Clicks2.2K

Katolícky kňaz Ivan Barus: Otvorený list veriacim katolíkom na Slovensku a všetkým ľuďom dobrej vôle ochotným počúvať

Katolícky kňaz Ivan Barus: Otvorený list veriacim katolíkom na Slovensku a všetkým ľuďom dobrej vôle ochotným počúvať

Milí spolubratia a spolusestry!
Prihováram sa vám ako váš spolubrat, ale aj ako kňaz, ako ten, ktorý má milosť nosiť na sebe nevýslovný a nezaslúžený dar sviatosti služobného kňazstva.

Nachádzame sa v predvečer nedele Božieho milosrdenstva roku 2021. Zvykli sme si na Božie milosrdenstvo, na modlitbu korunky Božieho milosrdenstva, automatickú prosbu o Božie milosrdenstvo, na krásny obraz Pána Ježiša milosrdného. Ale v tomto roku je situácia úplne iná. Tieto riadky píšem po mnohých modlitbách a rozjímaniach.

Slovensko sa dnes ako krajina a ako národ nachádza vo veľmi vážnej a ťažkej duchovnej situácii. V duši mi znejú slová z evanjelia, ktoré hovorí Pán Ježiš o apoštoloch: Ak vy budete mlčať, kamene budú kričať (porov. Lk 19, 40). Áno, vo veľmi vážnej duchovnej situácii a mechanická prosba k Božiemu milosrdenstvu, ktorú zvyknem označovať „na baterky“, neobstojí.

Na našom Slovensku sa totiž stalo, že v mysliach a srdciach pomaly a nebadane opúšťame Boha. Keď v dôsledku súčasnej situácie, ktorú mnohí označujú ako pandemickú, nebolo dovolené verejné slúženie bohoslužieb, stalo sa, že veriaci postupne začali upúšťať od svojej viery. Mnohým prišla táto situácia aj vhod, že nemusia ísť „na omšu“. Vlna otrlosti a otupenosti zasiahla aj nás, pastierov Cirkvi.

Aj keď bola možnosť, aby chrámy zostali otvorené pre modlitbu, v mnohých farnostiach zostali brány kostolov zatvorené. Aj keď je možnosť individuálnej pastorácie, v mnohých prípadoch sa nekoná. Aj nás kňazov zasiahla vlna pohodlia, že aspoň nemusíme toľko slúžiť. Akási čudná otupenosť sa nás zmocňuje čoraz viac a viac. Čakáme, čakáme, že pandémia prestane a vrátime sa do normálneho života, ale ono sa to nedeje. Práve naopak: mnohé rodiny začínajú trieť biedu, mnohé podniky začínajú krachovať, stále viac a viac ľudí má depresie, je osamotených a mnohí zomierajú sami a veľmi náhle. Pýtame sa, čo sa to deje, kedy to skončí a ako z toho von?

Pamätáte si, keď svätý Ján Pavol II. napísal encykliku Ecclesia de Eucharistia – Cirkev žije z Eucharistie? V nej hovorí, že Eucharistia je prameňom a vrcholom života Cirkvi. Čudujeme sa, že strácame duchovnú silu, keď stále menej a menej z nás prijíma najsvätejšiu Eucharistiu? Veď súčasný stav presne odzrkadľuje hriech proti prvému Božiemu prikázaniu s ozvenou „budete ako Boh…“, ktorú adresoval diabol Adamovi a Eve. Myslíme si, že zo seba samých budeme mať silu, aby sme prekonávali každodenné ťažkosti? A ako potom chápať slová: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (porov. Jn 6, 53)? A na inom mieste Pán Ježiš hovorí: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.

Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to (porov. Jn 15, 4-7). Teraz sa pýtam: uvedomujeme si, že sami zo seba silu na prekonanie súčasnej situácie nebudeme mať? Koľko veriacich ľudí na Slovensku skutočne úprimne túži po Pánovi v Eucharistii a duchovne i podľa svojich občianskych možností bojuje za to, aby sme svoj život postavili na najsvätejšej Eucharistii a mohli ju prijímať? Prečo je to tak?

