Kritická analýza filmu „TISOVE TIENE“ (II. časť): Americké orgány vyhlásili po vyšetrovaní v táboroch v Nemecku, že Tisu nepokladajú za vojnového zločinca v bežnom slova zmysle.

Zmluva medzi Američanmi a vládou SR.

Americké vyšetrujúce orgány, v ktorých rukách sa ocitla vláda Slovenskej republiky po úteku do exilu, vyhlásili po vyšetrovaní v táboroch v západnom Nemecku, že Tisu nepokladajú za vojnového zločinca v bežnom slová zmysle. Oznámili mu, že podávajú návrh na jeho prepustenie.

Dr. Murín vo svojich svedectvách hovorí o tejto zmluve medzi Američanmi a vládou SR:

„Najdôležitejším bodom bola zmluva uzavretá 8. mája 1945 medzi slovenskou vládou a veliteľom XI. telesa armády Spojených štátov gen. Walkerom (je to asi ten istý Walker, ktorý zahynul tragicky r. 1951 v Kórei). Gen. Walkera zastupoval gen. Colliers, človek menšej štíhlej postavy.

– Priniesol som aj odpis zmluvy v angličtine a v slovenskom preklade. Dal mi ich pre prezidenta predseda vlády Dr. Štefan Tiso. ( 31) Text. zmluvy možno nájsť v knihe R. Kirschbauma „Slovakia, Nation of the crossroads“ str. 295-296. V zmluve gen. Walker sa zaviazal chrániť slovenskú kolóniu v Kremsmünsteri, ako aj Slovákov, ktorí sa nachádzali na území okupovanom americkou armádou. Obzvlášť ju prisľúbil chrániť voči Sovietom, ak by sa stalo, že pri definitívnom rozhraničovaní zón, Kremsmünster by pripadol Sovietom, poskytne plnú pomoc na odtransportovanie kolónie. Slovenská vláda sa zaviazala, že neurobí žiaden politický krok, ktorý by mohol byť v nesúlade s dotyčným veliteľstvom americkej armády. Niečo ako protektorát.“ (32)

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/2843

„Prezident prijal zmluvu v daných okolnostiach ako dobrú vec, pravda pritom predpokladal, že z americkej strany podpis veliaceho generála je záväzný, a že
bude účinný. No neskôr istý poručík Náthan Swerdlov zrušil podpis vysokých
amerických dôstojníkov aj písomne dané slovo generálom Walkerom.“(33)

Prezident Tiso nikdy nedovolil, aby americkí letci, ktorí boli zostrelení nad Slovenskom, boli vydaní do Nemecka ako vojnoví zajatci. Ak by mali američania poznatky o tom, že Tiso bol kolaborant, iste by vôbec nepracovali na zmluve o jeho nevydaní do ČSR. Počas procesu obhajcovia poukazovali
i na to, že Tisu nevydala americká vláda a na území obsadenom Američanmi sa Tiso dostal do rúk československých orgánov porušením medzinárodného práva. Podľa medzinárodných dohôd o stíhaní vojnových zločincov neboli dodržané podmienky na vydanie Tisu a jeho stíhanie v ČSR, naopak mal zaručene právo azylu.

Dr. Ečer pred súdom priznal, že britská vláda bola proti vydaniu Dr. Tisu do ČSR. Dokonca i kardinál Faulhaber robil všetko preto, aby zachránil prezidenta Dr. Tisu. V jeho pláne bolo dopraviť ho lietadlom do Vatikánu. Bol presvedčený, že jeho príhovor za prezidenta u američanov skôr či neskôr zaváži. Veľké sympatie k prezidentovi prejavoval i pápežský nuncius Caesare Orsenigo, ktorý mal možnosť v Berlíne sledovať, ako Nemci vnímali politiku Dr. Tisu.

O záchranu Dr. Tisa sa usiloval aj Vatikán, tak ako to uvádza vo svojej knihe M. S. Ďurica: „Bývalý vyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karol Sidor na audiencii u pápeža Pia XII. 29. júna 1945 prosil o pomoc a ochranu pre všetkých členov Slovenskej vlády, ktorí odišli do exilu. Pius XII. ho uistil: „Urobili sme čo sa dalo. Dostali sme všeobecne ubezpečenie, že nikto z americkej zóny v Rakúsku a Nemecku proti svojej vôli nebude nútený vrátiť
sa domov.“ (34)

Napriek týmto skutočnostiam vydali americké úrady prezidenta Slovenskej republiky so svojim sprievodom do rúk československých orgánov. Národný súd ho uznal vinným a nechal ho dňa 18. apríla 1947 popraviť.

