Anton Čulen
7964
Eucharistiu na ruku? Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo Vatikáne na žiadosť miestnych biskupských konferencií povoľuje na určitých územiach prijímať Eucharistiu na ruku. Eucharistiu …Viac
Eucharistiu na ruku? Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo Vatikáne na žiadosť miestnych biskupských konferencií povoľuje na určitých územiach prijímať Eucharistiu na ruku.

Eucharistiu na ruku? Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo Vatikáne na žiadosť miestnych biskupských konferencií povoľuje na určitých územiach prijímať Eucharistiu na ruku. A KBS… zatiaľ nežiadala. Takže autori internetových článkov a facebookových statusov k tejto téme majú pravdu.
Vážená redakcia! Niekoľko mesiacov som strávil v USA, kde som si privykol prijímať Eucharistiu na ruku.

Žiaľ, túto možnosť na Slovensku nemáme. Prečo je to bežné v katolíckych kostoloch v Nemecku, Taliansku, v iných krajinách sveta, a u nás nie? Rozpačitú situáciu som v tejto súvislosti zažil so svojím priateľom z USA, keď sme boli na svätej omši na východnom Slovensku. Miestny kňaz mu sväté prijímanie na ruku nedal. Nebolo by lepšie ponechať na slobodnej voľbe veriaceho, akou formou chce prijať Eucharistiu? Váš čitateľ Anton Javorský

Vážení čitatelia!
Do redakcie Katolíckych novín prichádzajú žiadosti o vysvetlenie praxe prijímať Eucharistiu. Podľa schválenia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo Vatikáne, ktorá na žiadosť miestnych biskupských konferencií povoľuje na určitých územiach prijímať Eucharistiu na ruku, je možné prijímať ju aj takýmto spôsobom, pričom si ju prijímajúci sám vloží do úst. Takáto prax je zaužívaná najmä v západnoeurópskych krajinách.

V našich podmienkach ostáva v platnosti pôvodná forma prijímania Eucharistie na jazyk. Spočíva v tom, že veriaci ju prijímajú priamo do úst. Z toho vidno, že Katolícka cirkev dáva prednosť pôvodnému spôsobu prijímania Eucharistie. Tento spôsob platí všade tam, kde o povolenie kongregácie prijímať Eucharistiu na ruku biskupská konferencia nežiadala. Tak je to aj na Slovensku.

m.tkkbs.sk/mview.php

Za zachovanie miestnych zvykov hovorí aj to, že krajiny, kde pristúpili k praxi prijímať Eucharistiu na ruku, vyrábajú na bohoslužobné účely pevnejšie hostie, ktoré sa nedrobia. Naproti tomu v ostatných krajinách, kde veriaci prijímajú Eucharistiu na jazyk, používajú jemnejšie a tenšie hostie.
Všeobecne platí zásada, že cudzí štátny príslušník má rešpektovať prax prijímania Eucharistie podľa zásad Katolíckej cirkvi a usmernení biskupskej konferencie danej krajiny. To znamená, že v našich podmienkach má cudzinec akceptovať prijímanie Eucharistie na jazyk.

Aká je však skutočnosť? Často sa stáva, že cudzinci u nás na svätej omši toto pravidlo nerešpektujú. Nemusíme hneď za tým hľadať zlovôľu alebo nejakú formu ostentatívneho správania. Cudzinci sú neraz presvedčení, že prax prijímania na ruku je všeobecne zavedená všade. Na bohoslužbách sú potom nemilo prekvapení, keď im služobník Cirkvi odmieta položiť Eucharistiu na nastavenú dlaň. Je otázka, či máme byť radšej svedkami akéhosi individuálneho „zápasu” medzi kňazom (mimoriadnym rozdávateľom svätého prijímania) a prijímajúcim – cudzincom, čo vyznieva nedôstojne a teatrálne, alebo je tu alternatíva, podľa ktorej kňaz ustúpi zo zásad a podvolí sa žiadosti prijímať na ruku…

