Varovanie
11.4K

Rozhodnutie pre počatie presvätej Márie.

M Y S T I C K É
M E S T O B O Ž I E

Zväzok I
P o č a t i e
Zázrak Božej všemohúcnosti a nevyčerpateľný zdroj milostí
Životopis Panny a Matky Božej Márie
Našej Kráľovnej a Panej, najsvätejšej Uzmierovateľky
za previnenie Evy a Sprostredkovateľke milosti
ktorý podľa zjavenia a za vedenia samotnej Panny Márie
napísala Božia služobnica
sestra Maria od Ježiša, z Agredy

K a p i t o l a 14
Ako Všemohúci oboznámil svätých anjelov o príhodnom
rozhodnutí pre počatie presvätej Márie a ktorých z nich vybral
za Jej ochrancov.

190. V tribunále Božej vôle, ako v nevyhnutnom zdroji a hlavnej príčine všetkého stvorenia, sú stanovené a určované všetky veci s ich podmienkami a okolnosťami, na nič sa nezabudne a žiadna stvorená moc ani
v najmenšom nemôže prekaziť uskutočnenie tých ustanovení. Všetky telesá a ich obyvatelia závisia od tejto nevýslovnej vlády, ktorá spravuje, neomylne a bezchybne kooperuje s prirodzenými prostriedkami vo všetkom, čo sa musí urobiť. Boh vo všetkom pôsobí a všetko udržuje iba svojou vôľou; od Neho závisí zachovanie alebo zničenie všetkých vecí, lebo
bez Neho všetky by sa obrátili na nič, z ktorého boli stvorené. Pretože však stvoril vesmír pre svoju slávu a pre slávu vteleného Slova, preto od začiatku otvoril chodníky a predurčil cesty, po ktorých to isté Slovo by sa mohlo znížiť na prijatie ľudského tela a žiť medzi ľuďmi, po ktorých oni by mohli vystúpiť k Bohu, poznať Ho, hľadať Ho, báť sa Ho, slúžiť Mu, milovať Ho, chváliť Ho a večne Ho prijímať.
191. Podivuhodné bolo Jeho Meno po všetkých končinách zeme a velebené v plnosti a v zhromažďení svätých, ktorých pripravil a zriadil ako ľud Jemu príjemný a nad ktorých postavil vtelené Slovo ako Náčelníka.
Keď konečne svet podľa priania božskej Prozreteľnosti dospel do vhodného stavu a keď prišiel predurčený čas pre stvorenie tej podivuhodnej Ženy odetej slnkom, ktorej znamenie sa ukázalo na nebi (Zj. 12,1), ktorá mala obveseliť a obohatiť zem, Najsvätejšia Trojica ustanovila, že Ju stvorí. Teraz vyjavím, čo som mohla pochopiť v úzkych medziach svojho rozumu a pojmov.
192. Vyššie (pod č. 34) som už povedala, že v Bohu nie je minulosť ani budúcnosť, lebo v Ňom sú všetky veci prítomné v Jeho Božskej
a nekonečnej mysli a o všetkom vie jedným jednoduchým úkonom. Ale ak to prevediem na náš spôsob reči a ponímanie vecí, myslím, že jeho Velebnosť pamätala na ustanovenie o stvorení Matky primeranej a hodnej vteleného Slova, lebo splnenie tohto ustanovenia je neodvratné. Keď teda nastal príhodný a predurčený čas, Tri božské Osoby dohovárali sa vospolok, hovoriac: „Teraz je čas, aby sme začali dielo našej rozkoše a povolali do
existencie toho čistého tvora a tú dušu, ktorá nájde milosť v našich očiach nad všetkých ostatných. Obdarujeme Ju najbohatšími darmi a uložíme v Nej veľké poklady našej milosti. Keď všetci ostatní, ktorých sme povolali k existencii, stali sa nevďační a odbojní voči našim prianiam, prekážali a marili svojimi hriechmi naše úmysly, najmä ten, aby sa udržali v šťastnom stave svojich prvých rodičov, a pretože sa nepatrí, aby naša
vôľa bola úplne zmarená, stvorme teda túto bytosť úplne svätú a dokonalú tak, aby porušenosť prvého hriechu nemala v Nej žiaden podiel. Stvorme dušu pre svoje zaľúbenie a ovocie našich vlastností, div našej nekonečnej moci, bez tieňa alebo škvrny Adamovho hriechu. Zdokonaľme dielo, ktoré
je predmetom našej všemohúcnosti a vzorom dokonalosti zamýšľanej pre naše dietky a dokončením koruny stvorenia. Všetci zhrešili zo slobodnej vôle a rozhodnutia prvého človeka (Rim. 5,12), nech Ona je jediným tvorom, v ktorom obnovíme a vykonáme to, čo oni vo svojom poblúdení stratili. Nech je Ona najdokonalejším obrazom a podobenstvom nášho Božstva a nech je v našej prítomnosti po celú večnosť ako vrchol našej dobrej vôle a záľuby. V nej uložíme všetky výsady a milosti, ktoré sme v našom prvom podmienečnom ustanovení určili pre anjelov a ľudí, keby
boli zotrvali vo svojom prvotnom stave. Čo oni stratili, to obnovíme v tomto Tvorovi a k týmto darom pridáme ešte mnoho iných. Tak naše