Dôvod je jednoduchý. Svoj život sme začali stavať na sebe samých. Začali sme dôverovať svojim schopnostiam, svojej firme, svojmu autu, zabehnutému spôsobu života. A tým, že sme dosť vecí mali zabezpečených, zvykli sme si, že Boha nepotrebujeme. Začali sme byť tými bohmi my, naše EGO, naša peňaženka, naše jedlo na stole a náš televízor, možno ďalšie veci. Ale veď prvé Božie prikázanie hovorí: „Ja som Pán tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal.“ Otázka je, v koľkých srdciach na Slovensku je skutočne pánom Boh, Pán – Adonai? Nemyslím tým zaškrtnutie kolónky pri sčítaní, nemyslím tým rutinnú účasť na svätých omšiach v nedeľu alebo svätú spoveď na veľké cirkevné sviatky. Ale v koľkých srdciach je pánom skutočne Pán takým spôsobom, že svoj život si zariaďujú podľa neho, že si ctia jeho príkazy, že majú pred ním bázeň ako pred všemohúcim Pánom neba i zeme?

Istá osoba sa ma spýtala: „Pán farár, kedy spovedáte?“ „Vtedy a vtedy, príďte spokojne.“ A ona: „Ale viete čo, teraz mi nie je až tak zle, tak teraz netreba.“ Chápete – na našom Slovensku sme začali v Pána veriť iba vtedy, keď je zle, keď potrebujeme zdravie, keď potrebujeme peniaze, keď majú deti a vnúčatá problémy, ale my ho NEMILUJEME, MY HO NEMILUJEME!!!

Ďalší príklad: „Pán farár, ja pôjdem do kostola, keď tam bude televízor…“ (smiech dotyčnej osoby). Chápete – jej bohom bol televízor. V bohostánku, vo svätých hostiách je Pán neba i zeme, Prvý a Posledný, Alfa i Omega a taký červíček voči všemohúcemu Bohu povie takúto vetu. Záver – čo sa týka siedmeho daru Ducha Svätého, bázne pred Pánom, na našom Slovensku je jeho úroveň takmer nulová. Stratili sme bázeň pred Pánom.

Dôvodom je aj hriešnosť. Ona je ako smrtiaci plyn, ktorý uniká a spočiatku ho nie je cítiť. Ale príde moment, keď jednoducho zrazí k zemi. Problémom je srdce Slovákov, ktoré sa začalo topiť v hriešnosti. Zaspali sme na vavrínoch, že sme katolícka krajina, katolícky národ, ale v skutočnosti sa naše mysle a srdcia stále viac a viac odkláňajú od Boha a jeho zákona. Mnoho ľudí hovorí: „Pán farár všetci tak žijú“, že žijú bez sviatosti manželstva iba ako druh a družka. Rozmýšľal som, či som niekde počul v Cirkvou uznanom súkromnom zjavení dnešných čias, či niekde nebeský Otec, Pán Ježiš alebo Panna Mária hovoria o tom, že Najsvätejšia Trojica zrušila alebo zmenila Desatoro Božích prikázaní darovaných na hore Sinaj. Nepočul som o tom, že by nebo prehovorilo k niekomu tým spôsobom, že je zmenené Desatoro, to som ešte nepočul. Niekoľko tisícročí a Desatoro stále platí.

Najväčším dôkazom je židovský národ a tí z neho, ktorí si ctia Pánov zákon. Oni sú veľkým svedectvom, že Boh Izraela nie je Bohom mŕtvych, ale živých, a že Desatoro stále platí, aj keď by ho mnohí chceli ohnúť doprava či doľava. Nemýľme sa, hovorí svätý apoštol Pavol, „Boh sa vysmievať nedá“ (porov. Gal 6, 7). Hriešnosť je teda ako stúpajúci smrtiaci dym a veľké množstvo ľudí, ktorí v tejto krajine žijú, sú ním už príliš omámení, zastretí, už ani nevnímajú, takú intenzitu dosiahol. Najhoršie a najnebezpečnejšie na tom všetkom je, že si to človek vôbec neuvedomuje, že to vôbec nevníma. Ako rozvíjajúca sa rakovina s mnohými metastázami a ja o nej neviem a ani nechcem vedieť, pretože mi to je nepríjemné. Dokonca v mnohých prípadoch sa mi s ňou aj dobre žije.

Ovocím hriechu je prekliatie, uvádza Sväté písmo. Prekliatie v zmysle zablokovania Božieho požehnania a v zmysle prirodzeného dôsledku hriechu v duchovnej i materiálnej rovine. Ak chytím nôž, viem, že sa môžem porezať. Ak sa porežem, viem, že mi môže tiecť krv. Ak mi bude tiecť krv, viem, že jej môžem stratiť aj veľa a mať ďalšie problémy… Tak je to aj s hriechom. Kto ho pácha, musí počítať aj s jeho dôsledkami. Ak je otec rodiny alkoholik, denne kričí, preklína, bije svoju manželku, rozbíja domácnosť, myslíte, že to bude mať vplyv iba na jeho dušu a telo? Nie, aj na manželku, aj na deti, ktoré budú ustráchané, doráňané na duši i tele. A čo potom ich deti, keď to budú deti veľmi zranených rodičov?