Eucharistia vyjadruje aj puto jednoty spoločenstva Cirkvi. Jej prijatie si vyžaduje primeranú kultivovanosť a čistotu svedomia, vonkajší prejav by mal zodpovedať vznešeným účinkom Eucharistie. Odporúčame veriacim, aby svojich hostí zo zahraničia najprv informovali o praxi prijímania Eucharistie na Slovensku. Tak sa určite vyhneme rôznym konfliktným situáciám v rámci bohoslužieb. Ak by sme na to zabudli a vopred by sme ich neinformovali, netreba z toho robiť tragédiu. Naši kňazi poznajú zásady Cirkvi. V individuálnych prípadoch radšej ustúpia. Prvoradá je dôstojnosť samého úkonu svätého prijímania. Nemusí to hneď znamenať hrubé porušenie sviatostnej disciplíny, ale ide o to, aby sme si dokázali vážiť, že aj cudzí štátni príslušníci u nás prichádzajú na bohoslužby a úprimne túžia po sviatostnom pokrme. Táto skutočnosť nech zaváži najviac.

ThDr. ŠTEFAN VITKO, PhD., ThDr. JURAJ SPUCHĽÁK, PhD.
alianciazanedelu.sk/archiv/6353
Dana22
Tu je to jasne povedané.
Kardinál Sarah:
"Konec profanacím, o eucharistii se nevyjednává"
rcmonitor.cz/vatikan/7892-Kardinal-S…
Kardinál Sarah: Konec profanacím, o eucharistii se nevyjednává
V tomto exklusivním rozhovoru pro deník Nuova Bussola Quotidiana prefekt Kongregace pro božský kult a disciplínu svátostí se věnuje tématu svatého přijímání, které by bylo možno si odnášet s sebou,…Viac
Tu je to jasne povedané.
Kardinál Sarah:

"Konec profanacím, o eucharistii se nevyjednává"

rcmonitor.cz/vatikan/7892-Kardinal-S…

Kardinál Sarah: Konec profanacím, o eucharistii se nevyjednává
V tomto exklusivním rozhovoru pro deník Nuova Bussola Quotidiana prefekt Kongregace pro božský kult a disciplínu svátostí se věnuje tématu svatého přijímání, které by bylo možno si odnášet s sebou, a vyjednávání o tom, jak by se dala zajistit její ochrana.

Žádný kompromis, „eucharistie je dar, který dostáváme od Boha, musíme ji přijímat důstojným způsobem. Nejsme v supermarketu.“ „Nikdo nemůže zakázat knězi, aby zpovídal a podával svaté přijímání.“ „Je zde zákon, který je třeba respektovat: věřící člověk má svobodu přijímat eucharistii do úst nebo na ruku.“ „Je to otázka víry, zdroj problému spočívá v krizi víry kněží.“ „Mše svaté online jsou scestné také pro kněze: je nutné, aby se dívali na Boha, ne na televizní kameru.“

Svátosti uzdravují tělo, věříme tomu ještě?
„Je to otázka víry, kdybychom měli povědomí o tom, co slavíme při mši svaté a co je eucharistie, některé způsoby podávání svatého přijímání by nám ani nepřišly na mysl.“ Kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregace pro božský kult a disciplínu svátostí, odpovídá na znepokojení věřících, kteří jsou nejen zbaveni bohoslužeb, ale nyní zděšeně přihlížejí vyjednáváním mezi biskupskou konferencí a vládou, které s vyhlídkou na omezené slavení veřejných bohoslužeb jednají dokonce o podávání svatého přijímání.
Před dvěma dny [rozhovor vyšel 2. 5.] referovali obvykle dobře informovaní vatikanisté z listu La Stampa o různých řešeních ve výzkumech vládních znalců úzce spolupracujících s italskou biskupskou konferencí, kteří považují okamžik svatého přijímání „ za nejvíce riskantní pro nákazu“. Mezi těmito návrhy je „zabalení“ Kristova Těla: „Aby bylo italským katolíkům umožněno znovu přistupovat ke svatému přijímání, ale aby se zabránilo nákaze, uvažuje se o přijímání ’udělej si sám‘ s hostiemi, které by byly knězem předem konsekrovány, zabaleny jednotlivě do plastových sáčků a položeny do přihrádek v kostele a které by bylo možné si odnést sebou.“ „Ne, ne, ne,“ odpovídá nám pohoršeně do telefonu kardinál Sarah, „to není absolutně možné, Bůh si zaslouží úctu, nemůžeme ho strčit do sáčku. Nevím, kdo si takovou absurditu mohl vymyslet. Je pravda, že nemožnost přijímat eucharistii je utrpení, ale o způsobech přijímání není možno vyjednávat. Je třeba přijímat důstojným způsobem, důstojným Boha, který k nám přichází. S eucharistií je třeba zacházet s vírou, nemůžeme s ní jednat jako s obyčejným předmětem, nejsme v supermarketu. To je naprosto šílené.“

