Clicks1.6K
dyk
6

Telo farára, obete Jánošíkovej družiny, nepodlieha skaze

Domaniža, dedinka neďaleko Považskej Bystrice, ukrýva fascinujúcu históriu.

pravda.sk/…farara-obete-janosikovej-druziny-nepodlieha-skaze/

Pod tamojším gotickým Kostolom svätého Mikuláša je pochovaný farár Juraj Vrtík, ktorý sa stal obeťou vraždy. Jeho smrť mala na svedomí družina najznámejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka.

Práve tento zločin výrazne dopomohol k tomu, že nad Jánošíkom napokon vyriekli sudcovia smrtiaci rozsudok a symbolicky ho zavesili na hák. Telo Vrtíka, od smrti ktorého uplynulo 2. októbra dlhých 305 rokov, navyše takmer vôbec nepodľahlo skaze a obec by chcela jeho mumifikované ostatky vystaviť a tak sprístupniť verejnosti.

Vrtík mal byť zavraždený Jánošíkovou družinou v Suchej doline, keď prechádzal do dnešnej Rajeckej Lesnej.

František Matušík, starosta Domaniže

Telo katolíckeho kňaza sa nachádza v krypte pod kostolom v pôvodnej drevenej rakve, ktorá sa napriek vysokému veku tiež zachovala v perfektnom stave. Vrtík je pochovaný v hrobke spoločne s dvoma ďalšími božími služobníkmi. Zatiaľ čo z dvojice jeho bratov zostali len kosti, farárove pozostatky sú vo výbornom stave.

„Bol som pri tom, keď pamiatkari otvorili truhlu a videl som, že telo má na sebe zelený ornát a kožené čižmy, ktoré sú stále nepoškodené. Nepochopiteľné je, že rúcho sa za tie roky vôbec nerozpadlo. Telo je mumifikované, zachovali sa aj ruky či časť tváre. V budúcnosti by sme ho chceli vystaviť, ukázať ľuďom, návštevníkom, turistom a celú tú legendu popísať, pretože sú to fascinujúce dejiny,“ povedal starosta František Matušík.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

Starosta Domaniže František Matušík pred kostolom, kde je v krypte pochovaný farár Vrtík

Predné dvere hrobky by chcela podľa neho obec preskliť a umiestniť tam informačnú tabuľku, ktorá by ľudí oboznamovala s tým, kto je tam pochovaný, vedno s príbehom o zbabelom zavraždení farára Vrtíka. Vnútri by bola vystavená a nasvietená rakva s jeho telom.

Jánošík pri vražde nebol, doplatil však na ňu

„Vrtík mal byť zavraždený Jánošíkovou družinou v Suchej doline, keď prechádzal do dnešnej Rajeckej Lesnej,“ spomenul starosta Matušík. Farár bol síce kňazom v Domaniži, omše však slúžieval aj vo Frivalde či vo Fačkove. Podľa legendy ho dvaja členovia Jánošíkovej bandy prepadli na vrchu Suchá, kam vyšiel na koni, a postrelili ho. Zabijaci ho potom nechali na mieste, kde ho čoskoro našli zdesení miestni ľudia.

„Bol celý od krvi a špinavý, mysleli si, že je už nebohý. Naložili ho a zviezli z paše dole. Zastavili pri studničke, kde ho chceli troška umyť a očistiť. Keď ho obliali vodou, prebral sa. Odvtedy sa studnička i voda z nej volá svätenou,“ pridal starosta.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

Kostol v Domaniži.

Aj keď zraneného Vrtíka ľudia dopravili na faru do Domaniže, dlho si nepožil. Na následky zranení zomrel o necelý mesiac neskôr, 2. októbra 1712. Na mieste, kde k hanebnému činu došlo, dodnes stoja tri buky, ktoré túto udalosť pripomínajú.

Jánošíka dolapili a odsúdili v Liptovskom Mikuláši, aj keď sa spáchania zločinu svojej vernej partie, ktorý ho mal stáť život, sám nezúčastnil. „Hoci tam vtedy nebol, pri súde mu to poriadne priťažilo. Mali málo dôkazov na to, aby ho mohli zavesiť na hák, vražda farára však už pádnym dôvodom bola,“ vysvetlil miestny amatérsky historik František Koval.

