Prof. J. Husár: Problémy na spoločnej 20 ročnej ceste v EÚ

Prof. J. Husár: Problémy na spoločnej 20 ročnej ceste v EÚ

Podnetom k dnešnej úvahe bol článok Západ nás podvedl!, ktorú napísal Zdeněk Jandejsek (generální ředitel zemědělsko potravinářského holdingu RABBIT CZ)

Citujem: „Před necelým měsícem uplynulo 20 let od vstupu ČR do EU. Ve smlouvě o přistoupení deseti středo a východoevropských zemích do EU se Evropská komise zavázala do 10 let harmonizovat výši přímých plateb zemědělských dotací. Podle tohoto závazku EU měly české zemědělské podniky nejpozději od roku 2014 dostávat stejné dotace jako farmy v Německu, Francii, Holandsku nebo Belgii. K žádné harmonizaci zemědělských dotací ale nedošlo. Ještě dnes dostávají čeští zemědělci z rozpočtu EU dotace pouze ve výši necelých 92 % průměru EU. Je to ovšem průměr ze všech členů. Počítají se do něj údaje z nejvíce dotované Francie a nejméně dotovaného Lotyšska. Německé a rakouské farmy dostávají ve skutečnosti z Bruselu v průměru dvojnásobek než firmy v ČR. Průměrná výše přímé platby na obhospodařovaný hektar je v ČR jen 240 eur, ale v Belgii 400 eur“.

Veľmi jadrný opis faktov, ktoré sme ani my pri vstupe do EÚ nečakali. Belgicko dostalo 1,96 krát viac. Vzniká prirodzene otázka a ako je to na Slovensku? Ba aj, ako je to v ostatných odvetviach ekonomiky? Ako je to v rámci V4 a v rámci EÚ? Žiada si to hlbokú analýzu práve teraz po voľbe poslancov do nového europarlamentu, ktorá by bola mandátom našich poslancov.

Pozrime si problém historicky, a to aspoň na niektoré problémy už v prístupovom procese, čiže odbornejšie. Mňa prekvapilo hlavne to, že ekonomické vedy disponujú vedeckými metódami komparácie a analýzy fungovania ekonomík krajín či regiónov už od roku 1930 input/output analýzou a od roku 1963 diskriminačnou analýzou. Nevyužila ich EÚ. Obe sa opierajú o maticu usporiadaných čísiel opisujúcich ekonomiku či región a nie jediné nič nehovoriace číslo HDP, o ktoré sa v prístupovom procese oprela EÚ. Konvergenčné kritériá vychádzali z HDP, ktorého jadro a sledovanie jeho trendu má zásadné nedostatky:

HDP je vyjadrené v peňažných jednotkách, nie vo fyzických jednotkách, teda nehovorí ako mnoho tovarov služieb bolo vyrobených. Problém vzniká keď porovnávame HDP roku 1 a roku 2, aby sme určili či sa spoločnosť má lepšie.

HDP nereflektuje zmeny v kvalite outputu. Táto druhá slabosť HDP tiež odráža jeho nepresnosť ako indikátora reálneho trendu v čase (inflácia). V technologicky vyspelej spoločnosti sa tovary zlepšujú po 5-6 rokoch, ba aj skôr.

HDP nereflektuje účel výroby. Tretia ťažkosť s HDP spočíva v jeho slepote konečného účelu výroby. Milión euro na výchovu a jeden milión na nákup cigariet nie je to isté, ale hovoria o rovnakom raste HDP. Teda zmeny v HDP nám poskytujú veľmi hrubý indikáciu zmien v kvalite života.

HDP neobsahuje mnoho tovarov a služieb, ktoré nie sú určené na predaj. Iba príklad – práca manželiek nie je platená, je vylúčená z HDP.

Čakal som, že analogicky ako slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 riešili teoreticko-metodologickú expozíciu problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania a to hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania, že nám ekonómovia EÚ ukážu analogický vedecký postup v rámci krajín EÚ. Hoc Th. Pikkety napísal hrubé dielo Kapitál v 21. storočí, avšak asi postačila jeho starostlivo pripravená, inscenovaná prednáška v europarlamente, aby si príslušní predstavitelia len vylepšovali svoj mediálny obraz, a tak jeho reálny vplyv na fungovanie ekonomík krajín EÚ bol nulový.

Zásadným problémom, ako sa čitateľ iste pamätá, bol proces transformácie. Komisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen tvrdil, že Slovensko nemá splnené všetky povinnosti pre vstup do EÚ, pretože nie je dosť transformované. Konštatovanie veľmi všeobecné. Išlo totiž o zásadnú zmenu kvality ekonomického systému, jeho fungovania, ktorá pre nás nebola vopred špecifikovaná tak ako to urobili slovenskí ekonómovia v roku 1964. Transformácia znamenala zmenu štruktúry ekonomiky.

Význam štruktúry ekonomiky spočíva v tom, že jej zmeny ovplyvňujú výkonnosť a stabilitu národného hospodárstva, s ktorými máme problémy v posledných dvoch desaťročiach. Totiž musíme hovoriť o odvetvovej štruktúre ekonomiky a o sektorovej štruktúre ekonomiky, teda o primárnom, sekundárnom a terciárnom sektore. Predpísané kapitoly, hoc sme ich museli prerábať, nič o tom nehovorili. Ak sme mali nevhodné pomery medzi primárnym, sekundárnym a terciárnym sektorom, EÚ mala jasne stanoviť, že musí nastať zásadná zmena napr. v sekundárnom sektore, čo umožní zapojenie do fungovania starej EÚ.

Zaujímali komisára pre rozšírenie EÚ hospodárske politiky SR do roku 1989, týkajúce sa hlavne ekonomického rozvoja SR a to aj diskusiou s autormi ekonomických diel, ktoré hlboko analyzovali či už problémy ekonomického vyrovnávania regiónov, ba aj riešene ekonomickej dynamiky SR, či vyrovnávanie ekonomiky SR a ČR? Riešili aj vzájomnú prepojenosť a závislosť ekonomík krajín, pretože sme boli členmi RVHP.

Totiž dôkladný vhľad do ekonomiky SR, jej fungovania a ekonomických väzieb medzi odvetviami, či aj krajinami dáva už spomenutá input/output tabuľka, ktorú EHK využila na komparáciu krajín EHK, čo som sám robil, či diskriminačnú analýzu využívajúcu fyzikálne ukazovatele, ktoré slúžia na vyčíslenie stupňa ekonomického rozvoja (nie rastu) a obe sme na Slovensku konštruovali a využívali. Ba eurokomisári mohli využiť aj viac ako 600 stranovú Štatistickú ročenku, ktorá podrobne uvádza číselné charakteristiky všetkých odvetví ekonomiky SR a na ich báze urobiť vedeckú analýzu stavu a ekonomického pokroku ekonomiky.

Európska únia, žiaľ, nevyužívala ekonomické poznatky o fungovaní ekonomiky. Avšak vo všetkých európskych zemiach dochádzalo k trvalému rastu HDP a HNP prepočítaných na jedného obyvateľa – hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt a tak sa stali novými posvätnými symbolmi národnej sily a blahobytu.

Problémom je aj mimoriadne ťažkopádny systém riadenia, už iba koľko je orgánov, Európska komisia, Rada Európy, Európska rada atď. Korporácie a spoločnosti globalizovali svoju pôsobnosť prostredníctvom fúzií, akvizícií a internacionalizácie podnikania. Jednotlivé štáty už naďalej nemajú šancu kontrolovať výrobu a distribúciu outputu v svojej ekonomike. EÚ z akýchsi dôvodov dlho tvorili Francúzsko, Anglicko a Nemecko.

O našej štruktúre odvetví do vzniku SR, čiže rozdelenia Československa, hovorí dr. K. Ondriáš v jeho Zozname podnikov vybudovaných na Slovensku počas komunistického zázraku 1948-1989 (aktualizácia 09. 01. 2024). Má až 25 strán. Podniky sú hybnou silou ekonomiky.

Záver

Tohto roku oslavujeme 20. výročie vstupu do EÚ. Ekonómom sa naskytla možnosť vedecky zhodnotiť ekonomické výsledky spoločenstva EÚ a to v širšom kontexte v rámci krajín V4. Ekonómov čaká odpoveď aké boli dve desaťročia pre V4? Odpoveď čakajú hlavne problémy ako sme začínali, aký pokrok sme dosiahli v ekonomickej konvergencii v pomere k priemeru EÚ, a to predovšetkým pohľadom na vývoj zložiek HDP, dosiahnutej cenovej hladiny či mzdovej úrovne. Zhodnotiť by sa mali aj ako na tom boli krajiny V4, menovite Slovensko.

Ozaj je vážnou otázkou aké boli dve desaťročia v Európskej únii a hlavne aké boli pre SR a krajiny V4. Prečo bola, napríklad, mobilita občanov SR najväčšia v krajinách V4? EÚ by mala mať jasnú stratégiu, kam chcú danú oblasť posunúť a to na báze poznatkov, teda dobre premyslený plán, prístup určený na dosiahnutie konkrétnych cieľov, hlavne zabezpečiť rozvoj krajiny.

Žiaľ, prišla chudoba, hoc jej odstránenie bolo cieľom EÚ. Mali by si to uvedomiť poslanci nového europarlamentu. To by mal byť pre nich mandát.

Teda aké boli dve desaťročia v Európskej únii? Aká bola pre krajiny Vyšehradskej štvorky? Doposiaľ nám to vládni a opoziční ekonómovia nepovedali. Ich poslanci do europarlamentu sa nemajú o čo oprieť. Nechýba im stanovenie jasných cieľov, analýza situácie a prijímanie rozhodnutí, plánovanie činnosti a v prípade potreby možné úpravy, zlepšenie?

Prof. J. Husár
Prof. J. Husár: Problémy na spoločnej 20 ročnej ceste v EÚ
dyk
To preto, lebo slovenský trh je špeciálny. Takto zdôvodňovali niekedy vysoké ceny na slovenskom trhu
Anton Čulen
Za pojem "špeciálny" sa dá schovať aj nenávisť a teror....
dyk
Áno. Všetko.
Bohus Vratko
eu dokonalý plán pekla na zotročenie naších národov,,,,,,