Marta,posadnutá diablom-skutočný príbeh Pre mnohých ľudí, dokonca aj niektorých duchovných je diabol a jeho pôsobenie chápané s úsmevom,či výsmechom.To sú rozprávky,to nejestvuje,žijeme v 21 storočí a nie v stredoveku.Aj napríklad známy páter Elias Vella z Malty,nedávno zosnulý sa priznal,že ked bol mladší,tak neveril v diabla a jeho moc.A to najviac teší diabla,že naň neveria a všetko sa vysvetlí psychickým preťažením,syndrómom vyhorenia,či priamo psychickou chorobou.Tak má neobmedzené možnosti.Niektorí, aj vysokí cirkevní predstavitelia berú diabla ako len symbol zla,nesprávneho konania,ale neberú ho ako skutočnú temnú bytosť s jeho mocou.Často takí posadnutí skončia zavretí v blázinci,bez duchovnej pomoci,odsúdení na vnútornú záhubu.Pribúda samovrážd,násilných trestných činov.Prv sa samovražda brala ako niečo výnimočného.Dnes už je súčasťou života...niekdo vyskočil z okna,ten sa obesil,tá sa otrávila,ten sa zastrelil...to je bežné a ľudia si vravia...no a čo,rupli mu nervy,stratil robotu,žena ho opustila,dostal rakovinu, nechal ju frajer,skončil ako bezdomovec na ulici,všetko prepil,bola týraná,bola zdrogovaná..ale vždy je tam niečo temného,ktoré nešťastného človeka k tomu dohnalo a ak nemal pomoc, tak podľahol.Nakoniec si ľudia povedia,aj tak je nás mnoho,svet je preľudnený,koľkí mladí muži musia zahynúť v nezmyselnej vojne pre potechu a intrigy politikov a svetovlády.Prv sa samovrah ani nepochoval do posvätenej zeme,bez cirkevných obradov.Nikto si nemôže povedať,ako sám dopadne...
Rozpoviem príbeh nešťastnej Marty,starej pani / už je na druhom svete/. Marta mala velmi ťažký, trnistý život,bola hlboko veriaca a žila sviatostným životom.Pochádzala z veľmi chudobnej rodiny,bolo ich 9 detí a matka im umrela,ked boli malí a Marta bola najstaršia.Otec sa znova oženil hlavne preto,aby deti mali nejakú matku.S macochou mal ešte 2 dcéry.Nová matka sa snažila,ale predsa dala poznať,že deti nie sú jej.Ťažko museli robiť,na roli,pri dobytku,doma.Nedaleko ovdovel jeden bohatý statkár a tak mu Martu hned ponúkli,lebo sa chcel znovu oženiť.Marta mala 16 rokov,dievča v rozkvete,veľmi nábožne vychovaná a vdovec 40 ročný s jedným chlapcom.Tak ju vydali,nikto sa jej nepýtal,či vdovca chce,rozhodli jej rodičia,hlavne otec,lebo videl,že vdovec je bohatý.Na lásku sa nikto vtedy nepýtal...neplač,nenariekaj,nemáš ho rada,bojíš sa ho...to je normálne, zvykneš si...Tak Martu vydali,bola mladučká,nábožná,krehká, krásna dievčina.Marta nevedela skoro nič o manželskom sexe a vôbec o sexe,počula o tom vyprávať občas ženy,ako si šepkali,ale nevedela vlastne čo ju čaká.Veľmi sa bála,bála sa aj manžela vdovca.Bol to dominantný,surový chlap,gazda,ktorý rozkazuje,žena bola pre neho ako sexuálna hračka a poslušná slúžka.Musela robiť ťažké práce na gazdovstve a zvládnúť domácnosť Jej muž Jano mal násilnícke až sadistické sklony.Marta sa ho bála,triasla sa,ked musela s Janom spať.Vrhol sa na ňu,márne prosila, plakala...Jano ju surovo