prvé ustanovenie nebude zmarené, ale sa splní ešte vyšším spôsobom cez túto našu Jedinú vyvolenú (Veľpieseň 6,8). A pretože tvorovia stratili tie najdokonalejšie a neoceniteľné dary, ktoré sme pre nich určili a pripravili,
obrátime prúd našej štedrosti na našu Milovanú. Vyberieme Ju spod obyčajného zákona, podľa ktorého ostatní smrteľníci prichádzajú k životu, lebo v Nej semeno hadovo nebude mať podiel. Ja zostúpim z neba do Jej
lona, v ňom z jej podstaty zaodejem sa do ľudskej prirodzenosti.“
193. „Prislúcha a prináleží nekonečnej dobrote nášho Božstva, aby bolo počaté a uzavreté v najčistejšom materiáli, nedotknutom a nepoškvrnenom hriechom. Tiež sa nepatrí, aby naša spravodlivosť a prezieravosť prehliadla to, čo je najvhodnejšie, dokonalé a sväté a zvolila niečo nižšie, lebo nič nemôže odporovať našej vôli (Ester 13,9). Slovo, ktoré sa má stať človekom a byť Vykupiteľom a Učiteľom ľudí, musí položiť základy na
najdokonalejšom zákone milosti a musí cezeň učiť, že otca a matku je treba poslúchať a ctiť ako druhú príčinu prirodzenej existencie človeka. Tento zákon je prvý, ktorý splní božské Slovo tým, že Ju bude ctiť ako svoju vyvolenú Matku, bude Ju vyvyšovať mocným ramenom a zahrnie Ju najznamenitejšími milosťami a darmi. Medzi týmito jedinečnou poctou a požehnaním bude, že nikdy nebude poddaná svojmu nepriateľovi, ani jeho zlobe, a preto bude bez smrteľného hriechu.“
194. „Na zemi bude mať Slovo Matku bez otca, ako má v nebi Otca bez matky. Aby však bola primeraná zhoda, pomer a súhlas, že nazýva
Boha svojím Otcom a túto Ženu svojou Matkou, prajeme si založiť najvyššiu možnú zhodu a priblíženie medzi tvorom a jeho Bohom. Preto nikdy sa nesmie drak chvastať, že vynikol nad Ženu, ktorú Boh bude poslúchať ako svoju pravú Matku. Táto dôstojnosť byť bez hriechu prísluší a súhlasí s tou, akou je byť Matkou Slova a je sama osebe ešte vzácnejšia a užitočnejšia. Väčšie dobro je byť svätou, než iba matkou; predsa však všetka jej svätosť a dokonalosť prináleží Božiemu materstvu. Ľudské telo, z ktorého On má vziať na seba svoju podobu, musí byť bez hriechu.
Pretože v tom tele má vykúpiť hriešnikov, nesmie podliehať nutnosti vykúpiť svoje vlastné telo ako ostatných hriešnikov. Je spojený s Božstvom, jeho človečenstvo bude výkupnou cenou, preto musí byť predovšetkým
uchránené pred hriechom a My sme už predzvedeli a prijali zásluhy Slova v tomto tele ľudskej prirodzenosti. Prajeme si, aby Slovo bolo oslavované cez tento stánok a bydlisko ľudskej prirodzenosti.“
195. „Ona bude dcérou prvého človeka, ale v ráde milosti bude jedinečná, bez hriechu, vyňatá z neho; v ráde prirodzenom Ona bude najdokonalejšia a bude utvorená podľa zvláštnej prozreteľnosti. A pretože vtelené Slovo má byť učiteľom pokory a svätosti a za tým účelom vykonávať prácu, aby zahanbil márnivosť a klamné názory smrteľníkov tým, že zvolí pre seba utrpenie ako neoceniteľný poklad v našich očiach, prajeme si, aby Tá, ktorá má byť Jeho Matkou, okúsila tie isté práce a obtiaže, aby neobyčajne vynikala v trpezlivosti, bola obdivuhodná v utrpeniach a aby v spojení s Jednorodeným nám prinášala príjemné obete bolesti na Jej väčšiu slávu.“
196. Toto ustanovenie tri Božské Osoby oznámili svätým anjelom, ktorí vyvyšovali slávu a česť ich vysokých a nevyspytateľných úsudkov. A pretože Jeho Božstvo je zrkadlom, v ktorom súčasne ukazuje nové tajomstvá blahoslaveným, ktorí preukazujú poslušnosť, toto vysvetlenie ukázalo v novom svetle podivuhodný poriadok a úžasný súlad v Jeho
skutkoch. Toto všetko vyplýva z toho, čo sme povedali v predchádzajúcich kapitolách (7,8) o skutkoch Všemohúceho pri stvorení anjelov,
ktorým povedal, aby vtelené Slovo a Jeho najsvätejšiu Matku ctili ako svojich predstavených. Okrem toho, pretože už nastal čas pre stvorenie tejto veľkej Kráľovnej, patrilo sa, aby Pán neskrýval skutočnosť, ako všetky veci dobre zvážil a zmeral (Mudr. 11,21). Je samozrejmé, že pri obmedzených ľudských slovách a výrazoch, aké mám ja, porozumenie, ktoré sa mi dostalo o týchto skrytých tajomstvách, sa skôr zatemní než objasní; ale
i v týchto medziach poviem, koľko môžem o tom, čo Všemohúci pri tejto príležitosti vyjavil anjelom.
