Očistec - dostaňte nás odtiaľto!
Svätý Gerard, rodičom čo nechceli odpustiť povedal. Tak počúvajte Boží rozsudok: váš (zabitý) syn je v očistci a bude tam tak dlho, dokiaľ sa nevzdáte nenávisti a NEODPUSTÍTE! A čo sa týka vás, nechcite vedieť, aký strašný trest vás stihne, ak neodpustíte! Svätý Gerardweebly.com
Panna Mária poukazuje na existenciu očistca a pekla, na ktorú veľa katolíkov zabúda. Panna Mária sa vyjadrila jednoznačne – veľa duší bude musieť v očistci čakať až do konca sveta. V pekle nachádza mnoho duší, ktoré zomreli iba s jedným smrteľným hriechom vo svojom svedomí.
Panna Mária odpovedala deťom na otázky, či pôjdu do neba. Lucia sa pýta: „Prídem aj ja do neba?” Panna Mária: „Áno.” Lucia: „A Hyacinta?„Aj ona. Aj František? Aj on; ale bude sa musieť pomodliť ešte veľa ružencov.”
Lucia sa opýtala, či sú v nebi jej dve priateľky, ktoré nedávno zomreli. Panna Mária odpovedala, že Mária das Neves je v nebi, ale Amália (Mala asi 17 rokov) bude do konca sveta v očistci (zrejme pre hriechy tela)
(porovnaj: Deti v pekle)
NEBO - PEKLO - OČISTEC
Ak človek do smrti zotrvá v hriechu, to peklo pokračuje naveky. Vicka v Medzugorii videla pekné mladé dievča, ktoré sa hodilo do ohňa, a keď vyšla z tohto ohňa, bola ako monštrum. Úplne zmenená nenávisťou, rúhaním. Vyzerala ako netvor.
Niektorí sa rozhodnú robiť všetko proti Bohu. Tým začnú peklo vo vlastnom srdci. Ak človek do smrti zotrvá v hriechu, má v srdci peklo, a po smrti to peklo pokračuje naveky.
Boh nenúti, dal nám slobodnú vôľu, a každý sa životom rozhodne, kam po smrti pôjde. Peklo je jediným miestom, kde nie je Boh.
Očistec: Tí, ktorí idú do očistca sú tí, ktorí hrešili na Zemi a nekonali pokánie. Keď som chorý a trpím, a ponúknem svoje utrpenie ako obetu, skráti to čas v očistci. Pretože toto obetované utrpenie bude pre mňa očistcom.
Každý z nás je povolaný ku svätosti. Zástavka v očistci nie je povinná. Každý je povolaný, aby išiel priamo do neba. Ak mi niekto ublížil, zle rozprával a v tichosti svoje utrpenie – skrátim alebo obídem očistec.
Očistci je strašná tma, akoby sivý oblak. Kvôli nemu nebolo možné vidieť ľudí v očistci, ale bolo počuť ich náreky bolesti. Neskutočne trpeli. Keď nevyužili príležitosť a možnosť očisty na Zemi, musia sa očistiť od hriechov a ich následkov v očistci.
Očistec má rôzne úrovne. Jedna úroveň má veľmi blízko k nebu a je pre tých, ktorí sú hodní ísť čoskoro do neba. Posledná je na dne očistca, je veľmi blízko pekla a ich utrpenie je veľmi blízke utrpeniu v pekle.
Našou modlitbou za duše v očistci meníme ich úroveň a dvíhame ich na úroveň, ktorá je bližšie k nebu. Získame tým nových orodovníkov, ktorí sa na oplátku budú modliť a orodovať za nás. Deň, kedy naša Pani zachraňuje najviac duší z očistca, sú Vianoce.
Väčšina duší ide do očistca. Veľmi malý počet ide priamo do neba a mnoho duší ide do pekla.
Keď skončení nebeských vízii sa vizionári ocitli v izbe. Boli preč 20 min. Jakov zbadal cez dvere svoju mamu, ktorá plakala pod stromom a rozbehol sa k nej: „Mama, mama, hádaj čo! Boli sme v nebi, videli sme nebo!“
Ona plakala: „Nie, neverím! To nie je možné!“ Ale potom vyšla aj Vicka a povedala: „Je to pravda, ja som tam bola s ním. Boli sme v nebi!“ A rozpovedala celý príbeh.
Mnoho ľudí si myslí, že po smrti nič neexistuje. Je to veľký omyl, pretože po smrti existuje večnosť. Raz pútnik položil Vicke otázku: „Môžeš sa spýtať našej Pani, či existuje reinkarnácia po smrti?“
Naša Pani povedala: „Nie, drahé deti, reinkarnácia neexistuje. Po smrti existuje večnosť, je obrovský omyl učiť ľudí, že po smrti sa môžeme na Zemi narodiť ešte niekoľko krát. Je to omyl.“
Nebo: ľudia vyzerali na 30 rokov a boli oblečení v troch rôznych nebeských farbách, ktoré na zemi nepoznáme. Približne žltá, sivá a červená. Ľudia boli šťastní, spievali, videli s nimi malých anjelov. Nič im nechýbalo, vyžarovalo z nich toľko šťastia, že si to ani nedokážeme predstaviť. Na tomto svete máme kríž, predstávy túžob, ktoré sa nikdy nenaplnia, ale v nebi nie je smútkok, sú úplne naplnení. Boh stvoril naše srdcia tak, aby boli schopné pojať Jeho samého. My sme chrámom živého Boha! Takže naše srdce je obrovské!
- Svätá Panna Mária najľahšia, najkratšia, najistejšia cesta k Ježišovi. M. Tressa
- Mariánske zjavenia – Fatima
- Zázrak pátra Pia - mŕtvy brat Daniel po jeho modlitbách ožil a vyrozprával realitu očistca
- OčISTEC / PURGATORY
- Svata Katarina Janovska / ocistec
- ZA AKÉ HRIECHY PIKAJÚ DUŠE V OČISTCI?
Svätá Katarína Janovská – o očistci - V hlbokej bolesti zvolala: Ó, láska moja, už nikdy viac svet a už žiaden hriech! sv. Peter Damien hovorí, že jeho sestra zostala niekoľko rokov v očistci, pretože počúvala zlú pieseň pre trochou potešenia. (Pápež zrušil popový koncert vo Vatikáne, preto, hudba tohto druhu musí byť zásadne vylúčená z Cirkvi ! porovnaj: Hudba a liturgia :: Ježiš Mária)
Mária Columba Schonathová (1787) v zjavením zakúsila, že istá rehol'ná sestra v očistci trpí veľkým smädom, pretože počas života zvykla jesť so žiadostivosťou a s Chvatom(obžerstvo)
Stigrnatizovaná Anna Schäfferová (1925) z bavorského Mindelstettenu videla v extáze dievča, ktoré malo okolo hlavy svetlú žiaru. Dievčina jej oznámila, že na zemi patrila k vysokej šl'achte a teraz pyká za to, že bola pyšná na svoje krásne zuby. Zobrala pravú ruku stigmatizovanej a držala ju pred ústami, aby pocítila, akou velkou horúčavou musí trpieť. Anna Schäfferová dodáva: Z jej zubov vychádzala taká veľká pál'ava, že som si myslela, že sa mi spália kosti na ruke.