Ak pácham hriech, ničím vlastnú dušu, duše v svojom okolí i budúce generácie kvôli dôsledkom, ktoré po mojom hriechu zostávajú. A čo je ešte horšie, otváram svoju dušu i telo, svoje manželstvo, svoju rodinu pôsobeniu zlých duchov. Svojou slobodnou vôľou, ktorá si volí pokušiteľský systém a súhlasí s ním, hovorím: Áno, pokušiteľskí duchovia sveta temnoty, dávam vám zelenú, aby ste pôsobili na mňa i moju rodinu, farnosť i krajinu. Uvedomujeme si, že hriechom si vlastne duchovne zamorujeme prostredie, v ktorom žijeme, ako o tom hovoril prorok Ezechiel Izraelitom, keď poškvrňovali svoju krajinu uctievaním modiel (porov. Ez 36, 18)?

My vlastne milujeme svoj hriech a ničíme tak svoju krajinu na mnohých úrovniach. Kto sa nezaoberá tým, ako fungujú duchovné princípy, kto aspoň trochu neštuduje Božie cesty, tak zostáva otupený a čuduje sa, čo sa to vlastne s nami deje. A pritom to máme vo Svätom písme stáročia zachytené. Toľko múdrosti máme v Písme! Ale dajme si otázku: koho to skutočne zaujíma a komu na tom skutočne záleží?

Keď vidíme predstaviteľov vlády, ako sa hádajú a prekrikujú jeden cez druhého, keď vidíme ich úroveň komunikácie a duchovnú, spoločenskú i profesionálnu úroveň, tak vidíme iba obraz duše Slovenska, ktorá vo svojom najhlbšom vnútri opustila Boha, svojho Stvoriteľa.

Najväčšou tragédiou slovenského národa v súčasnosti je degradácia ľudských duší, degradácia nášho vnútra. Čudujeme sa, čo sa deje, ale položme si otázku: koľko naše deti strávia pri hrách, filmoch, videách, aplikáciách? Sú toho plní, to stvárňuje ich životy, ich úroveň, ich myslenie, ich prejav, ich prežívanie. Keďže sa nenapĺňajú Bohom, jeho zákonom, logikou, solídnymi vedomosťami, tak majú duše „vymyté“ splaškami, ktoré sa im ponúkajú. V porovnaní s čírou Božou pravdou, jeho zákonmi, jeho princípmi, ktoré dal do stvorenia, obdivom voči jeho stvoriteľskej moci a múdrosti, sú veci, ktoré sa im cez hry, filmy, primitívne videá a zábavu, zábavu, zábavu ponúkajú, skutočne iba „splaškami“. Čo sa čudujeme, keď sme duše našich detí a vnúčat nechali rozdriapať a zamoriť touto špinou?

Ešte jedna poznámka. Tak sa mi zdá, že bohom na Slovensku sa stali niektoré médiá. Boží dar logiky a sedliacky zdravý rozum je v nás absolútne degradovaný pasívnym spôsobom pozerania a počúvania všetkého možného. Zdá sa mi, že ľudia na Slovensku začali iba pozerať a prestali logicky uvažovať, hlbšie sa zamýšľať. Za pravdu sa považuje to, čo som videl alebo počul v médiách. Ale keby si videl a počul, že Boh neexistuje, uveríš tomu? Keby si počul, že zákonom v krajine je schválené niečo proti Božiemu zákonu, budeš to považovať za správne? To je tvoj základ, podľa ktorého sa orientuješ? Na čom vlastne staviaš svoj život? Čo je vlastne pravda? Ježiš Kristus Nazaretský je Cesta, Pravda i Život (porov. Jn 14, 6). Ale veríš tomu? Skutočne berieš denne do rúk jeho slová a rozmýšľaš nad nimi?

Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku sme vo väčšine prípadov prestali skutočne milovať Pána Ježiša. Lebo keby sme ho skutočne milovali, milovali by sme jeho slovo, jeho život a cesty, ktoré nás naučil. Ale my ho nemilujeme, nemilujeme ho skutočne!!! Možno máme v ústach jeho meno, ale v srdci má kde-tu priestor len také malé percento. Myslím tým skutočný priestor, že ho uznávam za Pána a vládcu nad svojím životom a riadim sa jeho vôľou a jeho slovom.

