Clicks1.3K
Varovanie

Neposlušnosť Evy a poslušnosť Márie

MÁRIA VALTORTA
EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ
PRVÝ DIEL (výňatok)


Neposlušnosť Evy a poslušnosť Márie
5. marec 1944
Ježiš hovorí:
Nepíše sa v Knihe Genezis, že Boh urobil človeka pánom nad všetkým, čo bolo na zemi, čiže nad všetkým okrem Boha a jeho anjelských služobníkov? Nepíše sa, že stvoril ženu, aby bola družkou mužovi v radosti a v spravovaní všetkého žijúceho? Nepíše sa, že mohli jesť zo všetkého okrem ovocia zo stromu poznania dobra a zla? Prečo? Aký je skrytý zmysel v slovách ,nech vládne? Aký v strome poznania dobra a zla? Pýtali ste sa už na to niekedy? Vy, ktorí sa pýtate na toľké neužitočné veci, a neviete sa nikdy spýtať svojej duše na nebeské pravdy?
Keby bola vaša duša živá, povedala by vám, že keď je v milosti, ako kvietok ju držia ruky vášho anjela. Keď je v milosti, je ako kvietok bozkávaný slnkom a zavlažovaný rosou skrze Ducha Svätého, ktorý ju zohrieva a osvetľuje, zavlažuje a ozdobuje nebeskými svetlami. Koľko právd by vám povedala vaša duša, keby ste sa vedeli s ňou rozprávať, keby ste ju milovali ako tú, ktorá vkladá do vás podobnosť s Bohom, ktorý je Duch, tak ako je duchom i vaša duša. Akú veľkú priateľku by ste mali, keby ste milovali svoju dušu namiesto toho, že ju nenávidíte až na smrť; akú veľkú vznešenú priateľku, s ktorou by ste sa mohli rozprávať o nebeských veciach, vy, ktorí ste takí dychtiví rozprávať sa a ničíte sa navzájom priateľstvami, ktoré ak nie sú nehodné (niekedy sú), takmer vždy sú neužitočné a menia sa na márny alebo škodlivý hluk slov, úplne pozemských slov.
Nepovedal som: ,Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok? Duša v milosti vlastní lásku. A tým, že ju vlastní, vlastní i Boha, čiže Otca, ktorý ju uchováva, Syna, ktorý ju poúča, a Ducha, ktorý ju osvecuje. Vlastní teda poznanie, vedu, múdrosť. Má svetlo. Premýšľajte teda, aké vznešené rozhovory by mohla viesť s vami vaša duša. Sú to rozhovory, ktoré naplnili ticho väzení, ticho ciel, ticho pustovní, ticho izieb chorých svätých. Sú to rozhovory, ktoré potešovali väzňov v očakávaní mučeníctva, rehoľníkov v kláštoroch pri hľadaní pravdy, pustovníkov túžiacich poznať Boha, chorých v znášaní utrpenia, ba čo hovorím?, v láske k svojmu krížu.
Keby ste sa vedeli pýtať svojej duše, povedala by vám, že pravý, presný, ako stvorenie rozsiahly význam oného slova ,vládoľ, je tento: ,Aby človek vládol nad všetkým. Nad všetkými svojimi troma zložkami.Nad najnižšou zložkou, živočíšnou. Strednou zložkou, morálnou. Najvyššou zložkou, duchovnou. A aby všetky tri zložky zameral na jediný cieľ: vlastniť Boha.' Vlastniť ho tým, že si ho zaslúžite železným sebaovládaním, ktoré podriaďuje všetky sily vlastného ja zapája ich do služieb tohto jediného cieľa: zaslúžiť si vlastniť Boha. Povedala by vám, že Boh zakázal poznanie dobra a zla, lebo dobro rozšíril na stvorenstvo nezištne, a nechcel, aby ste poznali zlo, lebo pre ústa je to sladké ovocie, ale keď zostúpi so svojou šťavou do krvi, vzbudzuje horúčku, ktorá zabíja a spôsobuje pálčivý smäd. A čím viac sa pije z tejto klamlivej šťavy, tým je smäd väčší.