197. „Teraz nastal čas,“ dodala Jeho Velebnosť, „v ktorom sme podľa našej Prozreteľnosti rozhodli priviesť na svetlo Tvora našim očiam najvítanejšieho a najpríjemnejšieho, v ktorom ľudská prirodzenosť bude oslobodená od prvotného hriechu, ktorý pošliape hlavu draka, znázornený obrazne tým zvláštnym znamením, Ženou, ktorá sa ukázala na nebi v našej prítomnosti a ktorá zaodeje Večné Slovo ľudským telom. Tak nastáva požehnaná hodina pre smrteľníkov, v ktorej otvoríme poklady nášho Božstva a odomkneme nebeské Brány. Nech sa zmierni prísnosť našej spravodlivosti v trestoch, akými sme až doteraz smrteľníkov trestali a nech vynikne vlastnosť nášho milosrdenstva, nech sú tvory obohatené
a Božské Slovo nech pre ne zaslúži poklady milosti a večnej slávy.“
198. „Nech teraz ľudské pokolenie prijme Napraviteľa, Učiteľa, Brata a Priateľa, ktorý bude životom pre smrteľníkov, liekom pre nemocných, tešiteľom zarmútených, balzamom zranených, vodcom a spoločníkom vydedených. Nech sa teraz splnia proroctvá našich služobníkov a sľuby, ktoré sme im dali, že pošleme Spasiteľa, aby ich vykúpil. A preto, aby sa všetko mohlo vykonať podľa nášho priania, i aby sme mohli započať tajomstvo skryté od ustanovenia sveta, zvolili sme pre vytvorenie našej milovanej Márie lono našej služobnice Anny; v nej nech je počatá a v nej
nech je táto najpožehnanejšia duša stvorená. Aj keď jej splodenie i vytvorenie stane sa podľa obyčajného rozmnožovacieho rádu, bude iné v ráde milosti podľa ustanovenia našej všemohúcej moci.“
199. „Vy už viete, ako starý had od tej doby, keď zazrel ono znamenie tejto podivuhodnej Ženy, snaží sa preľstiť všetky ženy, ako od tej prvej
stvorenej prenasleduje všetky, ktoré vidí vynikať v dokonalosti ich skutkov a života, očakávajúc, že medzi nimi nájde Tú, ktorá pošliape jeho
hlavu (Gen. 3,15). Keď sa stretne s týmto najčistejším a nepoškvrneným Tvorom, vidí ju takú svätú, že napne všetky sily, aby Ju prenasledoval v dôsledku pojmu, ktorý si o Nej vytvorí. Avšak spupnosť draka bude väčšia, než jeho moc (Iz. 16,6); a je našou vôľou, aby ste vy mali zvláštnu úlohu pri tomto svätom Meste a svätostánku Vteleného Slova, chráňte,
strážte, pomáhajte a bráňte Ju pred našimi nepriateľmi, osvecujte, posiľňujte a tešte so všetkou starostlivosťou a úctivosťou, pokiaľ bude pútničkou medzi smrteľníkmi.“
200. Pri tomto návrhu Najvyššieho všetci svätí anjeli padli pred kráľovským Trónom Najsvätejšej Trojice, prehlásili, že sú pohotoví a túžia poslúchnuť božský rozkaz. Každý vo svojom závodení túžil byť ustanovený a ponúkal sa k takej blaženej službe; všetci novými piesňami vzdávali Všemohúcemu chválu a vďaku, pretože sa priblížila hodina splnenia toho, po čom tak vrúcne túžili a za čo mnohé veky prosili. Pri tejto príležitosti som poznala, že od doby veľkého boja svätého Michala s drakom a jeho spojencami, v ktorom títo boli zvrhnutí do večných temnôt, kým Michalove zástupy zvíťazili a boli utvrdené v milosti a sláve, že títo svätí duchovia hneď začali prosiť o splnenie tajomstva vtelenia Slova, o ktorom sa hneď vtedy dozvedeli. A zotrvali v týchto často opakovaných
prosbách až do tej hodiny, v ktorej im Boh oznámil splnenie ich túžob a žiadostí.
201. Následkom toho nebeskí duchovia pri tomto novom zjavení pocítili novú dodatočnú radosť a obdržali novú mimoriadnu slávu a vyhlasovali Pánovi: „Najvyšší a nevystihnuteľný Bože a Pane, Ty si hodný
všetkej cti, chvály a večnej slávy; a my sme Tvoje tvory, stvorené podľa Tvojej božskej vôle. Pošli nás, najmocnejší Pane, vykonať Tvoje najpodivuhodnejšie skutky a tajomstvá, aby sa vo všetkom splnilo Tvoje najspravodlivejšie prianie.“ V takých prejavoch oddanosti nebeské kniežatá osvedčovali svoju podriadenosť; a keby to bolo možné, priali by si ešte
zvýšiť svoju čistotu a dokonalosť, aby boli lepšími strážcami a služobníkmi Márie.
