Clicks871

Don Gnocchi – Anjel detí (2004) - 2.časť

jamacor
3
Don Gnocchi - Anjel detí je televízne ministerstvo, ktoré rozpráva život Don Carla Gnocchiho. Fikciu režíroval Cinzia TH Torrini a napísala Simone De Rita. Prvýkrát sa vysielala v Taliansku na Canale…More
Don Gnocchi - Anjel detí je televízne ministerstvo, ktoré rozpráva život Don Carla Gnocchiho.
Fikciu režíroval Cinzia TH Torrini a napísala Simone De Rita. Prvýkrát sa vysielala v Taliansku na Canale 5 29. a 30. novembra 2004.

Toto je skutočný príbeh kňaza Don Carla Gnocchiho, ktorý uspeje v povojnovom Taliansku, po návrate z ruského frontu, kde sa zúčastňoval ako vojenský kaplán alpských vojsk, na stavbe charitatívnej práce, ktorá je dodnes aktívna a nesie jeho meno , Jeho 100 epizódami zhŕňa jeho život od tridsiatich štyroch rokov, keď sa stal duchovným riaditeľom Gonzagaovho inštitútu v Miláne, až do svojej smrti v roku 1956.

Minisérie sú prevzaté z životopisu Giorgia Rumiho a Edoarda Bressana, Don Carla Gnocchiho, života a diel veľkého podnikateľa charity, Arnolda Mondadori Editore, 2002.

Produkoval Remo Angioli, fotografia Alessandra Pesciho, kostýmy Claudia Cordara, scénografia Giady Calabrie, strih Anny Napoli.
Dana22
Boj o rodinu naberá na intenzite.

slovenskydohovorzarodinu.sk/po-utokoch-mimo…

Po útokoch mimovládok ma Kolíková nepodporila. Prístupmi k deťom v iných štátoch som znepokojená, hovorí Pirošíková

Ako matku ma znepokojuje, že v niektorých štátoch sa zavádza povinná sexuálna výchova v materských školách, prenájom materníc, eutanázia detí či modely vychovávania detí v strednom rode. Rozhodujúci…More
Boj o rodinu naberá na intenzite.

slovenskydohovorzarodinu.sk/po-utokoch-mimo…

Po útokoch mimovládok ma Kolíková nepodporila. Prístupmi k deťom v iných štátoch som znepokojená, hovorí Pirošíková

Ako matku ma znepokojuje, že v niektorých štátoch sa zavádza povinná sexuálna výchova v materských školách, prenájom materníc, eutanázia detí či modely vychovávania detí v strednom rode. Rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o forme starostlivosti je najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže prevážiť nad záujmom rodiča, hovorí pre Denník Slovensko Marica Pirošíková, ktorá po dlhých rokoch končí vo funkcii zástupkyne Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Podľa jej slov tak robí pre nátlak mimovládok a chýbajúcu podporu zo strany ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.
Čo taký zástupca Slovenska v ESĽP robí?

Zástupca SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) je zodpovedný nielen za náležitú obhajobu Slovenskej republiky pred ESĽP, ale tiež za výkon rozsudkov ESĽP. Pokiaľ ide o obhajobu, pripomínam, že obhajuje predovšetkým prácu Ústavného súdu SR, pretože sťažovatelia predtým, ako sa obrátia do Štrasburgu, musia vyčerpať ústavnú sťažnosť ako účinný prostriedok nápravy.
Zároveň zástupca vlády koordinuje výkon rozsudkov ESĽP na vnútroštátnej úrovni. V rámci týchto aktivít je veľmi aktívne zapojený do zosúlaďovania legislatívy a praxe všeobecných súdov a Ústavného súdu SR s judikatúrou ESĽP. Je jeho povinnosťou oboznamovať odbornú verejnosť aj s tými rozsudkami, ktoré sa netýkajú Slovenska, pretože je potrebné v súlade s tým, ako v tých rozsudkoch ESĽP interpretuje Dohovor, vykladať vnútroštátne právne predpisy. V zmysle našej ústavy má Dohovor prednosť pred zákonom, ak poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
V kancelárii zástupcu som pôsobila od roku 2000, pričom už v roku 2002 ma pán minister Čarnogurský vymenoval za spoluzástupkyňu SR. Zástupkyňou som sa stala v roku 2007.
Prečo teda končíte na tejto funkcii po dlhých rokoch?
