Clicks55

Láska k blížnemu. Poznanie Boha a Božia Láska....

Láska k blížnemu. Poznanie Boha a Božia Láska. (VEJ 6-228)

1. (Pán:) „Je síce napísané, že sa má tomu, kto učinil niekomu zlo, sedemkrát úplne odpustiť, ale Ja vám vravím: sedemdesiatsedemkrát máte odpustiť tomu, kto vás urazil, predtým ako ho obžalujete pred sudcom! Ak sa ale ani vtedy nepolepší, vylúčte ho z obce! Ale ten, kto nepočíta, ako často ho niekto urazil, tomu aj v nebi nebude počítané, ako často sa prehrešil voči Bohu.

2. Ak vás niekto prosí o láskavosť, preukážte mu s radosťou ešte viac, ako za čo vás prosil! Keby napríklad prišiel k tebe niekto v zime a prosil ťa o suknicu, keďže máš ešte niekoľko sukníc, pridaj mu k tomu tiež ešte plášť; a keby ťa niekto prosil, aby si s ním išiel hodinu po ceste, ktorú nepozná, choď s ním i dve hodiny, aby si mu preukázal viac lásky, ako od teba žiadal! Čo si niekomu učinil naviac, to ti bude v nebi splatené desať-, tridsať- a tiež stonásobne.

3. S čím väčšou pravou láskou niekto niečo vykoná pre svojho núdzneho blížneho, tým mnohonásobnejšie mu bude raz splatené to, čo učinil. To si všetci dobre zapamätajte a podľa toho konajte, tak budete mať ako pravé Božie deti večný život a budete večne zberať ako úrodu jeho nezmerné poklady! Vravím vám: Slnko (dám) tomu, kto sa z pravej lásky k blížnemu čo i len o halier podelil so svojím blížnym a chudobným bratom!“

4. Tu vravel farizej, ktorý bol teraz už veľmi veriacim: „Pane, čo by kto robil so Slnkom?“

5. Vravel som Ja: „Či nie je Slnko lampou dňa a či neotepľuje celý zemský okrsok so svojím svetlom a teplom, aby všetko rástlo a prospievalo na Zemi?! Ak však vravím: „Slnko (dám) tomu, kto Moju náuku vo všetkom nasleduje!“, nemienim tým hmotné Slnko, ale úplné duchovné Slnko v jeho srdci, čo znamená toľko ako úplnú bohupodobnosť jeho duše. - Rozumieš tomuto dobre?

6. Napokon ti však ešte vravím, že takí Bohu úplne podobní duševní duchovia obdržia na spravovanie aj prirodzené slnká, čo znamená nesmierne mnoho; lebo tým obdržia aj spravovanie nad všetkými zemami, ktoré krúžia okolo slnka. A ešte iným, dokonalejším deťom Božím budú na úplné spravovanie odovzdané centrálne slnká, od ktorých obdržia pri zvláštnych príležitostiach príkazy správcovia menších planetárnych sĺnc. Aby to však mohlo byť, musí si človek najprv chrániť vo svojom vnútri úplné a celé duchovné slnko.

7. Lebo na čokoľvek sa len pozrieš, to všetko je vedené duchmi, keďže k tomu dostávajú spôsobilosť od Boha. A blaženosť každého ducha spočíva práve v tom, aby vybavený so všetkou silou a mocou od Boha, slúžiac Bohu, mohol byť činný.

8. Vy všetci ste na tejto Zemi postavení len nad málom; ale kto je verný v tomto malom, bude raz postavený nad veľkým. Tiež vám však vravím, že nikto nemôže slúžiť Bohu a zároveň mamonu; polovičnou službou sa však neuspokojí ani ten a ešte menej onen. - Rozumieš tomu?“

9. Vravel farizej: „Pane, teraz tomu už celkom jasne rozumiem; ale vo svojom terajšom postavení som získal aj s ostatnými veľmi mnoho mamonu. Čo mám s ním robiť?“

