Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista .

Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista a ako sa zjavil svojej najsvätejšej Matke v spoločnosti svätých otcov z predpeklia.
( Mystické Mesto Božie, zväzok III.Prebodnutie)

755. Božská duša Krista, nášho Vykupiteľa ostala v predpeklí od pol štvrtej v piatok odpoludnia až do tretej hodiny nasledujúcej nedele ráno. Po tretej hodine sa vrátila do hrobu ako víť azné Knieža anjelov a svätých, ktorých vyslobodil z podzemného väzenia a viedol so sebou ako korisť svojho víťazstva a ako zálohu svojho slávneho triumfu nad potrestanými a pokorenými odbojníkmi pekla. V hrobe bolo mnoho anjelov, ktorí Ho strážili a uctievali najsvätejšie telo spojené s Božstvom. Niektorí z nich na žiadosť svojej Kráľovnej a Panej pozbierali čiastočky najsvätejšej Krvi, ktoré prelial Jej božský Syn a malé kúsky presvätého Tela, roztrúsené na rôznych miestach, vlasy a fúzy vytrhané z Jeho najsvätejšej Hlavy a tváre a všetko ostatné, čo patrilo k celistvosti Jeho najsvätejšieho človečenstva. Tieto ostatky najmúdrejšia Matka starostlivo opatrovala. Anjeli si tieto ostatky vzali na starosť a každý bol naplnený veľkou radosť ou, že sa mu dostala tá výsada, že držal čiastočku, ktorú sa mu podarilo nájsť . Zmučené Telo Krista, prv než bolo premenené, bolo ukázané svätým anjelom v stave tak zbedačenom a zranenom, v akom Ho zanechala ukrutnosť Židov. Keď Ho patriarchovia, proroci a ostatní svätí videli také zohavené a mŕtve, klaňali sa Mu a opäť vyznávali Pána, ako vtelené Slovo, ktoré skutočne vzalo na seba naše choroby a bolesti (Iz 53, 4), zaplatilo hojne naše dlžoby a svojou nevinnosťou a bezhriešnosťou napravilo to, čo sme my boli dlžní spravodlivosti večného Otca. Tam uvideli naši prví rodičia spustošenie, aké spôsobili svojou neposlušnosťou, aký neoceniteľný liek musela obstarať nekonečná dobrota a milosrdenstvo Vykupiteľa. Pretože vo svojich oslávených dušiach cítili účinky Jeho hojného vykúpenia, znovu chválili Všemohúceho a Svätého svätých, ktorý s takou podivuhodnou múdrosťou vykonal také spasenie.
756. Potom v prítomnosti všetkých tých svätých, s prisluhovaním tých anjelov, ktorí tam boli prítomní, boli pripojené k najsvätejšiemu Telu všetky čiastočky, ktoré pozbierali a tak bolo Telo vrátené do prirodzenej dokonalosti a celistvosti. V tom istom okamihu sa najsvätejšia duša spojila s Telom a dala mu nesmrteľný život a slávu. Namiesto prestieradiel pre zavinutie a mastí, v ktorých bolo pochované, bolo zaodiate štyrmi darmi slávy, totiž: jasnosťou, bezcitovosťou, rýchlosťou a jemnosť ou. Tieto dary pretekali z nesmiernej slávy duše Kristovej do najsvätejšieho Tela. Tieto dary mu síce patrili ako prirodzené dedičstvo a účastenstvo od prvého okamihu Jeho počatia, pretože Jeho duša už od toho okamihu bola oslávená a celé Jeho človečenstvo bolo spojené s Božstvom, ale boli zbavené svojho pôsobenia na najčistejšie Telo, aby ostalo schopné citu a mohlo zaslúžiť slávu pre nás. Pri vzkriesení boli tieto dary právom privedené do činnosti v primeranom stupni, odpovedajúcom sláve Jeho duše a Jeho spojeniu s Božstvom. Pretože sláva najsvätejšej duše Kristovej je pre ľudí nepochopiteľná, je absolútne nemožné náležíte popísať našimi slovami alebo prirovnaniami slávne dary Jeho božského Tela, lebo krištáľ pri porovnaní s čistotou Jeho Tela by bol tmavý. Jasnosť , ktorá je vlastnosť ou Jeho tela a ktorá z Neho vychádza, prevyšuje všetky iné jasnosti, ako deň prevyšuje noc, alebo ako mnoho sĺnk prevyšuje svetlo jednej hviezdy; a keby sa všetka krása tvorov zlúčila, zdala by sa ošklivá pri porovnaní k Jeho kráse, lebo žiadnu stvorenú krásu nie je možné prirovnať k Jeho kráse.