znásilnil,robil s ňou ako so špinavou handrou,bez lásky,nehy,duchovnej blízkosti...Cítila sa strašne,zahanbená,potupená,ako špinavá handra.Svet sa jej zrútil,bála sa predstúpiť pred kríž a obraz Panny Márie,aby sa modlila a prosila o pomoc,cítila sa ako ľahká žena,hoci za nič nemohla.Ráno bola doškriabaná,dohrýzená,dotrhané nočné oblečenie,modriny na prsiach a po tele a tak sa to opakovalo.Myslela,že ujde,že si zoberie život,než také strašné žitie.Rozvody vtedy neboli možné... Marta zúfalá,zničená,uplakaná prišla domov k otcovi a nevlastnej matke.Otec prosím vás, ja by som ostala doma u vás, s tým Janom sa to nedá vydržať.Otec sa rozčúlil,zbláznila si sa,chceš utekať do tejto biedy.On je bohatý,máš strechu nad hlavou,máš čo jesť a obliecť,nechlasce,šetrí, stará sa.Občas si zájde do krčmy,ale to chodí každý chlap,vypije si,ale vie o svete.Nebije Ťa,nemláti...Pozri sa na Veronu z dolného pľacu,nemá jedného zuba,je bitá viac než žitá,chlapa ma ožrana,korheľa,mláti ju denne ako žito.A Mariša od vody...už chodí o palici,mladá baba,tak ju chlap bije...a nemá čo jesť,všetko jej prepije,chodí po žobraní...to chceš???Jano je divoký,ale žiješ,nezabil Ťa. Martuška,pridala sa nevlastná matka,taký je náš údel trpiacich žien.Nemôžeš mu odopierať plnenie manželských povinností,musíš s ním spávať,lebo potom je ešte Jano zúrivejší.Je ešte mladý a ženu potrebuje.Chlapi sú takí...Nájde si slúžky a narobí deti..to chceš?Máš Pannu Máriu a Pána Ježiša,k ním sa utiekaj, dajú ti silu...Ale mamička a tatko môj,ja ho nemám rada,bojím sa ho,neľubim ho,v posteli so mnou robí divy sveta,podívajte sa aká som modrá,doboľavená,dokúsaná,dohrýzená...nariekala Marta... Svätí na nebesiach !!! rozkričal sa otec...nevydávala si sa preto, či ho máš alebo nemáš rada,ale aby Ťa uživil a mal majetok,aby si mala dostatok a nemusela chodiť po žobraní,pozri sa, má role,horu,záhony,dom,kravy,koňa...podívaj sa na tú kopu hnoja,aká je vysoká,to je gazda, jak sa patrí...spamätaj sa dievča....Či si chcela toho kripľavého Fera,čo ho žerie tubera...? a nič nemá...?Viac mi tu nechod s takými rečami a dristami...zreval rozčúlený otec...
Martuška moja drahá,to musíš uniesť ten kríž,spočiatku ho nemáš rada,ale časom si zvykneš,manželstvo je o obeti a zvykaní si...dohovárala jej nevlastná matka.Ja mám tvojho otca už druhého muža a tiež som si musela zvyknúť.Stále sa máš omnoho lepšie než my dokopy.Máš s ním deti,pekne si ich vychováš,budeš mať potešenie v deťoch a Jano zostarne a nebude už taký divoký.Tak to príjmi...neutekaj od neho.Marta sklamaná,uplakaná odchádzala z rodného domu.
Mala s ním 2 deti, chlapca a dievča,tak v tých deťoch našla útechu a zároveň musela vychovať ešte jeho syna z prvého manželstva,ktorý jej robil všelijaké protivnosti.Marta nachádzala útechu v modlitbe,úcte k Panne Márii,ako mohla chodila do kostola,omše,obrady,púte.Prešli roky,Jana doopatrovala,umrel na rakovinu.Zostarla,syn podnikal,stal sa bohatým,dcéra sa dobre vydala.
