Plakal, keď nemohol prijať sväté prijímanie
Mama a otec
Rohan trpel ťažkou formou svalovej dystrofie. Stratil svoju matku, keď mal iba 3 roky. Zostal u svojho otca, ťažkého alkoholika, ktorý ho neustále zneužíval. Nakoniec susedia požiadali sestry opatrovateľského domu, aby sa o neho postarali. Chlapec bol spočiatku uzavretý pre všetky formy kontaktu s inými ľuďmi kvôli traumatickým zážitkom, ktorým prešiel. S panikou reagoval na všetky mužské hlasy, ktoré počul hoci len z diaľky, lebo mu pripomínali brutálneho otca.
Postupom času – ako si spomína otec Godfrey Malu, diakon z farnosti Matky Božej v Uttane v Indii – keď vyrastal v opatrovateľskom dome s ostatnými chorými, tiež zdravotne postihnutými, naučil sa užívať si život, byť šťastný a vždy s úsmevom.
Miloval Eucharistiu
Keď započul katechézy o Bohu, stretol sa tam s Ježišom a okamih prijatia prvého sv. prijímania bol pre neho veľkou radosťou.
Jeho láska k Eucharistii bola taká veľká, že keď k nemu nikto neprišiel so svätým prijímaním, bol veľmi nepokojný a plakal. Veľmi rád sledoval latinskú omšu v televízii. Predovšetkým sa však na nej rád zúčastňoval naživo.
Ctiteľ Pátra Pia a. Jána Pavla II.
Pod vankúšom mal vždy obrázky otca Pia a Jána Pavla II. Boli jeho obľúbenými svätými, ku ktorým sa modlil v čase najväčšieho utrpenia. Mal veľmi nákazlivý úsmev. Do tej miery, že napriek zlej prognóze lekári s ním podstúpili rizikovú operáciu a liečbu chlapca.
Sestra Julie Pereira, predstavená domu, v ktorom býval, si ho pamätá takto: „Za 15 rokov, ktoré strávil s nami, bol pre nás všetkých úžasným darčekom. Keď sme sa o neho starali, cítili sme, akoby sme sa dotýkali tela samotného Krista. Bola to veľká radosť a milosť.“
Obetoval Kristovi všetku svoju bolesť
Počas posledných 20 dní života mal mladý Rohan neustále horúčku. Sestra Pereira ho stále držala v náručí, bez toho, aby čo len na chvíľu odišla.
„Sedela som s ním a držala ho v náručí. Modlila som sa Korunku Božieho milosrdenstva. V tom okamihu som pocítila prítomnosť Ježiša, ktorý mi hovoril: „Ja som ja. Ten, koho držíš v náručí, to je Moje telo. Postaraj sa o neho na moju pamiatku. Všetko, čo si urobila pre neho, urobila si pre mňa.“
„Rohan nás učil, ako žiť, napriek veľkému utrpeniu, ktorému čelil. Obetoval Kristovi všetku svoju bolesť. Naučil nás rozjímať o Bohu a modlitbe. Čím viac trpel, tým úprimnejšia bola jeho modlitba. Dokonca aj počas jeho utrpenia nás učil, čo je to modlitba.“
Vôňa svätosti
Rohan zomrel 4. júna v Uttane. Na poslednej ceste ho sprevádzali rehoľné sestry z domu, v ktorom býval. Ako si spomínajú, po jeho smrti mohli vo vzduchu cítiť svätosť. Otec Godfrey, ktorý ho sprevádzal posledných 8 rokov života, si ho pripomína takto:
„Rohan bol pred narodením Bohom vybraný ako príklad Božej trpezlivosti a lásky. Keď ste sa na neho pozerali, vaše srdce bolo plné súcitu, ale keď ste videli jeho nadšenie napriek všetkým obmedzeniam, museli ste sa zahanbiť, že Vy ako zdravý človek často vo svojom živote nežijete, ale živoríte a sťažujete sa.“