Rozhodla som sa tak vzhľadom na neustále stupňovanie neoprávnených a agresívnych útokov určitých mimovládnych organizácií na moju osobu za to, že oboznamujem slovenskú verejnosť s judikatúrou ESĽP týkajúcou sa rozhodovania o maloletých, podľa ktorej najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. ESĽP v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
Ako môžu mimovládne organizácie odstrániť človeka z takéhoto postu, keď vykonáva svoju prácu dobre?
Pretože nie som dostatočne chránená pred takýmito útokmi. Tiež uvádzam, že nie som jediná, na koho neoprávnene útočia, a ani jediná, ktorá odišla z ministerstva spravodlivosti. V minulosti sme mali v Trestnom zákone aj trestný čin urážky a ohovorenia verejného činiteľa (§ 156 ods. 3 v znení účinnom pred 1. septembrom 2003 znel: „Kto hrubo urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.“).
Jeho opodstatnenosť bola posudzovaná ESĽP v prípade Lešník proti Slovenskej republike, ktorý bol odsúdený za urážlivé výroky na adresu prokurátora. Obviňoval ho zo zneužitia právomoci a porušenia zákona, ktoré sa nepreukázalo. ESĽP jeho sťažnosti na porušenie práva na slobodu prejavu nevyhovel s tým, že štátni zamestnanci musia požívať dôveru verejnosti, čo je možné za podmienok, že sú chránení pred neprimeranými narušovaniami, ak majú byť úspešní pri plnení svojich úloh. Podľa ESĽP sa preto môže javiť ako nevyhnutné, aby boli chránení pred agresívnymi a urážlivými slovnými útokmi počas výkonu ich právomoci.
Napriek tomu v našom Trestnom zákone už takýto trestný čin neexistuje…
A tým sa ochrana verejných činiteľov významne oslabila. Tieto neopodstatnené útoky na moju osobu sú dlhodobé a početné a popri náročnej práci a plnení povinností vyplývajúcich z mojej funkcie, som nemala čas riešiť ich podávaním občianskoprávnych žalôb. Pokiaľ som v minulosti cítila plnú podporu zo strany ministrov, tak v tomto kontexte musím tiež konštatovať, že súčasná pani ministerka vo svojich mediálnych výstupoch po stretnutí s protestujúcimi, nijakým spôsobom nevyjadrila podporu mojej osobe a neuviedla, že ja som povinná judikatúru ESĽP šíriť a šírim ju pravdivo, čo si možno overiť porovnaním mojich prednášok a publikácií s textami rozsudkov uverejnenými na stránke ESĽP.
Protestujúci mi napríklad vyčítajú, že popieram manipuláciu dieťaťa, čo je úplná lož. Vždy upozorňujem, že v týchto prípadoch je úlohou súdu rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch, ak je rodič páchateľom domáceho násilia, sexuálneho zneužívania a pod.
Kto sú teda tí protestujúci?
Ide o mimovládne organizácie, v ktorých sú zoskupení rodičia, ktorí často majú ešte prebiehajúce rodinnoprávne spory a s ich priebehom nie sú spokojní.
Ja ale spolupracujem aj s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú akreditované, a poskytujú pomoc týraním deťom či obetiam domáceho násilia. Aj tieto sa sťažujú na útoky práve týchto, iných, mimovládnych organizácií. Pripomínam, že napríklad protestujúcimi veľmi kritizované spoločné vyhlásenie odborníkov k syndrómu zavrhnutého rodiča podpísala aj Koalícia pre deti Slovensko združujúca mimovládne neziskové organizácie so zámerom presadzovať práva a potreby detí v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa na Slovensku i v zahraničí.
Ako je možné, že majú takú moc, také kontakty na vysokých miestach. Bežní ľudia zrejme ani nevedia, že takéto mimovládky existujú, pokiaľ sa s nimi nedostanú do styku.
Mňa tiež zarazilo, že boli prijatí vysokými vládnymi predstaviteľmi po takomto proteste, pretože držali v rukách aj transparenty so spisovými značkami konania. Posúdiť to, či je rozhodnutie súdu nesprávne, môže naozaj len súd vyššieho stupňa. My tu máme účinné opravné prostriedky, máme tu ústavný súd, ktorý môže zrušiť sporné rozhodnutie, môže odškodniť za prieťahy v konaní, je tu aj následná medzinárodná kontrola poskytovaná ESĽP. Myslím si, že rešpektujúc nezávislosť sudcov by mali byť aj títo chránení pred tým, že niekto príde pred ministerstvo s transparentom a bude vyhlasovať, že sudca, ktorého spisovú značku drží v ruke je skorumpovaný.