Zostala bývať u dcéry a pravidelne denne chodila do kostola,snažila sa k sviatostiam.Ale čoraz viac cítila,že niečo ju ťaží a bráni v duchovnom živote,nikomu nič nehovorila len trpela.Ked sa šla modliť...silný vnútorný hlas jej kričal...nemodlí sa..aj tak ti to nepomôže,koľko si mohla za ten čas urobiť roboty,než stratiť čas zbytočným modlením.Najhorší bol už stav,ked bola v kostole na sv. omši a chcela ísť ku sv. prijímaniu,strašná sila jej v tom zabránila...nemohla sa vtedy z lavice postaviť,posadilo ju to nazad,modlila sa volala o božiu pomoc,ale tá zlá sila bola mocnejšia.Bola nešťastná až zúfalá,bola pri spovedi a pŕedsa jej to nedovolí ísť k sv. prijímaniu,ked sa vzchopila a vyšla z lavice,naraz sa jej nohy podlomili a nevládala urobiť kroka.Neznámy mučivý hlas jej kričal,nechod tam, je to zbytočné,si moc hriešna,nemôžeš prijímať.Tak sa trápila,spomenula to aj kňazom pri spovedi,ale tí jej nevenovali pozornosť...rýchlo,rýchlo sa spovedajte babka,nevidíte koľko ľudí ešte čaká?...ale babka,len sa modlite...a neberte čas spovedajúcim,vravte hriechy a nie čo sa vám nedá... tak bola odzbrojená a bála sa už niečo na spovedi vyznať.A mladí kňazi ani nevedeli,čo im hovorí... Tak to šlo dlhý čas.Postupne jej to bralo silu a potechu.Hlas útočil..si velmi hriešna,Boh Ťa nechce,zabi sa...poslúchni a budeš mať pokoj.Marta s poslednými silami sa modlila.V záhrade si dala postaviť kríž a posvätiť a tam sa modlievala. Raz sa dozvedela,že je kňaz,ktorý pomáha v takých veciach,tak sa tam nechala k nemu zaviesť.Kňaz starší bol velmi ochotný a milý..pomodlil sa nad ňou a cítila veľkú úľavu.Ale potom jej povedal,ja nie som dosť vnútorne silný,aby som ho premohol,ale poznám známeho kňaza a dám mu vedieť o vás a zašli by ste k nemu.Bolo to daleko ,ale Marta bola ochotná podstúpiť všetko.Tak zobrala svoju sestru a cestovali za tým kňazom exorcistom.Konečne docestovali a došli.Kňaz žil na fare veľmi skromne.Tak ich uvítal a zaviedol do kostola.Len sa pozrel hlbokým zrakom na Martu a na nič sa nepýtal.Kostol bol veľmi skromný a bol zamknutý hlavný vchod,tak šli cez bočný vchod.Pred oltárom kľačala nejaká žena.Kňaz ich doviedol do sakristie,malej miestnosti zboku kostola a povedal,ja vás tu zamknem,keby ste neviem ,čo počuli,nesmiete vyjsť..lebo by to vošlo do vás..tu počkáte kým neprídem.Musím túto paniu vybaviť.Tak čakali.Kňaz sa postavil pred cudzou ženou kľačiacou pred oltárom a začal sa modliť...modlitby boli hlasitejšie až kričal...bolo počuť čudesné zvuky a príšerný krik tej ženy...metala sa hádzala sebou,z úst sa jej penilo.To videli cez malé sklené okno zo sakristie, až pred oltár.Prežehnávali sa so strachom.Potom to utíchlo a kňaz odomkol dvere a viedol ich pred oltár.Boli zdesené,lebo neznáma žena ležala na koberci pred oltárom ako mŕtva,nehýbala sa.Kňaz im povedal,nebojte sa..ona sa musí sama prebrať,už je oslobodená.Tak si Marta kľakla a kňaz sa modlil nad ňou,držiac jej čelo rukou. V mene Ježiša Krista... S mocou Ježiša Krista,jeho predrahej krvi,vyliatej na kríži,s prímluvou prečistej Panny Márie,prímluvou svätých mučeníkov Ja Ťa vyháňam zlý,nečistý duchu z tejto trpiacej ženy. S mocou Ježiša,ktorý premohol smrť a zlomil moc satana a zlých duchov...teba,zlý duchu spútavám reťazou modlitieb a vyháňam do tmy pekelnej ríše,kde patríš... Zakazujem Ti škodiť a napádať túto dušu,ktorú Ježiš vykúpil umučením a smrťou na kríži.Odstúp satan a netráp viac túto dušu... Oslobodzujem túto dušu z pút temnoty a zla skrze nekonečné a nevýsloviteľné božie milosrdenstvo a zásluhy umučeného Krista na kríži.Odovzdávam túto trpiacu dušu anjelom a pod ochranu prečistej Panny Márie,aby mohla raz uvidieť a dosiahnúť blaženosť v nebi a tešiť sa a oslavovať Boha... Kňaz dokončil exorcizmus a Marta silno zakašľala,akoby sa dusila...slzy jej tiekli,ale už pocítila veľkú úľavu...