Dr. Tiso ako vojnový zločinec.

Bol Tisov proces pred Národným súdom skutočne spravodlivým a objektívnym posúdením jeho činnosti? Ak bol teda Tiso kolaborant a vojnový zločinec, prečo sa usilovali Američania o jeho záchranu a oznámili mu, že ho nepokladajú za vojnového zločinca v bežnom slova zmysle? Čo ich viedlo k tomu, že ho chceli prepustiť?

J. Spigler na adresu Tisovej viny v dokumente konštatuje: „Pre mňa bol zradca katolíckej církve a nemohol som tomu nikdy rozumieť ako jeden Mons. katolícky kňaz, túto zodpovednosť v jednom fašistickom štáte ako prezident prevzal.“ (35)

Je zvláštne, že tak ako tvrdí John Spigler aj Národný súd prostredníctvom predsedu Daxnera išiel nad rámec svojich kompetencií a snažil sa dokázať Tisovi, že bol zradca „Katolíckej církve“, alebo že „porušoval učenie katolíckej cirkvi“.

Žiadny cirkevný súd takýto rozsudok nad Tisom však nikdy nevyniesol.

K vyjadreniam o tom, či bol Dr. Tiso naozaj vojnovým zločincom, alebo nie, treba pripomenúť, že:
– Generálny prokurátor ČSFR JUDr. Tibor Böhm z titulu svojej funkcie prehlásil, že Dr. Jozef Tiso nebol vojnovým zločincom. (36)

– Hlavný prokurátor štátu Izrael Gedeon Hausner v mene Svetovej židovskej organizácie potvrdil že prezident Dr. Jozef Tiso sa nenachádza na žiadnej listine vojnových zločincov. (37)

– Osoba Dr. Jozefa Tisu nebola zaujímavá ani pre najaktívnejšieho vysokého organizátora izraelskej tajnej polície na úseku pátrania po skrývajúcich sa nacistoch p. Simona Wiesenthala. (38)

– Prezident Tiso nepodpísal Židovský kódex. Práve naopak udeľoval veľkodušne výnimky. Koľko tisíc židov tým zachránil, sa presne nepodarilo zistiť. Národný súd v tejto veci odmietol vypočuť svedkov. Podľa výskumov Ivana Kamenca uverejnených v Domino fórume (č. 37-ročník 2000) Tiso udelil 1100 výnimiek, ktoré sa vzťahovali aj na rodinných príslušníkov. Čo bolo spolu okolo 5000 ľudí.

– Je známe, že Dr. Jozef Tiso si vymienil právo ako prezident republiky, aby mohol udeľovať osobitné výnimky pre Židov. Advokáti Dr. Tisu pred Národným súdom vyhlásili, že Dr. Jozef Tiso takto zachránil vyše 9000 Židov pred vyvezením.
– Je tu vážne svedectvo arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku zo dňa
6. januára 1947, v ktorom vyhlásil: „Je zistené, že vydanie židovského kódexu on ako prezident nepodpísal … „

V ďalšom arcibiskup Dr. Kmeťko uviedol: „Viem, že Židia aj mne povedali, že je potrebné, aby Tiso zostal naďalej prezidentom, lebo že ak on tam nebude všetci židia zahynú do posledného.“ (39)
–Biskup Dr. Michal Buzalka 30. januára 1947 pred Národným súdom vypovedal, že mnoho raz intervenoval u Dr. Tisu v prospech Židov, a že mu tento vždy vyšiel v ústrety. Tak len na intervenciu biskupa Buzalku zachránil Dr. Jozef Tiso 100 – 12O židov. (40)

-Slovenský Katolícky biskupský zbor podal 8. januára 1946 žiadosť na predsedníctvo Slovenskej národnej rady v Bratislave, v ktorej sa postavil na obranu Dr. Jozefa Tisu.

V žiadosti sa mimo iné uvádza: „Máme tiež vedomosti o tom, že po vynesení protižidovských nariadení Dr. Jozef Tiso bol ochotný zriecť sa prezidentstva.“ (41)

– Na súdnom procese neboli predložené dokumenty, ktoré by dokázali tú skutočnosť, že Dr. Tiso svojim podpisom potvrdil vyhlásenia vojny.
– Slovenský štát nevznikol v prvom rade vôľou Hitlera, ale slobodným a demokratickým rozhodnutím poslancov Slovenského snemu.

alianciazanedelu.sk/archiv/2843