10. Vravel som Ja: „Ako si ho získal, tak ho aj opäť rozdeľ tým, ktorí ho potrebujú! Lebo kto naozaj chce byť a tiež bude, ak vážne chce byť, Mojím učeníkom a nasledovníkom, ten sa nebude musieť starať o budúci deň, čo bude jesť a piť a s čím sa bude zaodievať, ale nech len čo najhorlivejšie hľadá Božie Kráľovstvo a jeho spravodlivosť! Všetko ostatné, čo potrebuje k životu, mu bude pridané; lebo Otec v nebi vždy vie, čo potrebujú tí jeho (učeníci, deti). On, ktorý živí trávu na poli a všetkým zvieratám obstaráva krmivo a ich odev, bude sa istotne ešte viacej starať o ľudí, ktorí kráčajú v jeho láske a v jeho zaľúbení; lebo taký človek má väčšiu cenu, než všetky rastliny a všetky zvieratá celého sveta. - Rozumieš tomu?“

11. Vravel farizej a tiež šesť ostatných s ním: „Áno, Pane, teraz rozumieme aj tomu a tiež učiníme, ako si nám to teraz najmúdrejšie poradil! Len tu v Jeruzaleme nemôžeme toto zatiaľ ľahko učiniť; ale to všetko svoje si vezmeme so sebou a potom už budeme mať ešte hojnosť príležitostí, kde budeme konať podľa Tvojej rady - lebo Zem je všade Božia a ľudia ešte nemenej! - Pane, je to tak správne?!“

12. Vravel som Ja: „Vpravde nezáleží na tom, či myslíte na chudobných tu alebo niekde inde; ale tu pri stole, kde sedí žena, ktorú som dnes zachránil z chlípnych pazúrov chrámu, by bola potrebná dobročinnosť. Táto žena a jej muž sú chodobní a takisto ostatní muži práve u toho stola. Dajte teda prehraných 100 libier Lazarovi a on ako Môj pravý brat sa postará o to, aby sa tým dostalo týmto chudobným dostatočné zaopatrenie!“

13. Vraveli farizeji: „Pane, nielen 100 libier, ale 1000 libier zlata dáme Lazarovi k tomu účelu a on nech s nimi naloží podľa Tvojej vôle! Lebo svetlo, ktoré sme obdržali od Teba, je nesmierne cennejšie a Tvoja trpezlivosť s nami je večne nezaplatiteľná! Je len dobré, že nebývame všetci v chráme, pretože my sami sme veľmi bohatí a tak môžeme so svojimi súkromnými peniazmi a pokladmi činiť čo chceme. Dosť značný vklad v chráme je však tak ako tak stratený. Lebo ak cestujeme my, čestní kňazi aj ako misionári, nemôžeme očakávať od chrámu žiadnu náhradu, - avšak tiež chrám nemôže očakávať od nás nič ďalšie ako to, čo už má; a tak dáme ešte v tejto noci peniaze Lazarovi. - Je to tak správne?“

14. A vravel som Ja: „Pýtať sa Ma na to ešte ďalej je celkom zbytočné; lebo teraz už iste spoznávate, že každý si vydobýva tým väčšie zásluhy, čím je obetavejší a čím viac to koná s pravou láskou k Bohu a k blížnemu. Čiňte teda podľa vašej dobrej vôle a bude vám to odplatené!“

15. Potom siedmi farizeji požiadali viacerých silných mužov, ktorí sedeli pri stole so ženou, aby išli s nimi a niesli im peniaze. I vstali všetci, v počte 72, išli s tými siedmymi a priniesli ťažkých 1000 libier zlata a to už za hodinu. Keď boli všetci v sále, zložili podľa Mojej rady zlato v 100 ťažkých vreciach k Lazarovým nohám a Lazár sa poďakoval najprv Mne, že ho činím hodným milosti, aby sa smel postarať o chudobných a až potom pochválil aj tých navrátivších sa siedmych, že aj oni Ma spoznali vo svojich srdciach.

