Clicks475

Historik F. Vnuk: Andy Warhol, jeho viera a inakosť. Andy miloval svoju Cirkev, ktorá učí, že nie je hriechom ani nešťastím byť “gay”. Cirkev hlása, že hriešne sú iba homosexuálne akty; ako je hriešny každý sexuálny akt mimo manželstva

Historik F. Vnuk: Andy Warhol, jeho viera a inakosť. Andy miloval svoju Cirkev, ktorá učí, že nie je hriechom ani nešťastím byť “gay”. Cirkev hlása, že hriešne sú iba homosexuálne akty; ako je …More
Historik F. Vnuk: Andy Warhol, jeho viera a inakosť. Andy miloval svoju Cirkev, ktorá učí, že nie je hriechom ani nešťastím byť “gay”. Cirkev hlása, že hriešne sú iba homosexuálne akty; ako je hriešny každý sexuálny akt mimo manželstva.
Andy Warhol v rozhovore s pápežom Jánom Pavlom II. na verejnej audiencii v roku 1980

V prvých dňoch októbra sa v médiách objavila správa, že Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach otvorilo v Bardejove výstavu diel, v ktorých sa tento svetoznámy majster popartu (populárneho umenia) venuje náboženským témam.

V tejto súvislosti kurátorka výstavy Carmen Cilipová uviedla, že „Andy Warhol bol hlboko veriaci človek, a to je práve to málo známe o ňom.
Takže práve túto stránku odhaľujeme.“ A riaditeľ Múzea Martin Cubjak doplňuje jej informáciu: „Samozrejme, sa neprezentoval nejakými svojimi náboženskými témami počas tej svojej aktívnej tvorby už aj z toho dôvodu, že to nebolo nejaké módne, ale bola to jeho veľmi silná a intímna téma.“

Náboženská tematika umeleckej tvorby Andyho Warhola je predmetom knihy nedávno zomrelej profesorky teológie a umenia Jane Daggett Dellinberger The Religious Art of Andy Warhol (Continuum, New York 1998). Tam sa dozvedáme, že v posledných rokoch svojho života Warhol namaľoval vyše 100 obrazov, ktoré boli inšpirované slávnou maľbou renezančného umelca Leonarda da Vinci, Posledná večera. Tri z tých vyobrazení majú rozmery “25 by 35 feet” (7,6 x 10,7 metrov). V jeho umeleckej pozostalosti sa nachádza 112 portrétov Ježiša Krista.

Andy Warhol má povesť moderného umelca-bohéma a všetkého, čo s takým štýlom života súvisí. Ale to je skreslený a neúplný portrét jeho osobnosti ako umelca. Áno, bol moderným umelcom, dokonca vedúcim predstaviteľom tzv. Pop art – umeleckého štýlu, ktorý zobrazuje obyčajné predmety každodenného života niekedy až krikľavo pestrými farbami (napríklad plechovky Campbell´s soup).

Ďalšou a oveľa menej známou črtou jeho života bola však jeho trvalá a neochvejná prítuľnosť ku kresťanskej viere jeho rodičov.
A táto skutočnosť ho priamo spája so Slovenskom. Totiž obaja jeho rodičia, Andrej Varchola a Júlia rod. Závacká pochádzajú zo severovýchodnej slovenskej obce Miková, okres Medzilaborce. Jeho otec odišiel za prácou do Ameriky v roku 1914. Usadil sa v Pittsburgskom predmestí Oakland, v štáte Pensylvánia, kde pracoval ako baník v uhoľných baniach. Po vojne v roku 1921 pricestovala za ním aj manželka Júlia. V Amerike sa im narodili traja synovia: Pavol, Ján a dňa 6. augusta 1928 Andrej. Pod vplyvom amerického prostredia rodina zmenila svoje priezvisko z “Varchola” na “Warhol” a dorastajúci mladík Andrej bol medzi svojimi spoločníkmi známy pod menom “Andy”.

Andrej ako chlapec pravidelne chodieval s rodičmi a súrodencami do gréckokatolíckeho kostola sv. Jána Zlatoústeho v Pittsburgu.
Svojej viere sa nikdy neodcudzil. Keď v dospelých rokoch opustil rodičovský dom a presťahoval sa do New Yorku, “takmer denne navštevoval dominikánsky kostol Sv. Vincenta Ferrerského v newyorkskej štvrti Manhattan (816 Lexington Ave, Manhattan NY)”. Páter Sam Matarazzo, ktorý tam bol v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch farárom, spomína, ako ho často videl sedieť alebo kľačať. Obyčajne bol utiahnutý v poslednej lavici, lebo nechcel, aby ho niekto spoznal a prípadne sa mu prihovoril. Inokedy sa zas zvykol zastaviť v kostole aj popoludní; zažal sviečku pred sochou Panny Márie a pobudol krátky čas v modlitbe.

Pri tom všetkom Andy Warhol vôbec netajil svoju homosexualitu.

Otvorene sa hlásil k svojej sexuálnej orientácii dávno pred tým, než sa to stalo módou, najmä v umeleckých kruhoch. Spomína, že vždy mal z toho zábavu, keď videl, ako sa pri tom ľudia tvária, keď to od neho počujú a ako to mnohých privádza do rozpakov. Andy sa však vedel kresťansky vyrovnať so životnou situáciou, ktorú vtedy mnohí pokladali za nepríjemnú, alebo dokonca nešťastnú. V tomto ohľade predstavuje príkladný typ človeka-intelektuála, ktorý nevidí v postoji Katolíckej cirkvi k sexuálnej inakosti nijakú prekážku normálneho života viery. Andy miloval svoju Cirkev, ktorá učí, že nie je hriechom ani nešťastím byť “gay”. Cirkev hlása iba toľko, že hriešne sú iba homosexuálne akty; v tom istom zmysle, ako je hriešny každý sexuálny akt mimo manželstva.

