Slobodomurárske lóže na Slovensku v súčastnosti

Spracované podľa voľne dostupných článkov

2009 - Vznik Veľkej lóže Slovenska
Veľká Lóža Slovenska bola konštituovaná 21. marca 2009 z Distriktnej Veľkej Lóže Slovenska, patriacej pod Veľkú Lóžu Českej republiky, symbolickým aktom rozdelenia dovtedajšieho československého Svetla na dve národné Svetlá. Mimoriadnej slávnosti sa zúčastnilo 21 najvyšších slobodomurárskych mocností a 230 zástupcov národných obediencií z celého sveta.
Slovensko sa tak pripojilo k celosvetovému slobodomurárstvu, keď po prvý krát vo svojej histórii má svoju vlastnú Veľkú Lóžu so svojim Veľmajstrom.
Veľká Lóža Slovenska bola dňom svojho vzniku uznaná Veľkou Zjednotenou Lóžou Anglicka (United Grand Lodge of England), po čom nasledoval akt jej uznania ďalšími národnými Veľkými lóžami z celého sveta.

V súčasnosti má Veľká Lóža Slovenska šesť samostatných lóží (lóže v Bratislave - Lóža Kozmopolis, Lóža Humanizmus, Lóža Libertas, Lóža Quatuor Coronati, Lóža Generál Štefánik), (Lóža Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach) a jeden trojuholník (Trojuholník v Žiline s názvom Svornosť).

Slovenské slobodomurárstvo zjednotené vo Veľkej Lóži Slovenska pokračuje na stavbe chrámu ľudskosti, ktorá začala v roku 1868 a bola prerušená v roku 1938 vznikom Slovenského štátu a nástupom fašizmu. Za 70 rokov fungovania 1868 – 1938 lóže na Slovensku zriadili nemocnicu pre chudobné deti (na dnešnej Lazaretskej ulici), kde členovia lóže bezplatne ošetrili tisícky detí. Neskôr viedli aj detské jasle a škôlku v Blumentále. Lóža Bratstvo, ktorá vznikla v roku 1902 a ktorej členmi boli niekoľkí riaditelia bratislavských škôl sa venovala podpore mládeže. Slovenskí slobodomurári podporovali štipendiami chudobné deti, zriadili azylovú miestnosť pre ženy aj ľudovú knižnicu. Venovali sa osvetovej činnosti v oblasti hygieny, presadzovali výstavbu vodovodu a aktívne bojovali alkoholizmu. Pre verejnosť organizovali prednášky o filozofii, umení, archeológii, histórii, literatúre, sexuálnej výchove, demokracii, politickej a náboženskej tolerancii či veciach ekonomických. Veľká Lóža Slovenska sa hlási k odkazu svojich predchodcov a bude pokračovať v započatom diele, stavbe chrámu ľudskosti, rozvíjaní demokracie, tolerancie, znášanlivosti a spolupatričnosti.

2008 - Vznik Distriktnej Veľkej lóže Slovenska
Dňa 8.3.2008 sa v Prahe uskutočnilo zjednotenie najväčších českých a slovenských slobodomurárskych organizácií, Veľkej lóže Českej republiky (VLČR) a Veľkého Orientu Českého. Akcie sa zúčastnilo 14 zahraničných Veľmajstrov a zahraničných delegácií, ktoré svojou účasťou iba potvrdili, že zjednotenie dvoch historických prúdov slobodomurárstva, ktoré sa svojho času oddelili, je významnou udalosťou nielen v Čechách a na Slovensku ale aj v medzinárodnom kontexte.
Zjednotenie bolo sprevádzané aj najvýznamnejšou udalosťou v histórii slobodomurárstva na Slovensku. V ten istý deň bola oficiálne založená Veľká lóža Slovenska vo forme distriktu, združujúca slovenských ale aj zahraničných slobodomurárov na Slovensku. Slovenské lóže boli doteraz súčasťou VLČR. Vznikom Distriktnej Veľkej Lóže Slovenska sa na Slovensku začína nová etapa vývoja slobodomurárstva, ktorá historicky pokračuje v posolstve Národnej Veľkej lóže Československa, ktorá je od svojho vzniku v roku 1923 až po súčasnosť jedinou veľkou lóžou z pomedzi postkomunistických krajín kontinuálne uznávanou všetkými významnými slobodomurárskymi mocnosťami vrátane United Grand Lodge of England.

Veľká Lóža Slovenska je jediná, pravá, zvrchovaná, regulárna a uznaná Veľká slobodomurárska lóža na území Slovenskej republiky. Svetlo vo Veľkej Lóži Slovenska sa rozsvietilo 21. marca 2009 symbolickým aktom rozdelenia dovtedajšieho československého Svetla na dve národné Svetlá, za slávnostnej účasti najvyšších slobodomurárskych mocností a zástupcov národných obediencií z celého sveta. Veľká Lóža Slovenska bola dňom svojho vzniku uznaná Veľkou Zjednotenou Lóžou Anglicka (United Grand Lodge of England), po čom nasledoval akt jej uznania ďalšími národnými Veľkými lóžami z celého sveta.

Slobodomurárstvo je súčasťou spoločenského života Slovenska od čias jeho novodobého organizovania v 18. storočí vznik Veľkej Lóže Slovenska je naplnením viac ako dvestoročného budovania organizačnej štruktúry slovenského slobodomurárstva. Veľká Lóža Slovenska je garantom slobodomurárskej činnosti na území Slovenska, činnosti, ktorá je zameraná na budovanie humánnejšieho a tolerantnejšieho sveta.

Časopis Slobodomurár číslo • 7/2015

Informácie

Slobodomurár je oficiálnym časopisom slobodomurárov na Slovensku vydávaným od roku 2009 pod záštitou Veľkej Lóže Slovenska. Je dostupný širokej verejnosti.

21. 3. 2009 - Vznik samostatnej Veľkej lóže Slovenska

Veľká Lóža Slovenska bola konštituovaná 21. marca 2009 z Distriktnej Veľkej Lóže Slovenska, patriacej pod Veľkú Lóžu Českej republiky, symbolickým aktom rozdelenia dovtedajšieho československého Svetla na dve národné Svetlá. VLS VELKA LOZA SLOVENSKA

8. 3. 2008 - Vznik Distriktnej Veľkej lóže Slovenska

Dňa 8.3.2008 sa v Prahe uskutočnilo zjednotenie najväčších českých a slovenských slobodomurárskych organizácií, Veľkej lóže Českej republiky a Veľkého Orientu Českého. VLS VELKA LOZA SLOVENSKA

Lóža Libertas

Tretia lóža VLS, orient Bratislava

Združuje bratov zo Slovenska

Používa pri práci slovenský jazyk

Bez rozdielu národnosti, náboženstva a farby pleti, majúc na pamäti prosperitu Rádu a želanie pomáhať pri šírení pravých princípov Kráľovského umenia, cieľom bratov združených v lóži je spoločne pracovať podľa slobodomurárskeho učenia a prispieť k upevňovaniu pút v slobodomurárskom bratstve.

Čo je slobodomurárstvo

Ako sa stať slobodomurárom

Veľká Lóža Slovenska

Čo je slobodomurárstvo

Slobodomurárstvo je jedno z najstarších nenáboženských bratských spoločenstiev. Je spoločenstvom mužov so spoločným záujmom o morálne a duchovné hodnoty.

Slobodomurárstvo je dielňa demokracie, filozofické, etické a filantropické hnutie, ktorého zásady sú vzájomná znášanlivosť a úcta k ľuďom.

Slobodomurárstvo si kladie za cieľ mravné zdokonaľovanie svojich členov, ale aj všeobecné zdokonaľovanie spoločenskej morálky presadzovaním hodnôt solidarity, dobročinnosti a humanity.
Tri základné princípy

Po mnoho rokov stojí slobodomurárstvo na týchto troch základných princípoch:
Bratská láska

Každý správny slobodomurár preukazuje toleranciu a rešpekt k názorom druhých a správa sa s láskavosťou a porozumením k svojim blížnym.
Pomoc

Slobodomurári sa učia praktizovať charitu a starať sa nie len o seba, ale aj o spoločnosť ako celok, a to charitatívnym dávaním, ako aj dobrovoľným úsilím a svojou prácou.
Pravda

Slobodomurári sa usilujú o pravdu, vyžadujúc vysokú morálnu úroveň a smerujú k jej dosahovaniu v ich vlastnom živote. Slobodomurári sa domnievajú, že dodržiavanie týchto zásad predstavuje spôsob, ako dosiahnuť vyššiu úroveň života.

Ako sa stať slobodomurárom

Kto sa môže stať slobodomurárom? Členom lóže sa môže stať každý, kto je schopný povzniesť sa nad svoje náboženské, politické, či rasové predsudky a má dosť síl a vytrvalosti, aby sebavzdelávaním dosiahol slobodomurárske stupne učňa, tovariša a majstra.