La Nuova Bussola Quotidiana již přinesla zprávu o podobném případu v Německu.
V Německu se bohužel děje mnoho věcí, které s katolictvím nemají co do činění. To neznamená, že je máme napodobovat. Nedávno jsem slyšel o biskupovi, který řekl, že v budoucnu už nebudou eucharistická shromáždění, ale pouze bohoslužba slova. To je však protestantismus.

Jako obvykle se uvádějí „soucitné“ důvody: věřící potřebují přijímání, kterého se jim už dlouho nedostává, jelikož ale existuje vysoké riziko nákazy, je třeba najít kompromis...
Jsou zde dvě otázky, které je třeba dokonale objasnit. Především, eucharistie není právem ani povinností: je darem, který dostáváme zdarma od Boha a který musíme přijímat s úctou a láskou. Pán je osoba. Nikdo by nepřijal osobu, kterou miluje, do sáčku nebo obecně nehodným způsobem. Odpovědí na nemožnost přijetí eucharistie nesmí být profanace. Toto je skutečně otázka víry. Pokud v ni věříme, nesmíme s ní jednat nehodným způsobem.

A druhá?
Nikdo nemůže zakázat knězi zpovídat nebo podávat přijímání, nikdo mu to nemůže zakázat. Svátost musí být respektována. A tedy, i když je nemožné jít na mši svatou, věřící mohou požádat o svatou zpověď a o svaté přijímání.

Pokud jde o mši svatou, také se protahuje přenášení bohoslužeb online nebo v televizi...
Na to si nesmíme zvyknout. Bůh se vtělil, je z masa a kostí, není virtuální realitou. To je také velmi scestné pro kněze. Při mši svaté se kněz musí dívat na Boha, tady si naopak zvyká na pohled do televizní kamery, jakoby se jednalo o divadlo. V tom není možné pokračovat. Vraťme se ke svatému přijímání. Doufáme, že za několik týdnů budou veřejné mše svaté obnoveny. Ponechme stranou ta nejvíce svatokrádežná řešení, diskutuje se také o tom, zda je možné nařizovat přijímání eucharistie do úst nebo na ruku, eventuálně jak ji na ruku přijímat. Italská biskupská konference již stanovila jako závazné přijímání na ruku, náš znalec však tvrdí, že by bylo hygieničtější přijímat ji do úst. Co by se tedy mělo udělat?
V Církvi již existuje pravidlo, a to je třeba respektovat: věřící člověk má svobodu přijímat do úst nebo na ruku.

Mám dojem, že v posledních letech jsme svědky jasného útoku na eucharistii: nejprve otázka rozvedených znovusezdaných s heslem „přijímání pro všechny“; potom interkomunio s protestanty; potom návrhy o dostupnosti eucharistie v Amazonii a krajích s nedostatkem kněží, nyní mše svaté v době koronaviru...
Nesmíme se divit. Zlý duch na eucharistii silně útočí, protože v ní je srdce Církve. Myslím si však, jak už jsem to napsal ve svých knihách, že jádrem problému je krize víry kněží. Kdyby si kněží byli vědomi toho, co je mše svatá a co je eucharistie, některé způsoby slavení eucharistie nebo hypotézy o přijímání by je ani nenapadly. S Ježíšem nelze takto zacházet.