757. Dokonalosť týchto darov pri vzkriesení ďaleko prevyšovala slávu Jeho premenenia alebo slávu o akej sa pri rôznych príležitostiach robí zmienka v tomto životopise, pretože pri týchto príležitostiach bola iba prechodná a pre zvláštne účely, kdežto pri vzkriesení ju obdržal v plnosti a naveky. Bezcitovosťou stalo sa Jeho telo nepremožiteľné voči všetkým stvoreným silám, pretože žiadna moc Ním nikdy nepohne alebo Ho nezmení. Jemnosťou a či prenikavosťou bola veľkosť pozemskej hmoty tak očistená a zjemnená, že mohla prenikať iné hmoty tak ako duch. Preto prešiel cez hrobovú skalu bez toho, aby ju odstránil, práve tak ako vyšiel zo života Svojej najblahoslavenejšej Matky. Rýchlosť Ho zbavila všetkej váhy a hmotnej zdĺhavosti, takže rýchlosťou predstihol nehmotných anjelov, že sa mohol pohybovať rýchlejšie než oni, ako dosvedčujú Jeho zjavenia sa apoštolom a iné príležitosti. Presväté rany, ktoré znetvorili Jeho Telo, teraz žiarili na Jeho rukách, nohách a boku tak jasne a trblietavo, že Mu dodávali nevýslovnú krásu a pôvab. V takej sláve a nebeskej kráse vstal teraz Spasiteľ a vyšiel z hrobu a za prítomnosti svätých patriarchov sľúbil, že budú všeobecne vzkriesení, i všetci ostatní ľudia vo svojich vlastných telách a že oni v dôsledku a pôsobením Jeho vzkriesenia budú podobne oslávení. A ako na dôkaz a záruku všeobecného vzkriesenia prikázal Pán dušiam z mnohých prítomných svätých, aby sa spojili so svojimi telami a vstali k životu nesmrteľnému. Tento božský rozkaz bol ihneď vykonaný a ich telá vstali, ako sa o tomto tajomstve zmieňuje svätý Matúš (Mt 27, 52). Medzi týmito vzkriesenými boli svätý Jozef, svätá Anna, svätý Joachim a iní starí otcovia a patriarchovia, ktorí vynikali vierou a nádejou vo vtelenie a s väčšou túžbou a horlivosť ou prosili Boha o príchod Pána. Ako odmenu za svoju horlivosť a túžby boli teraz prv než ostatní ľudia vzkriesení a oslávení.