202. Najvyšší potom zvolil a ustanovil tých, ktorí mali zastávať túto vznešenú službu (strážcov Márie) zo všetkých deviatich anjelských chórov. Z každého chóru vyvolil sto, teda celkom deväťsto. Okrem týchto určil dvanásť iných, ktorí majú Márii posluhovať zvláštnym spôsobom vo viditeľných podobách; a mali nosiť odznaky čiže erby Vykúpenia. To je tých dvanásť, o ktorých je zmienka v dvadsiatej prvej kapitole Zjavenia sv. Jána, ako o strážcoch brán mesta; budem o nich hovoriť neskoršie, keď budem vysvetľovať onú kapitolu. Okrem už zmienených, Pán určil ďalších osemnásť anjelov, vybraných z najvyšších tried, ktorí majú vystupovať a zostupovať po mystickom rebríku Jakubovom s posolstvami od Kráľovnej k Velebnosti Pána a od Pána k Nej. Lebo Ona ich mnohokrát poslala k Večnému Otcovi preto, aby vo všetkom konaní ju riadil Duch Svätý. Konala iba to, čo sa páčilo Všemohúcemu a Jeho zaľúbenie hľadala
i v najmenších veciach. Kedykoľvek nebola poučená zvláštnym osvietením, poslala týchto svätých anjelov k Pánovi, aby Mu predložili jej pochybnosti a prejavili jej túžbu robiť to, čo sa Božskej vôli najviac páči, a aby bola poučená o Jeho prianiach, ako budem neskôr hovoriť v tomto životopise.
203. Ku všetkým týmto anjelom Všemohúci dodatočne pridelil a ustanovil ešte sedemdesiat serafínov, ktorých vybral z najvyšších radov tých, ktorí sú najbližšie k Bohu, aby sa stýkali a hovorili s touto nebeskou Kňažnou tým spôsobom, ako hovoria medzi sebou a ako vyšší hovoria s nižšími. Táto výsada bola udelená Matke Božej, pretože mala byť pútničkou na zemi a v prirodzenosti nižšej, hoci v dôstojnosti a milosti vyššej
nad všetkých serafínov. Keď sa raz Pán od Nej vzdialil a skryl, ako uvidíme neskôr, týchto sedemdesiať serafínov Ju osvecovalo a tešilo; im sa zverovala s veľkou túžbou svojej horúcej lásky a s úzkosťou o Jej skrytý Poklad. Že týchto duchov bolo sedemdesiat, to malo vzťah k počtu rokov jej života, ktorých bolo sedemdesiat, a nie šesťdesiat, ako vysvetlím na inom mieste. V tomto počte je šesťdesiat silných, o ktorých je zmienka v Šalamúnovej Veľpiesni ako o strážcoch pri lôžku Šalamúnovom, ktorých bedrá sú opásané mečmi proti nočným hrôzam.
204. Títo princovia a velitelia, určení za strážcov Kráľovnej nebies, boli z najvyšších rádov anjelských hierarchií; títo v onom dávnom boji poslušných duchov s pyšným drakom boli ako ozbrojení zápasníci Pána
všetkého tvorstva, bojujúci a premáhajúci Lucifera a jeho odpadlíkov mečom svojej moci a mocou Božského Slova. Pretože sa v tomto veľkom boji s víťazstvom vyznamenali horlivosťou pre česť Všemohúceho a boli
udatní a obratní velitelia v božskej láske, pretože česť svojho Kapitána a Pána a Jeho najsvätejšej Matky tak horlivo hájili zbraňou Božej milosti, ktorá im bola udelená pre predvídané zásluhy vteleného Slova, preto sa
hovorí, že strážia lôžko Šalamúnovo opásaní mečom na svojich bedrách. Tak sa naznačuje ľudský pôvod a či človečenstvo Kristovo, počaté v panenskej komôrke Máriinej z jej najčistejšej krvi a podstaty.
205. Ostatných desať serafínov, ktorí doplnili počet sedemdesiatich, boli taktiež vybraní zo znamenitejších vodcov tých, ktorí vo svojom odpore proti drakovi ukázali väčšiu úctu pre Božstvo a človečenstvo Slova a Jeho najsvätejšiu Matku. Toto všetko bolo rozhodnuté v dobe toho krátkeho boja svätých anjelov. To bolo jedným z hlavných vyznamenaní, ktoré si vtedy zaslúžili, že boli vybraní za strážcov ich Kráľovnej a Panej.
Celkom tisíc anjelov bolo vyvolených zo serafínov a nižších anjelských rádov, a tak bolo to Božie Mesto veľmi dobre opevnené proti pekelným zástupom.
206. Aby tieto nepremožiteľné vojenské zbory boli dobre ustanovené, svätý Michal, knieža nebeského vojska, bol postavený na ich čelo a napriek tomu, že nebol stále v spoločnosti Kráľovnej, predsa bol často v jej blízkosti a často sa jej ukazoval. Všemohúci ho určil za zvláštneho vyslanca Krista Pána, i aby konal v niektorých tajomstvách ako obhájca Jeho
najsvätejšej Matky. Podobne i sväté knieža Gabriel bol ustanovený, aby jednal ako legát a minister večného Otca v záležitostiach nebeskej Kňažnej. Tak Najsvätejšia Trojica sa postarala o stráž a obranu Božej Matky.
207. Všetky ustanovenia anjelov boli milosťou Všemohúceho; ale poznala som, že konal podľa istej miery zákonov rozlišujúcich spravodlivosť. Vo svojej spravodlivosti a prozreteľnosti bral do úvahy spôsob
konania a cítenia anjelov voči tajomstvám, ktoré im boli zjavené na počiatku o najsvätejšej Matke. Lebo v prijímaní božských ustanovení mal každý anjel iný dojem, inú lásku, náklonnosť k tajomstvám, ktoré sa im
vyjavovali. Nemali všetci rovnakú milosť alebo ochotu a zmýšľanie. Niektorí s nimi súhlasili so zvláštnou oddanosťou, keď poznali spojenie s božskou a ľudskou prirodzenosťou vo vtelenom Slove, ktoré malo byť uzatvorené v medziach ľudského tela a predsa povýšené nad všetko tvorstvo. Iných ich cítenie pohlo k obdivovaniu lásky Otcovho Jednorodeného, ktorá Ho nabádala stať sa smrteľným a ponúknuť sa ako obeť za ľudí. Iní zase sa vyznamenávali tým, že chválili Boha za stvorenie takého vznešeného tela a duše, ktoré malo byť povýšené nad všetkých nebeských duchov a že z neho má Stvoriteľ prijať ľudské telo. Podľa takého zmýšľania a podľa miery náklonnosti a za mimoriadnu odmenu boli vybraní títo anjeli, aby slúžili pri tajomstvách Kristových a Jeho najsvätejšej Matky.