Čestnosť, tolerantnosť, rozvážnosť a schopnosť učiť sa sú nevyhnutné predpoklady na to, aby sa z "hľadajúceho" mohol stať aspoň slobodomurársky učeň. Ľudí s takýmito vlastnosťami si slobodomurári vyhľadávajú a dôkladne si overujú, či kandidát vyhovuje ich predstavám. Ak sa niekto prihlási sám, povedzme napísaním niektorej lóži, vyšlú za ním bratov, ktorí si ho preveria nezáväznými rozhovormi, pri ktorých sa hodnotí najmä mravná bezúhonnosť, príčiny záujmu o slobodné murárstvo, schopnosť slobodne myslieť. Hľadajúci (terminus technicus) by mal byť vyzretou vyrovnanou osobnosťou schopnou pravidelne a dlhodobo na sebe pracovať.

Pri prijatí hrajú prvoradú úlohu duchovné hodnoty "hľadajúceho" a jeho morálna čistota. Cieľom lóží je zhromaždiť najlepších predstaviteľov spoločnosti. Náboženské, či politické presvedčenie nie je určujúce, sloboda názoru je úplná. Len stúpenci fašistických, krajne pravicových, ľavicových a iných dogmatických názorov sa zásadne zamietajú. Odmieta sa nekritické, fanatické a neznášanlivé presadzovanie názorov.

Uchádzač je prijatý so súhlasom ostatných bratov. Prijímací rituál do lóže je nezmazateľný, i keď lóžu možno kedykoľvek opustiť a tento akt sa ničím neobmedzuje. Odchodom z lóže alebo vylúčením sa však ruší právo považovať sa za slobodného murára.
Tak ako sa stať Slobodomurárom?

Slobodomurárom sa nestanete samotným vstupom do lóže!

Slobodomurárstvo je životný postoj, ktorý sa môže dosiahnuť len vložením veľkého úsilia a námahy a aj vtedy, keď sa tak stane, musí sa to každodenne dokazovať.

Medzi ľuďmi sú takí, ktorí podľa svojho životného štýlu slobodomurármi už sú a ďalej sa zdokonaľujú, takí, ktorí sa nimi stanú a ďalej sa rozvíjajú, ale aj takí, z ktorých slobodomurári nikdy nebudú.

Samotným príjmom do lóže sa stávame jej členom, ale to je len vonkajšou podmienkou stať sa slobodomurárom.

V lóži sa slobodomurári v hľadaní svetla nemôžu uspokojiť s tým, čo majú a čím sú.

My, slobodomurári, pomocou svojej viery a nádeje ideme ďalej, k zdokonaleniu seba a sveta vôkol nás, budujeme seba každodennou prácou a nazývame to opracovaním hrubého kameňa.
Ako sa môžem stať slobodomurárom ja?

Vysvetlením Vášho dôvodu záujmu o slobodné murárstvo cez kontaktný formulár:
CHCEL BY SOM BYŤ SLOBODOMURÁR

Veľká lóža Slovenska

Je jediná, pravá, zvrchovaná, regulérna a uznaná Veľká slobodomurárska lóža na území Slovenskéj republiky.
2009 - Vznik Veľkej lóže Slovenska

Veľká lóža Slovenska bola konštituovaná 21. marca 2009 z Dištriktnej Veľkej lóže Slovenska, patriacej pod Veľkú lóžu Českej republiky, symbolickým aktom rozdelenia dovtedajšieho československého Svetla na dve národné Svetlá. Mimoriadnej slávnosti sa zúčastnilo 21 najvyšších slobodomurárskych mocností a 230 zástupcov národných obediencií z celého sveta.

Slovensko sa tak pripojilo k celosvetovému slobodomurárstvu, keď po prvýkrát vo svojej histórii má svoju vlastnú Veľkú lóžu so svojím Veľmajstrom.

Veľká lóža Slovenska bola dňom svojho vzniku uznaná Veľkou zjednotenou lóžou Anglicka (United Grand Lodge of England), po čom nasledoval akt jej uznania ďalšími národnými Veľkými lóžami z celého sveta.
V súčasnosti má Veľká lóža Slovenska tieto samostatné lóže:
Lóža Humanizmus

Lóža Kosmopolis

Lóža Libertas

Lóža P. J. Šafárik

Lóža gen. Štefánik

Slovenské slobodomurárstvo zjednotené vo Veľkej lóži Slovenska pokračuje na stavbe chrámu ľudskosti, ktorá začala v roku 1868 a bola prerušená v roku 1938 vznikom Slovenského štátu a nástupom fašizmu. Za 70 rokov fungovania (1868 – 1938) lóže na Slovensku zriadili nemocnicu pre chudobné deti (na dnešnej Lazaretskej ulici), kde členovia lóže bezplatne ošetrili tisícky detí. Neskôr viedli aj detské jasle a škôlku v Blumentále. Lóža Bratstvo, ktorá vznikla v roku 1902, a ktorej členmi boli niekoľkí riaditelia bratislavských škôl, sa venovala podpore mládeže. Slovenskí slobodomurári podporovali štipendiami chudobné deti, zriadili azylovú miestnosť pre ženy, aj ľudovú knižnicu.

Venovali sa osvetovej činnosti v oblasti hygieny, presadzovali výstavbu vodovodu a aktívne bojovali proti alkoholizmu. Pre verejnosť organizovali prednášky o filozofii, umení, archeológii, histórii, literatúre, sexuálnej výchove, demokracii, politickej a náboženskej tolerancii, či veciach ekonomických. Veľká lóža Slovenska sa hlási k odkazu svojich predchodcov a bude pokračovať v započatom diele, stavbe Chrámu ľudskosti, rozvíjaní demokracie, tolerancie, znášanlivosti a spolupatričnosti.
2008 - Vznik Dištriktnej Veľkej lóže Slovenska

Dňa 8.3.2008 sa v Prahe uskutočnilo zjednotenie najväčších českých a slovenských slobodomurárskych organizácií, Veľkej lóže Českej republiky (VLČR) a Veľkého orientu českého. Akcie sa zúčastnilo 14 zahraničných Veľmajstrov a zahraničných delegácií, ktoré svojou účasťou potvrdili, že zjednotenie dvoch historických prúdov slobodomurárstva, ktoré sa svojho času oddelili, je významnou udalosťou nielen v Čechách a na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte.

Zjednotenie bolo sprevádzané aj najvýznamnejšou udalosťou v histórii slobodomurárstva na Slovensku. V ten istý deň bola oficiálne založená Veľká lóža Slovenska vo forme dištriktu, združujúca slovenských, ale aj zahraničných slobodomurárov na Slovensku. Slovenské lóže boli doteraz súčasťou VLČR. Vznikom Dištriktnej Veľkej lóže Slovenska sa u nás začína nová etapa vývoja slobodomurárstva, ktorá historicky pokračuje v posolstve Národnej veľkej lóže Československa, ktorá je od svojho vzniku v roku 1923 až po súčasnosť jedinou veľkou lóžou spomedzi postkomunistických krajín kontinuálne uznávanou všetkými významnými slobodomurárskymi mocnosťami, vrátane United Grand Lodge of England.

KRÁTKE DEJINY SLOBODOMURÁRSTVA NA SLOVENSKU

Prvá lóža na Slovensku, ktorá sa začala správať podľa nových rituálov vznikla vraj roku 1777. Je však dokázané, že na území Slovenska v 18. storočí bolo viac aktívnych slobodomurárskych lóží, ktoré prispievali k duchovnej obrode obyvateľstva, kladne pôsobili za panovania Márie Terézie a Jozefa II. Vypracovali Ratio Educationis, mali aj veľké zásluhy na vydaní Tolerančného patentu. Medzi bratmi boli vysokí šľachtickí hodnostári, kráľovskí úradníci, ale aj umelci, učitelia, evanjelickí kňazi, ako J. Kollár, J.N. Hummel, gróf Mikuláš Pálffy, J. Bencúr, Zhillag, atď.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa Bratislava stala pre slobodomurárov veľmi dôležitou, pretože v rakúskej časti monarchie bola ich činnosť zakázaná. V meste mali dva slobodomurárske chrámy (v jednom z nich dnes sídli budova Csemadoku oproti kinu Hviezda). Pred prvou svetovou vojnou pracovalo na Slovensku do 500 slobodomurárov.

Za prvej republiky bolo Československo významným centrom európskeho slobodomurárstva. V Prahe sa pravidelne konali stretnutia bratov z celého sveta, pričom Bratislava bola strediskom rakúskych, nemeckých a maďarských bratov s účasťou slovenskej inteligencie. V tomto období bolo na Slovensku okolo 1300 slobodomurárov organizovaných v lóžiach nielen v Bratislave, Košiciach, v Nitre, ale veľa slobodomurárov bolo aj medzi inteligenciou na Spiši, v Žiline a ďalších mestách.

V roku 1938 sa slovenskí slobodomurári pod hrozbou fašizmu rozhodli, že prácu v lóžach skončia. Fakt, že každá diktatúra slobodomurárov potiera sa potvrdil - Hitler, Mussolini a klérofašistickí prisluhovači ich prenasledovali ako "židomurárov" a posielali na smrť do koncentračných táborov. Najstaršiu bratislavskú lóžu "K Mlčanlivosti" ("Zur Verschwiegenheit") zrušili na základe "senzačného odhalenia" hneď po vyhlásení Slovenského štátu.

