo verejnom živote, médiách, školách,
na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext,
môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:
1. vyzývanie, napomáhanie alebo ospravedlňovanie zabíjania alebo
ubližovania Židom v mene radikálnej ideológie alebo extrémistického
náboženského pohľadu,
2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo
stereotypných tvrdení o Židoch ako takých alebo o moci Židov ako
kolektívu, akými sú napríklad – najmä, ale nie výlučne – mýtus o
svetovom židovskom sprisahaní alebo o Židoch kontrolujúcich médiá,
ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie,
3. obviňovanie Židov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo
vymyslené krivdy spáchané jednou židovskou osobou alebo skupinou,
alebo aj za činy spáchané Nežidmi,
4. popieranie faktu, rozsahu, mechanizmov (napr. plynových komôr)
alebo úmyslu genocídy Židov v rukách národnosocialistického Nemecka a
jeho podporovateľov a komplicov počas druhej svetovej vojny
(holokaust),
5. obviňovanie Židov ako ľudu alebo Izraela ako štátu z vymyslenia
alebo zveličovania holokaustu,
6. obviňovanie židovských občanov z toho, že sú lojálnejší k Štátu
Izrael alebo k údajným prioritám Židov na celom svete než k záujmom
ich vlastných krajín,
7. odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčenie, napríklad
tvrdením, že existencia Štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia,
8. uplatňovanie dvojitých štandardov voči židovskému ľudu vyžadovaním
správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného
demokratického štátu,
9. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antisemitizmom (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša alebo že robia rituálne popravy) na charakterizovanie Izraela alebo Izraelčanov,
10. prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov,
11. považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie Štátu
Izrael.
Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon
(napr. popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských
materiálov v niektorých krajinách).
Trestné činy sú antisemitské vtedy, keď cieľ útoku – či už ľudia,
alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a
cintoríny) – je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako židovský
alebo spojený so Židmi.
Antisemitská diskriminácia je odopieranie Židom možností alebo služieb
dostupných iným osobám a je nelegálna v mnohých krajinách.“;
C. o d p o r ú č a
vláde Slovenskej republiky, aby
– vykonala analýzu právneho…
Komentár P. Sokola: Quo Vadis SNS – ideová prázdnota A. Danka. Chce A. Danko trestať biskupov, kňazov a veriacich za ohlasovanie pravdy Evanjelia?
Pohľad na slovenskú politickú scénu ukazuje na tragickú absenciu národnej konzervatívnej strany, ktorá by mala vyvažovať politicky nezodpovedné, ekonomicky iracionálne a sociálne populistické návrhy a opatrenia vládnej koalície, spravujúce svoje ministerské pašalíky s cieľom bezohľadne a bez akýchkoľvek škrupúľ parazitovať na verejných financiách.
SNS a jej predseda (významná „politická bytosť“, ako sa sám charakterizoval), sa v tejto ideovo a hodnotovo nedefinovateľnej aliancii (akomsi oligarchicko-populistickom zoskupení) pri každej príležitosti demonštratívne hlási k hodnotám, tradíciám a ideológii politického konzervativizmu.
Pohľad na slovenskú politickú scénu ukazuje na tragickú absenciu národnej konzervatívnej strany, ktorá by mala vyvažovať politicky nezodpovedné, ekonomicky iracionálne a sociálne populistické návrhy a opatrenia vládnej koalície, spravujúce svoje ministerské pašalíky s cieľom bezohľadne a bez akýchkoľvek škrupúľ parazitovať na verejných financiách. SNS a jej predseda (významná „politická bytosť“, ako sa sám charakterizoval), sa v tejto ideovo a hodnotovo nedefinovateľnej aliancii (akomsi oligarchicko-populistickom zoskupení) pri každej príležitosti demonštratívne hlási k hodnotám, tradíciám a ideológii politického konzervativizmu.