Podobne i ľudia, ktorí sa v tomto živote vyznamenávali konaním istých cnosti, sú odmenení zvláštnymi titulmi doktorov, panien atď.
208. V dôsledku toho, keď sa tieto sväté kniežatá ukázali pred Matkou Božou vo viditeľnej podobe, niesli symboly či odznaky, znázorňujúce rôzne tajomstvá, ako budem neskôr rozprávať. Niektoré predstavovali
symbol vtelenia, iné umučenia, a iné opäť symboly samotnej Kráľovnej a jej veľkú dôstojnosť. Ona však ihneď nepoznala, čo tie odznaky znamenajú keď sa jej začali ukazovať; Všemohúci totiž povedal anjelom, aby Jej neoznámili, že Ona má byť Matkou Jeho Jednorodeného, pokiaľ božská
Múdrosť k tomu neurčí hodinu, ale aby s Ňou stále hovorili o svätých účinkoch a tajomstvách Vtelenia a vykúpenia, aby tým v Nej podnecovali horlivosť a vrúcnosť Jej modlitieb. Ľudský jazyk je príliš ťažkopádny a nedostatočný, aby v krátkych vetách a slovách popísal tieto vznešené svetlá a duchovné bytosti.
K a p i t o l a 15
Ako bola božskou mocou bez poškvrny hriechu počatá Matka Božia
209. Božská múdrosť mala teraz už všetko pripravené pre vyzdvihnutie čistého obrazu Matky milosti z porušenej prirodzenosti. Počet
a zhromaždenie dávnych patriarchov a prorokov bol už dovŕšený a zhromaždený a boli vyvýšené hory, na ktorých toto mystické Božie
Mesto malo byť postavené (Ž 26,2). Mocou svojej pravice Boh už vybral neporovnateľné poklady Božstva, ktorými ju obohatí a vybaví. Tisíc anjelov bolo pripravených, aby strážili, opatrovali a slúžili svojej Panej a Kráľovnej ako najvernejší služobníci. Pripravil vznešených kráľovských predkov, z ktorých mala výjsť a vybral pre ňu nanajvýš svätých a dokonalých rodičov, nad ktorými nebolo možné na svete nájsť dokonalejších. Lebo je isté, že keby boli niekde existovali lepší rodičia, Všemohúci
by bol tých vyvolil pre Tú, ktorá mala byť Bohom zvolená za Jeho Matku.
210. Týchto rodičov obdaril veľkými milosťami a požehnaním svojej pravice a ozdobil ich všetkými cnosťami, osvietením božských vedomostí a darmi Ducha Svätého. Keď oznámil týmto dvom svätcom Joachimovi a
Anne, že im chce dať dcéru, obdivuhodnú a požehnanú medzi ženami, pripustil, aby dielo prvého počatia prečistého tela Máriinho - bolo vykonané. Keď sa Anna vydala za Joachima, mala dvadsaťštyri rokov a Joachim mal
vtedy štyridsaťšesť rokov. Dvadsať rokov žili v manželstve bez detí, teda Anna mala v dobe počatia svojej dcéry štyridsaťštyri rokov a Joachim šesťdesiatšesť. Aj keď sa počatie uskutočnilo pravým prirodzeným chodom, predsa Najvyšší dopustil iba to, čo sa nutne vyžadovalo k obstaraniu látky pre utvorenie najdokonalejšej podstaty v medziach obyčajného tvora, odňal mu nedokonalosti a nezriadenosť.
211. Boh obmedzil prirodzenú činnosť týchto dvoch rodičov a svojou milosťou zamedzil každú chybu a nedokonalosť, nahradiac ju čnosťou a zásluhou, úplnou slušnosťou v spôsobe počatia, hoci bolo prirodzené
a podľa zvyčajného poriadku, predsa bolo riadené, doplnené a zdokonalené pôsobením milosti Božej, bez rozrušenia vlastným výkonom, aké je spojené so zákonom prirodzenosti. Čo sa týka svätej matróny Anny,
u nej sa božská moc prejavila viac, vzhľadom na jej neplodnosť, u nej toto počatie bolo zázračné nielen s ohľadom, akým spôsobom bolo vykonané, ale v samej jeho podstate. Pri počatiach, ktoré sa dejú úplne podľa
prirodzeného poriadku a pôsobením prirodzených síl, nie je potrebné
utiekať sa alebo spoliehať na nadprirodzený pôvod. Spolupôsobenie rodičov je dostatočnou príčinou na rozmnožovanie, i keď sa ich spolupôsobiace výkony dejú s nedokonalosťami a bez patričnej miery.