Svätená studnička dožičila ďalší zázrak

Pár rokov po Vrtíkovej smrti sa ľuďom z neďalekého Fačkova narodilo dieťa, ale jeho zdravie bolo chatrné, tak ho išli dať rýchlo pokrstiť do Domaniže. Cestou však nečakane odpadlo a nejavilo žiadne známky života. Rodičia sa ho preto rozhodli pokrstiť sami – práve vodou zo svätenej studničky. „Keď ho obliali, dieťa sa prebralo, podobne ako kedysi Vrtík. Stal sa tak ďalší zázrak,“ poznamenal Matušík.

Foto: Tatiana Michalková, Pravda

Vyše tristoročná drevená rakva skrýva nezvyčajne zachované telo.

Vrtík začal pôsobiť ako kňaz asi v roku 1680 a od leta 1687 bol farárom vo Fačkove. V rokoch 1692 až 1695 zastával post žilinského kaplána a od jesene 1694 sa staral aj o domanižskú farnosť. V roku 1700 sa vrátil do rodného Zliechova, o rok neskôr dal postaviť oltár v kostole v Domaniži. Od roku 1708 až do konca svojho života tam aj zotrval. V zime 1710 mal ísť dokonca do Ríma za pápežom Klementom, choroba mu však cenný výlet prekazila.

...

Rudolf Šujanský
Opýtajme sa dnes niekoho na ulici, alebo detí v škole na dve mená:
1. Juraj V R T í K ( alebo Vertík)
2. Juraj JÁNOŠÍK

domaniza.sk/Farnost/farnost3.htm

Veru málo kto si spomenie na meno zabudnutého kňaza Juraja Vrtíka, kým o Jánošíkovi toho vieme veľa. Nuž poďme si povedať ako to bolo s Jurajom Vrtíkom a Jurajom Jánošíkom, keď sa stretli v domanižských horách? Bol už koniec leta, pomaly sa začínala jeseň. Písal sa september roku Pána 1712. Domanižský plebánus, prv než zhromaždil deti do školy, ktoré i tak boli zamestnané pasením kráv, oviec či poľnohospodárskymi prácami, vybral sa po jemu známej ceste po chodníčku cez Čutkovú a Suchú do Frivalda, aby tam pomáhal uspokojovať potreby tamojšej cirkvi a veriacich. Keď tu skončil svoje povinnosti, svoju prácu, vysadol na koňa, ktorého medzitým opatroval a kŕmil kostolník, alebo iný farník, vydal sa na spiatočnú cestu. Chvíľami sa rozprával s kostolníkom, modlil sa, alebo rozmýšľal o svojich povinnostiach vo farnosti. A tak pomaličky prešli na Suchú, kde sa stretli so zbojníkmi z Jánošíkovej družiny. Tu rozdelíme naše rozprávanie na tri časti a to podľa toho, ako nám toto stretnutie podáva:
1. Domanižská kronika
2. Brožúrka: Frivald - Rajecká Lesná
3. Archívne dokumenty

1. Domanižská kronika

Kňaz Juraj Vrtík prechádzal z Frivalda cez Suchú späť domov do Domaniže spolu so svojím kostolníkom. V horskej časti Suchá sa stretol s dvoma zbojníkmi z Jánošíkovej družiny, ktorí ich pristavili. Plebánus zvyknutý na takéto stretnutia, začal ich napomínať a karhať, aby zanechali zbojstvá, aby išli domov a živili sa statočnou prácou. Tento raz žiaľ dobre mienené slovo kňaza nepadlo na úrodnú zem To sa dotklo jedného zbojníka. Ba kňazovo napomínanie ho priamo rozzúrilo. Priskočil ku koňovi a stiahol kňaza na zem. Ďalšie kňazove slová ho ešte viac rozzúrili a začal sa proti bezbrannému kňa-zovi oháňať nožom. Ten sa bránil, ale neubránil sa. Stalo sa, čo sa nemalo stať. V potýčke zbojník kňaza ťažko zranil. Keď potom videl jeho krv, bojové nadšenie zbojníka upadlo a uvedomil si čo spravil. Zavolal svojho druha, vyložili raneného na koňa, priviazali ho, aby nespadol a pohli koňa, ktorý dobre poznal cestu domov a doniesol svojho pána na domanižskú faru. Čo sa stalo s kostolníkom? Ten sa naľakal a ušiel do krovia, kde sa zahrabal do suchého lístia. Druhý zbojník ho nasledoval a pretože sa dobre poznali, pomohol mu lepšie sa ukryť. Takto opisuje túto udalosť DOMANIŽSKÁ KRONIKA.

