Predstavme si, žeby podobne si počínal lekár a diabetikovi by odporučil sladkosti, aby si len doprial, mal sa dobre a bol šťastný. Je vidieť tu názorne, aká hrozná kríza dopadla na cirkev, kde pastieri už nepasú, ani nechránia stádo, ale nechajú zblúdené ovce na pochybnej paši, ktorá, človeka neposilní, ale zahubí. Absolútne nepochopiteľný postoj hierarchu, ktorý už stratil schopnosť rozlišovania medzi tým, čo je dobré a užitočne a medzi tým čo je zlé a škodlivé. Vidím to ako príklad straty svetla a soli, ktorú podľa Kristových slov musí mať jeho učeník. Ježiš povedal apoštolom, vy ste svetlom sveta, vy ste soľ zeme... Ak soľ stratí svoju chuť, nie je na nič, len aby ju ľudia vyhodili pod nohy a pošliapali. Žiaľbohu, že toto treba pripomínať. To, že svet odvrátený od Boha má svoju logiku i taktiku je pochopiteľné; lživý duch usilujúci sa o nadvládu nad svetom predstiera ľuďom fatamorgánu domnelého šťastia. Dá sa však pochopiť, že Boží služobník, ktorým by mal byť každý kňaz a biskup sa nechá takto obalamutiť touto diabolskou fatamorgánou? Ako sa to dá pochopiť? Ecce mysterium iniquitatis... tajomstvo neprávosti.