Ešte sa modlil za jej úplne duchovné uzdravenie...Z Marty opadávalo všetko napätie,bolesť,trápenie...až sa cítila ako by sa narodila,všetko bolo nádherné, sladké,pekné...akoby všetká tá mora, čo ju mučila odišla. Nikdy necítila takú úľavu a potešenie..akoby bola v nebi.Jej sestra sedela v lavici a všetko pozorovala.Marta začala plakať,slzy sa jej valili...kňaz povedal,len plačte..to vyjde všetko von.Ked skončil,tak si sadol do lavice a čakal.Marta precitla,kľačala pred oltárom a postavila sa...kňaz Martu odviedol samú do sakristie.Chcem vám niečo povedať.Ja všetko viem,vidím to.Hoci o vás ľudským spôsobom nič neviem. Ano boli ste posadnutá,Vo vašej duši je akoby škára,diera,ktorou ten diabol vchádza do vás.A tá škára vznikla....a kňaz jej povedal udalosť spred 60 rokov...nič nemohol ľudským spôsobom vedieť a predsa vedel.Marta takmer odpadla,bola šokovaná...Všetko to bola pravda.Ten hriech ste nikdy nevyznala,neľutovala,lebo ste sa hanbila,bála a ostal tam ako ťažký kameň....zaťažil vašu dušu a preto diabol dostal moc nad vami.Mária zalomila rukami... a horko plakala...kňaz ju utešoval...Ked ste prišli,videl som ho tam...teraz ho oľutujte a budete slobodná.Ja všetko chápem,mali ste strašný život a násilného muža.Rozvody vtedy neboli.Ked ste sa vydala,tak vás ako čistú, mladučkú, pannu surovo,sadisticky znásilnil a vy ste ho vtedy prekliala mocnou kliatbou...chceli ste jeho smrť,aj ste ho chceli zabiť, otráviť,aby to mučenie prestalo.Marta plakala,vzlykala..ano je to pravda všetko...Kňaz ju utešoval,nebojte..už je to odpustené,ale ,aby ste bola úplne oslobodená,museli by ste tu ostať dlhšie ńa viac modlitieb a exorcizmov.Lebo tá časť duše sa musí uzdraviť a tá diera zaceliť.Viete,je to vlastne ťažký hriech-svätokrádež,ked ste ho nedokázala z hanby vyznať a ľutovať.A trvá to roky,preto mal nad vami zlý takú moc.Dám vám modlitby,ktoré sa budete doma modliť.Ale ten zlý sa za 3 dni vráti,ale budete mať pomoc,že vás bude trápiť,ale už vám nedokáže zabrániť ísť k sviatostiam a sv. prijímaniu a to vám bude pomáhať a ked tak budete sa modliť a chodiť k sv. prijímaniu,postupne stratí nad vami moc...tak sa uzdravíte... Marta bola šokovaná,ale nesmierne šťastná,slobodná.Došla domov a cítila sa ako v siedmom nebi,spievala si po rokoch,všetko ju tešilo.Chodila každý deň do kostola na omšu a prijímanie.Až prišiel 3 deň.Neverila,že by sa mohlo niečo stať.Spievala si a vonku pred´domom mali murovaný chodník okolo domu.Marta vzala metlu a zametala okolo domu...a prišla na roh domu a chcela pozametať aj z druhej strany.Slnko svietilo,všetko kvitlo...ale na tom rohu stál čierny tieň...Marta sa pozrela na rohu pred seba...a vtedy to vošlo do nej.Všetka potecha skončila,zlý sa vrátil,ako povedal kňaz.Začali podobné trápenia,ale Marta sa modlila modlitby od kňaza,šla do kostola na sv. omšu,hoci trpela a mala pokušenia,aby nešla k sv.prijímaniu ...už mohla ísť. A tak žila...už sa s dotyčným kňazom nikdy nestretla,preložili ho daleko.Už sa jej žilo lepšie,zlý pokúšal,strašil,ale už nemal takú moc ako prv.Marta už nežije,umrela zaopatrená sviatosťami.V nerovnom manželstve s násilným starším mužom si prežila kalváriu a bola ako mučenica.Takých osudov bolo v minulosti veľa,ale aj v tých najhorších chvíľach sa modlili o pomoc a viera im bola oporou. Zvažoval som,či také uverejniť,ale aj cez možnú kritiku,som to zverejnil,možno to pomôže niekomu,kto tiež prežíva podobné a nájde pomoc a útechu.