Riccardo Cascioli, La Nuova Bussola Quotidiana
Dana22
www.lifenews.sk/31139/dve-cirkvi-podl…
Dve cirkvi podľa videní bl. A. K. Emmerichovej
christianitas
Pred dvoma storočiami sa dostalo bl. Anne Kataríne Emmerichovej videní, ktoré predpovedali mnohé súčasné udalosti v rámci Cirkvi. Videla falošnú cirkev, ktorá bola súčasťou tej pravej, videla uvoľnenie diablov z pekelných priepastí, videla veľkú pýchu a úpadok… Ale dostala aj prisľúbenie, že …Viac
www.lifenews.sk/31139/dve-cirkvi-podl…

Dve cirkvi podľa videní bl. A. K. Emmerichovej

christianitas

Pred dvoma storočiami sa dostalo bl. Anne Kataríne Emmerichovej videní, ktoré predpovedali mnohé súčasné udalosti v rámci Cirkvi. Videla falošnú cirkev, ktorá bola súčasťou tej pravej, videla uvoľnenie diablov z pekelných priepastí, videla veľkú pýchu a úpadok… Ale dostala aj prisľúbenie, že Cirkev pretrvá všetko a bude triumfovať, pretože nebola založená na ľudských úmysloch. (M. V.)
„Uprostred pekla som videla strašnú temnú priepasť, v nej bol zvrhnutý Lucifer a bol pevne spútaný reťazami. … Sám Boh to prikázal. Bolo mi povedané, pokiaľ si dobre spomínam, že bude uvoľnený na určitú dobu, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Určitý počet diablov bude uvoľnený ešte skôr ako Lucifer…“
„Videla som falošnú cirkev, do mesta (Ríma) prichádzali bludári najrôznejšieho typu. …miestny klérus bol vlažný, videla som veľkú temnotu… Zdalo sa, že klam sa šíri na všetky strany. Celé katolícke skupiny boli utláčané, vyháňané, zbavené slobody, všade veľké utrpenie, vojny a prelievanie krvi. Divoká a nevzdelaná zberba páchala násilia. Ale to všetko netrvalo dlho.“
„Videla som cudziu cirkev, ktorá bola vybudovaná proti všetkým pravidlám… Neboli tu anjeli, aby bdeli nad jej výstavbou. V tejto cirkvi nebolo nič, čo by prichádzalo zhora. …Bolo tu len rozdelenie a chaos. Bola to zrejme cirkev ľudského pôvodu podľa poslednej módy, podobne ako nová nepravoverná cirkev v Ríme, ktorá sa zdala tej cirkvi podobná (12. september 1820).
V cudzej cirkvi bolo všetko vykonávané mechanicky. Všetko bolo podľa ľudského rozumu… Videla som najrôznejšie osoby, veci, náuky a názory. Bolo v tom niečo pyšného, domýšľavého a násilného a zdá sa, že budovatelia boli veľmi úspešní. Nevidela som ani jedného anjela alebo svätca, ktorý by im pomáhal.
„Svätá omša bola krátka. Na konci sa nečítalo Evanjelium sv. Jána. Videla som tiež vzťah dvoch pápežov…“ (1. mája 1820).
Videla som aj Svätého otca pohrúženého do modlitby a bohabojného. Jeho zjavu nič nechýbalo, ale bol zoslabnutý pre vysoký vek a veľa utrpenia. Hlava sa mu klátila z boka na bok a padala na hruď, akoby zaspával. Často upadal do mdlôb a zdalo sa, že umiera. Ale keď sa modlil, posilňovali ho nebeské zjavenia. V tej chvíli bola jeho hlava vzpriamená, ale akonáhle mu opäť klesla na hruď, videla som veľa osôb, ako sa rýchlo obzerajú napravo aj naľavo, t. j. smerom k svetu.
