Clicks674

Spoločnosť stráca ľudskú tvár. Kresťania sa v demokratických podmienkach sami vyradili z boja o vedúce pozície v spoločnosti

Vy ste soľ zeme… Vy ste svetlo sveta Sledujem, ako sa čoraz rýchlejšie v našej krajine vytrácajú z verejného, rodinného i osobného života kresťanské prejavy a postoje. Zdá sa mi, že tento trend …More
Vy ste soľ zeme… Vy ste svetlo sveta

Sledujem, ako sa čoraz rýchlejšie v našej krajine vytrácajú z verejného, rodinného i osobného života kresťanské prejavy a postoje. Zdá sa mi, že tento trend prináša čoraz viac problémov, lebo ľudia nedokážu správne žiť, akoby ich to nemal kto učiť.

Hlavným záujmom väčšiny sa stávajú materiálne hodnoty, ktoré sa nedarí vždy napĺňať podľa predstáv. Mnohí ľudia žijú len telesne, to duševné a duchovné popierajú alebo odsúvajú, a to im prináša nové problémy, v ktorých sa zamotávajú – často končia tragicky, utápajú sa v alkohole, drogách, dlhoch, nezriadených vzťahoch, v slepých uličkách…

Tento trend sa v našej krajine rozšíril najmä po roku 1989, keď s otvorením hraníc prišli k nám aj mnohé negatívne myšlienky a ľudí oslabených totalitným režimom ľahko zlákali na nesprávne cesty povrchného a prázdneho života. K starým problémom teraz pribúdajú nové a spoločnosť sa stáva neľudskou, barbarskou.

Na jednej strane sú bohatí, ktorí zväčša vysokou morálkou neoplývajú, na druhej strane chudobní, ktorým nemá kto pomôcť. Ak sa k tomu pridajú problémy zdravotné, pribudnú roky, ak človek nemá dobré rodinné a priateľské vzťahy, zostáva často nielen bez dostatočnej materiálnej podpory, ale aj bez podpory ľudskej.

Akoby už nebolo nikoho, kto by naznačoval cestu, na ktorej možno prežívať život spokojne, radostne a šťastne. Čoraz častejšie vedúce posty v spoločnosti na všetkých úrovniach preberajú ľudia bez odborných a morálnych predpokladov, bez zodpovednosti a slušnosti, ktorí dokážu iných zmanipulovať, aby získali moc, ktorú využívajú na vlastné ciele – a spoločnosť na to dopláca. Dokážu rozkladať, kritizovať, nariaďovať, búrať… ale nie tvoriť a budovať, už vôbec nie slúžiť.

Všetci chceme konzumovať, ale nikto nechce platiť za nezdravý štýl života, a tak žijeme na úkor minulosti i budúcnosti, i jeden na úkor druhého. Tí najchudobnejší to platia najviac a bohatí bohatnú čoraz rýchlejšie. Chceme všetky výhody bez platenia, pôžitky bez zodpovednosti, myslíme len na seba, druhí a ich problémy nás nezaujímajú…

Kresťanstvo dávalo našim predkom po stáročia smer života a fungovalo to aj v rokoch ťažkých, vojnových, v porobe, v chudobe a biede… Vďaka múdrym, silným osobnostiam, najčastejšie kňazom, a vďaka usporiadanému rodinnému životu fungovali aj širšie vzťahy i celá spoločnosť. V súčasnosti sa menia aj pravidlá v Cirkvi a zdá sa mi, že tam môžeme hľadať korene toho, že sa rúca svet. Tak ako mnohí jednotlivci žijú bez perspektívy, bez nádeje, tak aj mnohé zoskupenia, národy, štáty akoby nevedeli, ako ísť ďalej.