Je to dobrý článok a podľa všetkého aj tvrdá realita. Posadnutosť zlých duchom je rovnako pravda. Rovnako je nebezpečné niekoho preklínať a veľmi ťažký hriech je zatajiť ťažký hriech na spovedi kvoli hanbe...Neplatná sv.spoveď je sama o sebe ťažký hriech, ktorí sa ešte nabaľuje svatokrádežným sv. prijímaním Eucharistie a to je dovod, prečo dotyčná žena zostala posadnutá... Prikladám príklad …More
Je to dobrý článok a podľa všetkého aj tvrdá realita. Posadnutosť zlých duchom je rovnako pravda. Rovnako je nebezpečné niekoho preklínať a veľmi ťažký hriech je zatajiť ťažký hriech na spovedi kvoli hanbe...Neplatná sv.spoveď je sama o sebe ťažký hriech, ktorí sa ešte nabaľuje svatokrádežným sv. prijímaním Eucharistie a to je dovod, prečo dotyčná žena zostala posadnutá...
Prikladám príklad zo snov Dona Bosca : SEN 54. – 1869: DIABLOVE SLUČKY NA SPOVEDAJÚCICH SA CHLAPCOV Štvrtého apríla zhromaždil don Bosco všetkých chovancov do študovne a po večerných modlitbách rozprával im nasledujúci sen. Bol som pri dverách svojej spálne, vychádzal som a keď som sa obzrel, videl som sa náhle v kostole uprostred množstva chlapcov, ktorými bol kostol napchatý. Boli tam chlapci z Turína, Lanzo, Mirabelle a mnoho iných, ktorých som nepoznal. Nemodlili sa, ale zdalo sa, že sa pripravujú k spovedi. Nesmierne množstvo obliehalo moju spovednicu pod kazateľňou. Očakávali ma a ja som sa zamyslel, ako ich budem môcť všetkých vyspovedať. Tu som si pomyslel, že sa mi to len zdá a že spím. Začal som tlieskať a počul som rámus. Aby som sa ešte lepšie presvedčil, natiahol som ruku a dotkol som sa steny, ktorá je za mojou spovednicou. Presvedčil som sa, že som skutočne hore. Hovoril som: „Keď som už tu, tak budem spovedať.“ Začal som spovedať. Keď som videl to množstvo mladíkov, vyšiel dom von a poobzeral som sa po iných spovedniciach, ale nikde nikoho som nevidel. Zamieril som do sakristie, aby som poprosil niektorého kňaza, aby mi šiel pomôcť spovedať. Tu som spozoroval niektorých chlapcov, ktorí mali na krku povraz, ktorý im sťahoval hrdlo. „Načo máte ten povraz?“, pýtal som sa ich, „zhoďte ho!“ Oni neodpovedali a nechápavo na mňa hľadeli. Tu som jednému povedal: „Hej, zhoď si ten povraz!“ Chlapec ma chcel poslúchnuť, ale povedal mi: „Nemôžem ho zhodiť, lebo mi ho ktosi drží vzadu. Choďte sa pozrieť!“ Pozorne som sa pozrel na to množstvo chlapcov a zdalo sa mi, že som za ich chrbtom videl vyčnievať dlhé rohy. Pristúpil som bližšie, aby som lepšie videl a obišiel som najbližšieho. Videl som škaredé zviera s hnusným rypákom. Podobalo sa kocúrovi s dlhými rohami, ktorými držalo tú slučku, skrývalo pysk medzi dlaby a krčilo sa, aby ho nebolo vidieť. Spýtal som i zvieraťa, ale to sa krčilo ešte viac. Tu som povedal chlapcovi: „Hej, počuj! Bež do sakristie a povedz don Merlonimu, riaditeľovi sakristie, aby ti dal kanvicu svätenej vody!“ Chlapec sa hneď vrátil so svätenou vodou, ale ja som medzitým spozoroval, že každý chlapec má za chrbtom podobného nemilého služobníka, ktorý sa podobne ako prvý krčil do klbka. Bál som sa, že sa mi to len zdá. Chytil som kropáč a pýtal som sa jedného z tých kocúrov: „Povedz mi, kto si?“ Zviera sa na mňa pozrelo, roztvorilo tlamu, vyplazilo jazyk a potom začalo ceriť zuby, akoby sa chcelo na mňa vrhnúť. „