2. Brožúrka Frivald - Rajecká Lesná

Keď sa vracal domanižský farár z Frivaldu 4. septembra 1712 a prechádzal cez Suchú, zohol sa pri studničke, aby sa napil vody. Vtedy na neho vystrelili dvaja zbojníci, pretože sa nechcel nechať ozbíjať Následkom postrelenia farár dňa 1. októbra 1712 zomrel. Tento Čin pripisovali Jurajovi Jánošíkovi pri súde V Liptovskom Svätom Mikuláši v marci roku 1713. Podľa Jánošíkovej výpovede farára postrelil Turiak, zvaný Huncaga zo Staškova a Plavčík z Dunajova. Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy "Necroló-gium Dioecesies Nitriensis" sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivalda, kde spovedal pútnikov. Toľko brožúrka.

3. Čo hovoria archívne dokumenty

V štátnom oblastnom archíve v Bytči je uložená matrika zomrelých domanižskej farnosti za roky 1670 až 1731. Na foliante č. 131 je záznam o úmrtí a pochovaní Juraja Vrtíka z 5. októbra 1712. Matričný záznam svedčí o dvoch zbojníkoch, ktorí postrelili plebá-na. Tam je napísané:"... a duobus praedonibus traiectus est "preložené: postrelený dvoma zbojníkmi. V tom istom Štátnom archíve v Bytči je uložená i HRDELNÁ PRAVOTA s Jurajom Jánošíkom. Zo súdneho vyšetrovania zo 16. marca 1713 v Liptovskom Svätom Mikuláši sa píše: "Ponevač pre-depsaný Obžalovaný Juro Jánošík ... a no i jako sa z jeho vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, kde on tiež bol prítomný, pátera z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali." Podľa tohoto Jánošík mal byť iba svedkom vraždy domanižského farára. Na 13. otázku trenčianskej série: "Kto bol príčinou vraždy niekdajšieho dôstojného pátera a plebana z Domaniže, nimi vykonanej a Či bol niekým na to najatí, použití alebo určení", Jánošík odpovedal: "Dva tovariši Plavčík z Dunajova a Turiak predpsaní strelili naňho a on v ten čas vodu pil na studni, a že od toho pátera nič nevzali a že ho Huncaga postrelil. 'Tak sa zdá, že slová..."on v ten čas vodu pil na studni.." sa nevzťahujú na postreleného farára, ale na samého Jánošíka, čo by znamenalo, že i on bol prítomný na tejto jedinej vražde Jánošíkovej družiny. Turiak Huncaga (ináč Ján Krútnica), ktorý vražedný čin vykonal, pochádzal zo Staškova (obec na Kysuciach). Bol obesený v Liptovskom Svätom Mikuláši krátko po Jánošíkovej smrti. Takto opisujú udalosť dokumenty. Podľa matričného záznamu sa udalosť stala 8. septembra 1712. Domanižský farár potom zomrel na následky zranenia 2. októbra 1712 a bol pochovaný - ako tradícia vyžaduje - 5. októbra 1712. Vráťme sa na domanižskú faru, čo sa asi tam dialo. Po príchode koňa na faru, nastal v mestečku rozruch. Správa sa rýchlo rozšírila. Zranenému ihneď poskytli pomoc, ba pán zámku zabezpečil toho najlepšieho felčiara, ale márne. Zranený stratil veľa krvi a rany boli smrteľné. A tak zranený vrátil svoju šľachetnú dušu Stvoriteľovi, ktorému verne slúžil. V cirkevnej vizitácii, ktorá sa nachádza na domanižskej fare, je uvedená príčina smrti: "a latronibus occisus est.." tj. že bol zavraždený zbojníkmi - lupičmi. Nech to už bolo tak Či onak, pravdou ostáva, že bol smrteľne zranený tými, ktorí patrili do Jánošíkovej družiny, ktorá v skutočnosti nebola slávnou a ospevovanou družinou, ale iba tou, čo zaznamenali historické pramene- lúpežníci a zbojníci. Pohreb zosnulého kňaza bol veľký a smutný. Zišli sa