758. Ó, aký mocný a obdivuhodný, aký víť azný a silný sa teraz ukázal tento Lev z Júdu, Syn Dávida! Ešte nik nevstal tak rýchlo zo sna, ako Kristus z mŕtvych (Ž 3, 4). Na Jeho veliteľský hlas suché a rozptýlené kosti dávno zomrelých spojili sa dohromady a mäso, ktoré sa už dávno obrátilo na prach, spojilo sa s kosť ami, ich predošlý život bol obnovený a obdarený darmi slávy, ktoré im poskytovala oživujúca duša. Za jeden okamih zhromaždili sa všetci títo svätí okolo svojho Spasiteľa, žiariaceho väčším jasom než slnko, čistí, priehľadní, krásni a hybkí, prispôsobení všade Ho nasledovať; svojou blaženosťou potvrdzovali teraz Jóbove proroctvo, ktoré hovorí, že vo svojom vlastnom tele a svojimi vlastnými očami a nie zrakom iných, uzrie svojho Vykupiteľa pre našu útechu (Jób 17, 26). Veľká Kráľovná neba vedela o všetkých týchto tajomstvách a zo svojho úkrytu vo večeradle sa na nich podieľala. V tom okamihu keď najsvätejšia duša Kristova vošla do Jeho Tela a dala mu život, radosť Jej nepoškvrnenej duše, o ktorej som v predchádzajúcej kapitole povedala, že bola obmedzená a akoby zadržaná, začala opäť pretekať do Jej nepoškvrneného Tela. A toto pretekanie bolo také neobyčajné vo svojich účinkoch, že ním bola prenesená zo zármutku do radosti, z bolesti do rozkoše, zo žiaľu do nevýslovného blaha a pokoja. Stalo sa, že práve v tej chvíli, tak ako predošlého dňa ráno, prišiel Ju navštíviť a v Jej horkej opustenosti potešiť svätý Ján a tak Ju neočakávane zastihol v žiare slávy, hoci predtým v Jej skľučujúcom zármutku Ju sotva mohol poznať . Teraz Ju apoštol pozoroval s údivom a s najhlbšou úctou a usúdil z toho, že Pán vstal z mŕtvych, keď Jeho požehnaná Matka bola taká úplne zmenená radosť ou.
759. V tejto novej radosti a pod božským vplyvom svojho nadprirodzeného videnia začala sa pripravovať na návštevu Pána, ktorá bola už blízko. Keď vzbudzovala úkony chvály, spievala piesne a modlila sa, odrazu pocítila v sebe novú neobyčajnú radosť a blaženosť, ktorá ďaleko presahovala prvú radosť, ktorá obdivuhodným spôsobom odpovedala veľkosti zármutku a utrpenia, ktoré prežívala pri umučení, a táto nová milosť bola iná a oveľa vyššia než radosti, ktoré prirodzene pretekali z Jej duše do tela. Okrem toho pozorovala v sebe ešte tretie a celkom odlišnejšie účinky, obsahujúce nové božské dary. Najmä cítila, že do Jej bytosti plynie nebeské svetlo, oznamujúce príchod blaženého nazerania, ktoré tu nebudem vysvetľovať, pretože je to vysvetlené v prvom zväzku (viď č.620). Tu iba dodávam, že Kráľovná neba pri tejto príležitosti obdržala toto božské pôsobenie oveľa hojnejšie a vo vyššom stupni, pretože teraz predchádzalo Kristovo umučenie, pri ktorom získala zásluhy tohoto umučenia. Preto útechy, ktoré dostávala z rúk svojho božského Syna, rovnali sa množstvu Jej bolestí.
760. Keď tak blahoslavená Matka bola pripravená, zjavil sa Jej zmŕtvychvstalý a oslávený Kristus, náš Spasiteľ, v spoločnosti všetkých svätých patriarchov. Vždy pokorná Kráľovná padla na svoju tvár a klaňala sa svojmu božskému Synovi, Pán Ju však pozdvihol a privinul k sebe. V tomto objatí, ktoré bolo oveľa užšie, než dotyk človečenstva a rán Spasiteľových, o ktoré sa neskôr pokúsila Magdaléna, dostala panenská Matka zvláštne dary a milosti, ktoré mohli byť udelené iba Jej, od hriechu ochránenej. Hoci toto nebola tá najväčšia milosť , ktorú pri tejto príležitosti obdržala, predsa by ju nemohla prijať bez toho, aby pritom Jej zmysly nezastavili svoju činnosť, keby Ju predtým neboli posilnili anjeli a sám Pán. Táto milosť pozostávala v tom, že oslávené Telo Syna spojilo sa tak úzko s Jeho najčistejšou Matkou, že preniklo do Jej Tela a Ona do Jeho, ako napríklad krištáľová guľa prijíma do seba slnečné svetlo a je preniknutá leskom a krásou jeho svetla. A rovnakým spôsobom vošlo telo najsvätejšej Márie v tomto nebeskom objatí do tela Jej božského Syna. Bolo to ako nejaká brána, ktorou vošla k vnútornému poznaniu slávy najsvätejšej duše a tela svojho Pána. V dôsledku tejto milosti, ktorá tvorila vyššie a vyššie stupne nevýslovných darov, povzniesol sa duch panenskej Matky k poznaniu najskrytejších svätých tajomstiev. Počula v tej chvíli hlas, ktorý Jej povedal: "Moja milovaná, postúp vyššie!" (Lk 14, 10). Mocou týchto slov bola úplne zmenená a videla božstvo jasne a bez zatienenia, v čom našla úplný, hoci iba dočasný odpočinok a odmenu za všetky svoje bolesti a námahy. Tu sa patrí jedine mlčať , pretože rozum a jazyk sú úplne neschopné pochopiť alebo vysloviť , čo blahoslavená Panna Mária prežívala v tomto blaženom videní, ktoré prevyšovalo všetky ostatné, ktoré do tej doby dostala. Oslávme tento deň v obdivovaní a chvále, s blahoprianím a s láskyplnými a pokornými vďakami za to, čo nám vtedy vyprosila a za Jej povýšenie a blaženosť .