Budete namietať: ,A prečo ho tam dal?' Prečo! Pretože zlo je sila, ktorá sa zrodila sama od seba, ako isté obludné zlá v najzdravšom tele.Lucifer bol anjel, najkrajší z anjelov. Dokonalý duch, nižší len od Boha. A predsa sa v jeho žiarivej bytosti zrodil opar pýchy, ktorý nerozohnal. Ba tým, že ho prechovával a utajoval, zväčšoval svoju pýchu. A z tejto nákazy sa zrodilo zlo. Existovalo pred človekom. Boh vyhodil von z raja zlorečenú liaheň zla, špiniteľa raja. Ale on zostal večným zdrojom zla a keďže už nemohol znečisťovať raj, tak znečistil zem.
Tento metaforický strom poukazuje na túto pravdu. Boh povedal mužovi a žene: ,Poznáte všetky zákony a tajomstvá stvorenia. Nechcite si však uzurpovať právo byť Stvoriteľom človeka. Na rozmnoženie ľudského pokolenia postačí moja láska, ktorá bude prúdiť vo vás a bez zmyselnej túžby, len tlkotom lásky vzbudí nových Adamov rodu. Všetko vám dám. Uchovám si iba toto tajomstvo stvorenia človeka. Satan chcel človeku odobrať toto rozumové panenstvo. Preto svojím úlisným jazykom láskal a lichotil Eviným údom a očiam, a tak v nich vzbudzoval úvahy a dôvtip, ktoré predtým nemali, lebo ich zloba ešte neotrávila. Ona ,uvidela, Keď uvidela, chcela skúsiť. Telo sa prebudilo. Ó, keby zavolala Boha! Keby mu bežala povedať: ,Otče! Som chorá. Had ma pohladil a vyvolal vo mne znepokojenie.' Otec by ju svojím dychom očistil a uzdravil, lebo tak, ako jej vdýchol život, mohol jej znova vdýchnuť nevinnosť, dať jej zabudnúť na hadí jed, ba mohol do nej vložiť odpor voči Hadovi, aký majú tí, ktorých keď napadlo zlo, z ktorého sa uzdravili, majú k nemu inštinktívny odpor. Ale Eva nejde k Otcovi. Eva sa vra- cia k Hadovi. Ten pocit je pre ňu sladký. ,A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla.'
A ,pochopila. Potom zloba zostúpila a rozožierala jej vnútro. Videla novými očami a počula novými ušami zvyčaje a hlasy šeliem. A bažila po nich šialenou dychtivosťou.
Hriech začala sama. Dovŕšila ho so svojím druhom. Preto ženu ťaží väčšie odsúdenie. Pre ňu sa muž vzbúril proti Bohu a spoznal zmyselnosť a smrť. To pre ňu už nevedel ovládnuť svoje tri stavy: duchovný, pretože dovolil, aby duch neuposlúchol Boha; morálny, pretože dovolil, aby ho ovládli vášne; telesný, pretože ho ponížil na pudové zákony šeliem. ,Had ma naviedol,' vraví Eva. ,Žena... mi dala zo stromu a ja som jedol,' vraví Adam. A od tej chvíle trojnásobná žiadostivosť sa zmocnila troch stavov človeka. Iba milosť môže povoliť zovretie tejto neľútostnej obludy. A ak je živá, veľmi živá, stále viac udržovaná živou vôľou verného syna, dospeje k tomu, že zahrdúsi obludu a už sa nebude mať čoho báť. Ani vnútorných tyranov, teda tela a vášní, ani vonkajších tyranov, teda sveta a svetských mocnárov. Ani prenasledovania. Ani smrti. A ako hovorí apoštol Pavol: ,Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
8. marec 1944
Mária hovorí:
„Keď som pochopila poslanie, ku ktorému ma povolal Boh, bola som naplnená radosťou. A v tejto radosti sa mi otvorilo srdce ako uzavretá ľalia a vyliala sa naň tá krv, ktorá sa stala pôdou pre Pánov Zárodok.
Radosť byť matkou.
Zasvätila som sa Bohu od raného detstva, lebo svetlo Najvyššieho mi osvietilo príčinu zla vo svete. A chcela som, pokiaľ to bolo v mojej moci, vymazať v sebe Satanovú stopu.
