Clicks997

SVEDECTVO: Páter Gabriel (66), františkánsky kňaz

Páter Gabriel (66), františkánsky kňaz

Moje obrátenie zahŕňa jeden rozhodujúci moment, ale zároveň to bol (a stále je) súhrn mnohých okolností a rozhodnutí.

Onen rozhodujúci moment prišiel vo chvíli, keď mi „horelo v hlave“. Bol som uprostred dopitých fliaš alkoholu. V úzkosti som si želal počuť nejaké slovo Písma, ktoré som už čítaval. A stalo sa. V mysli mi zaznelo: „Milosť Božia trvá naveky.“ Zvolal som: „Ak je to tak, potom mi bude všetko odpustené. Len nech začnem odznovu!“ Túto vieru mi Boh počítal za spravodlivosť.

Vieru som dostal do vienka v rodičovskom dome. Ako deväťročný som obhajoval vieru pred rovnako starým príbuzným, ktorý bol vychovávaný v protináboženskom duchu. A vieru v Boha som nestratil ani v čase mojej morálnej biedy. Len som sa oňho nezaujímal: nemodlil som sa, nepristupoval som ku sviatostiam, nedbal som na mravný zákon.

Na môj zlý stav ma upozorňovalo svedomie a čítanie Písma, ktoré som začal pravidelne čítavať. Dialo sa vo mne niečo podobné, čo sa deje vo vysokých horách, keď sa stretnú horúci a chladný vzduch.

K tomu treba pridať jednu dôležitú okolnosť: v dvanástich rokoch som podstúpil operáciu hlavy. Nadmerné pitie v kombinácii s liekmi, ktoré som užíval, vyvolávali vo mne úzkosť a pocit viny.

Až prišiel spomínaný rozhodujúci moment obrátenia.

Všetko som vsadil na vieru v Boha. Po liečbe, pre ktorú som sa sám rozhodol, som alkohol a dovtedajšie lieky navždy vysadil.

Postupne som sa začal vracať na cestu spásy. Postupne! Lebo trvalo ešte nejaký čas, kým som sa navrátil ku sviatostiam, ale už som abstinoval a snažil sa žiť mravne. Najvyšším mojím prikázaním začalo byť dvojité prikázanie lásky.

Nepriateľ spásy človeka nemal radosť z môjho obrátenia. Keď som už asi pol roka abstinoval, nadhodil mi otázku: „Ak je tvojím najväčším prikázaním láska, neprehrešíš sa proti nej, keď odmietneš pohárik pri návšteve blížneho?“

V úzkosti som sa pýtal, kedy nepil Ježiš. Asi po dvoch hodinách sa mi v pamäti vynorila scéna z Poslednej večere, kde Ježiš povedal: „Odteraz už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, kým ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

Povedal som: „Ježiš nepil deň, pre mňa je to slovo na celý život.“

Pokušiteľ zmizol.

Nakoniec mi Pán udelil milosť navrátiť sa ku sviatostiam. Nebolo to bez prekážok. Pyšne som si nahováral, že ku sviatostiam pristupujú iba ľudia slabí vo viere. Dôležitú úlohu zohrala kniha o svätých. Oni považovali sviatosti za integrálnu súčasť kresťanského života.

Bol som postavený pred nové výzvy. Zasvätil som mu svoj život vo františkánskej reholi a stal som sa kňazom. Život môjho obrátenia naďalej pokračuje.


www.slovoplus.sk/svedectva-obratenych/
Agent0
Tohoto cloveka poznám osobne a to, co je tu povedené, mi rovnako spominal už před skoro 30 rokmi...
Peter(skala)
Ďakujem, že si sa podelil so svojou skusenosťou a som rád, že jeho svedectvo je povzbudením. 🤗