Pozrime sa teda bližšie, ako náš politik a mysliteľ „oplodňuje a zveľaďuje“ tradičné kánony konzervatívnej teórie a praxe. V ostatných mesiacoch, keď v zúfalej snahe zvýšiť stranícke preferencie v divokej súťaži s Robertom Ficom v predkladaní doslova extrémistických populistických návrhov, rôznych úľav, poukážok, príspevkov, niekoľkonásobných platov atď., sa tento nadštandardne zabezpečený milovník luxusu úporne usiluje profitovať ako politický teoretik a právny filozof (možno sa rodí nový adept na člena ústavného súdu).
S čím teda Danko ako novopečený expert na teóriu politických strán (čo je, mimochodom, seriózna subdisciplína v rámci politológie) prichádza? Na jednom z posledných, lingvinisticky a obsahovo nezabudnuteľných vystúpení pri príležitosti 25. výročia vzniku SR (kde úplne devótne a opakovane adoroval trojnásobného premiéra, svojho priateľa Roba ako pomaly najväčšieho Slováka v dejinách) rozvíjal svoj vyšpekulovaný od reality absolútne odtrhnutý, akýsi normatívny artefakt „modernej politickej strany“ ako základu „demokracie a silného štátu“.
Danko vo svojom politickom fantazírovaní chce stranám predpísať počet členov, ich organizačnú štruktúru, spôsob fungovania a možno i veľkosť topánok. Náš politický mysliteľ si nevšimol, že historicky najstaršie konzervatívne strany – britskí toryovia a americkí republikáni, nikdy nepoznali formálne členstvo a vždy tvorili len agregát podobne zmýšľajúcich ľudí sympatizujúcich s hodnotami a princípmi konzervatívnej ideológie a politiky. Podľa predsedu parlamentu Danka by sme ich mali zrušiť.
Dankovi, ktorému očividne chýbajú elementárne znalosti o koreňoch ideológie, ku ktorej sa vehementne hlási, akosi zabudol, že konzervativizmus vždy preferoval spontánnosť pred formalizovanou organizovanosťou a jeho ideový otec E. Burke celý život bojoval proti vnášaniu špekulatívnych utopických predstáv do politiky, ktoré napokon vždy vedú k víťazstvu demagógie a politickej tyranie. To je len jeden príklad z ideových kontemplácií „politickej bytosti“ Andreja Danka.
Čo k tomu dodať. SNS mala po roku 1989 historickú šancu obnoviť svoje národné a konzervatívne zamerania a stať sa stabilizujúcim a inšpiratívnym hráčom v našom politickom živote. Bohužiaľ od počiatku „znovuzrodenia“ bola fatálne devastovaná činnosťou svojich lídrov. Po intelektuálnych maloroľníkoch sa jej zmocnil politický niktoš a ideový tlčhuba, ktorý namiesto revitalizácie jej konzervatívneho hodnotového portfólia sa pasoval za bubeníka boja proti antisemitizmu, fašizmu a iným „izmom“ vrátane reumatizmu (súdiac podľa vehementného presadzovania kúpeľných preukazov). Danko, ktorý sa v programovom dokumente „Naša vlasť si zaslúži viac“ (r. 2015) hrdo hlási ku Košickému vládnemu programu (r. 1945), si akosi neuvedomil, že tento dokument znamenal definitívny koniec ideológie konzervativizmu, ale aj počiatok krutého a nemilosrdného prenasledovania jeho predstaviteľov. Ukázal, že hodnoty národnej ideológie a dejiny vlastnej strany sú mu neznáme, alebo čo je ešte horšie, ľahostajné. Áno, naša vlasť si naozaj zaslúži viac. Danko SNS ideovo vyprázdnil – konzervatívne hodnoty nahradil bezbrehým populizmom a abstraktnými, ideovo prázdnymi politickými chimérami.
Paradoxne bojovník proti extrémizmu sa sám stal najväčším politickým extrémistom. Danko a jeho kamarila rôznych hoľkovcov, matečných a plavčanov každý deň demonštruje, že z národnej histórie, ktorú neustále vzývajú, ich inšpirovala len jedna menej slávna kapitola – bašovanie na Muránskom hrade.