Potom som videla všetko, čo sa týkalo protestantizmu, ktorý postupne nadobúdal vrchol a katolícke náboženstvo sa rútilo do úplného úpadku. Mnoho kňazov bolo priťahovaných zvodnými náukami, ktoré hlásali mladí učitelia, a tie všetky prispievali k dielu skazy.
„Videla som veľa cirkevných hodnostárov, ktorí boli exkomunikovaní, ale zdalo sa, že sa o to vôbec nestarajú a neberú to na vedomie. Boli exkomunikovaní, keď spolupracovali s plánmi, vstupovali do združení a zastávali názory, na ktoré bola vyslovená exkomunikácia. Bolo možné vidieť, ako Boh potvrdzuje dekréty, rády a interdikty, ktoré vydáva Hlava Cirkvi a dodržuje ich, aj keď ľudia o ne nemajú záujem, odmietajú ich a robia si z nich posmech.“
„Videla som ešte raz, že Petrova Cirkev bola ohrozovaná plánom, ktorý spracovala tajná sekta, a ničili ju blesky. Ale videla som tiež, ako prišla pomoc práve vtedy, keď utrpenie vrcholilo. Videla som Preblahoslavenú Pannu, ako zostupuje na Cirkev a rozprestiera nad ňu svoj plášť. Videla som pápeža, ktorý bol súčasne veľmi mierny a zároveň pevný… Videla som veľkú obnovu a Cirkev sa vznášala vysoko k nebu.“
„Videla som veľa pastierov zapletených do záležitostí nebezpečných pre Cirkev. Budovali veľkú cirkev, veľkú a extravagantnú. Do tej mali byť pripustení všetci s rovnakými právami: evanjelici, katolíci a najrôznejšie sekty. Tak mala vzniknúť nová cirkev. … Ale Boh mal iné plány. (22. apríla 1823).
Videla som aj rôzne oblasti zeme. Môj Sprievodca (Ježiš) ustanovil Európu a o jednej malej oblasti sa vyjadril prekvapujúcimi slovami: „Hľa, Prusko, nepriateľ.“ Potom mi ukázal iné miesto na severe a povedal: „Táto Moskva, krajina Moskvy prinesie veľa zla.“
„Mala som videnie veľkého súženia. Zdalo sa mi, že klérus vyžadoval povolenie, ktoré nemohlo byť schválené. Videla som veľa starých kňazov, ktorí horko plakali, zvlášť jeden z nich. Plakali aj niektorí mladí. Ale iní medzi nimi boli vlažní a bez námietok robili to, čo sa od nich vyžadovalo. Bolo to, akoby sa ľudia sami rozdelili na dve strany.“ (12. apríla 1820).
Potom som videla zjavenie Božej Matky, ktorá povedala, že súženie bude veľmi veľké. Povedala, že tieto osoby sa musia veľmi vrúcne modliť. …Majú sa modliť predovšetkým za to, aby cirkev temnôt opustila Rím.“ (25. októbra 1820).
Aj keby zostal len jeden jediný katolík, Cirkev zvíťazí, pretože sa nezakladá na ľudských úmysloch a ľudskom rozume. (4. október 1820).
Dana22
Markus 56 prišiel diskutovať tak,že vypol komentáre?
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Je to ďalší modernista a skutočnou pravdou opovrhuje.
Dana22
A ešte niečo k Markusovi 56 a jeho príspevku s názvom:
PANDÉMIA A KREHKOSŤ NAŠEJ VIERY
PANDÉMIA?
Čo to skutočne bolo?
Pomaly sa ukazuje zatajená pravda.
Ide o niekoľko aspektov celosvetového diania.
Jedným z nich je aj viditeľná snaha o potlačenie prejavov viery.
Dokonca aj v samotnej katolíckej cirkvi!
Nepriateľ vytiahol do boja proti Božím deťom.
Treba sa modliť a prosiť DUCHA Svätého o silu …Viac
A ešte niečo k Markusovi 56 a jeho príspevku s názvom:

PANDÉMIA A KREHKOSŤ NAŠEJ VIERY
PANDÉMIA?
Čo to skutočne bolo?

Pomaly sa ukazuje zatajená pravda.
Ide o niekoľko aspektov celosvetového diania.
Jedným z nich je aj viditeľná snaha o potlačenie prejavov viery.

Dokonca aj v samotnej katolíckej cirkvi!
Nepriateľ vytiahol do boja proti Božím deťom.
Treba sa modliť a prosiť DUCHA Svätého o silu a poznanie.
2 ďalších komentárov od Dana22
Dana22
Pán JEŽIŠ nám aj dnes pomáha utvrdiť vieru,že počas sv. prijímania prijímajúci dostáva do úst skutočné BOŽIE TELO.
Ako to hovorí kňaz:TELO KRISTOVO.
Posledne zaznamenaný zázrak s HOSTIOU je z Poľska,rok 2013!
www.hlavnespravy.sk/…/1261236
Vianočný zázrak v Legnici
Legnica 2. januára 2017 (HSP/kath.net/Foto:Pixabay)
Práve na Vianoce – 25. decembra 2013 – sa udial v poľskej Legnici v Sliezsku …Viac
Pán JEŽIŠ nám aj dnes pomáha utvrdiť vieru,že počas sv. prijímania prijímajúci dostáva do úst skutočné BOŽIE TELO.
Ako to hovorí kňaz:TELO KRISTOVO.
Posledne zaznamenaný zázrak s HOSTIOU je z Poľska,rok 2013!

www.hlavnespravy.sk/…/1261236

Vianočný zázrak v Legnici
Legnica 2. januára 2017 (HSP/kath.net/Foto:Pixabay)

Práve na Vianoce – 25. decembra 2013 – sa udial v poľskej Legnici v Sliezsku jeden z najdojímavejších Eucharistických zázrakov v histórii Cirkvi. Už rok sa tam uctieva krvavá Hostia v Kostole sv. Jaceka teda Hyacinta. Historik Michael Hesemann robil rešerš na mieste. Vo svojej novej knihe zo série „Mystérium“ – „Menetekel: Proroctvá, vízie a krvácajúce Hostie“ – ktorá práve vyšla v nemeckom vydavateľstve Bonifatius-Verlag v Paderborne, tento zázrak dokumentuje.
Ilustračné foto

Zázrak v Legnici sa udial na Vianoce, 25. decembra 2013, v Kostole sv. Hyacinta (poľsky sv. Jacek). Legnica je veľkomesto s 100 000 obyvateľmi, centrum textilného priemyslu a spracovania kovov. Leží 70 km od nemeckej hranice.
Zázraku predchádzala nehoda. Pri rozdávaní svätého prijímania na slávnostnej svätej omši, ktorú slávil farár Andrzej Ziombra na slávnosť Narodenia Pána, spadla kňazovi konsekrovaná Hostia na zem. Okamžite si kľakol, s úctou a v rozpakoch ju zodvihol. Sotva udelil záverečné požehnanie, úctivo preniesol zašpinené Kristovo Telo do sakristie a postupoval podľa predpisov Cirkvi.
Katechizmus učí: „Kristova Eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá kým existujú eucharistické spôsoby“ (KKC 1377). Preto je zvykom Hostiu, ktorá padla na zem a bola tak znečistená, vložiť do vodou naplnenej liturgickej nádoby a počkať, kým sa rozpustí. Potom sa voda vyleje do „sakrária – svätej výlevky“, otvoru v podlahe kostola, ktorý vedie priamo do zeme. Tak to chcel urobiť aj farár Ziombra.
O desať dní neskôr, 4. januára 2014, si bol istý, že sa Hostia úplne rozpustila. Tak mal v úmysle spolu s dvomi kňazmi vodu vyliať do sakrária. No kňazi zostali ohromení, keď zistili, že podoba Chleba bola ešte neporušená – a nielen to: na jeho povrchu pri okraji sa vytvorila oválna škvrna z červenej substancie, ktorá vyzerala ako čerstvá krv.
Farár okamžite informoval vtedajšieho biskupa Msgr. Štefana Cichyho, ktorý zriadil komisiu na vedecké preskúmanie javu. Keď začala 26. januára skúmanie, okolie substancie sa kvôli jeho rozdielnej hmotnosti vylomilo a začalo sa rozpúšťať. Oválny fragment Hostie vybrali z vody a položili na okrúhly zlatom vyšívaný korporál, kde sa rovnako oválna v strede už tmavočervená škvrna postupne zhusťovala. Vedci z wroclavského Inštitútu pre súdnu medicínu vzali z vzorky, ktoré neúspešne skúmali na zistenie plesne, či vonkajšieho znečistenia. Nakoniec kategoricky vylúčili pleseň aj baktérie ako príčinu sfarbenia Hostie. Histologicko-patologický výskum však k ich úžasu ukázal, že ide „s najväčšou pravdepodobnosťou o väzivo srdcového svalu“.
Tento výsledok bol taký neuveriteľný, že si museli zaobstarať druhý nezávislý názor. Ďalšiu vzorku teda poslali do Inštitútu pre súdnu medicínu v Štetíne bez udania pôvodu vzorky. Tam použili iný spôsob výskumu. Po jeho ukončení Oddelenie pre Histologickú patológiu Pomerskej lekárskej univerzity oznámilo, že „identifikovali fragmenty väziva krížovo páskovaného svalu“. „Ten sa podobá na ľudský srdcový sval so zmenami, ktoré môžu vzniknúť pri smrteľnom boji“. Okrem toho konštatovali v krvi ľudskú DNA.