Pripomínam, že na protest reagovala aj Asociácia rodinných sudcov, ktorá odmietla tvrdenia, že slovenské súdy často a svojvoľne odoberajú rodičom deti a že mnohé rozsudky sprevádza korupcia alebo diskriminácia rodičov na základe pohlavia. Podľa asociácie si väčšina sudcov SR plní svoje povinnosti v súlade so zákonom a každý občan má v prípade podozrenia z korupcie právo obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.
Pokiaľ sa účastníci protestu sťažujú na prieťahy v konaní pred súdmi vo veciach maloletých, môžu adresovať svoje sťažnosti na činnosť súdov aj Sekcii dohľadu na ministerstvo spravodlivosti, ktorá posúdi, či sú ich tvrdenia pravdivé a prijme ďalšie opatrenia. Za túto sekciu ja nezodpovedám, ani som nikdy do jej činnosti nijako nezasahovala. To isté platí pokiaľ ide o činnosť Sekcie legislatívy alebo pilotný projekt týkajúci sa Cochemského modelu. Tieto všetky veci riešila väčšinu minulého volebného obdobia pani ministerka Žitňanská a súčasná ministerka Kolíková ako jej štátna tajomníčka. Táto pôsobila vo funkcii ešte dlhšie ako pani ministerka Žitňanská.
Nie sú ale tie ich požiadavky oprávnené? Stále počúvame o nejakých vymazaných rodičoch alebo právach otcov, ktorí sa nemôžu domôcť navštevovania vlastných detí. Nezastupujú tieto mimovládky práve takéto skupiny?
Ja sa ku konkrétnym prípadom, ktoré nepoznám, neviem vyjadriť, viem sa vyjadriť len k tomu, o čom prednášam. Nie som oboznámená s týmito prípadmi, ani nemám žiadne oprávnenie vstupovať do konkrétnych súdnych konaní.
O charaktere a najmä pravdivosti tvrdení protestujúcich však vypovedá aj to, že vyhlášku, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ktorú pripravovala široko koncipovaná pracovná skupina zložená z predstaviteľov viacerých ministerstiev, sudcov aj akademikov nazývajú na sociálnych sieťach „Pirošíkovej“ vyhláška, pričom ju podpísala pani ministerka Žitňanská.
Ako príklad uvediem aj rodiča, ktorý tvrdil, že jeho práva sú hrubo porušované a opakovane písal sťažnosti na ministerstvo spravodlivosti. Tiež je v intenzívnom kontakte s jednou z týchto organizácií. V súvislosti s jeho prípadom nás kontaktovala anglicky hovoriaca novinárka tvrdiaca, že píše pre New York Times. Až oveľa neskôr, keď žiaden článok nevyšiel, sme zistili, že pre nich vôbec nepracuje a že tento pán sa opakovane obrátil na ESĽP, kde trikrát neuspel. V tomto ohľade pripomínam, že mám vedomosť len o sťažnostiach, ktoré ESĽP vláde oznámi. Veľmi veľa sťažností však ESĽP vyhlasuje za neprijateľné bez ich oznámenia vláde a mám informácie iba o ich celkovom počte zo zverejnených štatistík ESĽP. Napríklad v roku 2018 oznámil ESĽP vláde 32 sťažností a neprijal alebo vyčiarkol 395, v roku 2019 to bolo 268 oproti 55 oznámených vláde.
Ako keby ale stále nebola zodpovedaná tá otázka, prečo týmto ľuďom vadíte práve vy?
Pokiaľ ide o niektoré z týchto mimovládnych organizácií, s ktorými som prišla v minulosti do styku, tie napríklad presadzujú, že základnou formou porozvodovej starostlivosti má byť osobná striedavá starostlivosť, lebo iná forma škodí dieťaťu a porušuje naše medzinárodné záväzky. Ja som upozornila, že takýto medzinárodný záväzok Slovenska neexistuje, a že podľa článku 8 Dohovoru je rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o forme starostlivosti najlepší záujem dieťaťa, ktorý vzhľadom na svoju povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodiča. V súlade s tým rodič nemôže byť oprávnený podľa článku 8 Dohovoru na prijatie takých opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a vývoj dieťaťa.
Napríklad v prípade Buchs proti Švajčiarsku s odkazom na tento princíp ESĽP jednomyseľne rozhodol, že nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie rodinného života a zákazu diskriminácie na základe pohlavia tým, že súdy zamietli jeho návrh na spoločný výkon rodičovských práv a povinností.
To je všetko?