16. Aj chudobní Mi ďakovali a jeden vravel: „Pane, keby sme mohli byť aj my Tvojimi učeníkmi, zriekli by sme sa tejto veľkolepej podpory; lebo lepšie je byť Tvojím učeníkom, ako mať všetko zlato celého sveta! Lebo tí, o ktorých sa Ty, ó Pane staráš, tí sú dobre zaopatrení na celú večnosť!“

17. Vravel som Ja: „Vravieť o tom v túto noc ešte nie je na čase; ale to všetko sa ešte môže stať, pretože odo dneška až za 7 dní opustím dočasne Jeruzalem. Poraďte sa však najskôr ešte s Mojimi starými učeníkmi o hlavnom obsahu Mojej náuky; čo vám chýba, to vám bude vložené do úst vo chvíli, keď to budete potrebovať.

18. Pre terajšok vám však všetkým vravím: Pretože som mal dnes taký veľký smäd, mám z toho i Ja veľkú radosť a preto túto noc strávime bdením a predsa každý z vás bude ráno taký posilnený, akoby celú noc čo najlepšie odpočíval. Do rána sa budeme ešte baviť o všeličom, čo vás uvedie na vyššie stanovisko poznania Boha; lebo poznať Boha čo najdokonalejšie, je to prvé pre každého človeka.

19. Kto Boha správne nespoznáva, nemôže nikdy dokonale veriť v Boha, ešte menej Ho nadovšetko milovať a teda tiež nemôže nikdy mať úplný podiel na Božom Duchu. Lebo z nesprávneho poznania Boha prichádzajú časom následkom slobodnej vôle ľudí medzi ľudstvo všelijaké omyly, ktoré potom ďalej bujnejú ako tisíchlavá hydra, robia z ľudí modloslužobníkov a zatarasujú im bránu k pravému večnému životu, takže potom ako duše v záhrobí ťažko kedy budú môcť do neho vojsť; lebo čo môže duša zariadiť pre zdokonalenie svojho života tu za jeden deň, to častokrát nedokáže na onom svete ani za niekoľko tisíc pozemských rokov. Moji starí učeníci majú o Bohu síce už mnohé rozsiahle poznatky; ale vy novší učeníci ste v nich ešte vcelku slabí a preto vás chcem v nich posilniť.“

20. Vraveli všetci: „Pane, učiň to a nič nám nezadržuj; lebo prahneme za nimi ako uschnutá tráva za oživujúcim dažďom!“

21. Vraveli aj Rimania: „Aj my - a to o to viac, že v tomto najdôležitejšom poznaní všetkých poznaní sme úplnými nováčikmi!“

22. Vravel aj Peter: „Aj pre nás starých to bude veľmi užitočné; lebo ani my nie sme v ňom ešte príliš pevní!“

23. Vravel som Ja: „A aké ťažkosti v ňom ešte máte?“

Boh - Otec, Boh - Syn a Boh - Duch Svätý. (VEJ 6-229)

1. Vravel Peter: „Keď si Sa dával krstiť Jánom v Jordáne, otvorilo sa nebo a Duch Boží sa vznášal v podobe ohnivej holubice nad Tvojou hlavou a z nebies boli počuť jasným hlasom tieto slová: „Tento je Môj milovaný Syn, na Ktorom mám zaľúbenie, Jeho poslúchajte!“ A tiež pri inej príležitosti som počul celkom tie isté slová, ale doposiaľ sme sa vlastne ešte neodvážili poprosiť Ťa o podrobnejšie vysvetlenie. Pretože však Ty Sám chceš uviesť nás všetkých do ešte správnejšieho poznania Boha, myslím si, že teraz by bolo tiež načase, dať nám o tom väčšie svetlo, samozrejme podľa Tvojho Božského zaľúbenia.