Legnická kardiologička Dr. Barbara Engelová, členka biskupskej komisie to zhrnula nasledovne:
„Materiál sme skúmali pod ultrafialovými lúčmi a oranžovým filtrom a výsledok bol jednoznačný. Identifikovali sme tkanivá srdcového svalu typické pre myokardiálne väzivo so zmenami, ako často nastávajú pri boji so smrťou.“
Zo 133 Cirkvou uznaných Eucharistických zázrakov v dejinách Cirkvi je zázrak v Legnici teda najvýraznejší. Len v piatich prípadoch – v historickom zázraku s Hostiou v Lanciane (8. stor.), ako aj pri moderných zázrakoch v Buenos Aires 1996, Tixtle v Mexiku 2006, Sokolke v Poľsku 2008 – ktoré tiež v knihe „Menetekel“ dokumentujem – no a teraz v Legnici poprední lekári dokázali, že Hostia sa naozaj zmenila na ľudské myokardium.
Keď už nebolo pochybností o náleze, musela reagovať aj Cirkev. Dňa 10. apríla 2016 prečítal nový legnický biskup Zbigniew Kiernikowski na svätej omši v Kostole sv. Hyacinta, záverečnú správu komisie. Prípad z r. 2013, ako konštatoval, vykazuje „všetky znaky Eucharistického zázraku“. Po porade s Kongregáciou pre náuku viery farárovi Ziombrovi odporúčal vystaviť zvyšok zázračnej Hostie k úcte veriacim.
Dňa 2. júla 2016 ju v slávnostnej procesii s 3000 veriacimi preniesli naspäť do Kostola sv. Hyacinta, kde biskup Kiernikowski celebroval v bočnej kaplnke zvlášť na to zriadenej pontifikálnu svätú omšu. Oválny fragment vložili do monštrancie, ktorá je odvtedy chránená skleným poklopom a vystavená na podstavci pred obrazom Božieho milosrdenstva podľa vízie sv. Faustíny. Na výstavnej tabuli sa dokumentuje história a skúmanie zázraku a v knihe sa odvtedy zachytávajú hlásené vypočutia modlitieb. Sú tam dokonca správy aj o uzdravení z ťažkých chorôb.
Predovšetkým sa však veriacim ponúka možnosť nazrieť Pánovi priamo do Srdca a stať sa svedkom jeho umučenia. To je úcta k Božskému Srdcu v ére internetu, istým spôsobom súdne uznaná mystika. Tak sa stáva vianočný zázrak v Legnici najpriamejšou konfrontáciou s realitou premenenia, so skutočnou prítomnosťou Pána v Oltárnej sviatosti. Premenenie zasvätenej Hostie na ľudský srdcový sval v smrteľnom boji je zreteľným nadprirodzeným znamením, ktoré nás napomína, aby sme svoj prístup k Eucharistii dôkladne premysleli. Dokumentuje to dramatickým spôsobom, čo Cirkev už vždy učila: že v každej svätej omši sa koná obeta na Golgote, prebieha utrpenie, smrť a vzkriesenie Krista, ktorý je v každej Hostii skutočne a nielen symbolicky prítomný.
Vyvracia to však aj Lutherovo chápanie Pánovej večere iba ako slávenie spomienky, pri ktorej je síce Ježiš reálne prítomný, ale nenastáva premenenie na Telo a Krv. Pritom už evanjelický teológ Helmut Thielicke pripustil: „Ak by malo byť premenenie podstaty chleba a vína byť skutočnosťou, tak sa už nesmieme z kolien ani zodvihnúť.“
Dana22
Markus56 vypol komentáre.
Reagujem,lebo cítim,že je čas hlásať,že premenená hostia,BOŽIE TELO,sa musí
prijímať s tou najväčšou úctou.
Pán JEŽIŠ sa veriacim opakovane ukázal počas premenenia ako pravé TELO a KRV.
Túto vieru treba upevňovať a posilňovať dnes,keď je BOŽIE TELO znevažované
a urážané.
www.lifenews.sk/27749/tato-premenena-…
www.fatym.com/view.php
Myslím si, že ten, kdo byl u …Viac
Markus56 vypol komentáre.
Reagujem,lebo cítim,že je čas hlásať,že premenená hostia,BOŽIE TELO,sa musí
prijímať s tou najväčšou úctou.
Pán JEŽIŠ sa veriacim opakovane ukázal počas premenenia ako pravé TELO a KRV.
Túto vieru treba upevňovať a posilňovať dnes,keď je BOŽIE TELO znevažované
a urážané.

