Ľudia by mali pochopiť, že nie je možné stať sa členom Cirkvi inak ako skrze sviatosť krstu. Obhajcovia "krstu túžby" pripúšťajú, že "krst túžby" nie je sviatosťou a neudeľuje sviatostný znak, iba milosť krstu. Toto je v rozpore s neomylnými prehláseniami Cirkvi. Viac než je nižšie nájdete v článku, na ktorý odkazujem.
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439, ex cathedra: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, si drží prvé miesto spomedzi všetkých sviatostí; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa nenarodíme znova z vody a z ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3,5]. Matéria TEJTO SVIATOSTI je skutočná a prirodzená voda.“
Pápež Július III., Tridentský koncil, O sviatosti krstu a pokánia, 14. zasadnutie, 2. hlava, ex cathedra: „Ale v skutočnosti sa táto sviatosť [pokánia] zjavne v mnohých ohľadoch odlišuje od krstu. Lebo odhliadnuc od toho, že je čo do matérie a formy, ktoré tvoria podstatu sviatosti, celkom odlišná, rozhodne je isté, že vysluhovateľ krstu nemusí byť sudcom, keďže Cirkev nevykonáva súd nad nikým, kto do nej predtým nevstúpil bránou krstu. Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo? (1 Kor 5,12) hovorí apoštol. Inak je to s domácimi viery, ktorých Kristus Pán kúpeľom krstu urobil údmi svojho tela (1 Kor 12,13).“