Len veľmi pomaly sa vracali ku svojmu dielu slobodomurári v povojnovom Československu. Otvorili lóžu až v roku 1947 a to za pomoci 200 emigrantov, ktorí vojnu prežili v USA a Anglicku. Po obnovení svojej činnosti mala asi 600 členov. Po februárovom prevrate roku 1948 však začalo sledovanie jej činnosti. Proticirkevné ostrie ich učenia neprekrylo prozápadnú orientáciu tejto kosmopolitnej organizácie, a tak komunisti ich vyhlásili za vlastizradcov a nepriateľov nastupujúceho spoločenského zriadenia. Slobodomurári cítili, že sa neodvratne blíži zákaz ich ďalších aktivít a rozhodli se "uspať" svoju organizáciu. Roku 1951 sa dobrovoľne rozišli. Neskôr jeden stranícky propagandista napísal: "Slobodné murárstvo je nejvyšším, skutočne majstrovskou formou protispolečenskej politickej organizácie buržoázie".

Začiatkom roka 1990 vniesli prvé slobodomurárske svetlo do československých lóží sídliacich v Prahe bratia z Francúzska. Dnes tam už pracujú všetky slobodomurárske ríty, ba i zmiešané či čisto ženské lóže.

Na Slovensku od roku 1993 pracuje slobodomurárska lóža Humanizmus, ktorá bola založená vnesením svetla 8. mája roku 1993 v Bratislave, pod záštitou Veľkého Orientu Francúzska (pod ktorého federáciu aj patrí). Jej založeniu predchádzal neúspešný pokus obnoviť na Slovensku slobodomurárstvo z Nemecka. Lóža má pár desiatok ľudí, medzi ktorými (podľa ich predstaviteľov) nie sú nijakí významní slovenskí politici, ba ani politici druhého rangu.

Neskôr boli na slovensku založené, pod záštitou Veľkej lóže Českej republiky, dve lóže a to Kozmopolis a Libertas.

V roku 2008 lóža Humanizmus vystúpila z Veľkého Orientu Francúzska a vstúpila do Veľkej lóže Českej republiky a súčasne spolu s ďalšími dvoma lóžami z Bratislavy vytvorili Distriktnú Veľkú Lóžu Slovenska.

Už o rok neskôr, 21. marca 2009, bola tromi bratislavskými lóžami Humanizmus, Kozmopolis a Libertas konštituovaná, symbolickým rozdelením svetla, Veľká Lóža Slovenska. Svetlo do Veľkej Lóže Slovenska vniesli tri veľké lóže a to Veľká Lóža Českej republiky, Veľká Zjednotená Lóža Nemecka a Veľká Lóža Rakúska. Mimoriadnej slávnosti sa zúčastnilo 21 najvyšších slobodomurárskych mocností a 230 zástupcov národných obediencií z celého sveta.

Každý slovenský slobodomurár si i dnes pripomína slová svojho brata M.R.Štefánika: "... snáď nie je zbytočné úsilie moje, snáď prispel som a prispejem k stavbe velechrámu človečenstva a pokroku."

Cf aj text slovenského dejepisca Martina Javora: 'Slobodomurári - moderní filantropi'' článok v Histrorickej revue historiarevue.sk/historia-2002-03/slobodomurari.htm '

Slovenskí slobodomurári sú hlavne z Bratislavy
BRATISLAVA – Na Slovensku sú slobodomurári hlavne v Bratislave a medzi umelcami, novinármi, vedcami, lekármi, povedal včera slobodomurársky majster Peter Bu, ktorý tu pred desiatimi rokmi založil lóžu Humanizmus. Tvrdí, že je v nej združených niekoľko známych osobností...

Majster slobodomurárov Peter Bu so symbolickou šerpou - pravouholník symbolizuje murársky nástroj, ktorý sa používa pri výstavbe akýchkoľvek budov a je tu geometricky zobrazená Pytagorova veta. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

BRATISLAVA – Na Slovensku sú slobodomurári hlavne v Bratislave a medzi umelcami, novinármi, vedcami, lekármi, povedal včera slobodomurársky majster Peter Bu, ktorý tu pred desiatimi rokmi založil lóžu Humanizmus. Tvrdí, že je v nej združených niekoľko desiatok ľudí. Presné číslo ani mená však povedať nechce – tvrdí však, že sa chystá už druhá a tretia lóža.
Ako píše lóža na svojej internetovej stránke „úsilím slobodomurára je cesta, ktorá ho sebazdokonaľovaním privedie k pochopeniu podstaty týchto dvoch pojmov, ktoré vylučujú akýkoľvek dogmatizmus, osobnú, národnostnú, etnickú a rasovú neznášanlivosť, rovnako ako totalitu“.
O pôvode slobodomurárov panuje niekoľko legiend, väčšinu z nich vytvorili sami slobodomurári. Slobodomurárstvo, ako ho poznáme dnes, sa pravdepodobne zrodilo zo stredovekých remeselníckych cechov, lóží murárov. V tomto čase sa murári, hlavne budovatelia chrámov, vysokokvalifikovaní odborníci, tešili značnej úcte. Vďaka pápežovi sa mohli voľne pohybovať, na rozdiel od ostatných poddaných. Tajomstvá svojho remesla si chránili v lóžach, aby medzi nich neprenikol nikto „nekvalifikovaný“. Mali vlastné etické normy, ale aj poznávacie znamenia.
Prvé pravidlá akási ústava slobodomurárov bola spísaná v roku 1723 a platí pre nich dodnes. Z cechovníckych lóží vznikli tzv. „operatívne, staviteľské lóže“ mysliteľov – inteligentov. Stredisko novovzniknutej organizácie bol Londýn.
V lóžach sa stretávali záujemcovia o architektúru, šľachtici a iné význačné osobnosti svojej doby. Materiál, pracovné nástroje a metódy murárov nadobudli symbolický význam, ktorý sa vzťahoval k budovaniu Šalamúnovho chrámu, čo je analógia so zdokonaľovaním jednotlivca. Idea slobodomurárstva sa zvykne definovať dvoma pojmami: humanita a tolerancia.
Prenasledovanie cirkvou trvalo až do polovice 20. storočia. Po čase vznikli pod rúškom slobodomurárskej organizácie nové mystické pseudo- a paraslobodomurárske lóže a tajné spoločnosti, ktoré mali blízko k okultizmu.
Slobodomurárstvo odmietalo diktatúry ako fašizmus, nacizmus a diktatúru proletariátu, počas vojny boli prenasledovaní, pretože odmietali prenasledovanie Židov. Prenasledovali ich aj komunistické vlády. (hr)
Známi slobodomurári
G. Washington, G. Garibaldi, G. E. Lessing, J. G. Fichte, J. W. Goethe, W. A. Mozart, Eduard Beneš, A. Mucha, Th. Roosevelt, A. Rašín, M. R. Štefánik
Všebecný význam nástrojov

NÁSTROJE
VÝZNAM
Kružidlo
miera v hľadaní
Uholník
priamosť v jednaní
Palica
vôľa v uplatňovaní
Dláto
súdnosť v bádaní
Olovnica
hĺbka v pozorovaní
Vodováha
správne uplatňovanie znalostí
Pravítko
presnosť v uskutočňovaní
Páčidlo
sila vôle
Murárska lyžica
láskavosť voči všetkým

Hodnostári lóže
Ctihodný majster – zasahuje do debaty, riadi prácu lóže
1. a 2. Dozorca – každý má na starosti jeden stĺp prijíma a udeľuje slovo „sediacim na stĺpoch“ – stará sa o obiehanie slova
1. Dozorca – školí tovarišov
2. Dozorca – školí učňov
Rečník – je „strážcom Ústavy“, t.j. ak sa deje niečo proti ústave, má na to upozorniť, má čítať listy z Veľkého Orientu, vyjadruje svoj názor pred hlasovaním lóže
Tajomník – vedie knihu architektúry (záznam o prácach), zabezpečuje účasť na prácach, je „strážcom pečate“)
Veľký Znalec – pripomína správnosť rituálov
Pokladník – vyberá poplatky a stará sa o peniaze, má na starosti majetok lóže
Samaritán – navštevuje chorých bratov a podáva správu o bratoch, ktorí majú starosti
Obradník – odvádza rečníka, sprevádza bratov pri ich cestách v Chráme
Pokrývač – dverník, stará sa o riadne pokrytie Chrámu, túto hodnosť obyčajne vykonáva bývalý Ctihodný Majster
Majster hodovník – stará sa o hody po práci
Stĺp harmónie – stará sa, aby pri prácach znela hudba
Knihovník – vedie knižnicu lóže
Vlajkonosič