Slovenský národ je nerozlučne spätý so Sedembolestnou Pannou Máriou. Po bolestiach spôsobených najmä tatárskym plienením sa rozšírilo najviac chrámov zasvätených Panne Márii a jej bolestiam. Šaštínsky chrám bol roku 1964 povýšený na národnú baziliku. Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov ustanovil pápež Pavol VI. v roku 1966 Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa. Uvedomujeme si vôbec, aká to je milosť pre slovenský národ? Titul Sedembolestná znamená v biblickom ponímaní plnosť bolestí, teda utrpenia, ktoré prijala podľa Simeonovho proroctva a ktorým sa pripojila k jedinej vykupiteľskej obeti svojho Syna. Preto ju svätý Bernard nazýva coredemtrix, teda spoluvykupiteľka v zmysle jedinečne pridruženej obety k jedinému Vykupiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Ona trpela za nás.

Ako Matka, ktorá sa úplne vydá rozdrveniu so svojím Synom za nás. Spievame síce: „Ó Mária bolestivá, naša ochrana…“, spievame to však perami, ale skutočne si to v svojom vnútri nevážime. Väčšina ľudí žijúcich na Slovensku si neváži druhú najväčšiu obetu po Pánovi Ježišovi Kristovi za naše vykúpenie. A to je naša tragédia. Matka vytrpela najväčšie bolesti so svojím Synom, aby sme mohli mať odpustenie hriechov, očistenie duší, Telo Kristovo, a my si to nevážime, nemáme to v srdci. Poznáme katechizmové poučky, ale nemáme to v srdci, NEMÁME!!! Keby sme ju skutočne milovali, zanechali by sme hriech. Lebo naše hriechy boli tými mečmi v jej srdci. Na jednej strane pozeráme na sochu Sedembolestnej, na druhej strane nevnímame, že na mečoch sú napísané naše hriechy a nevernosti. A nechceme si to priznať, nechceme sa takto priamo pozrieť pravde do očí. Cúvame pred ňou, snažíme sa vykľučkovať, rozprávame diplomaticky, ale nechceme sa duchovne pozrieť pravde priamo do očí. A táto Božia pravda by nás oslobodila (porov. Jn 8, 32).

Milí Slováci a milé Slovenky, veď my ani nevieme, že titul našej patrónky je klenotom medzi titulmi Panny Márie. Je to jej najvznešenejší titul, pretože tento titul jej priniesol najväčšie zásluhy a nám vykúpenie. Tento titul ju stál život, ktorý obetovala za nás. A my si to nevážime, je nám to jedno. Chodíme okolo sôch Sedembolestnej už ako naspamäť a vôbec to s nami nezatrasie, vôbec nás to nedojíma, pretože žijeme pre svoje telá, pre svoje pohodlie, pre svoje ego a pre svoje peniaze. Nám na tomto najdôležitejšom a najdrahocennejšom, ktoré v slovenskom národe máme, ani tak veľmi nezáleží. Tak ako nám má Boh dávať milosť, keď si nedokážeme vážiť milosť, ktorá nám bola daná prostredníctvom pápeža Pavla VI.? Ako sa na nás majú pozerať naši predkovia, ktorí po pretrpení toľkých bolestí stavali chrámy a zasväcovali ich bolestiam Panny Márie? Poliaci vrúcne spievajú Madona, čierna Madona, ale my sme od našej Sedembolestnej v srdciach veľmi vzdialení.

V roku 2017 sa na národnej púti v Nitre konala slávnostná svätá omša, pri ktorej sa biskupi Slovenska spolu s veriacimi modlili modlitbu zasvätenia Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Myslíme si, že stačí sa iba pomodliť takúto modlitbu? Vôbec nie. To je naša tragédia, že sme sa naučili modliť iba perami. Prorok Izaiáš hovorí: „Tento ľud si ma uctieva iba perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa“ (porov. Mt 15, 8). Zasvätiť sa znamená aj patriť. Zasvätiť sa je veľmi silný termín, znamená patriť úplne, totálne sa odovzdať. Ale koľko nášho srdca skutočne patrí Bohu prostredníctvom Matky Božej? Koľko percent nášho manželstva, nášho domu, nášho denného programu, nášho života?

V súčasnosti veľké percento ľudí na Slovensku dôveruje a verí vo vakcíny, ktoré majú vyriešiť pandemickú situáciu. Vakcíny vidíme v televízii, počujeme o nich, myslíme si, že ony nás spasia, že ony vyriešia celú túto situáciu. Pritom mnohí lekári opakujú, že ani vakcína vám nezaručuje, že ochorenie covid nedostanete. Navyše vôbec nevieme, aké dôsledky budú tieto vakcíny mať v blízkej i ďalekej budúcnosti. Množia sa upozornenia z prostredia pro-life organizácií o morálne neprípustných a veľmi drastických spôsoboch získavania genetického materiálu z potratených detí.

