Pápežský doklad v prvých náčrtoch uvádzal a spomínal mnohé veci, ktoré boli vynechané, aby vieroučná bula nemala ráz akejsi doktorskej dizertácie alebo polemického spisu. No aj tak ostali niektoré veľmi dôležité veci. Text dokladu ukazuje, že keď cirkevní Otcovia a spisovatelia používajú protikladné prirovnanie, ktoré sme vyššie spomínali, tak Máriinu svätosť prirovnávajú s tou, z ktorej sa Eva tešila pred hriechom, alebo aj so svätosťou samého Krista. Ale odvoláva sa najmä na veľmi bohaté názvoslovie, ktoré zvyčajne tak vyvyšuje Máriinu svätosť, že vecne vylučuje aj náznak hriechu. Doklad medzi inými uvádza tieto:

ľalia medzi tŕním,
vonkoncom nedotknutá zem,
raj nevinnosti,
bez akejkoľvek nákazy hriechu,
neporušená,
nepoškvrnená,
najutešenejšie miesto nevinnosti,
bezúhonná,
vždy požehnaná,
nevysychajúci strom,
krajšia nad krásu,
svätejšia nad svätosť,
ľúbeznejšia nad ľúbeznosť,
svätejšia nad cherubov atď.

A opakujem: Nejde o to, žeby v takom názvosloví bolo vyjadrené nepoškvrnené počatie; lebo to je otázka skrytosti významu a jeho rozvinutia. Ale ide o to, či v tomto názvosloví je vecne obsiahnuté Máriino výsadné postavenie. A o tom netreba pochybovať.

Ustavičné zmýšľanie Cirkvi

Ustavičné zmýšľanie Cirkvi sa najviac zračí v slávení samotného sviatku, ktorý slávili dávno pred slávnostným vyhlásením dogmy, ako aj dnes na celom svete slávime sviatok Nanebovzatia, ktoré ešte nie je slávnostne vyhláseným článkom viery. (Text bol písaný ešte pred rokom 1950, pozn. red.)

Pôvod sviatku Nepoškvrneného počatia musíme hľadať vo východnej cirkvi, v ktorej ho nezaviedli pre nejaký vieroučný základ, ale len na doplnenie okruhu mariánskych sviatkov. Už dávno slávili sviatok Počatia svätého Jána Krstiteľa (dňa 23. septembra), ktorý zaviedli pre zvesť z Evanjelia svätého Lukáša. Podobná správa o anjelovi, ktorý prináša zvesť Máriiným rodičom, je v apokryfnom Evanjeliu Jakubovom. A tak podobne so sviatkom svätého Jána zaviedli podobný sviatok Najblahoslavenejšej Panny Márie a to na 9. decembra.

Teda príčinou oboch sviatkov, totižto svätého Jána Krstiteľa a Najblaženejšej Panny, bolo anjelské zvestovanie, no na slávenie tých sviatkov vplývali aj ďalšie dva rôzne prvky: po prvé zázrak, keď neplodná matka sv. Jána počala, a po druhé sám cieľ počatia, tzn. potomstvo, ktoré Boh vyvolil pre veľké veci. Postupne sa dôraz kládol na samu Božiu starostlivosť, ktorú Boh má o toto potomstvo; preto je jasné označenie oboch počatí: sväté, božské, slávne.

Lež Božská Prozreteľnosť v prípade vlastnej Matky Božej je zvlášť vyjadrená uznávaním ustavičnej svätosti Najblahoslavenejšej Panny Márie a napokon v rozvinutom priznaní počiatočnej svätosti. Aj mená sviatku zodpovedajú stupňovanému zdôrazňovaniu, a tak najprv bolo Anjelské zvestovanie svätej Anne, neskôr Počatie u svätej Anny, naostatok Počatie Blahoslavenej Panny Márie.

Prvé hodnoverné svedectvo (asi z konca 7. storočia alebo na začiatku nasledujúceho) o slávení tohto sviatku vo východnej cirkvi je svedectvo svätého Andreja Krétskeho, v ktorom sa hovorí o počatí u Božej starej matky Anny. V 9. storočí mali ho aj Gréci v Taliansku, v 9. alebo 10. storočí v Írsku, v 11. storočí aj v Anglicku, kde ho volali Máriiným Ctihodným počatím; z čoho je jasné, že slávili sviatok samotného počatia, hoci nevieme, prečo sa má volať ctihodným, či pre svätosť a či pre zázrak.