Spolu so Židmi ich obviňujú „za všetko zlo“

O slobodomurároch koluje veľa rôznych fám. Spolu so Židmi bývajú obviňovaní, že majú na svedomí „všetko zlo na svete,“ pripisuje sa im ovládanie politiky a ekonomiky.
Negatívny postoj voči slobodomurárom vyplýva podľa odborníkov najmä z toho, že ľudia o ich činnosti a učení nevedia. „Slobodomurári pôsobili a pôsobia ako uzavreté spoločnosti, o ktorých nie je dostatok informácií. Tam, kde nie sú informácie, vznikajú fámy,“ myslí si odborník na sekty a nové náboženské hnutia Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví.
„Vo všeobecnosti platí zásada, že čo je nepoznané, je v istom zmysle aj tajomné. Inými slovami, čo je opradené pláštikom tajomstva a záhad, vyvoláva v našom vedomí pocit nedôvery. A od nevedomosti je už len krôčik k odmietaniu – už v podvedomí odmietame to, čo je nám cudzie,“ uvádza historička Katarína Hradská vo svojej štúdii k dejinám slobodomurárov za prvej Československej republiky.
Slobodomurári podľa Miroslava Lojdu nie sú sektou, ale bratstvom či rádom. „Považujú sa za duchovný rád usilujúci zhromaždiť hodnotných jednotlivcov, ktorí by sa inak nestretli, a takto vytvoriť jadro pre budúce zjednotenia ľudstva,“ hovorí. (mar)
Na Slovensku majú podľa historikov slobodomurárske lóže tradíciu ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Podľa historičky Kataríny Hradskej bolo pred prvou svetovou vojnou na Slovensku zaevidovaných 32 lóží a krúžkov so 477 členmi. Centrom bola Bratislava. Nové lóže vznikli počas Československej republiky, s názvami ako Fides, Most, Harmónia, Mlčanlivosť, Hort, Philantropia, Ján Kollár, Veritas a ďalšie. Stali sa súčasťou celosvetovej slobodomurárskej organizácie B‘nai B‘rith. Ich členmi boli ľudia všetkých národností žijúcich v Československu, až 70 percent však tvorili Židia. Všetky lóže boli zakázané autonómnou slovenskou vládou v októbri 1938, ich majetok bol zabavený. Po vojne nakrátko lóže obnovili svoju činnosť, po komunistickom prevrate v roku 1948 bola ich činnosť znovu zastavená. Ich pôsobenie sa obnovilo v roku 1990.

Čítajte viac: Slovenskí slobodomurári sú hlavne z Bratislavy

LÓŽA HUMANIZMUS

Riadna a dokonalá lóža Humanizmus bola založená vnesením svetla 8. mája roku 1993 v Bratislave, pod záštitou Veľkého Orientu Francúzska a stala sa tak pokračovaním tradície, ktorá istého času pohasla. Spolu s ďalšími lóžami je združená v obediencii Veľká Lóža Slovenska.

Stále viac zabúdame na svoju fantáziu, na svoje duševné rituály. I keď sme denne pomerne často obklopení množstvom rituálov a obradov, no na väčšinu z nich reagujeme až keď sa stávame ich priamymi aktérmi. Je to napr. svadba, krst, pohreb, ale aj maturita, promócie, súd, schôdza,... Podstatu a symboliku týchto "všedných" rituálov pozná len málokto, takmer nik sa nad tým už ani nezamýšľa, pričom ich psychologická účinnosť, a samozrejme aj potreba, je zrejmá. Všetci tí, ktorí sa nedokážu nad tým zamyslieť (buď nemajú čas, nechcú alebo jednoducho nemôžu...) a snažiť sa to aj pochopiť, vnímajú rituály, obrady a symboly iniciačných tajných spoločností ako smiešne a zastarané.

Slobodomurárstvo používa rituály založené na symbolických aktoch, vzájomné poučovanie a príklady, intelektuálnu kultúru a solidaritu na zachovanie súdržnosti a bratstva.

SLOBODNÉ MURÁRSTVO,

inštitúcia zásadne filantropická (t.j. milujúca ľudstvo) a pokroková (t.j. neuchyľujúca sa do minulosti) si kladie za cieľ hľadanie pravdy, štúdium morálky a praktizovanie ľudstva a o všeobecnú svornosť.

Slobodné Murárstvo je všeobecné bratstvo. Jeho zásadami sú tolerancia, rešpektovanie druhých a seba samého, absolútna sloboda svedomia.

Slobodné Murárstvo považuje morálku za nezávislú na akomkoľvek náboženstve či metafyzickej koncepcii, v slobodnom hľadaní pravdy nekladie žiadne medze, je otvorené všetkým ľuďom bez rozdielu ich národnosti, rasy a viery. Domnievajúc sa, že metafyzické koncepcie sú výlučnou doménou individuálneho hodnotenia svojich členov, prenecháva ich rozhodnutiu, či chcú veriť v tvrdenia dogmatickej povahy, prípadne či nechcú veriť v žiadne také tvrdenia.

Jeho heslom je:

SLOBODA, ROVNOSŤ, BRATSTVO

Vedomé si nezničiteľnosti, povznáša sa Slobodné Murárstvo nad akékoľvek náboženské vyznanie, nad akúkoľvek filozofickú školu a nad akúkoľvek politickú stranu.
Vyhlasuje, že práca je základnou povinnosťou človeka. Ctí prácu intelektuálnu, práve tak, ako manuálnu. Jeho Chrámy sú školami vzájomnej výchovy a vzdelávania.

Svojimi výchovnými postupmi sa snaží zbaviť svojich adeptov všetkých predsudkov, vštepiť im lásku k pravde, ku krásnu a dobru, naučiť ich myslieť, posudzovať a rozhodovať.

Svojim zasvätencom odporúča všetko to, čo ich môže zblížiť, vylučuje všetko to, čo ich môže rozdeľovať, snaží sa u nich rozvinúť city lásky a bratskej oddanosti, ktoré vytvárajú najsilnejšie puto medzi všetkými Slobodomurármi našej planéty.

Jeho sila spočíva výlučne v morálnej a intelektuálnej hodnote jeho členov a v dobrovoľnej disciplíne, ktorú sú schopní si sami uložiť.

Adept zasvätenia sa zaväzuje, že bude dochvíľny na zasadaniach Lóže, ktoré sa konajú najmenej dvakrát do mesiaca. V prípade vážnej prekážky v účasti je predpísaný ospravedlňujúci list.

Odpadlá mníška-teraz speváčka s tajným znakom

Spevácka modla so slobodomurárskym gestom

Záhadní slobodomurári založili Veľkú Lóžu Slovenska

Symbol slobodomurárov

Jedno z najsledovanejších združení na svete. Slobodomurári. Jední ich osočujú, že chcú vládnuť (resp. vládnu) svetu, ďalší o nich tvrdia, že sú filantropi, ktorí pomáhajú tým, ktorým sa nedostalo toľko šťastia, aby mali všetkého dostatok. Od 21. marca majú slobodomurári na Slovensku oficiálne Veľkú Lóžu Slovenska.

"Po roku fungovania vo forme distriktnej Veľkej lóže Slovenska (VLS) tak slovenské slobodomurárstvo vstupuje do novej etapy. Je to významná historická udalosť, nakoľko slobodomurárstvo a vznik lóží je pre štáty indikátorom rozvoja humanizmu, tolerancie, spolupatričnosti a demokracie. Slovensko sa tak pripája k celosvetovému slobodomurárstvu, keď po prvý krát vo svojej histórii má svoju vlastnú Veľkú Lóžu so svojim Veľmajstrom," hovorí jeden z členov VLS.

"Nechceme svetovládu!"

Špekulácie, že by slobodomurárom išlo o svetovládu člen VLS odmieta: "To je absolútny nezmysel. O svetovládu nám nešlo, nejde a ani nepôjde, nemáme ambície ovládnuť ani riadiť svetové dianie. Nemáme k tomu ani filozofické a ani finančné predpoklady. Máme ale snahu dávať svetu pozitívny príklad formou konania našich členov v súlade nielen s písanými, ale aj nepísanými zákonmi, teda etikou a morálkou. V slobodomurárstve sa hovorí o vláde iba v termíne sebevláda, sebapoznanie, práca na sebe, na svojich slabostiach. Každý člen, pracuje na sebe, snaží sa zo seba odovzdať svetu len to najlepšie a najušľachtilejšie, čo sa v ňom nachádza, tak aby bol svet po jeho odchode krajší, lepší a ušľachtilejší. Každý slobodomurár prisahá na bibliu, prípadne na tóru alebo korán, či iné posvätné hinduistické, alebo budhistické texty ak prináleží k inému náboženstvu, že sa nikdy nezúčastní žiadnej politickej aktivity, ktorá by narúšala štátne zriadenie a nebude nikdy organizovať žiadnu protištátnu aktivitu. Rovnaké heslá obsahuje aj naša ústava. Takže tí, čo by sa chceli podieľať na svetovláde si musia nájsť inú organizáciu, od nás by odišli nespokojní a nenaplnení."

Uznáva však určité tajomno okolo tohto spoločenstva. "Faktom ale zostáva, že sme organizáciu navonok neznámou a s prísnymi výberovými kritériami na našich členov. Tieto kritéria ale platia výhradne na charakter a morálne vlastnosti jedinca, nie na jeho materiálne pozadie. Je známe, že čokoľvek tajné a neverejné tvorí predmet záujmu nezasvätených jedincov, ktorí, kvôli nedostatku objektívnych informácií majú snahu podliehať fámam, polopravdám alebo rovno vymysleným konšpiratívnym teóriám. Neznámo, tajomno a mystika vždy priťahovali a priťahujú ľudí. Toto je zrejme aj dôvodom, prečo sa snažia autori niekedy aj nesprávne použiť úrivky, či fragmenty s náznakom slobodomurárstva."