www.lifenews.sk/27749/tato-premenena-…

www.fatym.com/view.php

Myslím si, že ten, kdo byl u prvního sv. přijímání, se zamýšlel na tím, co je proměněná Hostie - Eucharistie. Správně bychom se ale měli ptát: "Kdo je Eucharistie", protože od prvních křesťanů se stalo spoustu Eucharistických záraků, které dokazují skutečnou přítomnost Kristova Těla a jeho Nejdražší Krve v Eucharistii. Proto zde uvedu Eucharistické zázraky z portugalského města Santarém, které patří mezi ty nejdůležitějsí.

1. Zázrak (rok 1225 - 1247): Jedna nešťastná žena žijící v Santarém, byla přesvědčena, že její muž je jí nevěrný. Všechno zkusila, aby ho přivedla zpět, ale marně. Nešťastaná se tedy obrátila na místní čarodějnici, která jí slíbila, že ji opět bude milovat jako dříve, ale musí ukradnout proměněnou Hostii. Ženu to vylekalo, věděla, že jde o svatokrádež, ale i přesto to udělala. V kostele Eucharistii nepožila, ale po opuštění kostela ihned ji dala do šátku na hlavě. Avšak na cestě k čarodějnici Hostie začala krvácet, nevěděla o tom, ale lidé ji na to upozornili. Proto v panice spěchala domů a Hostii uschovala do skříňky. S manželem šli pozdě spát. Ženu tížilo svědomí, proto věděla, že si neodpočine. Během noci se stal zázrak, ze skříňky vycházely překrásné paprsky světla, které je probudily. Oba viděli anděly, kteří adorují krvácející Hostii. Žena to nevydržela a ihned se manželovi vyznala z tak velkého hříchu. Oba činili pokání a zbytek noci strávili v adoraci klečíce před Hostií. Na druhý den o tom informovali kněze, který vrátil Hostii do kostela. Hostie ještě další tři dny krvácela. Nakonec duchovenstvo rozhodlo, že i přesto, že krvácí, ji umístní do relikviáře ze včelího vosku.

2. Druhý Eucharistický zázrak se stal kolem roku 1340: Kněz ji zavřel do relikviáře ze včelího vosku a umístnil ji do tabernákula. Když kněz otevřel dveře tabernákula, kde byla zázračná Hostie uchována, relikviář ze včelího vosku se rozpadl na malé kousky. Sklo obsahovalo svatou Krev a včelí vosk.

3. Neustálé zázraky: Během staletí Hostie velmi krvácela a v Hostii byl spatřen Ježíš. Mezi mnoha svědky, byl i sv. F. Xaverský, který navštívil zázračnou Hostii před odjezdem na misie do Indie. Je taky známo, že arcibiskup z Lisboa zlomil skleněný relikviář, když zkoušel zastavit krvácení. Jiné dokumenty a malby z dané doby: první část a druhá část.

fatym.com/storage/1370100038_sb_s…

fatym.com/storage/1370100145_sb_s…

doverujem-a-verim.blogspot.com/…/eucharisticke-z…

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk

modlitba.sk