Question Corner: Čo je to zasvätená panna?
Odpoveď: Kódex kánonického práva definuje zasvätené panny ako cudné a nikdy nevydaté ženy, ktoré „svojím sľubom bližšie nasledovať Krista... sú zasvätené Bohu, mysticky zasnúbené Kristovi a zasvätené službe Cirkvi, keď diecéza Biskup ich svätí podľa schváleného liturgického obradu“ (kánon 604).
Zasvätené panenstvo je najstaršou formou zasväteného života v cirkvi, ktorá o niekoľko storočí predchádza rozvoj náboženského života. Od apoštolských čias vždy existovali ženy, ktoré sa rozhodli zriecť sa manželstva, aby svoj život a srdce plnšie zasvätili Ježišovi. Z tohto dôvodu ich cirkev tradične nazývala a formálne uznávala ako „Kristove nevesty“.
Prinajmenšom od štvrtého storočia, ak nie ešte skôr, má cirkev osobitný liturgický rituál – odlišný od kňazskej vysviacky, no v niektorých ohľadoch paralelný –, aby biskupi slávnostne zasvätili ženy životu panenstva. Mnohé z našich prvých svätých mučeníkov – ako napríklad sv. Agáta, Agnes, Lucy a Cecília, ktoré sú menované v jednej z našich eucharistických modlitieb pri svätej omši, sú považované za zasvätené panny.
S rozvojom reholí v neskorej antike zvyk zasväcovať ženy mimo kláštorov postupne vypadol z praxe a v stredoveku už cirkev nemala zasvätené panny „žijúce vo svete“. V polovici dvadsiateho storočia však dokument Druhého vatikánskeho koncilu „Sacrosanctum Concilium“ vyzval na revíziu starodávneho obradu zasvätenia sa životu panenstva av roku 1970 bol vyhlásený nový rituál. A tak v podobnej situácii, akou bola obroda stáleho diakonátu, sa do života modernej cirkvi vrátilo povolanie zasväteného panenstva.
V roku 2018 Vatikán vydal dokument s názvom „Ecclesiae Sponsae Imago“ alebo ESI, ktorý biskupom poskytol podrobnejšie usmernenia o tomto životnom stave, pokrývajúci témy ako rozlišovanie povolaní, formácia a život a poslanie zasvätených panien.
Zasvätené panenstvo je jedinečným povolaním pre ženy v tom, že sa sústreďuje skôr v miestnom diecéznom kostole než v určitej skupine alebo náboženskom spoločenstve. Diecézny biskup je ten, kto prijíma ženy do tohto životného stavu a v konečnom dôsledku slúži ako „nadriadený“ zasvätených panien vo svojej diecéze. Vo všeobecnosti sú zasvätené panny povolané modliť sa za potreby svojej diecézy a slúžiť potrebám miestnej cirkvi podľa vlastných špecifických darov a talentov.
V odsekoch 80–103 „Ecclesiae Sponsae Imago“ opisuje proces formácie pre ašpirujúce zasvätené panny, ktorý trvá tri až päť rokov. Formácia k zasvätenému panenstvu má zahŕňať okrem iných prvkov: osobné mentorstvo a duchovné vedenie, určitú úroveň akademického teologického štúdia a postupné osvojenie si životného štýlu zasvätenej panny.
Pokiaľ ide o povinnosti a záväzky zasvätenej panny, v úvode obradu zasvätenia sa životu panenstva sa uvádza: „Čas majú tráviť skutkami pokánia a milosrdenstva, apoštolskou činnosťou a modlitbou podľa svojho stav v živote a duchovné dary.“
„Ecclesiae Sponsae Imago“ konkrétnejšie opisuje zasvätené panny ako povinnosť modliť sa liturgiu hodín (ESI 34) a zúčastňovať sa každodennej omše v regiónoch, kde je to možné (ESI 32). Od zasvätených panien sa tiež očakáva, že budú žiť pomerne asketickým životom a budú rozoznávať konkrétne kajúce praktiky so svojím spovedníkom alebo duchovným vodcom (ESI 36).
Zasvätené panny neskladajú sľuby chudoby a poslušnosti presne tak, ako to robia rehoľné sestry. Zasvätené panny sú však stále povolané žiť v duchu evanjeliovej chudoby (ESI 27) a spolu so svojím biskupom rozoznávať hlavné aspekty svojho života a poslania. (ESI 28).