(Autor je 1. podpredseda Národnej koalície a bývalý podpredseda a ústredný tajomník SNS)
1. OKTÓBRA 2018 OD ANTON ČULEN
Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/2260
Plné znenie definície antisemitizmu, ktorú podal pán A. Danko do podateľne NRSR na prerokovanie v pléne parlamentu a na schválenie
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VII. volebné obdobie
N á v r h
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z …… októbra 2018
k pracovnej definícii antisemitizmu vypracovanej Medzinárodnou
alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatej jej 31
účastníckymi štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 26. mája 2016 v
Bukurešti
Národná rada Slovenskej republiky
A. b e r i e n a v e d o m i e
pracovnú definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou
alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatú jej 31
účastníckymi štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 26. mája 2016 v
Bukurešti, uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o boji proti
antisemitizmu (2017/2692(RSP)), ktoré zdôrazňuje, že nenávistné
prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v
rozpore s hodnotami Európskej únie; vyzýva členské štáty a inštitúcie
a agentúry EÚ na prevzatie tejto pracovnej definície a jej
uplatňovanie s cieľom podporiť súdne orgány a orgány na presadzovanie
práva v ich úsilí o účinnejšie a efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie
páchateľov antisemitských útokov,
spoločné stanovisko 26 štátov (vrátane Slovenskej republiky)
odsudzujúce rastúcu hrozbu antisemitizmu prednesené na 38. zasadnutí
Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva 2. júla 2018 v
Ženeve;
B. v y s l o v u j e s ú h l a s
s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou Medzinárodnou
alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA), a to v takomto znení:
„Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako
nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú
namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich
majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským
ustanovizniam.
Terčom takýchto prejavov môže by tiež Štát Izrael, chápaný ako
židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva
vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za
antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie
poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z „toho,
prečo veci nefungujú“. Je vyjadrený v hovorenom a písanom prejave,
vizuálnych formách a konaní a používa škodlivé stereotypy a negatívne
charakterové črty.
Súčasné príklady antisemitizmu vo verejnom živote, médiách, školách,
na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext,
môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:
1. vyzývanie, napomáhanie alebo ospravedlňovanie zabíjania alebo
ubližovania Židom v mene radikálnej ideológie alebo extrémistického
náboženského pohľadu,
2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo
stereotypných tvrdení o Židoch ako takých alebo o moci Židov ako
kolektívu, akými sú napríklad – najmä, ale nie výlučne – mýtus o
svetovom židovskom sprisahaní alebo o Židoch kontrolujúcich médiá,
ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie,
3. obviňovanie Židov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo
vymyslené krivdy spáchané jednou židovskou osobou alebo skupinou,
alebo aj za činy spáchané Nežidmi,
4. popieranie faktu, rozsahu, mechanizmov (napr. plynových komôr)
alebo úmyslu genocídy Židov v rukách národnosocialistického Nemecka a
jeho podporovateľov a komplicov počas druhej svetovej vojny
(holokaust),
5. obviňovanie Židov ako ľudu alebo Izraela ako štátu z vymyslenia
alebo zveličovania holokaustu,
6. obviňovanie židovských občanov z toho, že sú lojálnejší k Štátu
Izrael alebo k údajným prioritám Židov na celom svete než k záujmom
ich vlastných krajín,
7. odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčenie, napríklad
tvrdením, že existencia Štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia,
8. uplatňovanie dvojitých štandardov voči židovskému ľudu vyžadovaním
správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného
demokratického štátu,
9. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antisemitizmom (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša alebo že robia rituálne popravy) na charakterizovanie Izraela alebo Izraelčanov,
10. prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov,
11. považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie Štátu
Izrael.
Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon
(napr. popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských
materiálov v niektorých krajinách).
Trestné činy sú antisemitské vtedy, keď cieľ útoku – či už ľudia,
alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a
cintoríny) – je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako židovský
alebo spojený so Židmi.
Antisemitská diskriminácia je odopieranie Židom možností alebo služieb
dostupných iným osobám a je nelegálna v mnohých krajinách.“;
C. o d p o r ú č a
vláde Slovenskej republiky, aby
– vykonala analýzu právneho…