Lóža od 2009

Mimoriadnej medzinárodnej slávnosti vzniku VLS sa zúčastnilo vyše 230 slobodomurárov z 21 krajín. Slovensko zároveň vyplnilo prázdne miesto na slobodomurárskej mape, nakoľko bolo poslednou krajinou EU, ktorá nemala samostatnú Veľkú Lóžu. "Vznik Veľkej lóže Slovenska vnímame ako historický medzník, keď tri na Slovensku pracujúce lóže boli zjednotené pod jednou strechou. Týmto okamihom sme dosiahli určitý stupeň vývoja a veríme, že bude čoskoro vidieť výsledky našej práce. Práce každého jednotlivého člena na sebe, tak aby naše spoločné konanie prinieslo Slovensku to najlepšie. Snažíme sa ísť príkladom všetkým ľuďom, ktorých stretneme, príkladom v kultivovanosti prejavu, harmónii, tolerancii a našim konaním, hovorením aj myslením. Nevystupujeme verejne, ale máme právo aj povinnosť informovať verejnosť o tom, že existujeme. Pri príležitosti vzniku Veľkej lóže Slovenska boli vydané i poštové známky, ktoré dňa 21. marca 2009 mohli byť označené i príležitostnou pečiatkou - VLS," dodáva člen VLS.

Slovenské slobodomurárstvo zjednotené vo VLS chce pokračovať v práci, ktorá sa začala v roku 1868 a bola prerušená v roku 1938 vznikom Slovenského štátu a nástupom fašizmu, po roku 1945 zas nástupom komunizmu.

O čom je slobodomurárstvo?

Známymi slobodomurármi boli George Washington, Benjamin Franklin, Voltaire, Montesquieu, Diderot, Garibaldi, Goethe, Liszt, Mozart, Haydn, Isaac Newton... teda ľudia, ktorí v danej dobe patrili k elite, mali do značnej miery vplyv. To môže evokovať, že ide o elitársky spolok vplyvných ľudí. Pravdivosť tohto potvrdzuje aj člen VLS: "Áno, väčšina vami uvedených mien boli členmi bratstva. Ako v minulosti, tak aj dnes sú medzi členmi lóží i vplyvní a majetní muži. Tak isto neskrývame, že slobodní murári predstavujú istý druh spoločenskej elity, avšak nie elitu meranú výškou konta alebo majetku, ale elitu ducha, meranú veľkosťou ich morálnych hodnôt, charakteru a talentu. Mozart napísal nesmrteľnú hudbu, ale zomrel ako žobrák. Jeho príklad snáď najlepšie ilustruje, že naše ponímanie elity nie je merané peňažnými jednotkami. Slobodomurári si ctia čestnosť, priamosť, úprimnosť, spravodlivosť. Výsledkom je, že ak Vám niečo sľúbi brat slobodomurár, môžete sa na jeho sľub spoľahnúť, určite ho splní a stačí Vám jeho slovo. Rozvíjanie cností a kultivácia charakteru patria medzi naše cenné úlohy, ktorým sa dobrovoľne a s chuťou venujeme. Zo slovenských slobodných murárov známych z 30. a 40. rokoch minulého storočia by sme radi uviedli osobnosti ako Vavro Šrobár, Ján Jesenský, Imrich Karvaš, Rudolf Manderla, Emil Stodola, Vladimír Fajnor. V porovnaní s počtom členom

Toto skríženie rúk na hrudi, ktoré nám predviedla Ursula a Zuzana… obe v bielom
symbolizuje Ankh, teda Egyptský kríž a pochádza zo starého Egypta. Na západe je ale symbol v slobodomurárskych lóžach označovaný ako Crux ansata…

Slobodomurári - na Slovensku sú tri slobodomurárske lóže
Pápež im už v stredoveku dal výnimočné povolenie slobodne cestovať. Stavali katedrály a volali sa "free masons". Slobodní murári. Slobodomurárstvo má svoju tradíciu aj u nás. V období prvej Československej republiky patrili k slobodným murárom mnohí známi

Foto: Archív Reuters
Pápež im už v stredoveku dal výnimočné povolenie slobodne cestovať. Stavali katedrály a volali sa "free masons". Slobodní murári. Slobodomurárstvo má svoju tradíciu aj u nás. V období prvej Československej republiky patrili k slobodným murárom mnohí známi ľudia vrátané politikov ako Edvard Beneš či Jan Masaryk. V tejto súvislosti sa spomínalo aj meno M. R. Štefánika. Za komunizmu, rovnako ako za vojnového slovenského štátu sa slobodomurárstvo považovalo za nelegálne a dokonca protištátne. S obľubou hovorili o ''židovsko-slobodomurárskych sprisahaniach''. To malo vplyv na vytváranie neodôvodnených predsudkov, ktoré sa objavujú dodnes. „Obnovovanie hnutia pred trinástimi rokmi bolo spojené s obavami. Dnes slobodní murári prenasledovaní nie sú, ale predsudky zostávajú, s čím pravdepodobne súvisí aj to, že v slovenských lóžach zatiaľ chýbajú známe osobnosti," hovorí majster Peter Bu, zakladateľ slovenskej lóže Humanizmus. Ako fungujú slobodomurári dnes? Kto k nim patril v minulosti?

Slobodní murári po novembri
Na Slovensku sú dnes tri slobodomurárske lóže. Snahy „bratov" zo Západu o obnovenie slobodomurárskych lóží, ktoré sa rozpustili v roku 1951, sa objavili hneď po novembri 1989. Ako prvá uspela misia Veľkého Orientu Francúzska, postaral sa o to jej člen Jacques Orefice.
„Slobodné murárstvo hlasá všeľudské bratstvo, a v mene tohto ideálu sa Jacquovi a celej výborovej rade zdalo nemožné neobnoviť slobodomurárske hnutie v bývalom východnom bloku," hovorí Peter Bu, ktorého Orefice požiadal, aby toto hnutie rozbehol na Slovensku.

Interiér slobodomurárskeho Chrámu ľudských práv, ktorý sa nachádza v XIII. parížskom obvode. TASR/AFP
Ako sa hľadali
V roku 1990 uverejnila Mladá fronta článok o snahách obnoviť slobodné murárstvo. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Do Veľkého Orientu prišlo asi 2000 listov a z nich 19 zo Slovenska. Peter Bu sa s nimi spojil.
Ďalším lákadlom bola verejná beseda v roku 1993 v Bratislave. Prišlo zo tridsať záujemcov a asi 15 novinárov. Ozvalo sa okolo 200 ľudí, z ktorých si Peter Bu vybral prvých štyroch uchádzačov. „V tom čase sme sa trochu báli prípadných nepríjemností, nevedeli sme, ako sa bude vyvíjať politická moc," spomína Bu.
Jacques Orefice v každej postkomunistickej krajine napísal predsedovi vlády a ministrovi vnútra list, v ktorom im oznámil, že Veľký Orient Francúzska chce v ich krajine obnoviť slobodomurárske hnutie. Zároveň ich požiadal o informáciu, aký je ich postoj k tomuto hnutiu a aké sú príslušné zákony. Dostal jedinú odpoveď - z Česka. „Aspoň vedeli, že sme tu, a v ničom nám nebránili."

Prvé zasvätenie
Lóža Humanizmus vznikla v roku 1993. „Na Slovensko sa vrátilo to, čo sem oddávna patrí," hovorí Bu. Prví štyria slobodní murári boli zasvätení v kaštieli v Mojmírovciach. Prišli aj predstavitelia rádov z Francúzska, Belgicka, Rakúska a Čiech.
Na založenie lóže treba najmenej 14 majstrov a aby sa mohli konať tzv. slobodomurárske práce (rituálne stretnutia), musia byť prítomní najmenej siedmi majstri. Kým sa slovenských slobodomurárov nazbieralo koľko treba, chodili na spoločné práce do lóží v Brne a vo Viedni, alebo sa s ich majstrami stretávali pri hraniciach, napríklad v kultúrnom stredisku v Malackách.
Po čase sa už rituálne práce mohli konať aj v Bratislave. Miesta, kde sa lóža stretávala, boli rôzne - v kultúrnych strediskách, napríklad v Ružinove, v jednom lekárskom zariadení v Petržalke, v súkromných domoch a bytoch. „Raz sme urobili nádherný obrad zasvätenia v divadelnom štúdiu VŠMU. Správcovia týchto ustanovizní nikdy netušili, čo u nich robíme. Predstierali sme, že tam budeme mať divadelné skúšky. Nechceli sme ich vystrašiť," hovorí Bu.

Foto: TASR/AFP
Nebolo ani kladiva
V Čechách pomáhalo s obnovovaním lóží 28 slobodomurárov, ktorí boli zasvätení ešte pred rokom 1948. Mali dokumenty, pamätali si rituály. Na Slovensku sa z pôvodných členov nenašiel nikto. „Ani jedno rituálne kladivo, nijaké iné symbolické predmety, ktoré sa používajú pri našich stretnutiach," hovorí Peter Bu.
Predmety potrebné na slobodomurárske rituály - koberec, kladivá pre ctihodného majstra a dozorcov, čierno-bielu šachovnicu a ďalšie - dal Peter Bu urobiť u scénografa. Zástery a šerpy doviezol z Paríža.
Informácií o tom, ako vyzerali lóže na Slovensku pred vojnou, veľa nebolo. Archívy po slobodomurároch totiž zhabalo gestapo, odviezlo ich do Nemecka, odtiaľ ich ruská armáda previezla do Moskvy a Rusi ich vrátili len pred dvomi rokmi.
„Hľadal som aspoň jedného murára, ktorý by mi pomohol nájsť preklady rituálov. Žiaľ, nikoho som nenašiel, stopy sa pomaly nachádzajú až teraz."