Viacerí lekári hovoria o možnostiach ďalších spôsobov liečenia a prevencie ochorenia covid mimo súčasných vakcín alebo o vyvinutí spoľahlivejších vakcín a morálne čistých spôsoboch ich vývoja i obsahu bez bunkových línií potratených detí. Toto sú veľmi závažné skutočnosti, veľmi závažné skutočnosti. Toto je veľmi veľká zodpovednosť. Áno, vieme, že veľké farmaceutické spoločnosti dostávajú za tieto vakcíny nie malé finančné prostriedky. Predsa však treba zachovať slobodu výberu a vyhnúť sa núteniu do vakcinácie. A hlavne – ide o človeka, ktorý vyšiel z rúk Boha Stvoriteľa, preto je nutné prihliadať na jeho dušu a najmä na to, aby pri výrobe akéhokoľvek liečiva boli zachované postupy, ktoré by neporušovali Boží zákon, ak sú takéto postupy možné a ony skutočne možné sú. Existuje veľmi veľa svedectiev, že ochorenie covid bolo vyliečené a dá sa vyliečiť.

Uvádzať teda vakcináciu ako jedinú možnú cestu a jedinú možnú spásu sa javí ako nepravdivé. Navyše existuje veľmi veľký počet ľudí, ktorí vo svojom svedomí cítia, že sa nechcú dať očkovať. Nútiť ich do toho a rozdeľovať takto spoločnosť bude znamenať ďalšiu polarizáciu, ďalšie odsúvanie ľudí na vedľajšiu koľaj, hoci situácia by sa dala vyriešiť iným spôsobom. Navyše si kladiem otázku, čo ak je niekto, kto nemôže pre svoju predispozíciu alebo ochorenia prijať vakcínu? Čo ak by bol vládou vydaný príkaz, že zúčastniť sa na bohoslužbách môžu iba očkovaní ľudia? Tak potom ten, ktorý nie je očkovaný, nebude mať prístup k sviatostiam? Nemôže sa vyspovedať? Nemôže dostať sväté prijímanie? Skutočne toto hovorí evanjelium? Ak niekto vo svedomí cíti, že sa nechce dať očkovať, mal by mať zaručenú slobodu takto konať, nestratiť kvôli tomu zamestnanie a ďalšie možnosti života. Rozmýšľajme dopredu, kam až toto môže zájsť.
Rád by som zakončil tento otvorený list pozitívnym návrhom. Čo by sme mohli robiť?
1. V láske Božej vás všetkých prosím, NEVZDÁVAJTE SA VIERY V BOHA ZA ŽIADNU CENU.

2. Nepoľavujme v horlivosti.

3. Naše milované Slovensko potrebuje modlitby oslobodenia a exorcizmy. Pán Ježiš Kristus dal Cirkvi najväčšiu duchovnú moc a autoritu. Biskupom, nástupcom apoštolov, zveril úžasnú duchovnú moc a autoritu nad svojou diecézou. Pán arcibiskup Ján Orosch už začal s modlitbou sväteniny exorcizmu proti rozdeleniu, hádkam v spoločnosti, proti ožobračovaniu a ochudobňovaniu, proti všetkému, čo sa prieči Božiemu zákonu, Božej cirkvi a náboženskej slobode. Slovo satan znamená protivník, znamená ten, ktorý odporuje.

Áno, je to on, ktorý sa snaží blokovať náboženský život podľa Božieho poriadku a čnosť rozvážnosti na Slovensku. Je to on, ktorý sa snaží blokovať duchovný život modlitby. Je to on, ktorý sa snaží oslabiť horlivosť kňazov. Je to on, ktorý sa snaží otupovať, rozdeľovať, panovať a získavať nadvládu. Mnohí z biskupov po celom svete začali konať túto sväteninu lásky, pretože exorcizmus je svätenina lásky, aby pomohli jednoduchému ľudu proti Božiemu nepriateľovi, ktorý prišiel aby ničil, demoloval a usmrcoval. Prišiel, aby ničil Božiu Cirkev.