212. Ale pri tomto počatí, hoci otec nebol prirodzene neplodný, predsa následkom jeho veku a skromnosti, jeho sila bola do istej miery potlačená a zoslabená, a preto bol oživený, zosilnený a uschopnený konať s úplnou dokonalosťou a plnosťou jeho schopnostiam, primerane k neplodnosti matky. V oboch prirodzenosť a milosť spolupôsobila, povznášajúc a zdokonaľujúc ich zázračným spôsobom. Tak milosť bola pôvodcom tohoto počatia, aj keď povolala ku svojej službe činnosť prirodzenosti, pokiaľ bolo to potrebné pre narodenie tejto veľkej Dcéry z jej
prirodzených rodičov.
213. Spôsob k napraveniu neplodnosti pre počatie presvätej Panny nespočíval v navrátení jej k tomu potrebných podmienok pre počatie, lebo tým by sa jej počatie nelíšilo od ostatných žien. Pán pôsobil s jej neplodnými schopnosťami zázračným spôsobom pre utvorenie tela z prirodzenej látky. Tak schopnosti i látka boli v prirodzenom poriadku, ale spôsob vývinu bol vykonaný zázračnou Božskou mocou. Akonáhle sa zázrak tohto
počatia skončil, matka bola zase ponechaná vo svojej predošlej neplodnosti, aby už viac nepočala, pretože z jej prirodzeného uspôsobenia nebolo nič ubraté, ani k nemu pridané. Myslím, že tento div môže byť lepšie objasnený zázrakom, ktorý vykonal náš Spasiteľ, keď Peter išiel po vode (Mat. 14,29). Aby ho na nej udržal, nebolo zapotreby zmeniť vodu na kryštáliky alebo na ľad, po ktorých by mohol Peter alebo iní chodiť bez akéhokoľvek zázračného prispenia, vyjmúc tej náhlej zmeny na ľad, ale Pán dal vode silu, aby udržala apoštola bez tejto zmeny. Voda zostala tekutou pred zázrakom i po ňom; lebo keď po nej Peter kráčal, začal sa ponárať a bol v nebezpečí, že sa utopí. Teda tento zázrak bol vykonaný
bez zmeny vody alebo bez toho, aby sa jej pridali nejaké nové vlastnosti.
214. Podobný, ale oveľa podivuhodnejší bol zázrak počatia Márie v živote jej presvätej matky Anny. Jej rodičia boli tak úplne vedení milosťou a zbavený všetkej zmyslovej rozkoše, že nemali žiadne mimoriadne nedokonalosti, ktoré obyčajne sú príčinou a nástrojom na počatie a ktoré spôsobuje prvotný hriech. Tak vznikla látka zbavená nedokonalosti a bola
poskytnutá takým spôsobom, že ten čin sám bol záslužný. Preto čo sa tohoto výkonu týka, mohol byť ľahko zbavený hriechu alebo nedokonalosti, ani keby Božská Prozreteľnosť nebola vopred zariadila každú podrobnosť
tejto udalosti. Tento zázrak Všemohúci vyhradil iba pre Tú, ktorá mala byť Jeho hodnou Matkou. Preto ak sa patrilo, aby hmotná časť Jeho bytosti mala svoj pôvod podľa poriadku zachovávaného pre počatie ostatných dietok Adamových, taktiež bolo nanajvýš patričné, aby bez vyhladenia prirodzenosti milosť v tom spolupracovala s celou svojou účinnosťou a mocou, a tiež aby v Nej vynikala a pôsobila účinnejšie než vo všetkých dietkach Adamových, áno viac než v Adamovi a v Eve, ktorí zapríčinili skazu ľudskej prirodzenosti a jej nezriadených žiadostí.
215. Pri utvorení tela najsvätejšej Márie múdrosť a moc Všemohúceho postupovali tak opatrne, že množstvo i akosť štyroch základných rysov ľudského tela ohnivosť, zádumčivosť, roztržitosť, výbušnosť boli zložené v presnom pomere a miere, aby tento nanajvýš dokonalý pomer a jeho zmes a zloženie mohli napomáhať činnosti tej svätej duše, ktorou toto telo malo byť obdarené a oživené. Táto podivuhodne zložená povaha bola neskoršie prameňom a príčinou, ktorá svojím spôsobom umožnila jasnosť a pokoj, aby panoval v mocnostiach a schopnostiach nebeskej Kráľovnej po celý Jej život. Nikdy žiaden z týchto základných rysov neodporova iným alebo sa nesnažil mať prevahu nad inými, ale každý napomáhal a slúžil ostatným a pokračoval v tomto dobre usporiadanom zložení bez poruchy a ochabnutia. Telo najblahoslavenejšej Márie nikdy neutrpelo ani
nádychu skazy, nikdy mu nič nechýbalo, ani sa na ňom nikdy nenašlo nič nadbytočné, všetky podmienky a všetok pomer rôznych prvkov stále sa prispôsoboval bez nedostatku alebo nadbytku toho, čo bolo potrebné k jej dokonalej existencii. Netrpela ani vlhkom, ani suchom, v jej tele nebolo nikdy viac tepla, než je potrebné k udržovaniu života alebo ku tráveniu,
ani nedostatok teploty potrebnej k udržaniu primeraného tepla, aké vyžaduje zdravie.