2. Lebo doposiaľ si pre nás len ozajstný Syn Najvyššieho, ako to dokonca vieme z úst matky Tvojho tela, ktorej sa objavil archanjel Gabriel a takto ju oslovil: „Pozdravená buď ty, keďže si našla milosť pred Bohom! Svätý Duch ťa zatieni a porodíš chlapca, ktorého nazveš Synom Najvyššieho!“

3. Hľa, Pane, to a ešte mnoho iného vieme a nemôžeme sa ubrániť názoru, že teda Najvyšší Boh - Otec je v nebi. Ty si Jeho Syn a to nepochybne a tretí, zaiste tiež Boh, Otcovi a Tebe rovný, je zrejme Duch Svätý! - Či nemáme pravdu, keď si takto pevne stanovíme aj našu vieru?“

4. Vravel som Ja: „Nie je tu ešte hodina k tomu, aby som vám to úplne odhalil; ale tá tiež nedá na seba dlho čakať. Napokon som vám už niekoľkokrát povedal, keď ste Ma žiadali o to, aby som vám ukázal Otca: Kto vidí Mňa, vidí aj Otca; lebo Ja a Otec sme úplne jedno. Otec je vo Mne a Ja som zároveň v Otcovi. - Ako teda ste tomu porozumeli?“

5. Vravel Pater: „My sme tomu rozumeli takto a to jeden ako druhý: Teba prestupuje vždy úplná sila Otcova, pokiaľ ju len tu na tejto Zemi potrebuješ a tak je večný a nekonečný Otec aj v Tebe. Ty si Jeho najdokonalejší obraz. Pretože však Otec ako nekonečný, večný a všadeprítomný Boh je tiež okolo Teba a najmä Ťa istotne obklopuje, si tiež iste v Otcovi!“

6. Vravel som Ja: „Dobre - a čo je potom s Duchom Svätým? Čo teda o ňom mienite?“

7. Vravel Peter: „Pane, s ním si žiadny nevieme poradiť, hoci Ty Sám si povedal, že človeku môžu byť odpustené všetky hriechy, ale hriech proti Duchu Svätému nikdy! Ty teda zrejme Nie si Duchom Svätým, lebo si povedal, že hriechy proti Synovi môžu byť odpustené. Otec to tiež nie je, lebo aj hriechy proti Otcovi by mohli byť ešte skôr odpustené. Nuž, kto a čo je je teda Duch Svätý? Videli sme Ho v podobe ohnivej holubice. Je to nejaká tretia božská, všetkým ľuďom od Adama skryto udržiavaná osobnosť, alebo je jedno s Otcom alebo jedno s Tebou? Nemôže predsa byť svätejší než Otec a Ty? Ty si však vravel, že hriechy proti Duchu Svätému nemôžu byť nikdy odpustené! On teda musí byť spôsobom nám ešte celkom neznámym zrejme Najsvätejším všetkých nebies.

8. Z toho vidíš, že dokonca nám, starým učeníkom, chýba ešte veľmi mnoho do čistého poznania Boha a preto teda máme tiež najúplnejší dôvod tešiť sa na to, že budeš viesť aj nás do ešte čistejšieho poznania Boha.

9. U Mojžiša sa dokonca presne vraví: „Ja, Jehova/Jahve/Ja Som, som len jeden a jediný váš Boh! Nečiňte a nepredstavujte si žiadnych cudzích bohov vedľa Mňa!“ - A teraz by sme podľa našich obmedzených predstáv mali troch bohov a predsa máme veriť len v jedného Boha! O tom, ó Pane, bolo by nám všetkým veľmi potrebné ešte bližšie a jasnejšie svetlo; lebo to žiadnemu z nás nie je ešte celkom jasné!“

10. Vravel som Ja: „Len v jedného Boha máte veriť, lebo od večnosti nebolo ich nikdy viacej a tiež ich večne nikdy viacej nebude!

11. Ale vaša pamäť nie je práve najsilnejšia, že sa Ma teraz môžete pýtať na to, čo som vám predsa už pri vhodných príležitostiach dosť často vysvetľoval - a predsa je vám hlavná vec ešte stále nejasná; lebo ako som už skôr povedal, že dokonalé poznanie Boha je hlavnou vecou života, pretože bez tohto poznania nie je pravý, ale len zmätený strojový život, tak som vám veľmi skoro potom ukázal, čo a kto je Boh - avšak vaša pamäť je slabá a krátka!“