4. Kňazi i veriaci sa môžu súkromne modliť modlitby oslobodenia, ktoré majú cirkevné schválenie. Za seba, svoje manželstvo, rodinu, farnosť a za celú krajinu. Nad tými, ktorí nás spravujú, nad oblasťami, nad konkrétnymi oblasťami života. Je takto výborné konať aj preventívne. Sú úžasné svedectvá, ako sa ľudia uvoľnili z nevysvetliteľných tlakov, hádok, rozdelení, nevysvetliteľnej a rozumu sa vymykajúcej chudobe, ako sa uvoľnil po týchto modlitbách náboženský život vo farnostiach, ako sa začali meniť politické pomery a rozhodnutia tých, ktorí nás spravujú, voči jednoduchým ľuďom, voči rodinám, voči každodennému životu. Je to 2000- ročná prax Cirkvi. Dokonca poznáme osobitné modlitby (pre veriacich) a exorcizmy (pre biskupov a nimi poverených kňazov), ktoré sa modlievali počas morových epidémií. Jednou z nich je aj modlitba ochranný kríž KARAVAKA, ktorá vyšla s cirkevným schválením vo vydavateľstve Zachej.

5. Veľmi vrúcne ľutujme svoje hriechy. Veľmi vrúcne, na kolenách vo svojej duši. S opravdivou ľútosťou, s opravdivou pokorou a láskou voči Bohu. Máme veľmi veľký dlh voči Otcovi nebeskému. Slovenský národ má voči nebeskému Otcovi veľmi veľký dlh nevďačnosti, neváženia si milostí a hriešnosti, ktorá tu bola páchaná. Svätý apoštol Pavol hovorí o napĺňaní miery hriechov a priblížení sa Božieho hnevu (porov. 1 Sol 2, 16). Aj takáto skutočnosť existuje, ako vidíme zo Svätého písma.

6. Musíme prosiť o zmenu zmýšľania a srdca. V súčasnosti máme srdce z kameňa. Srdce zadupané hriešnosťou. Srdce otupené, nevďačné, preniknuté telesnou žiadostivosťou a degradované na veľmi primitívnu úroveň. Cez proroka Ezechiela hovorí Pán, že dá ľuďom srdce z mäsa, aby sme kráčali podľa jeho príkazov (porov. Ez 11, 19). Najprv svoje srdcia i mysle potrebujeme oslobodiť, rozviazať z temných pút, ktorými sú pozväzované, a potom prosiť Pána, aby z nás vybral srdce z kameňa a dal nám srdce z mäsa, v ktorom bude mať priestor Duch Svätý. Do špiku kostí sa nechať zmeniť Božou mocou a spoluprácou slobodnej vôle, aj keby sme mali 80 rokov a väčšinu života za sebou. „Lebo Bohu nič nie je nemožné“, hovorí svätý evanjelista Lukáš (porov. Lk 1, 37).

7. Potrebujeme začať zachovávať prvé Božie prikázanie: „Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal. Milovať budeš Pána svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť“ (porov. Dt 6, 5-7).

8. Potrebujeme učiť seba, svoje deti i vnúčatá bázni pred Pánom. Mať úctu, rešpekt, uznávať, že Boh je všemohúci, že si pred ním nemôžem dovoliť len tak niečo ako s kamarátom s mokrej štvrte. Bázeň pred Pánom je počiatok múdrosti, hovoria múdroslovné knihy Svätého písma. Ak chceme ako národ získať Božiu múdrosť, musíme sa začať koriť pred Bohom, naším Pánom, a byť poddajní Duchu Svätému a bázni, ktorú nás chce vyučovať. Prízemné, tupé, hlúpe spôsoby sa protivia Duchu Svätému a druhému Božiemu príkazu, ktorý vyžaduje zachovávať svätosť Pánovho mena a neznesväcovať ho.

9. Konečne veľmi začať milovať Sedembolestnú. Ale nemilovať ju len piesňou alebo rutinnou púťou. Milovať ju celým srdcom a začať si vážiť jej bolesti. Začať ju hlbšie poznávať, pretože ju poznáme veľmi málo a povrchne. Začať ju milovať znamená veľmi si ju začať ctiť ako najmilovanejšiu Matku a už jej nikdy nevrážať meče do srdca.

10. Zvlášť my kňazi jej potrebujeme otvoriť srdcia, pretože máme problém milovať ju pre našu mužskú samoľúbosť a myšlienky, že lepšie ovládame teológiu ako ona. Opak je pravdou. Ona je Sídlo múdrosti, Matka kňazov, Nevesta Ducha Svätého, ktorý do nej zasial takú hĺbku múdrosti, že svätý Tomáš Akvinský i blahoslavený Duns Scotus sa pri nej skláňajú v hlbokej úcte. Keď jej my kňazi pokorne otvoríme myseľ i srdce, ona v nás začne konať zázraky, pretože je magnetom Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, je živou monštranciou, ktorá nosila Božieho Syna pod svojím srdcom. Ona je záchranou slovenského národa, ak pochopíme, čo si praje, vykonáme to a oslobodíme sa z tejto poroby tuposti, čudnosti a degradácie ducha.