Dnešný stav na Slovensku
Dnes má lóža Humanizmus niekoľko desiatok členov, stretávajú sa dvakrát do mesiaca. Témy, o ktorých sa v lóžach hovorí, sú rôzne - hovorí sa o symboloch, o filozofických aj spoločenských námetoch. „Hovoríme napríklad o nezamestnanosti, sociálnej nerovnosti, o ekológii, výskume v oblasti biológie. Keď bolo vo Francúzsku veľkou otázkou umelé prerušenie tehotenstva, ženské lóže o tom dlho diskutovali. Pomohlo to vypracovaniu zákona - a potom jeho prijatiu spoločnosťou."
Lóže sa vyhýbajú diskusiám o konkrétnej politike a je zakázané propagovať náboženské a iné ideológie alebo útočiť na cirkev. „Nikto nemá pravo vnucovať iným svoj názor, a rovnako je úplne vylúčené vyjadriť sa pohŕdavo o myšlienkach iných bratov. Podstatné je naučiť sa počúvať iných, pochopiť aký je váš vzťah k iným, aké je vaše miesto medzi ľuďmi a vo vesmíre." Podľa Petra Bu je dôležité, aby sa lóže skladali z ľudí čo najrôznejších typov.
Za posledne dva roky v Bratislave vznikli ďalšie dve lóže, ktoré patria pod iné "rády". Sú tu aj slobodomurárky. Svoju lóžu zatiaľ nemajú, chodia do lóže Ľudské pravo v Prahe, v ktorej sa stretávajú na spoločných prácach muži a ženy.

Originál Andersonovej ústavy, základného textu slobodomurárov z roku 1723.
TASR/AFP
Kto sú slobodomurári?
Medzi slobodomurárov v minulosti vo svete patrili napríklad Mozart, Puškin, Voltaire, Eiffel, Twain, Lessing, Fichte či americkí prezidenti Washington, Franklin, Lincoln, F. D. Roosevelt. Zasväteným bol dokonca aj čílsky diktátor Augusto Pinochet, na čo nie sú slobodomurári nijako hrdí.
Na Slovensku sú medzi slobodomurármi katolíci, evanjelici, židia aj neveriaci. Sú to väčšinou ľudia zo strednej vrstvy: učitelia, bankári, inžinieri, novinári, štátni zamestnanci, herci, vydavatelia. Politici medzi nich nepatria, čo Peter Bu považuje za chybu, lebo "slobodné murárstvo, ktorého prvoradým zmyslom je práca na sebe samom, je okrem mnohých iných vecí aj 'dielňa demokracie', kde si možno vypočuť najrôznorodejšie názory a skúsenosti, a zároveň si overiť správnosť svojich vlastných myšlienok a rozvíjať ich v mimoriadne priaznivom prostredí".

Ako to v lóžach vyzerá?
Rituálne stretnutia slobodomurárov sa robia v miestnostiach s presne určenou výzdobou - stĺpy odkazujúce na Šalamúnov chrám, čierno-biela šachovnicová podlaha, koberec zvaný „tapis", na ktorom sú nakreslene základné symboly, meče ako znak rovnosti, tri stoly, za ktorými sedia ctihodný majster (predseda, riadiaci stretnutia), prvý a druhy dozorca.
Ctihodný majster sa nachádza na "Oriente", na ktorý sa vystupuje po troch schodoch, počet, ktorý má odjakživa bohaté symbolické významy. Pred ním leží kružidlo, trojuholník a Biblia alebo Slododomurárska ústava.
Slobodní murári nosia kožené zástery, ktoré im pripomínajú pôvodných staviteľov gotických katedrál, na rukách majú biele rukavice, symbol čistoty. Muži chodia do lóží v tmavých oblekoch so svetlou košeľou a kravatou, ženy nosia dlhé čierne, v niektorých rádoch biele šaty z hrubej látky.
Pri prejavoch sa stojí, chodí sa v takzvanom "pozore" po neviditeľných štvorcoch alebo kruhoch.
V lóži sa veľa číta a hovorí, ale v skutočnosti sa používajú tri druhy jazykov: racionálny jazyk slov a logiky, umenie (najmä v podobe hudby a obrazov) a reč symbolov, ktorá je asi najdôležitejšia. „To, čomu hovoríme rituály, je súhrn symbolických textov a konaní, čo nám pomáha premiestniť sa z každodenného života do zvláštneho stavu duševnej vyrovnanosti a otvorenosti k iným."

Slávna ručne maľovaná zástera slobodomurárskeho Veľkého majstra, vyrobená z kože, ktorá patrí domu Guerin.
TASR/AFP
Nejednotnosť slobodomurárov
Hoci slobodomurárstvo hlasá všeobecné bratstvo, nie je úplne jednotné. Takmer od počiatku sa rozvinulo v dvoch prúdoch, v rámci ktorých jestvujú rôzne rády, čiže združenia lóži.
Jeden je liberálny, kam patrí aj Veľký Orient Francúzska, a s ním aj bratislavská lóža Humanizmus. Pripúšťa aj ženské či zmiešané lóže.
Druhá vetva je konzervatívna, dogmatická a má lóže najmä v Anglicku, USA a v Nemecku. K tomuto prúdu patria aj dve nové lóže, ktoré vznikli v Bratislave. Konzervatívne krídlo vyžaduje vieru v Boha, ale už netrvá na viere v kresťanského Boha.
Francúzske rády väčšinou nepovažujú vieru vo vyšší princíp za povinnú. Anglo-americkí slobodomurári nepripúšťajú zasväcovanie žien, lebo Andersonova (slobodomurárska) ústava to vylúčila. Nechcú uznať, že názor na ženy a ich postavenie v spoločnosti sa odvtedy zmenili.

Slobodomurárske tajomstvo
Stretnutia slobodomurárov nie sú prístupné verejnosti. „Sú tajné, aby sme neboli rušení, mohli sa odpútať od každodenných starostí a sústrediť sa na naše rituálne, symbolické metódy, ktoré nám pomáhajú na ceste za zasvätením," tvrdí Peter Bu.
Neverejné sú aj preto, že v minulosti boli slobodomurári často napadaní. Pápeži proti nim dlho vyhlasovali nepriateľské "buly", fašisti ich posielali do koncentračných táborov, komunisti ich zastrašovali a prenasledovali. Preto dodnes nik z nich neprezradí mená svojich bratov. „Každý má právo povedať, že je slobodný murár len o sebe," hovorí Bu.
Skutočné tajomstvo je podľa neho niekde úplne inde. „Slobodomurárske zasvätenie je vnútorný proces, ktorý si vyžaduje veľmi dlhé kolektívne a individuálne úsilie. Ja tomu hovorím ‚poľudšťovanie človeka človekom'. Ide o to priblížiť sa k ideálu všeľudského bratstva a osvojiť si ho bytostne, to znamená tak, že sa stane takmer hmatateľnou súčasťou každého z nás."
O metódach, symboloch a obradoch vyšli tisíce kníh, tam už nie je nič tajné. "To skutočné tajomstvo je to, čo je pred našimi očami stále, ale nikto to nevidí - je to múdrosť, láska a harmónia duše," napísal historik slobodného murárstva Eugen Lennhoff.
Obnoviteľ slobodného murárstva na Slovensku PETER BU žije v Paríži, kam odišiel koncom roku 1968 na postgraduálne štúdium, a napokon tam ostal v emigrácii. Venuje sa divadlu. Do slobodomurárskeho radu Veľký Orient Francúzska vstúpil pred 16 rokmi a patri do lóže "La Bonne foi" v parížskom predmestí St. Germain en Laye.
V roku 1993 založil prvú slovenskú povojnovú lóžu Humanizmus a jej členovia mu udelili symbolickú hodnosť "čestného ctihodného majstra". On sám nerád používa slovo slobodomurári. „Radšej však používam výraz 'slobodné murárstvo', ktorý výraznejšie vyjadruje naše zasadne hodnoty 'sloboda' a 'budovanie', teda presnejšie stavanie chrámu všeľudského bratstva."

Továrnik Egon Bondy riaditeľ Kablovky bol od roku 1908 členom bratislavskej lóže Zur Verschwiegenheit, neskôr lóže Fides. Jeho dom na Šefánikovej 8 bol miestom stretnutí slobodomurárov.
FOTO z knihy Hradská K.: Slobodomurárske lóže v Bratislave
Prvá lóža na Slovensku vznikla v Prešove

Moderné slobodomurárske hnutie vzniklo na začiatku 18. storočia v Anglicku. Na Slovensko sa dostalo hlavne z Poľska a Viedne. Prvá lóža ‚K cnostnému cestovateľovi' vznikla v roku 1769 v Prešove z iniciatívy Varšavskej lóže. Jej členmi boli poľskí emigranti, miestna inteligencia a panstvo. Postupne sa lóže rozšírili na celé Slovensko.
V Bratislave sa počiatky slobodomurárstva spájajú hlavne s poprednými majstrami tlačiarenského remesla - Landererom, Patzkom, Weberom. Prvá lóža ‚Ad Taciturnitatem' vznikla pravdepodobne v roku 1771 a tvorili ju väčšinou vysokopostavení úradníci. Za krátko sa stala jednou z najprestížnejších v stredoeurópskom priestore. Jej členovia založili sirotinec, pomáhali chudobným.