na ňom nielen všetci veriaci z celej farnosti a okolia, ale i kňazi a veriaci z iných farnosti. Veď išlo o smrť kňaza, ktorý sa opravdu stal v očiach ľudí hrdinom. Dosvedčila to aj prítomnosť nielen domáceho panstva, zemanov a šľachty z okolia. Smútočné obrady boli vykonané v kostole o ktorý sa zomrelý príkladne staral. Tam bola i posledná rozlúčka, v ktorej bola vyzdvihnutá i vernosť nebohého, ako i zlo, ktoré vládne vo svete a ktoré prezentujú ľudia, ktorí sa živia nekalými zamestnaniami. Kde presne bol nebohý pochovaný nevieme. Natíska sa tu celkom oprávnene otázka, či nie je pochovaný v krypte kostola pod hlavným oltárom kostola, ktorého bol správcom. V krypte domanižského kostola je skutočne pochovaný kňaz. Znaky, ktorými by sme mohli podoprieť naše tvrdenie, že je to skutočne on, boli nasledovné:
1. Nebohý bol hrdinom dňa a takému sa obyčajne dáva pocta i po jeho smrti tým, že ho uložia na čestné miesto. A takým miestom pre kňaza bola v tom čase krypta pod kostolom.
2. Menovaný bol mužom v aktívnom veku (58 rokov), čo by tak tiež zodpovedalo mŕtvemu.
3. Mŕtvy je kňaz, nie žena, nie zemepán.
4. Odpočíva v bohoslužobnom kňazskom rúchu zelenej farby, čo je farba obdobia "cez rok", ktorým je i doba jeho smrti.
5. Obuté má čižmy z tvrdej kože s nízkymi sárami, ktoré sa v tej dobe nosili.
6. Niet žiadnej písomnosti, žiadneho dokladu, ktorý by túto dom nienku popieral alebo hovoril o niekom inom.
7. Na cintoríne nie je žiaden jeho hrob.
A preto podľa vyše uvedeného sa môžeme domnievať, že v krypte domanižského kostola je pochovaný ten kňaz, čo bol obeťou jánošíkovcov v roku 1712. Ešte v tridsiatych až štyridsiatych rokoch tohto storočia na deň Dušičiek bola krypta otvorená a sprístupnená i veriacim. Tí sem chodili, aby pri rakve zapálili sviečky a modlili sa za spásu jeho duše. V tejto dobe jeho telo a odev boli značne zachovalé. V súčasnej dobe už tomu nie je tak. A čo JÁNOŠÍKOVCI? Hovorí sa, že keď sa o vražde dozvedel Jánošík, kruto potrestal vinníkov, vylúčil ich zo svojej družiny a povedal: "To sa nemalo stať. To je náš koniec!" Jeho slová boli skutočne prorocké. Zemské úrady a súdna stolica Liptovská začala po tejto udalosti organizovať ozbrojené skupiny na chytenie Jánošíka a jeho druhov. Pandúri sliedili po celom území, kým sa kapitán hôrnych chlapcov nedostal do želiez a pred súdnu stolicu v Liptovskom Svätom Mikuláši. Tam 13. marca 1713 mohol si Jánošík vypočuť v obžalobe i obvinenia z vraždy domanižského farára, tam si vypočul i rozsudok, ktorý bol vykonaný v marci 1713. A meno domanižského farára Juraja Vrtíka postupom času padlo do zabudnutia...

domaniza.sk/Farnost/farnost3.htm

pluska.sk/…razdeneho-farara-je-dodnes-ako-zazrakom-neporusena

Krypta: Starosta by v nej chcel vystaviť mumifikované telo farára Vrtíka a inštalovať informačné tabule.

...
dyk
Otec Juraj Vrtík janošíkovskou družinou zabitý :
youtu.be/HUnrHnqlrZ4
O. Matúš Marcin hovorí o ňom.
...
dyk
Otec Juraj Vrtík:

jurajvrtik.sk/juraj-vrtík
...
A aj tu o. Matúš Marcin ho spomína pri exorcizme od 1:32:30 min :
youtu.be/vnho1lQp4Qw
...
Takže nie je jeho telo zachovalé vplyvom okolia, ale je naozaj Svätý :)
ekans
vějička na modernisty a charismatiky, Medju turistika na Domanižu, výborný mediální tah, pán starosta! 😂 😂 😂 😂 😂 😂 😂 😂 😂 🤮 🤮 🤮 🤮 🤮 🤮 🤮
Roberto 55
Paci sa mi to.