Nevedela som, že som bez hriechu. Nemohla som si ani pomyslieť, že taká som. Už len myšlienka na to by bola domýšľavosťou a pýchou, i Narodila som sa z ľudských rodičov, a tak som si nemohla myslieť, že práve ja som vyvolená, aby som bola bez poškvrny.
Boží Duch ma poučil o Otcovej bolesti spôsobenej skazenosťou Evy, ktorá súhlasila so svojím ponížením, a tak klesla z bytosti obdarenej milosťou na úroveň nižších stvorení. Bola vo mne túžba zmierniť túto bolesť tým, že pozdvihnem svoje telo k anjelskej čistote, aby som sa uchovala čistá od ľudských myšlienok, túžob a vzťahov. Iba pre Boha bilo moje srdce, iba pre neho žila celá moja bytosť. Ale ak som nemala v sebe pálčivý smäd tela, predsa tu bola obeta nestať sa matkou.
Materstvo, zbavené toho, čo ho dnes ponižuje, dal Otec Stvoriteľ i Eve. Nežné a čisté materstvo bez ťarchy zmyslov! Ja som ho zakúsila! O koľko sa ochudobnila Eva, keď sa zriekla tohto bohatstva! Väčšmi než nesmrteľnosti. Nepovažujte to za prehnané. Môj Ježiš, a s ním ja, jeho matka, sme poznali slabosť smrti. Ja príjemnú slabosť toho, kto unavený zaspí. On krutú slabosť odsúdenca na smrť. Teda i k nám prišla smrť. Ale materstvo bez akéhokoľvek porušenia som zakúsila len ja sama, nová Eva, aby som mohla povedať svetu, aký sladký by bol údel ženy povolanej byť matkou bez telesného utrpenia. A táto túžba po čistom materstve mohla jestvovať a aj jestvovala v Panne, ktorá sa celá odovzdala Bohu, lebo materstvo je slávou ženy. Ak si uvedomíte, akej úcte sa tešila u Izraelitov žena-matka, lepšie pochopíte, k akej obete som sa odhodlala, keď som sa rozhodla zrieknuť sa materstva.
Teraz večná Dobrota obdarúva svoju služobnicu týmto darom bez toho, aby ma zbavila nevinnosti, do ktorej som bola odetá, aby som bola kvietkom na jeho tróne. A ja som jasala dvojakou radosťou, že budem matkou človeka a Matkou Boha.
Radosť byť tá, prostredníctvom ktorej sa nastolil pokoj medzi nebom a zemou.
Ó, môcť túžiť po tomto pokoji z lásky k Bohu a k blížnemu a vedieť, že prostredníctvom mňa, úbohej služobnice Mocného, pokoj prichádza na svet! Ó, môcť povedať: ,Ľudia, už viac neplačte. Nosím v sebe tajomstvo, ktoré vás urobí šťastnými. Nemôžem vám ho povedať, lebo je v mojom srdci zapečatené, ako je zavretý Syn v neporušenom lone. Ale už ho prinášam medzi vás a uplynutím každej hodiny sa približuje chvíľa, keď ho uvidíte a spoznáte jeho sväté meno.
Radosť z toho, že som potešila Boha: radosť veriaceho z toho, že svojho Boha urobil šťastným.
Ó, môcť odstrániť zo srdca Boha horkosť z Evinej neposlušnosti! Z Evinej pýchy, z jej nevery!
Môj Ježiš vysvetlil, akým hriechom sa poškvrnil prvý pár. Ja som ten hriech zničila tým, že som išla opačne po stupienkoch zostupu páru, aby som vystúpila hore.
Počiatok hriechu bol v neposlušnosti: ,Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte/ povedal Boh. A muž a žena, králi stvorenstva, ktorí sa mohli dotýkať a jesť zo všetkých stromov okrem tohto, lebo Boh ich chcel urobiť menších iba od anjelov, nedbali na tento zákaz.
Strom: prostriedok na preskúšanie poslušnosti detí.