12. Vraveli učeníci: „Pane, posilni teda našu pamäť!“

13. Vravel som Ja: „Povedzte radšej: „Pane, posilni naše telo a našu vôľu!“; lebo sila pamäte závisí vždy na sile vôle. Vaša vôľa je síce veľmi ochotná; ale vaše telo je slabé a tým aj vaša pamäť, ktorá zosilnie až vtedy, keď na vás zošlem Ducha Svätého. - Teraz však dávajte dobrý pozor a to s napätou pozornosťou!“

Trojica v Bohu a v človeku. (VEJ 6-230)

1. (PÁN:) „Čo však teraz budete počuť, podržte si zatiaľ u seba a pred patričnou dobou Ma nerozhlasujte; kedy však bude na to pravý čas, to sa dozviete už v sebe samých od Môjho Ducha, Ktorý je oným vlastným Duchom Svätým!

2. Otec, Ja ako Syn a Duch Svätý sú ako nerozluční jedno a to isté od večnosti.

3. Otec vo Mne je večná láska a ako tá je Prazákladom a vlastnou Pralátkou všetkých vecí, ktorá napĺňa celú nekonečnosť.

4. Ja ako Syn som Svetlo a Múdrosť, ktorá vychádza z ohňa večnej lásky. Toto mocné Svetlo je večné najdokonalejšie Sebavedomie a najjasnejšie Sebapoznanie Boha a večné Slovo v Bohu, ktorým bolo učinené všetko, čo tu je.

5. Aby však to všetko mohlo byť učinené, k tomu patrí ešte najmocnejšia Božia vôľa a to je práve Duch Svätý v Bohu, cez ktorého dostávajú veci a bytosti svoje úplné bytie. Duch Svätý je ono veľké vyslovené Slovo „Staň sa!“ - a ono je tu tým, na čom sa uzniesli Láska a Múdrosť v Bohu.

6. A pozrite, to všetko je teraz vo Mne: Láska, Múdrosť i všetka Moc. A je teda len jeden Boh a ním som Ja a Ja som si tu vzal na Seba telo len preto, aby som Sa vám, ľuďom tejto Zeme, ktorých som stvoril úplne podľa Môjho obrazu z Prasubstancie Mojej Lásky, mohol bližšie zjaviť vo vašej osobnosti, - ako tomu práve teraz je.

7. Že však aj vy, podobne ako Ja Sám, máte v Sebe túto Mne celkom podobnú Trojitosť, bude vám ihneď celkom jasne ukázané.

8. Pozrite, každý človek má v sebe lásku a následkom tejto lásky aj vôľu; lebo láska v sebe je túžbou a žiadosťou, a práve v túžbe a žiadosti spočíva vôľa. Tak je tomu aj vo všetkých rastlinách a zvieratách a v istom pohľade aj v ostatnej hmote.

9. Lásku a vôľu má aj ten najhrubší a najnevzdelanejší človek. Ale čo s ňou zariadi? Chodieva uspokojovať len svoje najnižšie a najhmotnejšie potreby, ktoré sa inštinktívne prenášajú z jeho hrubej lásky do jeho vôle, z ktorej jeho rozum nedostane nič iné ako temné tušenie. Pozrite sa na účinkovania (činy) takých ľudí, či nie sú omnoho horšie než účinkovania, ktoré vyvolávajú zvieratá, ktorých láska a žiadostivosť bývajú riadené vyšším vlievaním!

10. Avšak celkom inak je tomu s láskou a vôľou oných ľudí, ktorých rozum sa stal jasným svetlom; presvetľuje potom lásku, jej vôľu a tým celého človeka. Ešte len láska dáva čisté prostriedky, svetlo alebo múdrosť ich usporiadava a vôľa ich uvádza do skutku. Pretože však človek, ako Boží obraz, má v sebe aj takúto schopnosť, skladá sa preto z troch ľudí, alebo je to len jeden človek?“

11. Vraveli všetci a najmä starí učeníci: „Ďakujeme Ti, Ó Pane, že si teraz zase raz hovoril celkom jasne; lebo nie je práve vždy Tvojím obyčajom takto hovoriť a učiť. Až teraz celkom vieme, ako sa to má s úplnou jedinosťou Boha a tak si teda predsa len celkom úplne Boh, ako nám to prišlo už častejšie na myseľ.“
Public domain