216. Avšak preto, že jej telo bolo tak podivuhodne dokonale zložené, nebolo menej citlivé na účinky horúčav alebo zimy a iných ročných období, ba skôr keďže toto telo bolo jemné a dokonale zostavené, ešte viac cítilo účinky spôsobené akoukoľvek nadmernosťou, lebo nebolo možné chrániť proti krajnostiam tie čiastky, ktoré sú im viac vystavené. Zaiste, že
na jednej strane tieto extrémy v tele tak harmonicky zostavenom mohli nájsť menej látky, v ktorej by mohli spôsobiť zmenu, ale na druhej strane tá jemnosť zloženia umožňovala, že aj obyčajnejšie vplyvy viac prenikali než v tele iných ľudí. Toto podivuhodné telo, tak sformované v živote svätej Anny, nebolo schopné duševných darov, pokým ho neoživila duša, ale bolo schopné prijímať prirodzené dary. A tieto mu boli udelené v nadprirodzenej miere a nadprirodzenou mocou, aby sa to zrovnávalo s vysokým účelom a s neobyčajnými darmi, pre ktoré bolo utvorené, a v tom prevyšovalo všetkých ostatných v poriadku prirodzenosti a milosti. Tak obdržalo sústavu i schopnosti tak znamenité, že prirodzenosť sama by podobné nikdy nemohla docieliť.
217. Ako ruka nášho Pána sformovala prvých rodičov, Adama a Evu, tak, aby boli vhodní pre pôvodnú spravodlivosť a stav nevinnosti, teda
oveľa dokonalejšie, než ich potomkov (lebo dielo pochádzajúce priamo od Pána musí byť dokonalejšie, než diela druhotné), tak Božia všemohúcnosť oveľa vyšším a vznešenejším spôsobom pôsobila pri formovaní tela presvätej Márie. A konal tak s oveľa väčšou starostlivosťou a hojnosťou milosti, pretože tento tvor mal prevyšovať dokonalosťou nielen prvých rodičov, ktorí potom tak skoro zhrešili, ale všetky ostatné tvory, telesné i duchovné. Podľa spôsobu našej reči Boh venoval viac starostlivosti vytváraniu tohto maličkého tela svojej najsvätejšej Matky, než stvoreniu
všetkých nebeských telies a celého vesmíru. V súlade s touto mierou musíme merať tiež dary a výsady tohoto Božieho Mesta, od jeho prvého počiatku a základov až k jeho najvyššiemu vrcholu, ktorý je najbližší
nekonečnosti Najvyššieho. 218. Taká bola tiež miera vzdialenosti medzi jej zázračným počatím a hriechom a jeho príčinou - telesnou žiadostivosťou, lebo Ona nielenže bola úsvitom milosti, úplne bez hriechu, ktorú Pán vždy tak označoval a s Ňou jednal, ale i v jej rodičoch hriech a zmyselnosť boli utlmené a zadržané pre jej chystané počatie, aby pri tom prirodzenosť nebola rozrušená a učinená nedokonalou v tomto diele. Preto prirodzenosť bola podriadená milosti a slúžila iba za nástroj najvyššieho umelca, ktorý je povznesený
nad všetky zákony prírody a milosti. On tu začal ničiť hriech a klásť základy k stavbe hradu silného Ozbrojenca (Luk 11, 22) ktorý mal podkopať zlo a olúpiť ho o tie veci, ktoré tyransky držal pod svojou mocou.
219. Deň, v ktorom prvé počatie, totiž počatie tela najblahoslavenejšej Márie bolo vykonané, bola nedeľa; je to deň zhodujúci sa v týždni
s dňom, v ktorom anjeli boli taktiež stvorení a ktorým Ona má byť vznešenou Paňou a Kráľovnou. Pre utvorenie a vzrast iných ľudských tiel, podľa prirodzeného poriadku je potrebné mnoho dní, než sú natoľko vyvinuté, aby mohli prijať rozumovú dušu. Tak pre dieťa mužského pohlavia je zapotreby štyridsať dní, pre ženské pohlavie osemdesiat dní, niekedy
viac, niekedy menej, podľa teploty a dispozície matky. Pri vytvorení panenského tela Márie Všemohúci urýchlil ten prirodzený vývoj o toľko, že namiesto osemdesiat dní bolo jej telo utvorené za sedem dní. Za týchto sedem dní bolo zrýchleným vzrastom usporiadané a pripravené v živote svätej Anny to podivuhodné telo, ktoré malo prijať presvätú dušu jej dcéry
a našej Panej a Kráľovnej.
220. V sobotu po prvom počatí Všemohúci vykonal druhé počatie stvorením duše svojej Matky a vdýchol ju do tela; a tak prišiel na svet ten čistý tvor, svätejší a dokonalejší a príjemnejší Jeho očiam než všetky ostatné, ktoré stvoril a až do konca sveta alebo po večné veky stvorí. Pri uskutočňovaní tohoto diela zachoval Boh tajomnú zhodu so stvorením všetkého na svete za sedem dní, ako je to popísané v prvej knihe Mojžišovej, zvanej Genezis. Potom si nepochybne v pravde odpočinul, podľa obraznej reči Písma svätého, keď teraz stvoril zo všetkých najdokonalejšieho tvora a položil cez neho počiatok k dielu božského Slova a k vykúpeniu
ľudského pokolenia. Tak bol tento deň veľkonočným sviatkom pre Boha i pre všetkých Jeho tvorov.