Čo je poslušnosť voči Božiemu príkazu? Je dobrom, lebo Boh pri-
kazuje len dobro. Čo je neposlušnosť? Je zlom, lebo disponuje ducha k vzbure, na ktorej Satan môže stavať.
Eva ide k stromu, z ktorého by bolo prišlo jej dobro, keby bola od neho utiekla, alebo jej zlo, keď sa k nemu priblížila. Ťahá ju tam detská zvedavosť vidieť, čo má v sebe zvláštneho, nerozumnosť, v dôsledku ktorej sa jej Boží príkaz zdá neužitočný, lebo ona je silná a čistá,kráľovná raja, v ktorom ju všetko poslúcha a v ktorom jej nič nemôže ublížiť. Domýšľavosť ju zničí. Domýšľavosť je už kvasom pýchy.
Pri strome nachádza zvodcu, ktorý na jej neskúsenosť, na jej takú krásnu panenskú neskúsenosť, na ňou zle opatrovanú neskúsenosť, spieva pieseň klamstva. ,Myslíš, že tu je zlo? Nie. Boh ti to povedal, lebo vás chce držať v svojej moci ako otrokov. Myslíte si, že ste králi? Nie ste ani takí slobodní ako zvieratá. Im je dovolené milovať sa pravou láskou. Nie vám. Im je dovolené byť tvorcami, ako je Boh. Oni splodia mláďatá a uvidia rozrastať sa rodinu na svoju radosť. Nie vy. Vám je táto radosť odoprená. Načo vás teda stvoril ako muža a ženu, keď musíte žiť takto? Buďte bohmi. Neviete, aká je to radosť byť dvoma iba v jednom tele, ktoré z toho tvorí tretie a mnohé ďalšie tretie? Neverte Božím prísľubom, že budete mať radosť z potomstva, keď uvidíte synov vytvárať si nové rodiny, pre ktoré zanechajú otca i matku. Dal vám zdanlivý život - pravý život znamená poznať zákony života. Potom budete podobní bohom a budete môcť povedať Bohu: »Sme rovní tebe.«'
A zvádzanie pokračovalo, lebo nebolo vôle, aby sa prerušilo, ba naopak, bola vôľa v ňom pokračovať a poznať to, čo nepatrilo človeku. Takto sa zakázaný strom stáva pre ľudstvo skutočne smrteľným, pretože z jeho konárov visí ovocie trpkého poznania, ktoré prichádza od Satana. A žena sa stáva ,samicou' a s kvasom satanského poznania v srdci ide skaziť Adama. Takto poníženým telom, skazenou mravnosťou, degradovaným duchom spoznali bolesť a smrť ducha zbaveného milosti a tela zbaveného nesmrteľnosti. A Evina rana splodila utrpenie, ktoré sa neutíši, kým nevyhynie posledný pár na zemi.
Ja som prešla cestu obidvoch hriešnikov naopak. Poslúchla som. Poslúchla som za každých okolností. Boh ma žiadal, aby som bola pannou. Poslúchla som. Keď som si zamilovala panenstvo, ktoré ma urobilo čistou, akou bola prvá zo žien prv, než spoznala Satana, Boh ma požiadal, aby som bola manželkou. Poslúchla som a pozdvihla som manželstvo na taký stupeň čistoty, na akom bolo v úmysle Boha, keď stvoril dvoch prvých. Bola som presvedčená, že mojím údelom bude bezdetné manželstvo a pohŕdanie blížnych pre moju svätú neplodnosť. Vtedy ma Boh požiadal, aby som bola matkou. Poslúchla som. Uverila som, že to bude možné a že tieto slová pochádzajú od Boha, pretože ma zaplavil pokoj, keď som ich počula. Nepomyslela som si: ,Zaslúžila som si to/ Nepovedala som si: ,Teraz ma bude svet obdivovať, lebo som podobná Bohu, keď utváram Božie telo/ Nie. Umŕtvila som sa v pokore.Radosť sa mi rinula zo srdca ako stonka rozkvitnutej ruže. Ale hneď sa obklopila ostrými tŕňmi a bola som zahalená zvierajúcou bolesťou ako konáre, ktoré svojimi plazivými výhonkami pokryl pupenec. Bolesť z bolesti manžela: to bola uprostred radosti veľká ťažkosť. Bolesť z bolesti môjho Syna: to sú tŕne mojej radosti.