Protestujúce organizácie dnes rozprávajú aj o tom, že je potrebné interdisciplinárne vzdelávanie. Práve takéto vzdelávanie som aj ja presadzovala a Justičná akadémia, ako aj ministerstvo spravodlivosti ho už dlhšiu dobu realizujú. Sudcovia a prokurátori teda už nie sú vzdelávaní len v oblasti práva, ale prednášajú im aj psychiatri či psychológovia o tom, ako prizerať na najlepší záujem dieťaťa, čo si všímať na jeho správaní, na čo môžu a na čo nemôžu znalci odpovedať v znaleckých posudkoch a pod.
Vrátim sa ešte aj už k spomínanej vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Pred zmenou právnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku (prijíma NR SR) a naň nadväzujúcej vyhláške absentovala možnosť odkladu výkonu rozhodnutia, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Stalo sa tak, že deti pri výkone rozhodnutia skolabovali, čo bol absolútne nežiaduci stav.
To sa ale už zmenilo…
Riešenia, ktoré sme do novej právnej úpravy zaviedli, sú plne súladné aj s tým, čo vyplýva z judikatúry ESĽP, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.
ESĽP v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije. Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Iná je však situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky.
Preto podľa vyhlášky majú sudcovia povinnosť riadne zistiť, či dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu reálne existujú a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. Ak povinný rodič styku bráni či dieťa manipuluje, je samozrejme namieste sankcia. Pokiaľ súdy konajú s prieťahmi, porušujú Dohovor.
Čiže vďaka vám boli sudcovia vzdelávaní tak, aby pozerali hlavne na záujem maloletého?
Presne to hovorí aj ESĽP. Vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Majú pomôcť obnoviť narušené rodinné putá, poskytnúť v tomto ohľade v závislosti od okolností sociálne, psychologické poradenstvo, mediáciu či asistovaný styk. Takýto postup umožňuje nová právna úprava, pretože predtým, keď povinný rodič oznámil, že oprávnený si neplní povinnosti, tak často súdy automaticky uložili oprávnenému pokutu, pričom neskúmali, k čomu naozaj došlo a ako sa všetci zainteresovaní správali. V mnohých prípadoch to neviedlo k zlepšeniu, ale naopak k zhoršeniu situácie.
Opakujem, že podľa ESĽP povinnosť súdov využiť donucovacie opatrenia nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa.
Keďže za tvorbu právnej úpravy, Sekciu dohľadu a ďalšie opatrenia v danej oblasti bolo zodpovedné predchádzajúce vedenie ministerstva, ktorého bola súčasná pani ministerka Kolíková väčšinu predchádzajúceho volebného obdobia súčasťou, ako je možné, že vás ministerka nepodržala a neuviedla veci na pravú mieru?
Nerozumiem tomu.
Dostali ste odkaz alebo podporu aspoň od niekoho iného z koalície?
Nie. Dostávam podporné odkazy od sudcov, advokátov, od psychiatrov, psychológov, ale aj od obyčajných ľudí, ktorí dlhodobo sledujú moju prácu a vážia si ma za ňu. Ale z vlády mi nikto nevyjadril podporu.
Vedela ministerka o tom, že Vás prenasledovala nejaká z tých aktivistiek?
To sa dozvedela až vtedy, keď som jej odovzdala vzdanie sa funkcie. V súvislosti s protestom nemala so mnou pani ministerka nijaký rozhovor, v rámci ktorého by sa ma spýtala, že čo si o tom myslím, či sú útoky odôvodnené a podobne.
Takže ak tomu dobre rozumiem, ona si vypočula ich a nie vás?
Áno.
Pani ministerka aj ombudsmanka, ktorá si s ňou dobre rozumie, sú aktívne aj v mnohých iných témach, napríklad čo sa týka rodovej agendy, registrovaných partnerstvách a súvisiacich vecí. Aktuálne k tomu mali aj vyhlásenia pri príležitosti dúhového pochodu. Váš úrad bol aktívny tiež v týchto témach.
Áno, pretože je mojou úlohou pravdivo oboznamovať verejnosť s tým, čo vyplýva z judikatúry ESĽP. V tomto ohľade musím povedať, že ma zarazilo, že niektoré mimovládne organizácie, ale aj verejná ochrankyňa práv, dezinterpretujú rozsudok Oliari proti Taliansku.
O čo v ňom ide?
ESĽP v ňom konštatoval, že talianska právna úprava v posudzovanom čase neposkytovala dostatočnú právnu ochranu dvojiciam rovnakého pohlavia, čím porušila článok 8 Dohovoru. Upozornila som na to, že ESĽP v tomto rozsudku pri konštatovaní porušenia článku 8 Dohovoru poukázal na široký priestor štátov pre voľnú úvahu v tejto oblasti a významnú mieru v tomto ohľade zohrali rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov Talianska, podľa ktorých by mala byť osobám rovnakého pohlavia poskytnutá určitá forma právnej ochrany. ESĽP vzal do úvahy aj prieskumy verejnej mienky v Taliansku.