Vec prestíže
Koncom 18. storočia mohlo byť v Bratislave už okolo 120 slobodomurárov, medzi nich patrilo mnoho zvučných mien Ján Kollár, gróf Karol Pálffy, hudobníci Joseph Haydn, Johann Nepomuk Hummel, staviteľ Karol G. Zillagh, riaditeľ bratislavského divadla Emanuel Schikaneder. Do lóži vstupovali šľachtici Imrich Thököly, gróf Forgáč, viacerí členovia rodu Csákyovcov, či Pálffyovcov. Byť členom lóže bola aj vec prestíže.
V roku 1777 vznikla v Bratislave druhá lóža ‚K bezpečnosti', ktorú založil dirigent orchestra Jozef Zistler. Hnutie od svojho počiatku presadzovalo náboženský pluralizmus a v lóžach platila rovnosť medzi členmi bez ohľadu na hodnosť a postavenie.
V roku 1794 bolo slobodomurárstvo zakázané v celej habsburskej monarchii. Obnovené bolo až v období dualizmu v druhej polovici 19. storočia.
Stredoeurópske centrum
Od roku 1869 do roku 1918 existovalo na Slovensku 32 lóží a slobodomurárskych krúžkov, polovica z nich bola v Bratislave, zvyšok v 12 slovenských mestách. V tom čase sa Bratislava stala centrom stredoeurópskeho hnutia, presťahovali sa sem aj lóže z Viedne.
V roku 1872 vznikla prestížna lóža ‚Mlčanlivosť', ktorej členmi boli dôležití ľudia mesta, hlavne lekári. Lóža napríklad zriadila nemocnicu pre chudobné deti (na dnešnej Lazaretskej ulici), kde členovia lóže bezplatne ošetrili tisícky detí. Neskôr viedli aj detské jasle a škôlku v Blumentále.
Lóža Bratstvo, ktorá vznikla v roku 1902, sa zameriavala na podporu mládeže, keďže medzi jej členmi boli niekoľkí riaditelia bratislavských škôl.
„Lóže boli zvláštne organizácie, umožňovali medzi ľuďmi neformálne kontakty, ktoré by boli pravdepodobne na verejnosti vzhľadom na sociálne, politické a náboženské prekážky nemožné," píše historik Martin Javor knihe Slobodomurárske hnutie na Slovensku. Okrem rituálnych stretnutí a debát sa venovali filantropickej činnosti - starali sa o chudobných, podporovali vzdelávanie, presadzovali výstavbu vodovodu, debatovali o volebnom práve, vydali správu o škodlivosti alkoholizmu. Pre verejnosť organizovali rôzne prednášky o filozofii, umení, archeológii, histórii či o literatúre, ale aj o sexuálnej výchove, hygiene, demokracii, kapitalizme, ekonomických otázkach či o politických prúdoch.
11 izieb
Slobodomurári sa stretávali v šľachtických sídlach, v meštiackych domoch, v prenajatých priestoroch. Ako píše historička Katarína Hradská v novej knihe Slobodomurárske lóže v Bratislave, v roku 1879 mala lóža Zur Verschwiegenheit toľko bratov, že si prenajala v hoteli na Mostovej ulici (dnešný Carlton) jedenásť izieb na treťom poschodí. V nich vznikla veľká chrámová sála a tzv. sála stratených krokov, ktorá slúžila ako konferenčná miestnosť, ďalej čierna komora, šatňa, predizba, jedáleň a izba pre službukonajúceho brata. Chrám, ktorý využívali bratia viac než tridsať rokov, bol vybudovaný v egyptskom slohu, vchádzalo sa doň veľkými bronzovými dverami.
„Oltár stál pod vyčnievajúcim baldachýnom, ktorý držali dva stĺpy s palmovými hlavicami. Medzi nimi dominoval bohato vyrezávaný, zlatom a inými farbami vymaľovaný skarabeus. Stenu za oltárom pokrývali farebné ozdoby z kráľovských hrobiek... Kreslo veľmajstra bolo presnou napodobeninou trónu Ramzesa III...," píše historička. Keď hotel zmenil vlastníkov, slobodomurári si v roku 1912 kúpili vlastný dom na Sennom námestí (neskôr Námestie 1. mája), kde sa stretávalo viac lóží - Zur Verschwiegenheit, Testvériség, 11 viedenských a jedna pražská. Onedlho tam vzniklo aj slobodomurárske múzeum. Stretávali sa však aj v reštauráciách - napríklad v Štubni na Michalskej 5 alebo v Lerchneri na Suchom Mýte.
Rozkvet
„Počas prvej ČSR prežívalo slobodomurárstvo na Slovensku rozkvet," hovorí historička Hradská. V roku 1929 tu bolo 29 lóži, v ktorých bolo okolo 1550 slobodomurárov. Mali vlastný časopis Svobodní zednář. V práci pokračovali veľké lóže Zur Verschwiegenheit, Testvériség a vznikli aj nové československé či čisto slovenské lóže: Ján Kollár, Most, Fides, Hort, Harmónia, Veritas v Bratislave, Vatra v Banskej Bystrici, Pavol Jozef Šafárik v Košiciach.
Členmi lóže boli právnici, starostovia, bankári, učitelia, riaditelia škôl, cirkevní hodnostári. Medzi nimi napríklad riaditeľ Dunajskej banky Valér Kubány, prezident Štátnych dráh Ivan Pietor, profesori Ján Borovička a Albert Milota, riaditeľ židovskej nemocnice Oskar Pfeffer, Egon Bondy.
V roku 1923 vznikol z podpory slobodomurárov spolok pre sociálnu pomoc Philantropia, ktorí sídlili na Panenskej ulici. Členmi boli aj známe osobnosti, ktoré mohli byť slobodomurármi, ako: profesor Václav Chalupecký, vládny radca Ján Jesenský, Vavro Šrobár, profesor a neskorší národohospodár Imrich Karvaš, staviteľ Václav Klimeš, architekti Christián Ludwig, Emil Stodola, Vladimír Fajnor, obchodníci Karol Ludwig, Ludwig Stein, lekár Gustáv Stein, podnikateľ Rudolf Manderla, riaditeľ továrne Appolo Leon Dittersdorf.
Rozpustenie
V decembri 1938 snem slovenského štátu rozpustil slobodomurárske lóže, skonfiškoval ich majetok a členovia boli pod policajným dozorom. Mnohí skončili v koncentračných táboroch. Po vojne sa obnovovalo hnutie pozvoľna, neboli ľudia ani prostriedky. O obnovu sa postaralo asi 200 emigrantov. V roku 1947 vznikla Národná veľká lóža Československa, netrvala však dlho a s nástupom komunizmu sa rozpustila. "Prišla chvíľa, keď sa musíme zriecť svojej existencie a podľa slobodomurárskych obyčajov uspať svoje lóže."

Stavitelia gotických katedrál
Priamymi predchodcami dnešných slobodomurárov sú stavitelia gotických katedrál, čo dostali od pápeža povolenie, v stredoveku veľmi výnimočné, slobodne cestovať po celej Európe. Títo architekti a remeselníci si vytvorili tajné spoločenstvá, v ktorých si odovzdávali technické informácie. Museli ich chrániť pred nekvalifikovanou konkurenciou, ktorá, ak by sa pustila do stavieb vysokých gotických chrámov, mohla by spôsobiť katastrofy.
Utajené odovzdávanie vedomostí súviselo aj s tým, že ich poznatky boli založené na predstavách o vesmíre, ktoré cirkev ešte považovala za kacírstvo. Stavitelia katedrál pravdepodobne už v 12. - 13. storočí vedeli, že Zem je guľatá a krúti sa okolo Slnka. Podobne ako alchymisti, aj oni sa teda dorozumievali pomocou záhadných a dobre strážených znamení, pokynov, symbolov. Z ich spoločenstiev vznikli v 18. storočí novodobé slobodomurárske lóže, ktoré prebrali ich symboliku a metódu postupného zasväcovania do vedomostí (učeň, tovariš, majster), ale s pôvodným staviteľstvom už nemali nič spoločné.

Čítajte viac: Slobodomurári - na Slovensku sú tri slobodomurárske lóžebratislavských lóží sa však jedná iba o malý zlomok členov."

Komplet o slobodomurároch:

Slobodomurárstvo – Wikipédia

27. apríla 1738 pápež Klement XII. vydal bulu In eminenti, v ktorej zatracuje slobodomurárov pod trestom kliatby, pretože "spôsobujú zlo nielen štátnemu pokoju, ale aj spáse duše." Až nové znenie katolíckeho práva z roku 1983 neobsahuje hrozbu exkomunikácie latae sententiae slobodomurárov. Napriek tomu katolíci považujú príslušnosť k slobodomurárom za hriech. Katolícka cirkev však upravila svoje rozhodnutie a preto trvá na tom, že príslušnosť k lóžam je nezlučiteľná s katolíckou vierou. Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z roku 1984 tiež tvrdí, že vstup do slobodomurárskych združení „zostáva v cirkvi naďalej zakázané" a veriaci, ktorí tam vstúpili „sú v stave ťažkého hriechu a nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu".