Inokedy videla dušu istej vznešenej dámy z Paríža v podobe veľkej odpornej svine, ktorá sa váľala v bahne. Táto dáma viedla nezriadený život a jej vinou vo veľkej francúzskej revolúcii veľa kňazov prišlo o život. Pretože bola ctiteľkou svätej Margity, bola duša na príhovor tejto svätej Bohom omilostená. Predsa však nesmie až do konca sveta vyjsť z tejto stoky, bude klopať na brány neba, a nikto jej neotvorí kým si neodpyká trest.
Pyšná na svoju krásu - Márii Anne Lindmayrovej sa zjavila istá zosnulá rehoľníčka hrozne znetvorená, ako keby jej dravý vták rozožral tvár. Počas života bola táto rehol'níčka pyšná na svoju krásu. Ďalšia osoba, ktorá počas svojho života rada pozerala na nemravné obrazy, sa jej zjavila s neobyčajne boľavými očami.
odhaľovala svoje telo, šaty s hlbokým výstrihom
16. decembra1704 sa jej ukázala grófka Sternbergová, ktorá veľmi trpela, pretože počas života ľahkomysel'ne odhaľovala svoje telo, nosiac šaty s hlbokým výstrihom
Vyzerala veľmi zostarnuto, bola veľmi smutná a hovorila: „Ešte dlho nevojdem do domu. “ Tým naznačovala dĺžku trestu v očistci.
14. decembra 1712 sa jej zjavila istá laická spolusestra s veľmi opuchnutou rukou, ktorá bola celá Spálená. Povedala, že si veľmi zakladala na pekných
rukách a rada sa vyhýbala ťažkým prácam, prenechávajúc ich spolusestrám. Za svoju lenivosť a nechuť k práci bola v očistci tvrdo potrestaná.
Niektorí musia trpieť v očistci toľko rokov, koľko viedli hriešny život. Blahoslavená Anna Mária Taigi (1837) z Ríma videla v očistci slávneho grófa. Tento gróf viedol spočiatku bujarý život, vyhľadávajúc neustále rozptýlenie a zábavu, neskôr sa však polepšil. Musel presne toľko rokov trpieť v očistci,
koľko ich prehýril na zemi
Inokedy sa Márii Anne Lindmayrovej zjavil v kaplnke Matky Božej v Kostole svätého Michala v Mníchove mŕtvy muž s pohárom vína v ruke, čím dal najavo, ako počas svojho života hrešil. Nariekal, že zomrel vo veľmi mladom veku a nemiernym pitím vína si svoj život skrátil o 40 rokov. Preto musel ešte 40 rokov trpieť v očistci. Mária Anna sa mu pokúsila pomôcť konaním 40-dňového pokánia a na základe toho, ako jej to bolo neskôr zjavené, ho v priebehu svojho pokánia vyslobodila z očistca.
Mária Anna Lindmayrová zasa videla v očistci známeho muzikanta, ktorý veľa pil. Zjavil sa jej v podobe ropuchy a hovoril, že sa jej musel preto takto
ukázať, lebo sa rád zdržiaval na vlhkých a bahnistých miestach. Musel teda trpiet' o toľko viac, o koľko si pitím skrátil život.
Kráľný arcibiskup svätý Severinus sa po svojej smrti zjavil jednému zo svojich priateľov a povedal mu, že bol v očistci za to, že odložil večer modlitby, ktoré mal povedať ráno.
Kňazi budú v očistci prísnejšie potrestaní Klára Moesová vysvetľuje, že kňazi trpia V očistci zvyčajne dlhšími a ťažšími trestami ako laici, pretože im bolo daných viac milosti a viac poznania. Často trpia i pre cudzie previnenia ľudí, ktorí im boli zverení. „Vrchný pastier kresťanstva je prísne trestaný hoci aj za najmenšie chyby. Okrem toho som uvidela jedného vysokopostaveného cirkevného hodnostára, ktorý prevel'mi trpel v očistci, pretože nepokl'akol s patričnou úctou pred Najsvätejšou Sviatosťou.
Dominikánovi Heinrichovi Susovi (1365), ktorý mal mnoho zjavení, vyjavil Boh okrem iného aj toto: „Sú ľudia, ktorí Boha tak rozhnevalí, že musia byť v očistci až do súdneho dňa a nemôžu rozpoznať; či sa nachádzajú v pekle alebo v očistci. Sú to bezbožní hriešnicí, ktorí pokánie odkladali až na koniec života a pred smrťou sa im preto dostalo len málo I'útosti.
Aké roky očisty budú pre tých kresťanov, ktorí nemajú žiaden problém , aby vynechali svoje modlitby na ospravedlnenie, že musia robiť nejakú naliehavú prácu! Ak naozaj chceme byť zachránený, mali by sme sa vyhnúť malým chybám, ako aj veľkým chybám, keďže odlúčenie od Boha je tak strašné, že trápi všetky tieto úbohé duše! Ách, ako trpíme! kričia k nám.
Preto drahý začnime žiť život neba tu na zemi. Pozývame vás k modlitbe novény od 1. do 8. novembra za duše v očistci.
Sv. Ruženec je po svätej omši najúčinnejším prostriedkom, ako môžeme dušiam v očistci pomáhať (aj za obrátenie hriešnikov). Obetovanie svätej omše a Modlitbou ruženca sa denne vyslobodzuje mnoho duší, ktoré by inak museli ešte dlho trpieť.Tiež krížová cesta prináša veľkú úľavu, Almužny, pôst, dobré skutky, atď.
Je potrebné pochopiť, že Boh čaká a znáša nás: ale nebude čakať a znášať urážky navždy.
Svätý Gregor rozprával , že istý pätročný chlapček bol poslaný do pekla, keď zaklial.
Viac tu: Deti v pekle :: Ježiš Mária
Viac tu: Svata Katarina Janovska / ocistec
10 krokov ako zničiť kresťanstvo - Alice Bailey :: Ježiš Mária
1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a Vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky:
sv. spoveď (krátko predtým alebo potom)
sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň)
modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas' a Sláva).
Okrem toho je potrebné vo všeobecnosti vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, a to aj všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ostatné podmienky.
Viac tu: Očistec :: Ježiš Mária
Viac tu: Svata Katarina Janovska / ocistec
Viac tu: Jeden deň v očistci :: Ježiš Mária
Viac tu: SPOVEĎ JE POTREBNÁ :: Ježiš Mária
---
Chceš sa dozvedieť viac o škapuliari?
Tento článok, ti k tomu pomôže. Výsady Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Každý, kto nábožne nosí škapuliar a zachováva čistotu podľa stavu, , a kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň, ako to prisľúbila Panna Mária a bude vyslobodený z očistca v prvú sobotu po svojej smrti.
Výsady Bratstva Panny Márie Škapuliarskej
1. Kto nosí škapuliar, a kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň, ako to prisľúbila Panna Mária.
2. Ten, kto nosí škapuliar, si ako ctiteľ Božej Matky zabezpečuje jej ochranu pre dušu i telo v tomto živote a mimoriadnu pomoc v hodine smrti.
3. Každý, kto nábožne nosí škapuliar a zachováva čistotu podľa stavu, bude vyslobodený z očistca v prvú sobotu po svojej smrti.