„Povedz mi hneď, šelma, čo tu robíš? Len sa zvíjaj ako chceš, ja sa ťa nebojím. Pozri sa, touto vodou ťa poriadne umyjem.“ Zviera zdesene hľadelo na mňa a potom sa tak otočilo, že sa zadnými nohami dotýkalo krku a znovu sa chcelo na mňa vrhnúť. Dôkladne som si ho pozrel a videl som, že má v tlame niekoľko rôznych slučiek. „Hej, čo tu robíš!“, skríkol som. Zdvihol som kropáč. Tu sa narovnalo a chcelo utiecť. „Ty mi neutečieš! Stoj, rozkazujem ti to!“ Zaskučalo a potom hovorilo: „Pozri sa!“ a ukazovalo na slučky. „Povedz mi, aké sú to slučky a čo znamenajú?“ „Ty to nevieš? Týmito troma slučkami škrtím chlapcov, aby sa zle spovedali. Nimi privádzam do záhuby ďalšie desiatky ľudského pokolenia. „Ako, akým spôsobom?“ „Ach, nie, nepoviem ti to! Vyzradil by si to chlapcom!“ „To sa pozrieme! Chcem vedieť, čo znamenajú tieto tri slučky! Hovor, lebo ťa pokropím svätenou vodou!“ „Prosím ťa, pošli ma do pekla, ale nevylievaj na mňa svätenú vodu!“ „Hovor teda, v mene Ježiša Krista!“ Obluda sa zdesene skrútila a potom hovorila: „Prvý spôsob, ktorým škrtím chlapcov je, aby zamlčovali svoje hriechy vo spovedi!“ „A druhý?“ „Nabádam ich, aby sa spovedali bez ľútosti!“ „A tretí?“ „Ten ti nepoviem!“ „Čože, ty nemieniš odpovedať? Teda vylejem na teba túto svätenú vodu!“ „Nie, nie, nepoviem!“ a začalo revať, „Či ti to nestačí? Až mnoho som ti povedal!“ a znovu sa zvíjalo. „Ja ti rozkazujem, aby si mi to povedalo, aby som to mohol povedať riaditeľom.“ Zopakoval som vyhrážku a zdvihol som rameno. Vtom vyšľahol z očí obludy oheň a niekoľko kvapiek krvi. Potom hovorila: „Tretí spôsob je ten, aby si nedali pevné predsavzatie a nevšímali si rady spovedníka.“ „Príšera!“, skríkol som a chcel som sa jej opýtať na iné veci a rozkázať jej, aby mi vyjavila, ako by sa dalo zlu predísť a prekaziť jeho úklady. Všetky hrozné kocúry, ktorí sa doteraz skrývali, začali ticho mravčať, kvíliť a revať a oborili sa na toho, ktorý prehovoril až vypukla všeobecná vzbura. Keď som videl tú vzburu, pomyslel som si, že by som od neho už nič pravdivé nedostal, zdvihol som kropáč a pokropil kocúra a povedal mu: „Môžeš odísť!“ a v tom zmizol. Kropil som na všetky strany. Všetky obludy sa dali s hrozným lomozom na útek. Pri tomto rámuse som sa prebudil. Drahí chlapci! Množstvo tých, o ktorých by som si to nikdy nebol pomyslel, mali slučku na krku a za chrbtom kocúra. Či už viete, čo znamenajú tieto slučky? Prvá škrtí chlapcov, aby zamlčali hriechy v spovedi. Slučka zviera ústa, aby z hanby nevyznali všetko alebo aby povedali, že sa dopustili istého hriechu 3 – 4 krát, hoci vedia, že to bolo 5 – krát. Prehrešujú sa neúprimnosťou tak, ako ten, ktorý niečo zamlčí. Druhou slučkou je nedostatok ľútosti a treťou nedostatok pevného predsavzatia. Keď chceme roztrhať tieto povrazy a vytrhnúť ich z rúk diabla, vyznávajme sa zo všetkých hriechov, snažme sa mať opravdivúľútosť a dať si silné predsavzatie, že počúvneme spovedníka. Tá obluda v hneve, prv, než zmizla, hovorila: „Pozoruj, aký úžitok majú chlapci zo spovede. Ich ovocím má byť polepšenie. Ak chceš vedieť, či držím tvojich chlapcov v rukách, dávaj pozor, či sa polepšujú.“ Musím podotknúť, že som sa vypytoval diabla, prečo stojí za chrbtom chlapcov a on mi povedal: „Aby ma nevideli a tak aby som ich mohol ľahšie ťahať do svojho kráľovstva!“ Videl som však viac takých, ktorý mali za chrbtom takéto obludy, bolo ich viac, než by som si myslel. Pripisujte tomu snu takú dôležitosť, aká sa vám páči, ale ja som si zaumienil, že dám pozor a presvedčím sa o tom, čo sa mi snívalo. Naozaj, všetko bolo pravdivé. Využime príležitosť, ktorú máme poruke, aby sme získali plnomocné odpustky. Vykonajme si dobrú spoveď a prijímanie. Všemožne sa snažme vyviaznuť z osídel diabla!