221. Kvôli tomuto Nepoškvrnenému Počatiu najblahoslavenejšej Márie, zariadil Duch Svätý, aby v Cirkvi Svätej sobota bola zasvätená
Panne Márii, lebo toto bol deň, v ktorom Ona obdržala najvyššie výsady stvorením Jej duše a spojením s Jej telom bez dedičného hriechu a jeho následkov. Deň Nepoškvrneného Počatia, ktorý teraz Cirkev Svätá slávi nie je deň jej prvého počatia, keď iba telo bolo počaté, ale je to deň jej druhého Počatia, čiže vdýchnutie Jej duše. Telo i duša ostali po deväť
mesiacov v živote svätej Anny, čo je doba uplynutá od počatia do narodenia tejto Kráľovnej. V siedmich dňoch pred oživením bolo neživé telo božskou mocou umiestnené a usporiadané tak, aby sa toto dielo zhodovalo
s výpočtom o stvorení všetkých vecí, ako ho uvádza Mojžiš, ktoré obsahuje vytvorenie celého sveta od počiatku. V okamihu stvorenia a vdýchnutia duše najsvätejšej Márie, Najsvätejšia Trojica opakovala s väčšou
láskou slová zaznačené Mojžišom, ktoré sa vtedy týkali prvého človeka:
"Učiňme Máriu na obraz a podobu svoju, aby bola našou pravou Dcérou,
Nevestou a Matkou Jednorodeného Otcovho."
222. Mocou tohto božského výroku a cez lásku, s akou vyšiel z úst Všemohúceho, bola stvorená a vdýchnutá do tela najsvätejšej Márie Jej najpožehnanejšia duša. Súčasne bola naplnená milosťou a darmi prevyšujúcimi najvyšších nebeských serafínov a nebolo ani jedného okamihu, v ktorom by postrádala, alebo bola zbavená svetla, priateľstva a lásky
Stvoriteľovej, alebo v ktorom by sa Jej bola dotkla škvrna temnosti prvotného hriechu. Naopak bola naplnená najdokonalejšou spravodlivosťou, ktorá prevyšovala spravodlivosť Adama a Evy po ich stvorení. Bolo jej tiež udelené nanajvýš dokonalé užívanie svetla rozumu, odpovedajúce
darom milosti, ktoré obdržala. Ani na okamih nezaháľala, ale zamestnávala sa konaním najobdivuhodnejších Jej Stvoriteľovi najpríjemnejších skutkov. Keď pozorujem toto veľké tajomstvo, priznám sa, že som tak premožená, že moje srdce, neschopné vyjadriť sa slovami, je ohromené pocitmi
obdivu a chvály. Vidím Archu Zákona spojenú v celok, obohatenú a umiestnenú v chráme neplodnej matky s väčšou slávou, než bola tá
predobrazná v dome Obededona a Dávida alebo v chráme Šalamúnovom
(II. Kráľ 6, 11 - III. Kráľ 8. 6). Vidím oltár Svätého svätých (Iz 65, 17), na ktorom bude prinesená prvá obeta, ktorá prekoná Boha a bude Mu príjemná. Vidím poriadok prírody oddelený od svojho zákona, aby bol znovu
usporiadaný. Vidím nové zákony ustanovené proti hriechu, ktoré si nevšímajú obyčajný poriadok premáhajúci zákony hriechu, podmaňujú si prirodzenosť a prevyšujú i zákony milosti samotnej. Vidím, ako sa tvorí
nová zem a nové nebo (Iz 65, 17), ktorým je život nanajvýš pokornej
ženy, ku ktorému sú obrátené oči NajsvätejšejTrojice, kde panuje Božstvo, kde sa zhromažďujú dvorania odvekého neba a kam je poslaných tisíc anjelov, ustanovených za strážcov malinkého oživeného tela, nie väč-
šieho než včelička.
223. V tomto novom stvorení mocnejšie zaznieva hlas Tvorcu, ktorý potešený dielom svojej všemohúcnosti hovorí, že je veľmi dobré (Gen 1, 31). Nech sa ľudská krehkosť s pokornou zbožnosťou priblíži k tomuto divu, vyznávajúc veľkosť Stvoriteľa a nech sa raduje z tohoto nového dobrodenia, ktoré bolo udelené ľudskému pokoleniu v tejto Zmieriteľke.
Nech ustane zápal sporov, premožený tvojím božským svetlom, lebo ak božská štedrosť, ako mi bolo ukázané v počatí najsvätejšej Matky, pozerala na Ňu s takým zaľúbením a na prvotný hriech s takým veľkým odporom, že sa radovala z príležitosti a spravodlivej veci, ktorá obmedzovala a zadržovala zhubné prúdy hriechu, ako by sa mohlo zdať ako správne
ľudskej múdrosti to, čo bolo Bohu také odporné?
224. Vo chvíli, kedy bola vdýchnutá duša do tela tejto nebeskej Panej, Všemohúci si prial, aby jej matka, svätá Anna, pocítila prítomnosť Božiu tým najvznešenejším spôsobom. I bola naplnená Duchom Svätým a vnútri
preniknutá neobyčajnou radosťou a vrúcnosťou. Bola strhnutá do vysokej
extázy, v ktorej bola osvietená hlbokými vedomosťami o najtajnejších tajomstvách a chválila Pána novými chválospevmi radosti. Tieto pocity u nej trvali po celý čas jej ďalšieho života. Boli však väčšie v dobe deviatich mesiacov, kedy vo svojom živote nosila ten nebeský Poklad, pretože v tejto dobe sa tieto dobrodenia častejšie opakovali a obnovovali
so stálym chápaním Písma svätého a jeho hlbokých tajomstiev. Ó, prešťastná žena! Nech všetky národy a pokolenia sveta Teba chvália a blahoslavia!