4. Tí, ktorí nosia škapuliar sú duchovne spojení s karmelitánskym rádom a majú účasť na jeho duchovných dobrách v živote i po smrti, ako sú sv. omše, sv. prijímania, sebazaprenia, modlitby, pôsty a pod.
Škapuliar | Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dechtice
Desivá smrť nekajúceho bez sv. spovede, svätá Terezia z Avily. Zomrela istá osoba, o ktorej som sa neskôr dozvedela, že žila dlhý čas veľmi hriešne. Keď na pohrebe bolo mŕtveho telo spustené do hrobu, videla som množstvo, diablov, ktorí už na neho v hrobe čakali. Myslela na to, čo asi urobili démoni s dušou nebožtíka, keď tak veľmi týrali jeho telo.
Náramné ma vydesilo toto videnie, neskôr som sa dozvedela, že sa jedna o dušu ktorá žila dlhý čas veľmi hriešne. Posledne dva roky tá duša bola veľmi chorá, a zdalo sa že sa polepšila. Ale duša zomrela nekajúcne, bez svätej spovede. Nemusela tá duša prísť do večného zatratenia, Boh dopustil, že tá choroba bola ešte posledná šanca na jeho obrátenie.
Čo nasledovalo ďalej? počas prípravy k pohrebu som videla množstvo diablov, ktorí týrali jeho telo, ako hračku. Týrali ho, s veľkými vidlami, hádzali s ním sem a tam. Ľudia nič netušili o stave tej duše. Naplnila ma hrôza, keď som videla, ako ho nesú k hrobu s veľkými poctami, mysliac si že aký bol dobrý človek. Myslela som na Božiu dobrotu, a skrývala som stav tej duše.
Toto videnie ma rozdrtilo. Počas obradu som nevidela žiadneho diabla, avšak keď bola mŕtvola spustená do hrobu, videla som nespočetné množstvo diablov, ktorí neho už v jame čakali. Bola som takmer bez seba, s veľkou námahou som pred ľudmi skrývala tu hrôzu čo som videla.
Pomyslela som si, keď už tak týrali jeho telo, čo urobili démoni s jeho dušou?
Kiežby sa páčilo Bohu, aby duše žijúci v ťažkom hriechu uvideli tú strašnú hrôzu, ktorú som videla! Myslím, že by sa hneď obrátili k Bohu. Z toho som sa poučila, koľko dlžím Bohu, a z akého zla ma Boh oslobodil.
Ten strach zostal vo mne až do tej doby, pokiaľ som o tom nehovorila so spovedníkom. Chvejem sa strachom, keď si na to spomeniem. Svätá Terezia z Avily
Mnoho svätých duší z očistca prišlo navštíviť svätú Margitu z Cortony a požiadať ju o pomoc. Margita bola veľmi krásna a od veku 16 do 26 rokov bola šľachticovou milenkou. No neskôr sa odovzdala pokániu za hriechy svojej mladosti a stala sa veľkou kajúcnicou.
Po smrti šľachtica, v roku 1273, začala viesť život modlitby a umŕtvovania. Raz sa jej zjavili dvaja mŕtvi obchodníci. Oznámili, že zomreli náhle - na ceste ich zavraždili banditi. Nariekali pred Margitou, že nemali ani možnosť ísť na spoveď ani prijať rozhrešenie. Boli však schopní oľutovať svoje hriechy: „Z milosrdenstva nášho Božského Spasiteľa a Jeho Svätej Matky sme mali čas urobiť úkon dokonalej ľútosti a boli sme zachránení.“
Obchodníci sa trpko sťažovali, „naše muky v očistci sú hrozné“ a priznali, že v honbe za bohatstvom sa dopustili „mnohých nespravodlivostí“. Oznámili Margite, že kým nebude ľuďom vyplatená istá suma peňazí, budú v očistci veľmi trpieť. Nedostanú žiadnu úľavu, kým ľudia, ktorých okradli, nebudú plne odškodnení. Margitu poprosili, aby šla nájsť ich príbuzných a požiadala ich, aby v ich mene peniaze vyplatili. Keď podali Margite informácie o svojich žijúcich rodinných príslušníkoch, zmizli.
Margita sa postarala o to, aby ich rodina bola informovaná o ich ťažkej situácii v očistci a o tom, prečo trpia.
Mnohí z nás nie sú v situácii, že podvádzajú ľudí. Ale všetci si musíme uvedomiť, že obchodníci boli zachránení pred peklom, pretože urobili dokonalú ľútosť.
Smrť môže prísť kedykoľvek a my musíme byť pripravení kedykoľvek spraviť úkon dokonalej ľútosti. Môžeme sa teraz modliť – kým máme čas – aby to bola „dokonalá“ ľútosť, čo znamená, že nás najviac mrzí, že naše hriechy urazili Boha. Zdá sa, ako keby obchodníci ponúkli svoj úkon dokonalej ľútosti tesne predtým, ako ich zavraždili. Nikto z nás si takú smrť neželá, no rovnako ako oni, môžeme mať len pár sekúnd na to, aby sme si vzbudili nasledovné:
ĽÚTOSŤ
Ó, môj Bože, zo srdca ľutujem,
že som Ťa urazil
a nenávidím všetky svoje hriechy.
Nielen pre Tvoje spravodlivé tresty,
ale najmä preto, že som urazil Teba, môj Bože,
ktorý si všetko dobro a zasluhuješ si všetku moju lásku.
Dávam si pevné predsavzatie viac nehrešiť
a vyhýbať sa blízkej príležitosti k hriechu.
Amen
~
Sv. Leonard z Porto Maurizio - Zastavte sa a poobzerajte sa dookola. Môj synu, ak si zatratený, môžeš za to viniť len sám seba: Tvoje zatratenie pochádza od teba. Pozdvihni svoj zrak a uvidíš všetky milosti, ktorými som ťa obohatil, aby som ti zabezpečil večnú spásu a pokojný život na zemi.
istá mníška z Francúzska, ktorá zomrela 22. februára 1871 vo veku 36 rokov 1873 sa začala objavovať z očistca jednej mníške vo svojom kláštore, menom M. de LC (meno zostalo v rukopise anonymné, aby sa chránila identita mníšok, keďže rukopis bol publikovaný, kým mníška ešte žila, rukopis o očistci“, ktorú vydala The Reparation Society of Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, Inc., 2002:
Vo veľkom očistci je niekoľko stupňov. V tom najnižšom a najbolestivejšom je to ako dočasné peklo a tu sú hriešnici, ktorí počas života spáchali hrozné zločiny a ktorých smrť ich v tomto stave prekvapila. Bol takmer zázrak, že boli zachránení a často modlitbami svätých rodičov alebo iných zbožných osôb. Niekedy sa ani nestihli vyznať zo svojich hriechov a svet si myslel, že sú zatratení, ale Boh, ktorého milosrdenstvo je nekonečné, im dal v okamihu smrti ľútosť potrebnú na ich spásu pre jeden alebo viacero dobrých skutkov, ktoré vykonali. počas života. Pre takéto duše je Očistec hrozný. Je to skutočné peklo s tým rozdielom, že v pekle preklínajú Boha, zatiaľ čo my Ho dobrorečíme a ďakujeme mu za to, že nás zachránil.
Vedľa nich prichádzajú duše, ktoré aj keď nespáchali veľké zločiny ako ostatné, boli Bohu ľahostajné. Nesplnili si veľkonočné povinnosti a obrátili sa aj na prahu smrti. Mnohí nemohli prijať sväté prijímanie. Dlhé roky ľahostajnosti sú v očistci. Trpia neslýchanými bolesťami a sú opustení buď bez modlitieb, alebo ak sú za ne vyslovené, nie je im dovolené mať z nich úžitok. V tomto štádiu očistca sú rehoľníci oboch pohlaví, ktorí boli vlažní, zanedbávajú svoje povinnosti, ľahostajní voči Ježišovi, aj kňazi, ktorí svoju posvätnú službu nevykonávali s úctou k Zvrchovanému Veličenstvu a ktorí nevštepovali lásku Boh sa dostatočne do duší zveril do ich starostlivosti. Bol som v tomto štádiu očistca.
V druhom očistci sú duše tých, ktorí zomreli so všednými hriechmi, ktoré neboli pred smrťou úplne odčinené, alebo so smrteľnými hriechmi, ktoré boli odpustené, ale za ktoré nepriniesli úplné zadosťučinenie Božskej spravodlivosti. V tejto časti očistca sú tiež rôzne stupne podľa zásluh každej duše.
Očistec zasvätených duší alebo tých, ktorí dostali hojnejšie milosti, je teda dlhší a oveľa bolestnejší ako očistec obyčajných ľudí vo svete.
Nakoniec je tu Očistec túžby, ktorý sa nazýva Prah. Málokto tomu unikne. Aby sme sa tomu úplne vyhli, musíme vrúcne túžiť po nebi a po vízii Boha. To je vzácne, vzácnejšie, ako si ľudia myslia, pretože aj zbožní ľudia sa Boha boja, a preto nemajú dostatočne silnú túžbu ísť do neba. Tento očistec má svoje veľmi bolestivé mučeníctvo ako ostatné. Zbavenie pohľadu na nášho milujúceho Ježiša pridáva k intenzívnemu utrpeniu.“
Ďalšie vysvetlenie úrovní v očistci z tej istej knihy:
Retreat, august 1878: „Veľkí hriešnici, ktorí boli ľahostajní voči Bohu, a rehoľníci, ktorí neboli tým, čím by mali byť, sú v najnižšom stupni očistca. Kým sú tam [v najnižších sférach očistca], modlitby obetované za nich sa na nich nevzťahujú. Pretože počas svojho života ignorovali Boha, On ich teraz necháva opustených [bez pomoci modlitieb druhých], aby si mohli napraviť svoje zanedbané a bezcenné životy. Zatiaľ čo na zemi si človek skutočne nedokáže predstaviť alebo predstaviť, čo Boh skutočne je, ale my (v očistci) Ho poznáme a chápeme, aký je, pretože naše duše sú oslobodené od všetkých väzieb, ktoré ich spútavali a bránili im uvedomiť si svätosť a majestát. Boha a Jeho veľkého milosrdenstva. Sme mučeníci, pohltení akoby láskou. Neodolateľná sila nás ťahá k Bohu, ktorý je naším stredobodom, no zároveň nás iná sila tlačí späť na miesto zmierenia.
Sme v stave, keď nie sme schopní uspokojiť svoje túžby. Ó, aké je to utrpenie, ale túžime po tom a nie je tu žiadne reptanie proti Bohu. Túžime len po tom, čo chce Boh. Vy na zemi však nemôžete pochopiť, čo musíme znášať. Veľmi sa mi uľavilo, keďže už nie som v ohni. Teraz mám len neukojiteľnú túžbu vidieť Boha, utrpenie skutočne dosť kruté, ale cítim, že koniec môjho vyhnanstva sa blíži a že čoskoro opustím toto miesto, kde celým srdcom túžim po Bohu. Viem to dobre, cítim sa pokojnejšie, ale nemôžem vám povedať deň ani hodinu môjho prepustenia. Len Boh to vie. Je možné, že ešte veľa rokov túžim po Nebi. Pokračujte v modlitbe; Odplatím ti to neskôr, aj keď sa teraz za teba veľmi veľa modlím."
Prečo sa za vás modlím s menšou vrúcnosťou ako za iných a často vás zabúdam odporúčať?
Netrápte sa tým. Je to pre mňa trest.
Aj keby ste sa viac modlili, nemalo by sa mi tým viac uľaviť. Boh to tak chce. Ak chce, aby ste sa viac modlili, bude vás k tomu inšpirovať. Ešte raz opakujem, nebojte sa o mňa. Nikdy ma neuvidíš v mojom utrpení. Neskôr, keď bude vaša duša silnejšia, uvidíte duše v očistci a veľmi hrozné, ale nech vás to nevystraší. Boh ti potom dá potrebnú odvahu a všetko, čo potrebuješ na uskutočnenie Jeho svätej vôle.
Nie je to trest?
Nie, určite nie, som tu pre svoju úľavu a pre vaše posvätenie. Keby ste dali trochu viac pozornosti tomu, čo hovorím.
To je pravda, ale tieto udalosti sú také výnimočné, že neviem, čo si o nich myslieť; nie je to bežné počuť vás týmto spôsobom.
Dobre chápem vaše ťažkosti a som si vedomý vášho utrpenia z tohto dôvodu. Ak si to však Boh želá a mne sa to uľaví, budeš mať so mnou súcit, však? Keď ma prepustia, uvidíte, že pre vás urobím oveľa viac, ako ste kedy urobili pre mňa. Už sa za teba veľa modlím.
Kde je sestra --?
V najnižšom očistci, kde nedostáva žiadny úžitok z niečích modlitieb. Boh je často nespokojný, ak sa dá takto hovoriť, keď mnohí rehoľníci zomierajú, pretože povolal tieto duše k sebe, aby Mu verne slúžili na zemi a vo chvíli smrti išli priamo do neba, ale pre ich nevernosť , musia zostať dlho v očistci – oveľa dlhšie ako ľudia na svete, ktorí toľko milostí nemali.
1879, ústup v septembri. Svätého Michala vidíme tak, ako vidíme anjelov. Nemá telo. Prichádza, aby získal duše, ktoré dokončili svoju očistu. Je to on, kto ich vedie do Neba. Je medzi Serafínmi, ako povedal Monsignor. Je najvyšším anjelom v Nebi. Naši strážni anjeli nás prichádzajú vidieť, ale sv. Michael je oveľa krajší ako oni. Čo sa týka Presvätej Bohorodičky, vidíme ju v tele. Na svoje sviatky prichádza do očistca a s mnohými dušami sa vracia do neba. Kým je s nami, netrpíme. Sprevádza ju svätý Michal. Keď príde sám, trpíme ako obvykle. Keď som vám hovoril o veľkom a druhom očistci, chcel som sa vám pokúsiť vysvetliť, že v očistci sú rôzne štádiá. Preto nazývam to štádium očistca „veľké“ alebo „najhoršie“, kde sú najvinnejšie duše a kde som zostal dva roky bez toho, aby som mohol dať najavo, aké muky som trpel. V tom roku, keď si ma počul stonať, keď som sa ti začal prihovárať, bol som stále na tom istom mieste.
V druhom očistci, ktorý je stále očistcom, ale veľmi odlišným od prvého, človek trpí veľmi veľa, ale menej ako na veľkom mieste zmierenia. Potom je tu tretie štádium, ktorým je Očistec túžby, kde nie je oheň. Duše, ktoré dostatočne vrúcne netúžili po nebi, ktoré dostatočne nemilovali Boha, sú tam. V tejto chvíli som tam. Ďalej, v týchto troch častiach očistca existuje mnoho stupňov variácií. Postupne, ako sa duša očisťuje, jej utrpenie sa mení.
Niekedy mi hovoríš, že zdokonaľovanie duše je dlhý proces a tiež sa čuduješ, že po toľkých modlitbách som tak dlho zbavený pohľadu na Boha. Žiaľ, zdokonalenie duše netrvá v očistci o nič menej času ako na zemi. Je množstvo duší, ale je ich veľmi málo, ktoré majú len niekoľko všedných hriechov na odpykanie. Títo v očistci dlho nezostanú. Niekoľko dobre vyslovených modlitieb, niekoľko obetí ich čoskoro vyslobodí. Ale keď sú tu duše ako ja – a to sú takmer všetky, ktorých životy boli také prázdne a ktoré venovali malú alebo žiadnu pozornosť svojej spáse – potom celý ich život musí začať odznova na tomto mieste zmierenia. Duša sa musí zdokonaliť a milovať a túžiť po Tom, ktorého na zemi dostatočne nemilovala. To je dôvod, prečo sa vyslobodenie niektorých duší oneskoruje. Boh mi dal veľmi veľkú milosť, keď mi dovolil prosiť o modlitby. Nezaslúžil som si to, ale bez toho by som zostal ako väčšina z tých, ktorí sú tu, ešte roky a roky.“
Nesmierna sila omše pre duše v očistci
Ďalej z vynikajúcej knihy „Purgatory – Explained by the Lives and Legends of the Saints“ od otca FX Schouppeho, SJ, Tan Books, 1986 čítame nasledujúce správy, ktoré zdôrazňujú silu a dôležitosť obetovania svätých omší za zosnulých. Nasleduje úprimné svedectvo od osoby, ktorá zažila niekoľko návštev duše v očistci, a preto poskytuje podrobnú a úprimnú výpoveď očitého svedka s ohľadom na fakty:
13. októbra 1849 zomrel vo veku päťdesiatich rokov - dve, vo farnosti Ardoye vo Flámsku, žena menom Eugenie Van de Kerckove, ktorej manžel John Wybo bol farmár. Bola to zbožná a dobročinná žena, ktorá štedro dávala na charitu úmerne svojim prostriedkom. Až do konca svojho života mala veľkú úctu k Panne Márii a každý týždeň v piatok a sobotu sa na jej počesť zdržiavala mäsa. Hoci jej správanie nebolo bez určitých chýb, inak viedla príkladný a poučný život.
Eugenie mala slúžku menom Barbara Vennecke vo veku dvadsaťosem rokov, ktorá bola známa ako cnostné a oddané dievča a ktorá pomáhala svojej pani v poslednej chorobe, a po Eugeninej smrti naďalej slúžila svojmu pánovi Johnovi Wybovi. vdovec po Eugenii.
Asi tri týždne po smrti sa zosnulá zjavila svojmu služobníkovi za okolností, ktoré teraz popíšeme. Bolo to uprostred noci; Barbara tvrdo spala, keď počula, ako sa trikrát zreteľne volá jej menom. S trhnutím sa zobudila a uvidela pred sebou Eugenie, ktorá sedela na kraji postele, oblečená v pracovných šatách, ktoré pozostávali zo sukne a krátkeho saka. Pri tomto pozoruhodnom pohľade sa Barbary zmocnil úžas. Zjavenie k nej prehovorilo: „Barbara," povedala a jednoducho vyslovila svoje meno. „Po čom túžiš, Eugenie?" odpovedal sluha.
Sila omše pre duše v očistci
"Prosím, vezmite si," povedala pani, "malé hrable, ktoré som vám často hovorila, aby ste ich postavili na svoje miesto; rozmiešajte hromadu piesku v izbičke; viete, na ktoré hovorím. Nájdete tam 500 frankov; použite aby sa odslúžili omše, dva franky za každú omšu na môj úmysel, lebo stále trpím." "Urobím tak, Eugenie," odpovedala Barbara a v tom istom momente zjavenie zmizlo. Po chvíli opäť zaspala a pokojne si oddýchla až do rána:
Keď sa Barbara prebudila, myslela si, že to bol možno len sen, ale predsa. tak hlboko na ňu zapôsobilo, bola tak bdelá, videla svoju starú milenku v takej výraznej podobe, tak plnej života a zo svojich pier dostala také presné pokyny, že si nemohla pomôcť povedať: „Toto nemohlo byť sen, videl som svoju milenku osobne, a ona sa mi určite prihovorila.
Okamžite preto išla, vzala hrable podľa pokynov, zamiešala piesok a vytiahla kabelku s päťsto frankami.
Za takýchto zvláštnych a mimoriadnych okolností si dobré dievča myslelo, že je jej povinnosťou požiadať o radu svojho pastora predtým, ako minie 500 frankov na omše, a išlo mu vyrozprávať všetko, čo sa stalo. Ctihodný abbé R., vtedajší farár v Ardoye, odpovedal, že omše, o ktoré požiadala zosnulá duša, sa musia bezpodmienečne sláviť, ale aby bolo možné disponovať sumou peňazí, je potrebný súhlas manžela Johna Wyba. odkedy sa peniaze našli v jeho dome. Títo ochotne súhlasili s tým, aby sa peniaze použili na taký svätý účel, a omše sa slávili, pričom za každú omšu dostali dva franky.
Upozorňujeme na okolnosť omšových darov, pretože to zodpovedalo zbožnému zvyku sv. zosnulý. Poplatok za omšu stanovený v tom čase diecézou bol jeden a pol franku, ale počas jej života Eugenie vďaka ohľaduplnosti a dobročinnosti pre duchovenstvo, z ktorých mnohí boli dosť chudobní, dala vždy dva franky za každú omšu, ktorú urobila. ponuky pre. A tak ďalšia 1/2 úprimnej omšovej obete, ktorú bežne predkladala, bola skutkom dobročinnosti a dodatočnou finančnou podporou pre kňazov, ktorí ich celebrovali.
Dva mesiace po prvom zjavení, keď sa na Eugenine úmysly stále slúžili omše, bola Barbara v noci opäť prebudená. Tentokrát bola jej komnata osvetlená jasným svetlom a jej milenka sa pred ňou objavila so žiarivým úsmevom, krásneho a sviežeho vzhľadu ako za čias mladosti, a bola odetá v rúchu oslnivej belosti – „Barbara,“ povedala. povedal jasným hlasom: Ďakujem ti, lebo som teraz vyslobodený z miesta očistenia. Po týchto slovách zmizla a v komore sa stala tma ako predtým.
Sluha, ohromený tým, čo práve videla, bol plný radosti a čoskoro rozšírila pozoruhodný príbeh o meste každému. Toto zjavenie urobilo na jej myseľ najživší dojem a dodnes si naň uchováva tú najútešnejšiu spomienku. Práve od nej máme tieto podrobnosti vďaka priazni ctihodného abbého L., ktorý bol v Ardoye kurátorom, keď sa tieto skutočnosti stali.
Toto je len jeden z mnohých príbehov o sile a účinnosti svätej omše, v ktorej sa sám Boží Syn obetuje na oltári na odpustenie našich hriechov, pretože je faktom, že zo všetkého, čo môžeme urobiť, v prospech duší v očistci nie je nič mocnejšie a vzácnejšie ako obetovanie nášho Božského Spasiteľa na oltár. Okrem toho, že ide o výslovnú náuku Cirkvi, ako sa prejavuje na jej konciloch, existuje mnoho zázračných faktov, riadne overených, ktoré v tomto bode nedávajú priestor na pochybnosti.
Na dôkaz toho teraz uvádzame ďalšiu príhodu, o ktorej hovorí historik Ferdinand Kastílsky. V rokoch 1324-1327 pôsobili v Kolíne dvaja dominikáni s výnimočným talentom, jedným z nich bol blahoslavený Henrich Suso (1295-1366). Zdieľali rovnaké štúdiá, rovnaký spôsob života a predovšetkým rovnakú túžbu po svätosti, čo ich prinútilo vytvoriť si blízke priateľstvo.
Keď skončili štúdium, keď videli, že sa chystajú oddeliť, aby sa každý vrátil do svojho kláštora, dohodli sa a sľúbili si, že prvému z dvoch, ktorý zomrie, bude druhý celý rok pomáhať. slávenie dvoch omší každý týždeň - v pondelok zádušná omša, ako bolo zvykom, a v piatok pašiová, pokiaľ to rubriky dovoľujú. Sľúbili si, že to urobia, dali si bozk pokoja a odišli z Kolína.
Niekoľko rokov obaja pokračovali v službe Bohu s najúžasnejšou horlivosťou. Rehoľný kňaz, ktorého meno nie je uvedené, bol odvolaný ako prvý a otec Suso túto správu prijal s pocitom rezignácie na Božiu vôľu. Čo sa týka zmluvy, ktorú uzavreli, čas spôsobil, že na ňu zabudol. Veľa sa však za svojho priateľa modlil, uvalil na seba nové pokánie a mnohé iné dobré skutky, no nenapadlo mu slúžiť omše, ktoré sľúbil pred niekoľkými rokmi.
Jedného rána, keď na dôchodku v kaplnke rozjímal, zrazu uvidel, ako sa pred ním objavila duša svojho zosnulého priateľa, ktorý sa naňho díval s nežnosťou a vyčítal mu, že neveril jeho slovu, na ktoré sa mal plným právom spoliehať. s dôverou. Prekvapený blahoslavený Suso ospravedlňoval svoju zábudlivosť rozprávaním o mnohých modlitbách a umŕtvovaniach, ktoré obetoval a stále prinášal za svojho priateľa, ktorého spása mu bola taká drahá ako jeho.
"Je to možné, môj drahý brat?" dodal, "že toľko modlitieb a dobrých skutkov, ktoré som obetoval Bohu, ti nestačí." Je to Krv Ježiša Krista, ktorá je potrebná na uhasenie plameňov, ktorými som pohltený; je to svätá obeta, ktorá ma vyslobodí z týchto hrozných múk. Prosím ťa, aby si dodržal svoje slovo a neodmietol mi to, čo mi spravodlivo dlžíš."
Blahoslavený Suso sa ponáhľal reagovať na výzvu trpiacej duše; skontaktoval sa s čo najväčším počtom kňazov a vyzval ich, aby slúžili omše za jeho priateľov. a aby napravil svoju chybu, odslúžil a nechal celebrovať veľké množstvo omší v ten istý deň. Nasledujúci deň sa s ním na žiadosť otca Susa zjednotili viacerí kňazi v obetovaní svätej obety. zosnulý a niekoľko dní pokračoval vo svojom dobročinnom skutku
Po krátkom čase sa mu znova zjavil kňaz Suso, ale teraz vo veľmi inom stave bol radostný a bol obklopený krásnym svetlom. Ďakujem ti, môj drahý priateľ,“ povedal, „hľa, Krvou môjho Spasiteľa som vyslobodený zo svojho utrpenia. Teraz idem do neba kontemplovať Toho, ktorého sme spolu tak často uctievali pod eucharistickým závojom."
Potom sa blahoslavený Suso klaňal, aby „ďakoval Bohu nekonečného milosrdenstva, pretože teraz viac ako kedykoľvek predtým pochopil neoceniteľnú hodnotu svätej omše. "
zjavenia Eugenie von der Leyen (1867-1929)
pokiaľ ide o svätých a blahoslavených, doteraz sme zdieľali príbehy od sv. Pátra Pia a blahoslaveného Henryho Susa. Ale je oveľa viac kanonizovaných svätých, ktorí boli veľkými pomocníkmi trpiacich duší. Najznámejší a najuznávanejší sú svätý Ján Macias (o ktorom bolo známe, že počas svojho svätého života vyslobodil doslova tisíce duší z očistca), sv. Augustín, sv. Dominik, sv. František Xaverský, sv. Viktor, sv. Assisi, svätý Mikuláš z Tolentina, svätá Margaréta Mária Alacoque, svätá Katarína Janovská, svätý Bernard z Clairvaux, svätý Gregor Veľký, svätý Odilon z Cluny, svätá Francesca Romana, svätá Brigita Švédska, sv. Ambróz, svätý Bonaventúra, svätý Tomáš Akvinský, svätý Efraim, svätý Peter Damián, svätý František Saleský, svätá Katarína Janovská a v novoveku nedávno kanonizovaní svätí Gemma Galgani, svätý páter Pio a. Svätá Faustína Kowalská, aby sme vymenovali aspoň niektoré.
Keďže mnohé z príbehov o očistci od vyššie spomenutých svätých sú dobre známe, dôraz je tu kladený na poskytnutie menej známych a napriek tomu fascinujúcich príbehov zo zdrojov a jednotlivcov, ktorí nie sú všeobecne známi alebo čítaní, pretože v Jeho nekonečnom milosrdenstve sú dejiny plné „... každodenných“, ktorým Boh príležitostne dovolil pomáhať dušiam v očistci. Poviem však, že jedna pozoruhodná vec na takýchto udalostiach je, že vidiaci duší z očistca sú často označovaní za obzvlášť dobré a zbožné osoby, čo je logické, pretože Boh dovoľuje duši, aby sa objavila, aby mohla byť prepustená z očistca, alebo prinajmenšom, aby sa jeho utrpenie výrazne zmenšilo a zbožný, súcitný človek s väčšou pravdepodobnosťou odpovie na jeho prosby prinášaním vrúcnych obetí, utrpenia a modlitieb, ktoré sú prostriedkom na pomoc úbohým dušiam. Inými slovami, takéto duše sú „svätými“ osobami, samozrejme bez toho, aby sa niekedy stali kanonizovanými svätými.
Jednou z takýchto duší je Eugenie von der Leyen (1867-1929), ktorá si viedla denník o zjaveniach sa duší v očistci. Eugenie bola dobre vzdelaná žena vysokej nemeckej šľachty; Eugenie v skutočnosti niesla titul princeznej a žila v rodovom zámku vo Waal, Bavorsko, Nemecko. Na príkaz svojho spovedníka si viedla denník o svojich kontaktoch s úbohými dušami, ktorý bol po jej smrti odovzdaný biskupovi Eugeniovi Pacellimu, ktorý sa neskôr stal pápežom Piom XII.
Pastier menom Fritz – Z denníka Eugenie von der Leyen, 1923 .
11. júna 1923. Pri prebudení sa nado mnou objavila dlhá sivastá forma, úplne hmlistá; Neviem povedať, či muž alebo žena, ale nesympatický; Veľmi sa bojím.
14. júna Fantóm už bol v mojej izbe, keď som chcel spať. Potom som nahlas povedal svoju večernú modlitbu, počas ktorej sa mi veľmi priblížila. Keby to nebolo pre jeho ruky, vyzeralo by to skôr ako chodiaci kmeň stromu. Trvalo to možno dvadsať minút a potom sa vrátilo o štvrtej.
16. júna Bolo to veľmi zlé. Otriaslo mi ramenom. To je hrozný moment. Udrel som ho a povedal: "Nesmieš sa ma dotknúť!" Potom sa stiahlo do kúta. Pri mojom zatlačení som necítila telo, bolo to ako vlhký teplý uterák. Veril som, že už nevydržím taký teror.
18. jún. Opäť táto hrozná vec; chcelo mi to zovrieť krk. V strachu som sa modlil a vzal do ruky čiastočku kríža [svätú relikviu, ktorú vlastnila]. Potom to zostalo so mnou, zostalo vzpriamené a veľké predo mnou. Neodpovedalo na otázky." potom to vyšlo dverami, ktoré nechalo otvorené.
19. jún. Teraz už viem rozoznať, že je to muž; bol tam len chvíľu.
21. jún. Hrozný muž viac ako hodinu v noci, neustále tam a späť Má strapaté čierne vlasy a hrozné oči
22. júna dole pri mojej posteli som sa od strachu naozaj rozplakala, potom som sa modlila, aby som ho nepotrebovala vidieť, a potom hrozne zastonal Nemôžem zistiť
, kto to je. Stal som sa veľmi zbabelým, pretože veľakrát je to pre mňa rozhodnutie ísť večer do svojej izby chytil ma za rameno, povedal som: "Teraz mi povedz, čo chceš, a potom sa už nevracaj.
" Môj odpočinok bol však úplne zničený. O šiestej ráno sa vrátil. Za denného svetla vyzerá dokonca otrasnejšie, pôsobí ohavným dojmom, patrí do najšpinavšej kategórie duchov, ktorí už prišli. Povedal som: "Nerušte ma, chcem sa pripraviť na sväté prijímanie!" Potom sa veľmi priblížil ku mne a prosebne zdvihol ruky. Bolo mi ho tak ľúto, že som mu veľa sľuboval. Potom som povedal: "Nemôžeš hovoriť?" Načo pokrútil hlavou. "Máš veľa čo trpieť?" Teraz strašne zastonal. Dal som mu veľa svätenej vody" a potom bol preč.
27. júna. Bol tam znova, v noci. Zdá sa, že ma pozná; lámal som si hlavu, kto by to mohol byť. Je veľmi nesympatický.?
29. júna. Keď som išla spať, bol opäť v izbe. Mohol by to byť zavraždený pastier Fritz. Okamžite som sa ho spýtal, no nereagoval. Modlila som sa s ním, počas čoho na mňa uprel oči tak nahnevane, že som sa naozaj zľakol. Požiadal som ho, aby išiel a potom skutočne išiel.
30. júna Prišiel veľmi krátko; jeho stonanie ma prebudilo.
1. júl. Opäť naozaj verím, že je to pastier Fritz. Jeho tvár je však taká čierna, že ho len ťažko rozoznávam. Ale postava, nos a oči sú úplne "on", ako som ho videl toľkokrát v živote.
2. júla. Vrátil sa, už nevyzeral tak strašne divoko a dlho sa nezdržal. Oslovil som ho „pastier Fritz“, čo mu zjavne pripadalo celkom prirodzené.
3. júla Prišiel veľmi krátko. Spýtal som sa: „Vy ste ten zavraždený pastier Fritz?" Potom zreteľne povedal: „Áno!"
4. júla. Prišiel ku mne ráno, smutne sa na mňa pozrel a čoskoro odišiel, tiež nič neodpovedal.
5. júla. Teraz ma zarazilo, že počas modlitby urobil znamenie kríža
6. júla. Som veľmi šťastný, že teraz môže hovoriť : "Pretože si sa vždy za mňa modlil." (To je pravda, pretože mi bolo vždy ľúto toho chudáka, vždy vyzeral tak zvláštne, dokonca aj ako chlapec.) Ja: "Čo ťa teda zachránil?" "Pohľad a pokánie." Ja: "Nebol si hneď mŕtvy?" ak mu to robí dobre, aké je to pozoruhodné, že niekto, kto bol v živote taký hrubý, hovorí takto, keď je odlúčený od svojho tela, teraz sa ho už nebojím a rád by som mu pomohol, ako najlepšie viem. Aký milostivý je dobrý Pán
8. júla Prišiel veľmi krátko.
9. júl. Prišiel o 6:00 a tým ma zobudil. Inak som zaspal. Ja: "Je to pre teba také dôležité, aby som išiel na svätú omšu?" On: "Takto mi môžeš veľmi pomôcť."
11. júl. Prišiel len veľmi krátko.
12. júl. Modlili sme sa spolu,“ potom ja: „Čo teda musíš trpieť?“ On: „Horím!“ Potom podišiel ku mne a než som sa stihla brániť, vtisol mi prst na ruku. Bol som tak vystrašený a tak ma to bolelo, že som kričal. Teraz mám červenú popáleninu, ktorá
sa , dúfam, čoskoro zahojí. Je to veľmi zvláštny pocit, mať toto viditeľné znamenie z druhého sveta Fritz a ten druhý prišli dvakrát v noci, všetci tichí, ale [ten nový] nie veľmi príjemný,
29. júla 10. august. Shepherd Fritz sa ku mne opäť priblížil, ale vyzeral
veľmi priateľsky, tak som mu povedal: "Nemusíš už toľko trpieť?" : "Môžeš sa za mňa ešte modliť?" On: "Nie." : "Nie" a ja: "Prečo už nie?"
Na uzavretie tejto pozoruhodnej správy otec Sebastian Wieser, farár a spovedník Eugenie, hovorí:
„Správanie tohto zjavenia je ako ozvena jeho pozemského života. Dobre som poznal pastiera Fritza – vo farnosti bol ako „kozlík“. V ňom sa skutočne prejavuje veľkosť Božieho milosrdenstva. Do kostola prichádzal len zriedka. Mal jediného syna, ktorý sa v škole stal známym svojou podlosťou, klamstvom a podvodmi a spôsobil veľa problémov svojim učiteľom a tým, ktorí nad ním mali moc. Keď museli chlapca v škole potrestať, otec sa zo všetkých síl rozhorčil nad učiteľom a kňazom. Prorokoval som vtedy, že raz dostane od tohto jediného syna výprask aj sám otec!
Keď mal tento syn sedemnásť rokov a bol veľký a dosť silný, okolo polnoci dobil svojho otca na smrť... Nikto nevedel, či je Fritz mŕtvy hneď, alebo či prišiel na chvíľu. Zdá sa, že to bol ten prípad. Vrah ho zrazil v sene a nechal napospas osudu. Až ráno bol objavený mŕtvy muž .... Šiesteho júla hovorí, že: „...vhľad a pokánie“ ho zachránili pred zatratením! Dvanásteho júla hovorí: „Horím!"a stlačí prst na ruku princeznej, ktorá zanechá červenú popáleninu, ktorú som sám videl." – Otec Sebastian Wieser
Svätá Gemma Galganiová získala úľavu duše v očistci
Záverečná správa v tomto článku bude venovaná obľúbenej svätej webmastermi: Svätej Gemme Galganiovej (1878-1903). Je to prevzaté z vynikajúcej knihy „Život svätej Gemmy Galgani“ od ctihodného otca Germanusa Ruoppola CP:
„Gemma z Božej inšpirácie vedela, že v kláštore pasionistických sestier v Corneto (Taliansko) bola rehoľná sestra, ktorá bola Bohu veľmi drahá. Spýtala sa ma na to a keď som odpovedala, že je to tak, okamžite začala prosiť Ježiša, aby na smrteľnej posteli prinútil túto rehoľu odčiniť všetky jej chyby, aby mohla naposledy vydýchnuť v Raji. Raz bola jej modlitba, aspoň čiastočne, vypočutá a o niekoľko mesiacov zomrela Gemma, aby sa mohli modliť za zosnulého. Ježiška, ako ju v Lucce nepoznali, po jej smrti sa jej táto duša zjavila plná smútku a prosila ju o pomoc, keď v očistci podstupovala veľké muky pre určité
defekty Gemmino srdce v pohybe od tej chvíle si nedala pokoj: vrúcne prednášala modlitby, slzy a láskyplné prosby nášmu Pánovi.
„Ježiši, zachráň ju,“ bolo počuť, ako zvolala. "Ježišu, vezmi Máriu Teréziu neodkladne do raja. Je to duša, ktorá je Ti najdrahšia. Dovoľ mi pre ňu veľa trpieť; chcem, aby bola v nebi."
A počas tejto doby si Gemma do svojho Denníka píše toto:
"Bolo okolo 9:30 a ja som čítala; zrazu ma otrasie ruka, ktorá mi jemne položí na ľavé rameno. Vystrašene sa otočím, bála som sa a pokúsil som sa zavolať, ale bol som zadržaný. Otočil som sa a videl som osobu oblečenú v bielom. Pozrel som sa a jej výraz ma uistil, že sa nemám čoho báť: „Gemma,“ povedala po chvíli ,,Poznáš ma?" Povedala som, že nie, pretože to bola pravda, ona odpovedala: "Som Matka Mária Terézia od Jezuliatka: Veľmi ti ďakujem za tvoju veľkú starostlivosť, pretože už čoskoro budem." aby som mohol dosiahnuť moje večné šťastie."
Neobyčajná mystička, svätá Gemma Galgani
Toto všetko sa stalo, keď som bol hore a plne si vedomý seba samého. Potom dodala: "Pokračujte, pretože mám ešte niekoľko dní utrpenia." A tým ma pohladila a potom odišla. Musím povedať, že jej tvár vo mne vzbudila veľkú dôveru. Od tej hodiny som zdvojnásobil svoje modlitby za jej dušu, aby čoskoro dosiahla svoj cieľ; ale moje modlitby sú príliš slabé; ako si želám, aby pre duše v očistci mali moje modlitby silu svätých."
A drahá obeť zmierenia trpela bez prestania šestnásť dní, na konci ktorých Boh rád prijal jej obetu a prepustil tú dušu. Takto mi o tom povedala samotná Gemma:
„O pol druhej sa mi zdalo, že samotná Najsvätejšia Matka mi prišla povedať, že svätá hodina, ktorú robím, sa blíži ku koncu. Potom sa mi takmer okamžite zdalo, že som videl, ako ku mne prichádza sestra Mária Terézia oblečená ako pasionistka, sprevádzaná jej anjelom strážnym a Ježišom. Ach, ako sa zmenila odo dňa, keď som ju prvýkrát uvidel! S úsmevom sa ku mne priblížila a povedala: "Som skutočne šťastná a idem sa navždy tešiť z môjho Ježiša." Ešte raz mi poďakovala. Potom rukou niekoľkokrát naznačila, že sa so mnou rozlúčila, a s Ježišom a jej anjelom strážnym odletela do neba. Bolo asi pol tretej hodiny ráno."
Na záver by som chcel uviesť jednu záverečnú poznámku týkajúcu sa toho, kde bolo odhalené aspoň jedným mystikom, že dušiam na najnižšej úrovni očistca nie je dovolené prijímať žiadne výhody z modlitieb a obetí, ktoré im tu ľudia predkladajú. na zemi. Aj keď sa veľmi dobre môže stať, že duše v najnižšej časti očistca nedostanú žiadnu úľavu z našej modlitby, kým nedosiahnu ďalšiu najvyššiu úroveň, ale to neznamená, že nedostanú žiadny prospech. Hoci sa verí, že pre všetky duše v očistci, s výnimkou tých na najnižšej úrovni, keď sa za ne modlíme, dostanú dvojnásobnú milosť – po prvé, dostanú skrátenie času, ktorý im bol pridelený. v očistci (niečo ako zmiernenie trestu väzňa tu na zemi) a potom tiež dostanú určitú úľavu od bolesti z očisty, ktorú zažívajú (niečo ako dať pohár vody niekomu, kto je veľmi smädný ). Takže údajne podľa aspoň jedného mystika duše v najnižšom stupni očistca nedostávajú druhú milosť, ktorú som práve spomenul, iba prvú. Ale akonáhle sa pozdvihnú do ďalšej vyššej oblasti očistca, dostanú obe milosti z našich modlitieb.
SVATY DON BOSCO / SPOVED
SVATY BOSCO A SNY
Ako sa spovedať
PEKLO-NEBO-OCISTEC
Sv. Leonardo z Porto Maurizio :: Životy svätých
Hojenie zranených vzťahov - Ľudia si často pletú odpustenie so zmierením a vnímajú ich ako rovnoznačné ...
CITOVE VZTAHY A ZRANENIA
„Keď zraňujú tvoje ego, nie je nutné sa mu ponáhľať na pomoc. Nechaj ho tak, nech si umiera. Keď zomrie ego, bude vzkriesená duša. Je nutné pochovať svoje "ja", nech tlie a mení sa na hnojivo, na ktorom vyrastie pokora a láska.“
~ Ctihodný starec Paisij Svätohorec (1924-1994)
Tip pri modlitbe ruženca
Pred modlitbou ruženca pozvite svätého, alebo svätých, aby sa s vami pomodlili ruženec. Je oveľa lepšie, ak pozvete svätého, ktorý je patrónom vášho konkrétneho modlitebného úmyslu.
Tento spôsob modlitby ruženca je založený na prísľube Panny Márie, že tí, ktorí sú oddaní modlitbe ruženca, budú mať za svojich orodovníkov celý nebeský dvor.