Ako toto rozhodnutie teda dezinterpretuje ombudsmanka?
Pani verejná ochrankyňa práv s odkazom na tento rozsudok tvrdí, že dlhodobo porušujeme medzinárodné záväzky tým, že sme nezaviedli registrované partnerstvá.
Situácia v SR ale nie je porovnateľná so situáciou v Taliansku. V talianskom prípade pozitívny záväzok vyvodil ESĽP predovšetkým z rozhodnutia talianskeho ústavného súdu. My podobné rozhodnutie slovenského ústavného súdu nemáme. Zároveň pripomínam, že vo vzťahu ku kultúrno-etickým otázkam ESĽP stále uznáva široký priestor štátu pre voľnú úvahu. Toto sa vzťahuje aj na interrupcie či eutanáziu.
Pokiaľ ide o verejnú ochrankyňu práv, zarazilo ma aj jej vyjadrenie, že rómskym ženám, obetiam nezákonnej sterilizácie, by pri vyrovnaní sa s dôsledkami tejto krivdy mala pomôcť osobitná právna úprava, ktorá by im zabezpečila prístup k účinným prostriedkom nápravy a primeranému odškodneniu.
ESĽP sa zaoberal niekoľkými prípadmi sterilizovaných rómskych žien a konštatoval porušenie ich práv zaručených Dohovorom. ESĽP zároveň uznal za účinný prostriedok nápravy v tomto ohľade žalobu na ochranu osobnosti a nepotvrdil závažné obvinenia o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien na Slovensku pre ich etnický pôvod, ktoré prezentovali sťažovateľky. Nedostatky v tom čase platnej právnej úpravy týkajúcej sa informovaného súhlasu a pri výkone sterilizácií viedli v roku 2004 k novelizácii legislatívy a zosúladeniu práva pacientov s medzinárodnými štandardmi, čím sa zabránilo vzniku podobných situácií do budúcnosti.
Po tomto rozsudku sme samozrejme oboznámili sudcov s tým, aké sumy za takýto neoprávnený zásah do súkromia priznal ESĽP a požiadali o zosúladenie ich praxe s judikatúrou ESĽP. Výbor ministrov Rady Európy v apríli 2014 zhodnotil individuálne aj všeobecné opatrenia, ktoré SR prijala pri riešení káuz nezákonných sterilizácií ako dostatočné a sledovanie výkonu rozsudkov ukončil bez toho, aby požadoval od Slovenska prijatie takých opatrení, aké žiada pani verejná ochrankyňa práv.
Z akého dôvodu tak pani ombudsmanka robí?
Tomu tiež nerozumiem.
Rozprávali ste sa niekedy spolu?
Stretla som sa s ňou napríklad na konferencii Ústavné dni. Bola ku mne veľmi milá, povedala, že by sme sa mali stretávať, ja som jej povedala, že by som to uvítala, ale potom k takýmto stretnutiam nedošlo.
Od odmietnutia Istanbulského dohovoru je o tú rodovú tému veľký zápas, aj nadnárodný. Opíšte vaše skúsenosti.
Ja som sa s touto témou stretla pri diskusiách v zahraničí, kde sa niektorí psychológovia sťažujú na to, že majú detských pacientov, ktorým ublížila výchova v strednom rode. Vychovávali ich tak rodičia napriek tomu, že nemali poruchu rodovej dysfórie. O týchto prípadoch som sa dozvedela v súvislosti s tým, že jedna mimovládna organizácia informovala o intervencii Slovenskej republiky v prípade transrodového muža, ktorý porodil dieťa a namieta porušenie svojich práv tým, že nemôže byť v rodnom liste uvedený pod svojím súčasným menom ako otec dieťaťa, ale je zapísaný pod svojím pôvodným ženským menom v pozícii matky.
To sa stalo v Nemecku, však?
Áno. Vo svojej intervencii Slovenská republika podporila pozíciu Nemecka. Tá vychádza z právnych názorov nemeckých súdov, vyslovených v tomto prípade. Nemecké súdy rozhodli, že transexuálny muž, ktorý po právoplatnom rozhodnutí o zmene pohlavia porodil dieťa, je v právnom slova zmysle matkou dieťaťa a zapisuje sa do matriky, ako aj do rodného listu dieťaťa a výpisov z neho – ak sa na nich uvádza údaj o rodičovi – ako „matka“ s jeho predchádzajúci ženskými menami. Spolkový najvyšší súd Nemecka dospel k záveru, že takýto postup nie je v rozpore s nemeckou ústavou a mal za to, že základné práva sťažovateľa ako transsexuála nie sú dotknuté: jeho identita bola zmenená a zohľadnená a právo na rodinný život nebolo porušené. Jeho právo na ochranu osobnosti a na zmenu identity má v právnom poriadku hranice dané ochranou záujmov iných, napr. dieťaťa.