Keď Normani vtrhli do Anglicka, zanikol tento sviatok, lež v nasledujúcom storočí bol obnovený, a vtedy s istotou vieme, že tam slávili Nepoškvrnené počatie (Eadmer). Avšak na kontinente nebola vôľa, aby bolo všeobecne slávené a sv. Bernard, inak Márii vášnivo oddaný, veľmi obviňoval Lyončanov, ktorí sa usilovali o zavedenie tohto sviatku. A v nasledujúcom storočí svätý Tomáš Akvinský tvrdil, že rímska Cirkev ho nikdy neslávila, lež len trpela, že iné cirkvi ho slávili. Vtedy začali nezhody odporcov a obhajcov, avšak nakoľko sa vzmáhala nábožná mienka, šírilo sa zároveň aj slávenie sviatku, ktoré naostatok bolo predmetom dišputy rovnako, ako aj samotné Nepoškvrnené počatie.

Nepoškvrnené počatie v rôznych prameňoch katolíckej viery - Christianitas

---

svätý Tomáš Akvinský sa nakoniec vrátil k presvedčeniu z mladosti čím fakticky zavrhol svoju mylnú mienku, to sa zistilo pomerne nedávno.

Z denní liturgie
Doba adventní

1. čtení:
Čtení z první knihy Mojžíšovy.
Když Adam pojedl ze stromu, zavolal na něj Hospodin Bůh a řekl mu: "Kde jsi?" On odpověděl: "Slyšel jsem tvůj hlas v zahradě a bál jsem se, že jsem nahý, a proto jsem se skryl." (Bůh) řekl: "Kdopak ti pověděl, že jsi nahý? Jistě jsi jedl ze stromu, z něhož jsem ti zakázal jíst!" Člověk odpověděl: "Žena, kterou jsi mi dal, ta mi dala z toho stromu, a tak jsem jedl." Hospodin Bůh se zeptal ženy: "Cos to udělala?" Žena odpověděla: "Had mě svedl, a tak jsem jedla." Tu řekl Hospodin Bůh hadovi: "Protože jsi to udělal, buď zlořečený mezi všemi krotkými i divokými zvířaty. Budeš se plazit po břichu a žrát prach po všechny dny svého života. Nepřátelství ustanovuji mezi tebou a ženou, mezi potomstvem tvým a jejím. Její potomstvo ti rozdrtí hlavu, zatímco ty budeš šlapat po jeho patě." Člověk dal své ženě jméno Eva, neboť se stala matkou všech živých.
Gn 3,9-15.20

Žalm:
Odp: Zpívejte Hospodinu píseň novou, neboť učinil podivuhodné věci.

Zpívejte Hospodinu píseň novou,
neboť učinil podivuhodné věci.
Vítězství je dílem jeho pravice,
jeho svatého ramene.

Hospodin uvedl ve známost svou spásu,
před zraky pohanů zjevil svou spravedlnost.
Rozpomenul se na svou dobrotu a věrnost
Izraelovu domu.

Všechny končiny země uzřely
spásu našeho Boha.
Jásejte Hospodinu, všechny země,
radujte se, plesejte a hrejte!
Zl 98(97)

2. čtení:
Čtení z listu svatého apoštola Pavla Efesanům.
Buď pochválen Bůh a Otec našeho Pána Ježíše Krista, on nás zahrnul z nebe rozmanitými duchovními dary, protože jsme spojeni s Kristem. Vždyť v něm si nás vyvolil ještě před stvořením světa, abychom byli před ním svatí a neposkvrnění v lásce; ze svého svobodného rozhodnutí nás předurčil, abychom byli přijati za jeho děti skrze Ježíše Krista. (To proto,) aby se vzdávala chvála jeho vznešené dobrotivosti, neboť skrze ni nás obdařil milostí ve svém milovaném (Synu). A skrze něho jsme se stali Božím majetkem, jak jsme k tomu byli předem určeni úradkem toho, který vše působí podle rozhodnutí své vůle. (Tak máme sloužit k tomu,) aby se šířila chvála o jeho božské velebnosti, my, kteří jsme už dříve kladli své naděje do Mesiáše.
Ef 1,3-6.11-12

Zpěv před evangeliem
Aleluja. Zdrávas Maria, milostiplná, Pán s tebou, požehnaná tys mezi ženami. Aleluja.

Evangelium:
Lk 1,26-38