Eva chcela rozkoš, triumf, slobodu. Ja som prijala bolesť, pokorenie, otroctvo. Zriekla som sa svojho pokojného života, manželovej úcty, svojej vlastnej slobody. Pre seba som si nenechala nič. Stala som sa služobnicou Pánovou - telom, dušou i duchom. A spoľahla som sa na neho nielen vo veci panenského počatia, ale aj pri obrane mojej cti, pri úteche manžela, pri spôsobe, akým priviesť aj jeho k vznešenosti manželstva tak, aby urobil z nás tých, ktorí vrátia mužovi a žene stratenú dôstojnosť.
Prijala som Božiu vôľu za seba, za manžela a za moje Dieťa. Povedala som: ,,Áno”za všetkých troch s istotou, že Boh nesklame vo svojom sľube pomôcť mi v mojej bolesti manželky, ktorú považujú za vinnú, a v bolesti matky, ktorá porodí, aby vydala Syna bolesti.
,Áno,' povedala som. Áno. Stačí. Toto ,áno' anulovalo Evino ,nie’ voči Božiemu príkazu.,Áno,” Pane, ako ty chceš. Budem poznať to, čo ty chceš. Budem žiť, ako ty chceš. Budem sa tešiť, ak to ty chceš. Budem trpieť za to, čo ty chceš. Áno, vždy áno, môj Pane, od chvíle, v ktorej tvoj lúč urobil zo mňa matku, až do chvíle, keď si ma povolal k sebe. Áno, vždy áno. Všetky hlasy tela, všetky vášne môjho správania sa boli pod ťarchou tohto môjho neustáleho áno. A nad tým, ako na diamantovom piedestáli, môj duch, ktorému chýbajú krídla, aby letel k tebe, ale ktorý je pánom všetkého skroteného »ja« a tvojím služobníkom. Služobníkom v radosti, služobníkom v bolesti. Len sa usmievaj, ó, Bože. A buď šťastný. Hriech je premožený. Je odňatý, je zničený. Leží pod mojou pätou, je omývaný v mojom plači, zničený mojou poslušnosťou. Z môjho lona sa zrodí nový Strom, ktorý prinesie Plod a spozná všetko zlo, aby ho mohol v sebe pretrpieť, a dá všetko dobro. Ľudia budú môcť k nemu prichádzať a ja budem šťastná, ak z neho budú oberať bez toho, že si pomyslia, že sa narodil zo mňa. Aby človek bol spasený a Boh milovaný, nech sa z jeho služobnice urobí to, čo sa robí zo zeme, na ktorej rastie strom: stupienok na výstup.'
Mária (oslovenie a poučenie pre M.Valtortu), treba vždy vedieť byť stupienkom, aby ostatní stúpali k Bohu. Nič to, ak nás pošliapu. Len nech sa im darí ísť ku krížu. To je nový strom, ktorý má ovocie poznania dobra a zla, lebo hovorí človeku, čo je zlé a čo dobré, aby si vedel vybrať a žiť. Zároveň vie urobiť zo seba tekutinu na uzdravenie tých, ktorí sa otrávili zlom, čo chceli okúsiť. Naše srdce nech je pod nohami ľudí, len aby počet vykúpených rástol a krv môjho Ježiša nebola vyliata bez toho, aby nepriniesla ovocie. Taký je údel služobníc Pána. Ale potom si zaslúžime prijať do lona svätú Hostiu a pri päte kríža pokropeného jeho krvou a naším plačom povedať: ,Hľa, Otče, nepoškvrnená obeta, ktorú ti obetujeme za spásu sveta. Pozri na nás, ó, Otče, splynuté s ňou, a pre jej nekonečné zásluhy daj nám svoje požehnanie/ A ja ti dávam svoje pohladenie. Odpočiň si, dcéra. Pán s tebou."
Ježiš hovorí:
„Slovo mojej matky by malo rozptýliť každú váhavosť mysle aj u ľudí najviac spútaných vo formulách.