Nemecké právo určovania rodičovstva vychádza, tak ako iné právne poriadky, z rodičovskej, resp. z rozmnožovacej funkcie rodiny. Podľa zákona je matkou žena, ktorá dieťa porodila a otcom muž, ktorý mal s matkou určitý vzťah. Zákon má za cieľ dosiahnuť súlad medzi biologickou a právnou realitou. Nemecký ústavný súd sa vyjadril, že úmyslom zákonodarcu bolo priradiť dieťaťu rodičov tak, aby nevznikol rozpor s ich biologickým počatím v podobe dvojmaterstva alebo dvojotcovstva. To, že sa osoba počas života dostala do situácie, že sa cíti ako iné pohlavie, nemôže ovplyvniť právne postavenie dieťaťa, ktoré mu garantuje úprava rodičovstva v civilnom kódexe. Slovenská republika podporila tento postoj a poukázala na to, že skúmané otázky spadajú do rámca voľnej úvahy štátu, ktorý by v tomto prípade mal byť široký. ESĽP by nemal zohrať aktívnu tvoriacu rolu, ale mal by ponechať široký priestor pre voľnú úvahu štátom, o to viac, keď je v hre najlepší záujem dieťaťa.
Koľko iných krajín sa ešte ozvalo?
Okrem Slovenska nemám vedomosť, že by sa nejaká iná krajina ešte ozvala.
Takéto veci vadili pani Kolíkovej?
Ja som tieto veci s pani Kolíkovou nikdy nerozoberala. Spadám priamo pod kompetenciu ministra. V danom čase bol ministrom pán Gál.
Ako vnímate obavy ľudí, že inštitúcie Rady Európy budú čoraz viac zasahovať do kultúrnych otázok. Sú to oprávnené obavy?
Vo vzťahu k týmto otázkam ESĽP zatiaľ ponecháva štátom široký priestor pre voľnú úvahu.
Vyjadrila by som sa však k téme Istanbulského dohovoru. Pokiaľ sa na Slovensku hovorí o tom, že treba účinne chrániť obete domáceho násilia, tak významné pozitívne záväzky, ktoré sa týkajú ich ochrany vyplývajú z ustálenej judikatúry ESĽP k článkom 2, 3 a 8 Dohovoru a musíme ich dôsledne dodržiavať.
Čiže v tejto téme nesúhlasíte s ombudsmankou a ministerkou, vlastne aj s prezidentkou, že ID je potrebný, pokiaľ ide ochranu obetí domáceho násilia?
Podľa mňa sa preceňuje príčinná súvislosť medzi ratifikáciou Istanbulského dohovoru a zlepšením ochrany obetí. Samotná ratifikácia ID nič nezaručí. V minulosti ministerstvo spravodlivosti deklarovalo, že po právno-legislatívnej stránke v súčasnosti neexistuje prekážka ratifikácie Dohovoru. Pokiaľ ide o ochranu obetí domáceho násilia, evidujem však stále rezervy či už ide o právnu úpravu, ale predovšetkým aplikačnú prax. Vychádzam pritom zo štandardov, ktoré už dlho pre nás vyplývajú z judikatúry ESĽP, ktorou sme viazaní, Veľmi identické ustanovenia s textom ID má aj smernica o obetiach, ktorú SR už transponovalo.
Nedostatky účinného vyšetrovania domáceho násilia a sexuálneho zneužívania spôsobuje aj nedostatok znalcov. Tí, ktorí sú zapísaní v zozname, sa sťažujú na podobné útoky, akým som vystavená ja a volajú po účinnejšej ochrane zo strany štátu. Zároveň máme problém získať nových znalcov.
Keď odišla Oľga Pietruchová, tak z toho bol po médiách veľký cirkus, že akú to máme konzervatívnu vládu. Teraz končíte vy, nedá sa ale povedať, že by to zapadlo do toho istého vzorca. Čo to podľa vás vypovedá o tejto vláde, prípadne keď porovnáte mediálnu reakciu?
Nechcem sa porovnávať s Oľgou Pietruchovou. Každý má právo na svoj názor. Vadí mi ale, že v našej spoločnosti je problematické viesť naozaj kultúrny, distingvovaný a odborný dialóg o týchto závažných témach. Či už ide o ochranu maloletých detí, ochranu obetí domáceho násilia, alebo o kultúrno-etické otázky.