Slobodomurárstvo je obľúbený námet rôznych konšpiračných teórií a antisemiti ho často označovali ako „židomurárske“.

slobodomurársky pozdrav

Slobodomurárstvo na Slovensku

Najväčšou slovenskou organizáciou Slobodných murárov je Veľká lóža Slovenska. Uznávajú ju desiatky veľkých lóží na celom svete, vrátane britskej veľkej lóže United Grand Lodge of England. Svojich zástupcov vo Veľkej lóži Slovenska má päť slobodomurárskych lóží. Najstaršou je lóža Humanizmus,, založená Petrom Bú pod záštitou VOF (Veľký Orient Francúzska) do ktorej bolo vnesené svetlo v roku 1993. Po nej vznikli lóže Kozmopolis a Libertas. V roku 2014 vznikla v Košiciach lóža Pavol Jozef Šafárik a v Bratislave lóža Quatuor Coronati. Dňa 1. októbra 2016 vznikla bratislavská lóža Generál Štefánik. Dňa 9.12.2019 vznikol v Bardejove slobodomurársky trojuholník s názvom Miškovský. Do tejto vetvy slobodomurárstva môžu vstupovať iba muži (ide o takzvaný konzervatívny smer slobodomurárstva), ktorí musia veriť vo vyšší tvorivý princíp.

Na Slovensku existuje aj zmiešané slobodomurárstvo, v jeho rámci v Lóžach pracujú spoločne ženy aj muži. Túto vetvu na Slovensku reprezentuje Lóža Phoenix (R:. L:. Phoenix Or:. Bratislava). Lóža ma číslo 1962 a pracuje v rámci medzinárodného zmiešaného rádu Le Droit humain, ktorého prvá Lóža vznikla na území dnešného Československa už v roku 1913.

Našli sme svätyňu slobodomurárov. Čo má tajný spolok spoločné s europoslancami?

Navonok nenápadná budova skrýva rôzne tajomstvá. Historický dom na Námestí 1. mája patril v minulosti tajomnému spolku slobodomurárov. Konšpiračné teórie tvrdia, že toto záhadné bratstvo chce ovládnuť svet. My sme zistili, že táto budova ich spája s niektorými politikmi.

proti hotelu Tatra na bratislavskom Námestí 1. mája stojí zelená dvojposchodová budova. Takmer 30 rokov ju v minulom storočí vlastnili lóže tajomných slobodomurárov.

Ide o bratstvo, ktoré pochádza zo stredoveku. Kedysi to boli stavitelia chrámov a katedrál, dnes ide o elitné spolky intelektuálov a ľudí s určitým spoločenským postavením.

„Ich činnosť je po celé stáročia opradená tajomstvom. Nikto, kto nie je členom lóže – presne nevie, čo robia. Niektoré konšpiračné teórie hovoria o tom, že slobodomurárske lóže chcú ovládnuť svet,“. Bratstvo sa však bráni.

Rituály s lebkou

Slobodomurári počas slovenského štátu o budovu prišli, no podľa našich informácií sa tu dodnes stretávajú.

„Videl som ich tu párkrát počas rituálov. Mali tam sviece, zazrel som meč a dokonca aj lebku,“ povedal nám obyvateľ susedného domu.

Bývalé sídlo slobodomurárov dnes vlastní maďarský spolok Csemadok, ktorému šéfuje bývalý poslanec za SMK Gyula Bárdos.

„Áno, prenajímame im jednu miestnosť rovnako ako iným inštitúciám. Všetko je riadne zmluvne zabezpečené,“ povedal Bárdos a dodal, že nič nekalé sa tam nedeje.

Opýtali sme sa ho priamo, či náhodou sám nepatrí k členom tohto tajomného bratstva. „Jednoznačne nie,“ tvrdil.

Bárdosa sme sa pýtali aj, za akých podmienok priestory slobodomurárom prenajímajú, no povedal, že mu nedali súhlas na zverejnenie týchto faktov.

Čo majú s europoslancami?

Zaujímavé je, že v tomto pradávnom centre slobodomurárov majú kancelárie aj europoslanci Edit Bauer a Alajos Meszáros. Obaja nám povedali, že o stretnutiach bratstva nemali ani tušenie.

„Väčšinu času trávim v Bruseli. Nikdy som ich nevidela,” povedala Bauer.

V rovnakom duchu odpovedal aj jej kolega Meszáros: „Vôbec nič o nich neviem a tiež k nim nepatrím.“ Spojitosť s europoslancami odmietlo aj samotné bratstvo.

„Budova patrila pred vojnou slobodomurárskym lóžam. Teraz patrí maďarskému kultúrnemu spolku. Nič iné nás s europoslancami nespája,“ napísali nám vo svojom vyhlásení slobodomurári.

Slobodomurárske hnutie zohráva pri vzniku Rytierstva Nepoškvrnenej dôležitú rolu. Jeho členov chce sv. Maximilián obrátiť prioritne, pretože v čase, keď MI vzniká, bojujú slobodomurári veľmi otvorene a agresívne proti pápežovi a katolíckej viere.

Slobodomurárstvo

Slobodomurárstvo je nábožensko-filozofický smer, ktorý sa v 18. storočí šíril predovšetkým v aristokratickom, ale i meštianskom prostredí, najskôr vo Veľkej Británii. Jeho členovia vytvárali uzavreté spolky - lóže, ktoré propagovali zjednotenie ľudí na základe bratskej lásky, vzájomnej pomoci a vernosti. Cieľom tohto hnutia je podľa pravidiel „Starých povinností“ z roku 1723 vybudovanie chrámu všeobecnej ľudskej lásky, založenej na múdrosti, sile a kráse.

Odpoveď Cirkvi

Katolícka Cirkev však od počiatku odmietala toto hnutie, ako nezlučiteľné s kresťanskou vierou. Viedli ju k tomu mnohé praktické i doktrinálne dôvody. Neodsudzovala slobodomurárstvo len pre jeho podvratnú činnosť, ale od prvých pápežských dokumentov, dotýkajúcich sa tohto problému, a zvlášť encykliky „Humanum Genus" Leva XIII. (z 20. apríla 1884), Magistérium Cirkvi odmietlo v slobodomurárstve filozofické myšlienky a morálne chápanie, ktoré nie sú v zhode s katolíckou náukou. Pre Leva XIII. sa tieto myšlienky v podstate niesli v racionalistickom naturalizme, ktorý inšpiroval plány a činnosť proti Cirkvi. Vo svojom Liste k talianskemu ľudu „Custodi" (z 8. decembra 1882) Lev XIII. napísal: „Uvedomme si, že kresťanstvo a slobodomurárstvo sú podstatne nezmieriteľné, takže zapísať sa do jednej znamená oddeliť sa od druhej". Za členstvo v slobodomurárskych lóžach v čase sv. Maximiliána hrozila katolíkom exkomunikácia z Cirkvi. V súčasnosti je slobodomurárske hnutie mocnou politickou silou v anglosaských krajinách a vo Francúzsku. Pôsobí tiež na Slovensku i v Čechách.

Mladý rehoľník a mocní tohto sveta

K myšlienke založenia Rytierstva Nepoškvrnenej priviedla mladého rehoľníka skúsenosť v hlavnom meste kresťanstva z roku 1917. Pri oslavách Giordana Bruna sa totiž Rímski slobodomurári neštítili vyvesiť čiernu zástavu s vyobrazením svätého Michala Archanjela pod nohami Lucifera priamo pod Vatikánskymi oknami. Na transparentoch okoloidúci ľudia čítali urážlivé heslo: „Satan bude pánom vo Vatikáne a pápež mu bude robiť Švajčiara!“

Slobodomurárske hnutie bojovalo za slobodu človeka mocnou protikatolíckou kampaňou plnou nenávisti na všetkých frontoch politického i kultúrneho života.

Takýto útlak, urážky a ponižujúce gestá niesol mladý rehoľník veľmi ťažko. Jeho búrlivá povaha ho nútila začať bojovať v mene tých, ktorí milujú Boha a Cirkev. Napriek tomu vždy veril v to, čo často aj opakoval: „Len láska je tvorivá!“ V tejto atmosfére vzniká v minoritskom ráde hnutie, nárokujúce si právom svoj názov: Rytierstvo Nepoškvrnenej.

Zmenil sa postoj Cirkvi?
Katolícka Cirkev naďalej trvá na tom, že príslušnosť k lóžam je nezlučiteľná s katolíckou vierou. Len Ježiš Kristus je totiž Učiteľom Pravdy a len v ňom môžu kresťania nájsť svetlo a silu, aby žili podľa Božích plánov, pracujúc na skutočnom dobre svojich bratov. Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z roku 1984 tiež tvrdí, že vstúpenie do slobodomurárskych združení „zostáva v Cirkvi naďalej zakázané" a veriaci, ktorí tam vstúpili „sú v stave ťažkého hriechu a nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu".