Mikuláš (Nikolaj) koná zázraky aj v dnešnej dobe. Ako chlapec spadol z 8 poschodia

Pre tých, ktorí vieru a divy považujú len za históriu, strácajú zázraky oslávených kresťanov na význame. Divotvorcovia a svätí v nebeskej cirkvi, podnes konajú nepochopiteľné veci proti prírode. Ibaže svet upadol do mudrovania, filozofie a preto viera, jednoduchá detská viera sa vytratila.

Dnes vám rozpovieme príbeh, o ktorý sa zaujímala aj KGB v Rusku, v 70-tich rokoch. Z verejnosti tento príbeh musel zmiznúť, nikde sa o ňom nemohlo písať, no uchoval sa v srdciach mníchov, zo Pskovsko-Pečerského monastiera, ktorý o ňom podnes svedčia.

Istá rodina hlučne oslavovala otcove narodeniny. Ako to už býva zvykom, nechýbala hostina s prípitkami a popíjaním. Uprostred slávností akosi všetci zabudli na oslávencovho päťročného syna. Dieťa obchádzalo hostí, vliezlo pod stôl a zrazu, bez povšimnutia rodičov, sa vkradlo na zakázaný balkón. Byt bol na ôsmom poschodí.

Až o chvíľu si oslavujúci uvedomili, že malý chlapec nie je s nimi. Hľadajú ho a on nikde. Ani v izbách, ani v kuchyni, ani na chodbe. Dvere sú zamknuté a on si otvoriť nevie, musí byť len kdesi tu. Rodičia však spozorovali, že sú otvorené balkónové dvere a oblial ich studený pot. Bežali na balkón - ale ani na balkóne chlapec nebol! Otec sa zdesene pozrel dolu a očakával, že uvidí telo svojho syna ležať v krvi na zemi. Naozaj, jeho syn dolu skutočne bol - Saška sa však pokojne hral v tráve pod domom.

Otec bez toho, aby čakal na výťah, vybehol dolu schodmi, vyskočil na ulicu, vzal syna do náručia, objal ho a spýtal sa ho:

- Saša, ako si sa sem dostal?

- Nebudeš mi nadávať, ocko?

- Nie, synu.

- Tak som sa nudil, keď si ma nikto nevšímal, že som vyšiel na balkón, pozrel som sa cez zábradlie. Naklonil som sa a letel dolu. Ale keď som letel, chytil ma dedko.

– Aký dedko? Veď dedko bol s nami pri stole.

– Nie náš dedko, ale iný dedko. Pekný, s krátkou bielou bradou. Oblečený ako v tí, čo sú na obrázkoch v chráme. Zniesol ma dole, nechal ma na tráve a zmizol.

Otec nevedel, čo si má myslieť. To vôbec nezapadalo do jeho materialistického presvedčenia. Je to proti zákonom fyziky, proti zákonu gravitácie. Ale dieťa nemohlo prejsť cez zatvorené dvere!

Na radosť všetkých hostí prišiel otec so Sašom domov, položil si ho na kolená a už z neho nespustil oči. A zrazu dieťa povedalo:

- Ocko, už viem, spomenul som si, na koho sa ten dedko podobal.

Otec zarazený už ničomu nerozumel, o čo ide?

- Aký dedko?
- No ten, ktorý ma zachránil keď som letel z balkóna. Poď, ukážem ti, ako vyzeral.

Saša zobral za ruku otca do babkinej izby, vyliezol na stoličku a prstom ukázal na starobylú ikonu svätého Nikolaja na skromnom babkinom oltári:

"Ocko, toto je on! Toto je ten dedko!"

Zdroj:

pravoslavie.ru - preklad:
slovenskepravoslavie.sk/zazraky/zazrak001.html

Svedectvo Teofila Belyanina, asketu Pskovského monastiera. Je súčasťou zbierky - stalo sa v našej dobe...