Ako matku ma znepokojuje, že v niektorých štátoch sa zavádza povinná názorná sexuálna výchova v materských školách a nižších ročníkoch základných škôl, prenájom materníc a predaj detí cez inštitút surogátnych materstiev, eutanázia detí či modely vychovávania detí v strednom rode. Zarážajú ma diskusie o právnom zakotvení polyamorických zväzkov či umožnenie zmeny pohlavia len na základe vlastného uváženia vyhlásením na matrike bez akéhokoľvek predchádzajúceho skúmania, či osoba trpí rodovou dysfóriou.
Pokiaľ ide o naposledy uvedené, súhlasím s rozsudkom ESĽP, že podmieňovanie zmeny pohlavia predchádzajúcou sterilizáciou porušuje práva týchto osôb, ale diagnostika pred prepísaním zmeny pohlavia je určite potrebná.
Obávate sa, že váš nástupca bude mať odlišný pohľad na takéto zásadné otázky?
Neviem, kto bude mojím nástupcom, takže to neviem povedať, ale už teraz mu želám veľa síl do novej funkcie.
článok prevzatý z: dennikslovensko.sk/…/po-utokoch-mimo…
Dana22
Victory,píšem sem komentár k Tvojmu článku.
Zdá sa mi,že by Ťa to zaujalo.

www.zvedavec.org/…/8392-co-ukazuji…
Co ukazují fakta - 0,044% nemocných, 0,0036% resp. 0,156% zemřelých
onemocneni-aktualne.mzcr.cz/covid-19
David Dvořák
Uvedená oficiální fakta vykreslují celý Covid jako velký podvod, kdy cílem bude něco jiného, než je prostému lidu prezentováno. Jinými slovy - pomocí strachu z nás …More
Victory,píšem sem komentár k Tvojmu článku.
Zdá sa mi,že by Ťa to zaujalo.

www.zvedavec.org/…/8392-co-ukazuji…
Co ukazují fakta - 0,044% nemocných, 0,0036% resp. 0,156% zemřelých
onemocneni-aktualne.mzcr.cz/covid-19
David Dvořák
Uvedená oficiální fakta vykreslují celý Covid jako velký podvod, kdy cílem bude něco jiného, než je prostému lidu prezentováno. Jinými slovy - pomocí strachu z nás dělají hlupáky a budoucí nevolníky.
Vezmu to stručně - na stránkách ministerstva zdravotnictví jsou aktuální údaje o stavu "epidemie" Covid-19. K datu 1.8.2020 (17.30) statistika uvádí: úmrtí na koronavirus = 382, aktuálně nemocných = 4.674, vyléčených = 11.584. Stránky obsahují i "vysvětlení základních pojmů", kde zjistíte, že součtem výše uvedených kategorií dostaneme celkové potvrzené případy, což se rovná číslu 16.640. A právě toto poslední číslo se většinou uvádí v souvislosti s "epidemií" Covid-19. Je to ukázková manipulace, protože obsahuje i vyléčené pacienty, nikoliv jen aktuálně nemocné.
Poslední údaj o počtu obyvatel najdete na stránkách ČSÚ, kde se dočtete, že ... "Česká republika měla k 31. březnu 2020 10 694 364 obyvatel."
A nyní kupecké počty:
"Epidemie" Covid-19 je prezentována jako celostátní záležitost, proto pro základní orientaci vztáhneme počet aktuálně nemocných k počtu obyvatel. Výsledkem je, že "epidemie" aktivně dopadá na 0,044% obyvatel. Matematika je neúprosná, proto vztažení aktuálně nemocných v kraji, okresech, obcích k jejich počtu přinese obdobné výsledky - pokud někde vyšší procento, pak musí být oblast s nižším procentem.
Zemřelé můžeme vztahovat k několika hodnotám:
k počtu obyvatel - pak na následky "celostátní epidemie" zemřelo 0,0036% obyvatel
k počtu nakažených (pozitivně testovaných) - pak fakta dokládají úmrtnost 0,156%
Tolik oficiální fakta. Domnívám se, že nepotřebují komentář. Celá "pandemie Covid-19" není o nemoci, ale zjevně o něčem jiném.
Dle mého, novodobí lepšodruzi mají nejvyšší čas zřídit ministerstvo pravdy a zahájit nahrazování nežádoucích faktů tak, aby nová "poopravená fakta" odpovídala zadání. Jako uvědomělý a pokrokový euroobčan přikládám krátký seznam, kde unikají nesprávná fakta ..