Povedal som ,metaforický strom'. Teraz poviem ,symbolický strom'. Hádam pochopíte lepšie. Jeho symbol je jasný: z toho, ako by sa dve Božie deti správali voči nemu, by sa dalo pochopiť, aké v nich bolo nasmerovanie k dobru alebo k zlu. Ako lúčavka kráľovská, ktorá skúša zlato, a váhy zlatníka, ktorý na nich váži karáty, tento strom sa stal ,poslaním' kvôli Božiemu príkazu voči nemu, a poskytol mieru čistoty kovu Adama a Evy.
Už počujem vašu námietku: ,Nebolo odsúdenie prehnané a použity prostriedok nebol detinský, aby sa dospelo k ich odsúdeniu?'
Nebolo a nebol. Neposlušnosť, ktorú máte teraz v sebe, ktorí ste ich dedičmi, je menej závažná, než bola v nich. Vy ste boli mnou vykúpení. Ale Satanov jed zostane vždy pripravený povstať ako niektoré choroby, ktoré z krvi nikdy úplne nevymiznú. Oni, dvaja prvorodičia, vlastnili milosť a nikdy neupadli do nemilosti. Preto boli silnejší, viac podporovaní milosťou, ktorá plodila nevinnosť a lásku. Dar, ktorý im Boh dal, bol nekonečný. Pre tento dar bol ich pád omnoho ťažší.
Symbolické bolo aj ponúknuté a zjedené ovocie. Bolo to ovocie dobrovoľnej skúsenosti prostredníctvom satanského štvania proti Božiemu prikázaniu.Ja som nezakázal ľuďom lásku. Chcel som jedine, aby sa milovali bez hriechu. Ako som ich ja miloval svojou svätosťou, tak sa mali milovať i oni svätosťou citov, ktoré nezašpiní nijaká zmyselnosť.
Nesmie sa zabúdať, že milosť je svetlo a ten, kto ju má, pozná to, čo je užitočné a dobré poznať. Plná milostí poznala všetko, lebo ju učila Múdrosť. Múdrosť, ktorá je milosťou, a vedela žiť sväto. Eva poznala to, čo bolo pre ňu dobré poznať. Nie iné, pretože je zbytočné poznať to, čo nie je dobré. Neverila v Božie slová a nebola verná svojmu sľubu poslušnosti. Verila Satanoví, porušila sľub, chcela poznať nie dobro, milovala ho bez výčitiek, premenila lásku, ktorú som jej dal takú svätú, na skazenosť, na poníženú vec. Padnutý anjel sa zaboril do bahna a hnoja, hoci mohol šťastne pobehovať medzi kvetmi pozemského raja a vidieť kvitnúť okolo seba potomstvo tak, ako sa strom pokrýva kvetmi, a pritom nezohýna korunu do močariská.
Nebuďte ako hlúpe deti, na ktoré som poukázal v evanjeliu, ktoré počuli spievať, a zapchávali si uši, počuli hudbu, a netancovali, počuli plač, a chceli sa smiať. Nebuďte malicherní a neklaďte odpor. Prijímajte, prijímajte svetlo bez zloby a tvrdohlavosti, bez irónie a nevery. O tomto stačí.
Aby som vám dal pochopiť, za koľko musíte byť vďační tomu, ktorý za vás zomrel, aby vás znova pozdvihol do neba a aby zvíťazil nad žiadostivosťou Satana, chcel som vám rozprávať v tomto prípravnom čase na Veľkú noc o tom, čo sa stalo prvým článkom na retazi, ktorou bolo Slovo Otca ťahané na smrť, Boží Baránok na zabitie. Chcel som vám o tom hovoriť, lebo teraz deväťdesiat percent medzi vami sa podobá Eve otrávenej Luciferovým dychom a slovom. A nežijete preto, aby ste sa milovali, ale aby ste sa nasýtili zmyselnosťou. Nežijete pre nebo, ale pre bahno, už nie ste stvoreniami obdarenými dušou a rozumom, ale bezduchými a nerozumnými psami. Dušu ste zabili a rozum skazili. Veru, hovorím vám, že zvieratá vás prekonajú čestnosťou svojich lások."