Rozvoj vidieckej turistiky – posolstvo k Svetovému dňu cestovného ruchu 2020
Vidiecky cestovný ruch spevňuje medziľudské vzťahy, pestuje zdravé životné štýly a pomáha ekonomickému i kultúrnemu rozvoju v marginalizovaných oblastiach. Svetový deň cestovného ruchu, ktorý sa slávi 27. septembra, bude mať tentoraz tému: „Cestovný ruch a rozvoj vidieka“.
„Tento rok prebieha v kontexte neistoty poznačenej vývojom pandémie COVID-19, ktorej koniec stále nie je v dohľade“ – konštatuje na úvod vatikánske posolstvo, podpísané kardinálom Petrom Turksonom v deň sviatku Premenenia Pána, 6. augusta 2020. Je určené pre všetkých, ktorí v odvetví cestovného ruchu pracujú, využívajú ho alebo sa oň zaujímajú. Z posolstva Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj prinášame vybrané myšlienky.
Ťaživé dôsledky pandémie na cestovný ruch
Pandémia zapríčinila „drastické zníženie ľudskej mobility a cestovného ruchu na historické minimá“ či už v medzinárodnom či národnom meradle – vyjadril skutočnosť v posolstve kardinál Turkson. Ďalej píše: „Pozastavenie medzinárodných letov, zatvorenie letísk a hraníc, prijatie prísnych cestovných obmedzení, vrátane domácich, spôsobuje bezprecedentnú krízu v mnohých odvetviach súvisiacich s cestovným ruchom. Sú obavy, že v najhoršom prípade dôjde ku koncu roka 2020 k poklesu medzinárodných turistov asi o jednu miliardu, so svetovou ekonomickou stratou takmer 1200 miliárd dolárov. To by malo za následok obrovskú stratu pracovných miest v celom odvetví cestovného ruchu.“
Posolstvo cituje generálneho tajomníka Svetovej organizácie cestovného ruchu Zuraba Pololikashviliho, že „cestovný ruch patrí k ekonomickým odvetviam najviac zasiahnutým globálnym lockdownom, s miliónmi pracovných miest v ohrození“. Netreba sa tým však nechať ochromiť, pokračuje kardinál Turkson slovami pápeža Františka, keď píše:
„Tento znepokojivý scenár, nemysliteľný pred niekoľkými mesiacmi, nás nesmie paralyzovať a obrať nás o pozitívnu víziu budúcnosti. V tomto zmysle to potvrdil aj pápež František: «Horšie než táto kríza je iba tragédia jej premrhania. ... Teraz, vo veľkom úsilí začať znova, aký škodlivý je pesimizmus, vidieť všetko čiernych farbách a opakovať, že už viac nič nebude tak ako predtým!» (Homília na Turíce, 31. mája 2020).
Vidiecky rozvoj ako začiatok znovuobnovenia cestovného ruchu
Téma 41. ročníka „Cestovný ruch a rozvoj vidieka“ bola vybraná Svetovou organizáciou cestovného ruchu (UNWTO) ešte pred pandémiou. Kardinál Turkson to označuje za prozreteľnostné, keďže vhodne naznačuje cestu k možnému oživeniu tohto odvetvia:
„Začína sa to pozvaním vziať vážne a uvádzať do praxe trvalo udržateľný rozvoj, ktorý v oblasti cestovného ruchu znamená väčší záujem o mimomestské turistické destinácie, malé dediny, osady, cesty a lokality málo známe a menej frekventované: tie najviac ukryté miesta, ktoré treba objaviť alebo znovuobjaviť práve preto, že sú očarujúce a neskazené. Vidiecky charakter žije v týchto miestach, vzdialených od ciest davového turizmu. Ide teda o rozvoj udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu, ktorý v súlade so zásadami sociálnej a ekonomickej spravodlivosti a pri plnom rešpektovaní životného prostredia a kultúr, uznáva ústredné miesto hostiteľskej miestnej komunity a jej právo byť protagonistom v trvalo udržateľnom rozvoji a byť spoločensky zodpovednou za svoje územie; ide teda o cestovný ruch, ktorý podporuje pozitívnu interakciu medzi turistickým priemyslom, miestnou komunitou a cestovateľmi.“