Problémov pribúda, aspoň my, ktorí neoplývame materiálnym bohatstvom, to takto cítime. Obchody sú síce plné tovaru, ale musíme dobre rozmýšľať, čo si ešte môžeme dovoliť kúpiť a čo nie, čo je síce pochopiteľné, ale ak sa to dotýka základných životných potrieb, tak je to vážny signál. Zdravotníctvo funguje, ale človek má niekedy problém dostať sa do ordinácie odborného lekára. Môžeme cestovať po svete, ale väčšinou nemáme prostriedky, aby sme si to mohli dovoliť…

Kresťania sa v demokratických podmienkach sami vyradili z boja o vedúce pozície v spoločnosti. Veľmi rýchlo prešustrovali morálny kredit z rokov totality, keď stáli na čele boja proti režimu a boli ním najviac prenasledovaní. Tí, ktorí sa stali zástupcami kresťanov v politike, pochopili to zrejme ako vlastnú cestu, ktorá im priniesla rýchle obohatenie; nepotrebovali viesť s nikým dialóg, sami vedeli, čo je najlepšie; obyčajne ich jediným kritériom bolo – a bojím sa, že aj je – udržať si svoje pozície. Či všetci vždy pri tom použili čestné prostriedky, zostáva otázkou.

Je faktom, že kresťania už vážnejšie nezasiahnu do najbližšej voľby prezidenta.

A do Európskeho parlamentu vytvorili jasne vyprofilované kresťanské zoskupenia tri rôzne kandidátske listiny. Iste jednu z týchto ponúk využijem, ale aj tak si môžeme len tipovať, koľkí z nich sa tam asi dostanú. Podobne to vyzerá na nižšej úrovni: kresťanskí politici rozhádaní, unavení, populistickí, poplatní liberálom i socialistom, záujmovým či finančným skupinám… Spoločnosť stráca ľudskú tvár, mnoho ľudí zápasí o prežitie, iní zas zápasia o miesto v Európskom parlamente. Oni nechápu nás a naše problémy a bolesti a my zas nechápeme ich. Kto je za to zodpovedný? Kresťanskí politici? Cirkev? Kňazi? Kresťania? Nechápaví ľudia?


Kresťania pri poslednom sčítaní obyvateľstva tvorili najväčšiu skupinu spoločnosti. V spoločenskom živote sa to však, žiaľ, neodráža. Politicky rozhodujúce sú liberálne a ľavicové sily. Život spoločnosti je sekularizovaný, kresťanské inštitúcie bojujú o prežitie a kresťanská morálka upadá. Ľudia si žijú po svojom. Niekedy sa to zdá až schizofrenické: iné sa deklaruje v kostole, iné je to v živote počas týždňa. Ale aj v kostoloch ubúda ľudí, klesá záujem o kresťanské podujatia, už tridsať rokov trvale klesá náklad kresťanských periodík a knižných publikácií.

Ktosi kresťanov tlačí do nepodstatných a vopred prehraných bitiek. Kresťanov mnohí radi využívajú na svoje prízemné ciele, všetky politické strany sa uchádzajú o ich dôveru. Mnohí by si priali, keby sa kresťania nezištne starali o starých a chorých, keby kresťanskí pedagógovia vychovávali zadarmo, keby kňazi plnili všetky požiadavky ľudí, ale takmer nikto do nich nechce investovať viac než drobnú mincu v nedeľu v kostole.

Cirkev súčasnosti trápia mnohé problémy, ktorých riešenie nie je jednoduché, ona sama je paralyzovaná. Riešenie vidím v návrate k prvotnej svätosti, ktorú mala pri svojom založení Ježišom Kristom a ktorú apoštoli a prví kresťania potvrdili obetou vlastného života.Dnešný model konzumného kresťana vedie k tomu, čoho sme svedkami – a možno v západnej Európe ešte viac než u nás.

Byť kresťanom znamená žiť podľa príkladu a učenia Ježiša Krista. Iste, k tomuto ideálu sa musíme približovať počas celého života a zápasiť s hriechom a svojou slabosťou, ale ak ho opustíme, tak smerujeme do záhuby. Nezachránia nás ani zázraky, ani reklama, ani populizmus, ani falošná ľudskosť. Jedine Kristus nás vedie k životu. K životu vo večnosti i k radostnému a tvorivému životu časnému.

Ľudovít Košík

alianciazanedelu.sk/archiv/3319
zaba likes this.
Medzinárodný škandál a strápňovanie starostky Z. Aufrichtovej (OKS). V duchu bojového ateizmu
zrušila slávnostné uvedenie knihy spomienok nebohého arc. D. Hrušovského