761. Niekoľko hodín nebeská Kňažná požívala podstatu Božstva so svojím božským Synom, podieľajúc sa teraz na Jeho víťazstve, ako sa podieľala na mukách. Potom ako po stupňoch zostupovala z tohoto videnia a keď sa skončilo, zistila, že sa skláňa na pravé rameno najsvätejšieho človečenstva svojho Syna a je občerstvovaná pravicou Jeho Božstva (Veľp. 2, 6). Zhovárala sa sladko so svojím Synom o tajomstvách Jeho umučenia a o Jeho sláve. V tomto rozhovore bola opäť napájaná vínom lásky k Bohu a blížnemu, ktorú teraz požívala z pôvodného zdroja. Všetko, čo púhy človek môže prijať, bolo pri tejto príležitosti blahoslavenej Márii udelené, lebo podľa nášho pojmu o takých veciach, božská Spravodlivosť si priala nahradiť Jej tie urážky (ako to musím nazvať, pretože nemôžem nájsť vhodnejšie slovo), ktoré tvor taký nepoškvrnený a čistý musel znášať pri zármutku a bolestiach umučenia. Lebo, ako som sa mnohokrát zmienila, Mária trpela tie isté bolesti ako Jej Syn a preto teraz v tomto tajomstve bola zaplavená primeranou radosť ou a blaženosť ou.
762. Keď nebeská Pani bola ešte v povýšenom stave, obrátila sa k svätým patriarchom a k všetkým spravodlivým, poznávala ich a prihovárala sa ku každému zvlášť , chváliac Všemohúceho za Jeho milosrdenstvo ku každému z nich. Zvláštnu útechu Jej spôsobilo, keď hovorila so svojimi rodičmi, so svätým Joachimom a Annou, so svojím snúbencom svätým Jozefom a so svätým Jánom Krstiteľom, s ktorými sa dlhšie zhovárala než s patriarchami, prorokmi a prarodičmi Adamom a Evou. Všetci sa hlboko poklonili nebeskej Panej, uznávajúc Ju za Matku Vykupiteľa sveta a za príčinu svojich radostí a za pomocníčku pri ich vykúpení. Božská Múdrosť ich pohla, aby Ju tak uctili. Avšak Kráľovná všetkých cností a Majsterka pokory padla na tvár a vzdávala úctu svätým, aká každému patrila. Pán to dovolil, pretože svätí, hoci v milosti nižší, boli vyšší stavom blaženosti, obdarení nepominuteľnou večnou slávou, kdežto Matka Milosti bola doteraz pútničkou vo smrteľnom živote a neprešla ešte do stavu požívania večnej blaženosti. Spasiteľ Ježiš Kristus ostal pri svojej Matke v dobe, keď sa rozprávala so svätými otcami. Najblahoslavenejšia Mária vyzvala všetkých prítomných anjelov a svätých, aby chválili Víť aza nad smrť ou, hriechom a peklom. Potom všetci spievali nové piesne, žalmy a hymny chvály a velebenia, kým neprišla hodina, v ktorej vzkriesený Spasiteľ sa mal zjaviť na iných miestach, ako budem hovoriť v nasledujúcej kapitole.
Ján Jánošík shares this
27