Všetkým, ktorí budú s úprimným srdcom čítať tieto riadky posielam kňazské požehnanie pre osvietenie a zmenu nášho srdca i mysle +
Ivan Barus

alianciazanedelu.sk/archiv/8760
jezofiko
Pekný príspevok. Ľudia - začína hnusný a špinavý boj o Slovensko. Či bude bezbreho liberálne SaS , Čaputová, Pellegrini a PS, alebo aspoň ako tak si zachová, svoju tvár na to aby sa tu niečo také nemohlo rozmohnúť. Ten boj začína. Na Sputniku to vidieť.
Hermenegild
Nemáš test-do kostola nelez ! Už to začína. Podzemná cirkev. A to čo ostane "navrchu", bude pastiermi dovedené priamo protivníkovi do náručia. Oddelia sa plevy a pôjdú do pekla.
Hermenegild
List platí pre podzemnú cirkev, nie pre tú "svetskú".
Hermenegild
Martinka, po Varovaní to pochopíš a sama budeš hľadať posledný útulok v Božej náručí v podzemí.
ľubica
Dada Miluška
Veľmi pekný, poučný list. Ďakujem./ A propo p. Roberto 55 to nie je žiaden pánko, ale Boží služobník-kňaz/
Roberto 55
Travil som az do teenagerskeho veku mojho zivota letne prazdniny na dedine v okrese Zilina. Tam vsetci ludia volali knaza - farara alebo kaplana - panko. Kedze sa mi to paci tak...Neberiem to ako posmech.
Dada Miluška
Ďakujem za vysvetlenie a omlúvam sa Robertovi 55.
Roberto 55
Velmi dlhe, aj ked pravdive.
Panko konstatuje, ze ludia stratili bazen pred Bohom . Ano je to pravda, ale odpoveď na tuto pravdu je jednoducha. Preto lebo Cirkev podla pokynov 2V. zacala hovorit iba o Bozom milosrdenstve a nie Bozej spravodlivosti, podobne ako protestanti, bez potreby uznavat aj Boziu spravodlivost a ze je treba casto vyznavat svoje hriechy vo sviatosti sv. spovede a vzbudzovat …More
Velmi dlhe, aj ked pravdive.
Panko konstatuje, ze ludia stratili bazen pred Bohom . Ano je to pravda, ale odpoveď na tuto pravdu je jednoducha. Preto lebo Cirkev podla pokynov 2V. zacala hovorit iba o Bozom milosrdenstve a nie Bozej spravodlivosti, podobne ako protestanti, bez potreby uznavat aj Boziu spravodlivost a ze je treba casto vyznavat svoje hriechy vo sviatosti sv. spovede a vzbudzovat si dokonalu lutost (aj nedokonalu) nad hriechmi a zaroven prinasat zadostucinenie za svoje hriechy, lebo za kazdy hriech=zlo treba "platit". Samozrejme Pan Jezis uz zaplatil za vsetky hriechy ludstva - tym, ze nam otvoril Nebo, ktore bolo v dosledku prvotneho (originalneho) hriechu zavrete pre ludi, avsak zostalo aj nadalej zavrete pre tich ktori pachaju najma s.h. = ak umries v neolutovanom smrtelnom hriechu ides do pekla...nehovoriac o zatvrdilych hriesnikoch, ktori sa nepotrebuju spovedat...
K tomuto "prispela" (sv.) Faustina, ktorej niektore vyhlasenia z "Dennicka" su velmi rozporuplne az hereticke...
apredsasatoci
Vieš byť aj konkrétny, čo sa Faustiny týka?
Roberto 55
Ano, je viac zdrojov, ktore o nej pojednavaju. Napriklad tu: is-the-divine-mercy-devotion-catholic
U.S.C.A.E.
nedokonalá ale nadprirodzená mimo sviatosti pokánia nestačí tam musí byť vždy dokonalá a to je veľmi ťažké ale nie nemožné s Božou Milosťou sa dá čo je ľudsky nemožné
Krásný pokojný den
Dokonalá je vždy, pokud pociťujeme, že jsme urazili Boží Lásku a trápí nás to. Ne kvůli nám, našemu zahledění, strachu a sobeckým obavám, ale trápí nás to, že jsme zranili Božího Syna. Trápí nás ne strach, obava, ale proniká námi bolest, že jsme zranili někoho drahého, kdo nás miluje.... To je dokonalá lítost, které se musíme učit... Učit MILOVAT. 😍
Roberto 55