Andy sa vypracoval na vynikajúceho umelca s originálnymi nápadmi. Jeho tvorba vyvolávala rozdielne reakcie, ale ostáva faktom, že sa ňou natrvalo zapísal do dejín umenia. Svedčí o tom aj skutočnosť, že jeho diela sa dnes radia k vrcholným prejavom umeleckej tvorby 20. storočia. Pokiaľ ide o komerčný úspech, z moderných umelcov iba Picasso a Dali sa mu vyrovnajú. Dňa 13. nov. 2013 americký denník New York Daily News priniesol správu „Andy Warhol painting sells for $ 105 M“ – Obraz Addyho Warhola predali za 105 miliónov dolárov. Opakujem: sto päť miliónov amerických dolárov za jeden obraz!

Beh jeho života sa náhle a neočakávane skončil uprostred produktívnej umeleckej činnosti. Vo februári 1987 sa Andy podrobil operácii žlčníka. Počas postoperatívneho zotavovania zomrel v spánku v časných ranných hodinách dňa 22. februára 1987 na “zlyhanie srdca”. Jeho mŕtve telo ležalo v otvorenej rakve. V ruke držal modlitbovú knižku a červenú ružu. Mal jednoduchý, ale veľmi dojemný kresťanský pohreb so sv. omšou v grécko-katolíckom kostole Sv. Ducha v rodnom Pittsburghu.

Pohrebnú kázeň predniesol msgr. Peter Tay a za umeleckú pospolitosť sa s ním rozlúčila speváčka-skladateľka Yoko Ono (manželka známeho člena speváckej skupiny Beatles Johna Lennona) a britský historik umenia John Richardson, ktorý – medzi iným – povedal:
“Rád by som chcel spomenúť aj inú črtu Andyho charakteru, ktorá je skrytá pred verejnosťou a poznajú ju iba jeho najbližší priatelia: je to jeho duchovná stránka. Tí, ktorí ho poznali za okolností a v prostredí, ktoré je antitézou duchovného života, by mohli byť prekvapení, že aj takáto stránka v ňom bola.


No ona tam istotne bola a je kľúčom k poznaniu umelcovej psychy. Hoci mnohí z nás Andyho pokladali – a to s určitým oprávnením – za pasívneho pozorovateľa, ktorý sa nikdy nesnažil vnucovať svoje vnútorné presvedčenie iným, vedel byť v určitých prípadoch veľmi účinným misionárom. Pozitívne viem aspoň o jednom prípade, kde Andy bol zodpovedný za obrátenie, za návrat ku kresťanskému štýlu života.
Osobitne bol hrdý na to, že mohol finančne podporovať a tak umožniť svojmu synovcovi štúdium na ceste ku kňazstvu.


Pravidelne pomáhal charitatívnej organizácii, ktorá poskytovala jedlá a prístrešie hladným a bezdomovcom. To bol Andy, ktorý vedel takto pokorne a v skrytosti konať. Naša vedomosť o tejto jeho utajovanej zbožnosti nevyhnutne mení naše poznanie umelca, ktorý takpovediac podviedol svet, pretože sa o ňom nesprávne predpokladalo, že jeho životným cieľom sú peniaze, svetská sláva, obdivovaný životný štýl. Andyho život budil dojem, že bol celkom iný, než v skutočnosti bol.”

Pekné svedectvo o jeho skrytej zbožnosti vydáva aj americká kunsthistorička Kathy Schiffer, ktorá zaznamenala: “Pri svojej posteli mal Andy Warhol vlastnoručne vytvorené gypsové súsošie s Ukrižovaným Kristom a na jeho nočnom stolíku spočívala častým užívaním opotrebovaná modlitbová knižka. Pod svojou bielou košeľou nosil okolo krku retiazku s krížikom a v jeho vrecku mal vždy svoje miesto ruženec.”

V januári minulého roka sa v periodiku The Art Newspaper objavila správa, že Vatikánske múzeum, v spolupráci s múzeom v Pittsburghu pripravuje v roku 2019 výstavu Andyho obrazov s náboženskou témou. Riaditeľka vatikánskych múzeí, Barbara Jatta, komentovala správu slovami: „Veľmi nám záleží na tom, aby sme odhalili a predstavili duchovnú stránku umelca. Je pre nás veľmi dôležité viesť dialóg so súčasným moderným umením. Žijeme vo svete obrazov a Cirkev musí mať účasť na tomto dialógu.“

Rok 2019 sa chýli ku koncu a výstavu vo Vatikáne ešte neotvorili. Na Slovensku máme však možnosť vidieť ukážky Andyho diel s náboženskou tématikou v Bardejove. A dúfajme, že neskôr budú k nahliadnutiu aj v ďalších slovenských mestách!

František Vnuk
Písané pre časopis Kultúra

alianciazanedelu.sk/archiv/4428
zaba likes this.
Andy Warhola žil ako žil. USA na základe svojich médií vyrobili z neho "hviezdu" = vzor. Na druhej strane tu máme Božie Slovo, to nám hovorí čo nám hovorí. Ponúka sa otázka: koho sa mám pridrzat? Médií, či Boha?!
ekans and one more user like this.
ekans likes this.
Mates5485 likes this.