Asi jako první by měla být zaměřena pozornost na zdroje, kde neinformovaný občan, svým neuvědomělým hledáním informací, může najít nesprávná a závadná fakta rozvracející hodnoty EU týkající se definice epidemie. Práce všech pokrokových lepšodruhů je mařena, pokud existují zdroje tvrdící, že např. o epidemii chřipky se jedná, pokud nemocných je 1.600 až 1.800 případů na 100.000 obyvatel, např. zde. Podle tohoto výpočtu by celostátní pandemie nastala, kdyby byl překročen epidemický práh cca 160.000 - 180.000 aktuálně nemocných (a ne 4.674). V tomto bodě se rovněž naskytá otázka, zda by nějaká nezisková organizace neměla dostat dotaci na téma : "Koncentrace a školení osob nespoléhající na servis ČT a neuvědoměle hledající informace samostatně". Připomínám prozatím neopravenou historii, z které víme, že největší zkušenosti s koncentrací osob mají Němci, kdy postačí aktivní menšina, přičemž zbytek "se dívá jinam".
Dále bude nejspíše potřeba zjistit a medializovat skutečnou údajnou "odbornost" lékařů s evidentně evropsky nesprávným myšlením a uvést jejich pomýlené názory na pravou míru. Není přece možné, aby občan-laik narazil na vyjádření, že rouška je v podstatě Petriho miska přímo před obličejem nebo na doporučení o potřebě se nechat imunizovat. Ovšem jako absolutně nepřijatelné a nejvíce podrývající EU hodnoty a politické úsilí našich vůdců jsou články "odborníků" o nějakém levném a dostupném léku na Covid-19 nebo články "odborníků" o neexistující pandemii.
Pokud je zapotřebí pro další budování rozvinuté EU společnosti přijít na přelomu roku s vakcínou proti Covid -19, pak by bylo velmi záhodno vyhledat a správně poopravit všechny články o tom, jaký časový průběh má vývoj vakcíny. Spořádaný občan nemůže přeci být konfrontován s časovou osou, kde je v letech uváděno období pro testování na zvířatech (od myší až po opice), potom na nějakých postupně se zvětšujících skupinách dobrovolníků .. atd. Domnívám se, že pokud je třeba normální desetiletý vývoj stihnout během 1 roku, pak časovou jednotku "rok" v článcích může paušálně nahradit jednotka "měsíc", v některých případech pak "týden". Včasným poupravením článků je třeba vyrazit zbraň z rukou všech rozvracečů a Putinových nohsledů, kteří by mohli poukázat na nemožnost vývoje neškodné vakcíny v tak krátkém čase.
Novodobí lepšodruzi, práce s nápravou nesprávných faktů a názorů je až nad hlavu. V seznamu neuvádím takové drobnosti, jako dostupnost článků o tom, že se někde lidé už proti novým restrikcím bouří nebo, že muslimové v Evropě karanténu ostentativně nedodržovali a přesto jejich řady smrtka s Covidovou kosou nenavštěvovala více než obvykle. Rovněž by neměly být dostupné spekulace, že byly i šarže testů, které byly Covidem infikovány. Nebo taková Mudr Peková ... je to milá holka, ale ona už ... a jiní .... třeba takový prezident Tanzánie a Covid zjištěný v ovoci ... Zkrátka, politické práce je více než dost. Když se minule nepodařilo vytesat socialistického člověka, nikde není napsáno, že nepůjde dnes vychovat uvědomělého euroobčana.
Pro všechny ostatní nesoudruhy, kteří si ještě pamatují metody minulých soudruhů mám vzkaz - je pouze na nás, co si necháme líbit. Naše praktická minulá zkušenost znamená, že víme, co bude následovat, známe jejich ideologické zbraně a mechanismus použití. Bude-li většina mlčet, bude salámovou metodou docházet k ořezávání všech našich práv. Pokud se někdo chlácholí, že dnes přišel "na řadu" ten "hajzl soused", pak by si dotyčný měl uvědomit, že zítra bude "na řadě" on sám. To je jistota, protože cílem těch amorálních zbabělců nahoře je podřídit si a vysávat všechny bez rozdílu. Mějme na paměti, že slovo je mocná zbraň - ne nadarmo nejstarší kniha uvádí, že na začátku bylo slovo...
Nehorší je proto zůstat potichu.
Na závěr dodávám - je nepochybné, že pro některé může být průběh Covidu-19 těžký až fatální. To nikdo nezpochybňuje, nicméně jsem přesvědčen a fakta myšlenku podporují, že je cíleně a masově vyvoláván strach, kdy konečným cílem nebude péče o zdraví občanů.