Pan Jezis nas vyziva aby sme boli dokonali "ako je moj Otec dokonaly". To je nas ideal, ale nedosiahnutelny pre cloveka...je to mozne iba s Bozou pomocou (ako spravne poznamenavas). Nechcem nikoho poucovat, ved si to kazdy moze najst v katechizme...
Cirkev rozlisuje podla katechizmu 2 druhy lutosti: dokonalu a nedokonalu. Ako vieme dokonala lutost je taka (nie iba slzy a plac), ze si uvedomime, (…More
Pan Jezis nas vyziva aby sme boli dokonali "ako je moj Otec dokonaly". To je nas ideal, ale nedosiahnutelny pre cloveka...je to mozne iba s Bozou pomocou (ako spravne poznamenavas). Nechcem nikoho poucovat, ved si to kazdy moze najst v katechizme...
Cirkev rozlisuje podla katechizmu 2 druhy lutosti: dokonalu a nedokonalu. Ako vieme dokonala lutost je taka (nie iba slzy a plac), ze si uvedomime, (a to je Bozia milost) ze sme sa previnili proti samemu Bohu - to je akt nasej vole, lebo my sami to lutujeme(ktory je absolutne dobro a laska) a nedokonala je taka, ze lutujeme svoje hriechy iba zo strachu pred zatratenim..., ale Pan Boh to akceptuje.
Krásný pokojný den
Já jsem to ani nedočetl. Asi naléhavé, ale prostě dlouhé. A možná i to je chyba určitého náboženského života. Ceremoniálně unaví. Nevystopuje potřeby srdce, vyživuje slupku a pak se diví. Lidé jsou stále stejní. Víra se vždy shromažďuje do děravé kapsy. Nutno doplňovat, počítat s pohybem, upadnutím do stereotypu, forem, vyježděných kolejí... Nadávání, moralizování a překvapenost nebo lamentování …More
Já jsem to ani nedočetl. Asi naléhavé, ale prostě dlouhé. A možná i to je chyba určitého náboženského života. Ceremoniálně unaví. Nevystopuje potřeby srdce, vyživuje slupku a pak se diví. Lidé jsou stále stejní. Víra se vždy shromažďuje do děravé kapsy. Nutno doplňovat, počítat s pohybem, upadnutím do stereotypu, forem, vyježděných kolejí... Nadávání, moralizování a překvapenost nebo lamentování nepomůže. Ani zbožný iluzionismus. Prostě je JASNÉ že lidé zlenoší a kněží jakbysmet. Ono je to velká zkouška a proto pozorně sledujme, jak se někteří kněží v dobách duchovní i sociální nouze chovají a jak se věnují svěřeným... V nouzi poznáš přítele... Myslím si, že důležité je si uchovat VZTAH - k Pánu Ježíši a blízkým... A nezapomínat na Lásku... bez ní je vše marné. Až uvidím v kropenkách svěcenou vodu, pak budu vědět, že je vše OK. 😉
fiat33
Zo srdca ďakujem za tieto povzbudivé slová drahý otec Ivan že nie sme sami, čo takto vidíme realitu na Slovensku. Kiež by si to prečítali všetci kňazi.💒🙏
dyk
Vrajže budú od pondelka sv. Omše.
V Cirkvi sa si vyhlási nová sviatosť po krste, birmovke,.... - a to "testovanie" .
Tato sviatosť však bude mať najväčší význam, lebo bez nej nebudeš môcť pristúpiť k Eucharistii a Spovedi. Ja som si doteraz myslel, že je to krst, ale nie je to tak.
majina1
Pobavilo, ale pravdivé.
dalila
A aj smutné
monika66
Takýchto kňazov potrebuje Slovensko! 🙏🏻🙏🏻🙏🏻
Dada Miluška
Je to smutné,že aj do kostola môžeme vstupovať len s AG testom. To znamená, že všetci dôchodcovia, ktorí pôjdu na Sv.omšu musia byť otestovaní, hoci nie sú povinní sa testovať?.Do obchodu s potravinami nemusím mať test, ale do iných obchodov a na úrady AG test musíme mať. Tak čo vlastne platí. Testovať sa každých 7 dní, alebo sa netestovať?
dalila
@Dada Miluška neviem ako vy. My sa netestujeme. U nás nás nepustia do kostola. Tak neviem ako to budem riešiť
apredsasatoci
dalila
Tak, to som naozaj milo od teba prekvapená.
A netestuj sa aj naďalej.
Aspoň nepachas svatokradez.
dalila
:))
Lenže spoveď?
apredsasatoci
Ez34 a Jer10