Desivá smrť nekajúceho bez sv. spovede, svätá Terezia z Avily. Zomrela istá osoba, o ktorej som sa neskôr dozvedela, že žila dlhý čas veľmi hriešne. Keď na pohrebe bolo mŕtveho telo spustené do hrobu, videla som množstvo, diablov, ktorí už na neho v hrobe čakali. Myslela na to, čo asi urobili démoni s dušou nebožtíka, keď tak veľmi týrali jeho telo. Náramné ma vydesilo toto videnie, neskôr som …More
Desivá smrť nekajúceho bez sv. spovede, svätá Terezia z Avily. Zomrela istá osoba, o ktorej som sa neskôr dozvedela, že žila dlhý čas veľmi hriešne. Keď na pohrebe bolo mŕtveho telo spustené do hrobu, videla som množstvo, diablov, ktorí už na neho v hrobe čakali. Myslela na to, čo asi urobili démoni s dušou nebožtíka, keď tak veľmi týrali jeho telo.
Náramné ma vydesilo toto videnie, neskôr som sa dozvedela, že sa jedna o dušu ktorá žila dlhý čas veľmi hriešne. Posledne dva roky tá duša bola veľmi chorá, a zdalo sa že sa polepšila. Ale duša zomrela nekajúcne, bez svätej spovede. Nemusela tá duša prísť do večného zatratenia, Boh dopustil, že tá choroba bola ešte posledná šanca na jeho obrátenie.
Čo nasledovalo ďalej? počas prípravy k pohrebu som videla množstvo diablov, ktorí týrali jeho telo hračku. Týrali ho, s veľkými vidlami, hádzali s ním sem a tam. Ľudia nič netušili o stave tej duše. Naplnila ma hrôza, keď som videla, ako ho nesú k hrobu s veľkými poctami, mysliac si že aký bol dobrý človek. Myslela som na Božiu dobrotu, a skrývala som stav tej duše.
Toto videnie ma rozdrvilo. Počas obradu som nevidela žiadneho diabla, avšak keď bola mŕtvola spustená do hrobu, videla som nespočetné množstvo diablov, ktorí neho už v jame čakali. Bola som takmer bez seba, s veľkou námahou som pred ľudmi skrývala tu hrôzu čo som videla.
Pomyslela som si, keď už tak týrali jeho telo, čo urobili démoni s jeho dušou? Kiežby sa páčilo Bohu, aby duše žijúci v ťažkom hriechu uvideli tú strašnú hrôzu, ktorú som videla! Myslím, že by sa hneď obrátili k Bohu. Z toho som sa poučila, koľko dlžím Bohu, a z akého zla ma Boh oslobodil.
Ten strach zostal vo mne až do tej doby, pokiaľ som o tom nehovorila so spovedníkom. Chvejem sa strachom, keď si na to spomeniem. Svätá Terezia z Avily
Sv. Leonard z Porto Maurizio. Zastavte sa a poobzerajte sa dookola. Môj synu, ak si zatratený, môžeš za to viniť len sám seba: Tvoje zatratenie pochádza od teba´. Pozdvihni svoj zrak a uvidíš všetky milosti, ktorými som ťa obohatil, aby som ti zabezpečil večnú spásu a pokojný život na zemi. SVATY DON BOSCO / SPOVED SVATY BOSCO A SNY Ako sa spovedať :: Ježiš Mária Viac tu: Ako sa spovedať :: Ježiš Mária