Príležitosť osvojiť si múdry životný štýl
Ako sa ďalej uvádza v posolstve, vidiecky cestovný ruch a poľnohospodárstvo by sa mohli stať dvoma základnými zložkami pre vytváranie nového sveta, aký by sme si priali. Ido o „cestovný ruch vytváraný ľuďmi a skrze ľudí“:
„Drobní poľnohospodári sú napokon prvoradými správcami stvorenstva vďaka ich trpezlivému a namáhavému obrábaniu pôdy. Turisti sú návštevníkmi, ktorí sa môžu stať podporovateľmi ekosystému, ak cestujú uvedomelým a striedmym spôsobom. Cestovanie do vidieckych destinácií teda môže konkrétne znamenať podporu miestnych produkcií, malých poľnohospodárskych podnikov, vedených v súlade so zákonmi prírody. Cestovanie môže takto mať príchuť histórie i otvoriť srdce širokému horizontu bratstva a solidárnosti.“
Cestovný ruch má podľa slov kardinála Turksona vedieť chrániť a deliť sa o dary zeme v prostredí vidieka, čím môže turistov učiť novým štýlom života: „Múdrosť tých, ktorí obrábajú pôdu, spočívajúca v jej pozorovaní a trpezlivom čakaní, môže určite pomôcť uponáhľanému modernému svetu zharmonizovať tempá každodenného života s tými prírodnými.“
Prostriedok na zbližovanie ľudí i odstraňovanie chudoby
Posolstvo Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj vyjadruje význam cestovného ruchu aj pre osobné medziľudské vzťahy v postmodernom svete, ktorý „potrebuje blízkosť“, čiže „blízkosť vzťahov, a teda sŕdc“:
„Cestovný ruch, ktorý v každom prípade predpokladá pohyb osôb a produktov, musí teraz ukázať svoju transformatívnu tvár, ako obnovná činnosť, ktorá dáva vzrastať duchu bratstva medzi národmi. ... Zodpovedný a udržateľný cestovný ruch, ktorý valorizuje miestne zdroje a činnosti, je žiadúci ako jeden z prelomových faktorov v boji proti chudobe, ktorú pandémia COVID-19 exponenciálne zvýšila.“
V tomto zmysle Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj vyzýva „vládnych predstaviteľov a zodpovedných za tvorbu hospodárskych politík k rozvíjaniu a motivovaniu udržateľného cestovného ruchu, držiaceho sa zásad sociálnej a ekonomickej spravodlivosti a plne rešpektujúceho životné prostredie a kultúry.“
Výzva politikom, ochranárom i predstaviteľom Cirkvi
„Verejní správcovia nech venujú svoj pohľad na marginálnym oblastiam, dajúc týmto územiam konkrétne príležitosti na rozvoj, zhodnocujúc ich špecifické povolania, účasť miestnych komunít na rozhodovacích procesoch, a zlepšujúc príjmy tých, ktorí pracujú s pôdou.
Zvlášť sa obraciame na ekologické hnutia a na všetkých, ktorí sa angažujú v ochrane životného prostredia, aby svojimi skutkami prispievali k premene sŕdc pre zdravú a správnu integrálnu ekológiu, v ktorej sa hodnota ľudskej osoby snúbi s ochranou životných podmienok vidieckych komunít sídliacich v okrajových oblastiach.“
Posolstvo vyzýva k aktívnej účasti na rozvíjaní takéhoto správneho cestovného ruchu aj predstaviteľov Cirkvi:
„Biskupov a zodpovedných za pastoračnú starostlivosť v cestovnom ruchu prosíme o súčinné úsilie, aby sa každý na svojom území ujal konkrétnych iniciatív nápomocných turistickým aktivitám. Veriaci a farnosti nech svedomito a veľkodušne odpovedajú na požiadavky a potreby pracovníkov cestovného ruchu, ktorí sú dnes v ťažkostiach, a spoločne nech rozvíjajú siete blízkosti vo vzťahoch a pomáhajú v podpore stratených príjmov. Nech sa vytvárajú nové spôsoby turistického vyžitia vo vidieckych oblastiach, v ktorých sa bude spájať úcta k životnému prostrediu s príležitosťami na obživu pre miestnych pracovníkov cestovného ruchu.“