Msgr. V. Trstenský: Dr. Jozef Tiso bol vzorom kresťanského štátnika, verný služobník prirodzeného práva, tvorca sociálnych reforiem, obranca viery, ochranca kresťanstva pred náporom ateistického komunizmu.

I osobné kvality Dr. Jozefa Tisu hovoria jasnou rečou, aký to bol muž. Bol vzorom kresťanského štátnika, verný služobník prirodzeného práva, tvorca sociálnych reforiem, obranca viery, ochranca kresťanstva pred náporom ateistického komunizmu…. atď.

Stal sa obeťou komunizmu a benešovského čechoslovakizmu i nepríčetnej nenávisti protikňazských a proticirkevných elementov doma i v zahraničí. Sám to krásne vyjadril v svojom predsmrtnom duchovnom odkaze národu:
„V duchu tej obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady: Za Boha a národ vždy, všade a v každom ohľade. Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon on stvoril a do každého národa vštepil.

Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade toho zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale aj v záujme svojej ďalšej budúcnosti chrániť.

Ako si prosím od Vás, aby ste si v modlitbách svojich spomenuli na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za Vás prosiť vševládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe za Boha a národ žehnal, aby národ slovenský bol vždy verným a oddaným synom Cirkvi Kristovej.“ To povedal 18. apríla 1947 o tretej hodine rannej.

Pán prezident Dr. Jozef Tiso si teda zasluhuje všeobecný obdiv, úctu, lásku, OLTÁR a tak večnú pamiatku.

Túto vďačnú lásku si zasluhujú aj všetci tí, ktorí, či ako kňazi, rehoľníci, rehoľné sestry alebo laici každého stavu, pred ním, s ním a po ňom obetovali svoje životy za Boha a národ! Tých bolo dosť a dosť už za boľševického vpádu na východné Slovensko pod vedením Bélu Kuna, zabitých na zhromaždeniach Andreja Hlinku, , no najmä za tzv. národného povstania, za boľševickej vlády v rokoch 1945 – 1989! Naša vďačnosť žiada, aby mená tých nohých obetí boli zverejnené a dostali sa tak nielen do histórie bojovníkov slovenského národa za jeho slobodu, a za ľudské práva, ale aj aby príkladom takej hrdinskej samožertvy súčasným i budúcim slovenským generáciám zobúdzali z akejsi náboženskej a národnej „dolce far niente“, príjemnej záhaľky takých, čo hovoria „nedá sa nič robiť“.

Za všetky prostriedky, pomocou ktorých sme sa i napriek mnohým vnútorným a vonkajším ťažkostiam zachovali dosiaľ ako národ veriaci, musíme ďakovať predovšetkým Pánu Bohu, ktorý nás ochraňoval a v ktorého sme vždy verili.
Za všetky prostriedky, pomocou ktorých sme sa i napriek mnohým vnútorným a vonkajším ťažkostiam zachovali dosiaľ ako národ a národ veriaci, musíme ďakovať predovšetkým Pánu Bohu, ktorý nás ochraňoval a v ktorého sme vždy verili. Nemusíme sa obávať ani o svoju budúcnosť, ako ostaneme podľa rady nášho pána prezidenta Dr. Jozefa Tisu vernými a oddanými synmi a dcérami Kristovej Cirkvi.

Tú vernosť však musíme zachovať v zmýšľaní, v reči, v skutkoch, v svojich domácnostiach i vo verejnom živote, teda aj v politike, vo vzájomnom styku s blížnymi, v hromadných oznamovacích prostriedkoch, na zábavách, v pohostinských miestnostiach, v obrane viery… atď. Nesmieme ju vylúčiť, ani v debatách okolo okrúhleho stola v televízii, najmä ak sa radíme, ako ochrániť seba a iných pred smrtonosnou chorobou AIDS, pred vzmáhajúcimi sa manželskými rozvodmi, pred kriminalitou, pred skazenosťou mládeže, pred drogami, pred hašterivosťou, pred samovraždami… atď.

Pamätajme,: Náš národ nezachráni pred jeho zničením bojový ateizmus, prezervatívy, manželstvá na skúšku, potraty, rozvody, pornografia, verejné domy oplzlosti a hriechu, sexuálne vyžívanie sa nedospelých a vôbec slobodných, lákavé kšeftárstvo, s „návnadami“ vyžiť sa bez krutých následkov, kupčenie s ľudskými telami… atď., ako radia pri okrúhlych stoloch, žiaľ , žiaľ, tzv. „vzdelanci“ a s doktorskými titulmi „odborníci“ na „blažený život“ bez ohľadu , či sa získa čnosťou, alebo hriechom.

Tieto a podobné rady nielen zaváňajú peklom, ale vrhajú do neho už v tejto časnosti každého, kto im podľahne. Záchranou nášho národa pred záhubou je a ostane jedine Pán Boh, život podľa jeho zákonov, živá viera v neho, Kristove prostriedky spásy, ako modlitba, sviatosti, dobrá rodičovská a školská výchova, súce spoločenstvá mládeže, ochrana pred zvodmi do bahna hriechu, teda pred všetkými príležitosťami, ktoré ako zradné polypy číhajú na svoju obeť.

Len pomocou týchto a podobných prostriedkov sa náš národ zachráni pred časnou i večnou záhubou a vymôže si čestné miesto medzi tými národmi Európy, ku ktorým sa už v ranej dobe ich tvoriaceho sa spoločenstva pripojil, keď spolu s nimi prijal Krista za svojho ochrancu. Jemu patrí teraz i na veky naša vďaka, chvála a česť aj sláva! Prosme ho, aby bol stále s nami a pomáhal nám všetkým, ktorý sa cítime a aj sme korunou tvorstva, byť a ostať vždy dobrodincami a nikdy nie katmi a hrobármi slovenského národa a jeho Cirkvi.

Msgr. Viktor Trstenský
Na vedomie Michal Kováč, prezident,
Najd. Otcovia biskupi
Predstavitelia štátnej a politickej moci
Hromadné oznamovacie prostriedky

Z listu Msgr. Viktora Trstenského prezidentovi M. Kováčovi, biskupom, politickej moci a médiam
(Nemôžem mlčať, Vydavateľstvo Nové Mesto sro. 1995)

Pripravil A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/3075