Pravoslávna cirkev, ktorá sa od katolíckej Cirkvi oddelila v roku 1054, býva v rámci moderných ekumenických snáh vnímaná ako partner, ktorý stojí katolíkom najbližšie. Zachovaná apoštolská postupnosť, spoloční svätci, podobné obrady – to všetko umocňuje dojem, že stačí pristúpiť na vhodný kompromis vo veci pápežského primátu a Cirkev sa opäť zjednotí. Je to však skutočne tak? Je pravoslávna cirkev ešte stále len oddelená stará katolícka Cirkev z Východu, alebo došlo v priebehu tisícročia k vieroučným, ale aj morálnym odchýlkam, ktoré by nás mali nabádať k opatrnosti pri unáhlenom optimistickom hodnotení? Nebolo by správnejšie a pravde zodpovedajúcejšie otvorene hovoriť, tak ako sa to dialo v minulosti – o herézach v súčasnej pravoslávnej teológii a morálnej doktríne? Pravoslávie však predstavuje nielen lákavého partnera pre vyznávačov ekumenizmu, ale aj pohodlnú únikovú cestu z traumatizujúcej cirkevnej krízy pre niektorých tradičných katolíkov. Bazírovanie na …