Clicks555
Anton Čulen

Vittorio Sigonella: Antipápež FRANTIŠEK 2. časť

Cesta ku konkláve
Rok 2003 so sebou prináša zmenu. Carlo Maria Martini sa kvôli podlomenému zdraviu nemohol stretnutia skupiny zo St. Gallenu zúčastniť. „Nahradil“ ho Achille Silvestrini[44], bývalý prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý v roku 2000 po niekoľkých desaťročiach ukončil svoju kariéru v Rímskej kúrii.

Okrem Silvestriniho skupina privítala ešte jedného nováčika: kardinála Ľubomyra Huzara, metropolitu z ukrajinského Ľvova. S nástupom Silvestriniho na Martiniho miesto sa menia aj štýl a vízia skupiny. Zmena je však hlbšia, ako sa zdá: čakal ich nová téma, ktorá sa na najbližšie roky mala stať hlavným bodom ich programu. Od roku 2003 sa všetky stretnutia niesli v znamení príprav na obdobie po Jánovi Pavlovi II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, o čom Silvestrini priniesol informácie z prvej ruky. Členovia skupiny sa jednohlasne zhodli, že voľba nového pápeža bude pre budúcnosť Cirkvi kľúčová. Náplň januárových dní rokov 2003, 2004 a 2005 teda zostala rovnaká: zhodnotenie situácie svetovej Cirkvi, pápežský primát, vzťah medzi primátom a biskupským kolégiom, a nástupca Jána Pavla II. Skupina tiež nadobudla strategickú dôležitosť s vyhliadkami na prípadné konkláve.

Prijatie Josého da Cruza Policarpa[45], lisabonského patriarchu a predsedu Portugalskej biskupskej konferencie v januári 2004 nebolo dielom náhody. Od tej chvíle sa medzi členmi a bývalými členmi skupiny začali objavovať mená významných kardinálov, ktorí budú v prípade konkláve držať spolu: Martini, Danneels, Murphy-O’Conor[46], Silvestrini, Policarpo, Husar[47], Kasper a Lehmann. Ak by každý z nich dokázal využiť svoje konexie, skupina by mohla získať výrazný vplyv.

Ešte pred konkláve, v decembri 2003, poskytol kardinál Danneels mesačníku Trenta Giorni exkluzívny rozhovor, ktorý sa dá čítať ako úprimné rozjímanie nad smútkom, očakávaniami a nádejami európskeho kardinála. Pre zasvätených tento rozhovor svojím spôsobom zosobňuje aj stretnutia skupiny zo St. Gallenu. Danneels napríklad pripomína, že „biskupov treba vnímať ako nástupcov apoštolov a nie ako obchodných zástupcov nadnárodnej spoločnosti“. Sťažuje sa aj na neprestajnú záplavu papierov: „Každý deň sme nútení čítať dlhé listiny, pokyny, atď.“. Opäť potvrdzuje, že kolegialita je neoddeliteľnou súčasťou podstaty Cirkvi a nijako z nej nevyplýva, žeby si pápež a zbor biskupov konkurovali. Napriek tomu pesimisticky dodáva: „Myslím si, že skôr uvidíme druhý príchod Ježiša Krista, než riešenie otázky kolegiality“. Danneels tak opäť vystupuje ako obranca pravej synodality a fóra, v ktorom by bolo možné naozaj diskutovať, „kde by sa dalo slobodne pozhovárať, preukazujúc rešpekt voči pápežským výsadám, no bez zbytočných komplikácií“.

Smrť Jána Pavla II. uzatvorila jednu celú kapitolu dejín. Na istý čas vysoký záujem o osobu pápeža zatienil všetko ostatné. Danneels sa s Jánom Pavlom II. stretol naposledy 15. augusta 2004 v Lurdoch: pohľad na chorého a osamelého muža, ako sa modlí v Jaskyni zjavenia Panny Márie, ho dojal.

O šesť mesiacov neskôr prinášajú prvé vyhlásenia z Ríma správy o pápežovom zdravotnom stave. Počas Veľkej Noci 2005 už nevládze ani rozprávať. Napokon zomiera 2. apríla o 21:37. Danneels, ktorý sa v tom čase nachádzal v Číne, sa musel urýchlene vrátiť, pretože vedel, že v médiách po celom svete sa jeho meno spomína v súvislosti so zoznamom papabili. Dňa 4. apríla 2005 sa jeho fotka objavila na titulnej strane Washington Post

Už z prípravných stretnutí pred konkláve sa dalo vydedukovať, akým smerom sa bude voľba uberať. Napriek tomu, že kardináli zo St. Gallenu, prítomní v Ríme posielajú Ivovi Fürerovi pohľadnicu s textom „Sme tu spolu, v duchu St. Gallenu“, konkláve takmer okamžite zvolí za nástupcu poľského pápeža kardinála Ratzingera, hoci už počas prípravných stretnutí sa jezuitský kardinál Jorge Mario Bergoglio javil ako realistická alternatíva.

V predvečer konkláve, ktoré 19. apríla zvolilo Jozefa Ratzingera za pápeža Benedikta XVI., poslal Danneels SMS-ku svojmu bývalému hovorcovi Toonovi Osaerovi, ktorého so sebou vzal do Ríma. Osaer prisľúbil tlači, že po konkláve sa kardinál vyjadrí. Danneels slovo dodržal. Zatiaľ čo časť jeho kolegov večerala v spoločnosti nového pápeža, on vystúpil pred kamery a nedokázal skryť svoje sklamanie. Diváci rýchlo uhádli, že kardinál sa z výsledku neteší. Danneels sa neskôr pokúsil o nápravu, keď v katedrále Saint-Michel-et-Gudule prednesol srdečnú homíliu a jej text v priateľskom duchu poslal aj pápežovi.

Konkláve v roku 2005 predstavuje začiatok konca skupiny zo St. Gallenu: ich cieľ sa náhle zdá akýsi nejasný. Ivo Fürer ešte v ten istý rok odišiel do dôchodku a stretnutia sa tak už nemôžu konať v honosnej budove biskupského paláca. Naposledy sa tam skupina zišla v januári 2006 už v oveľa nižšom počte. Okrem hostiteľa boli prítomní len Danneels, Kothgrasser a Van Luyn. Koniec bol neodvratný a atmosféra sa nedala porovnať s dňami najväčšej slávy skupiny. V januári nasledujúceho roku sa vo Fürerovom rodnom dome neďaleko Gossau stretli opäť len štyria. Plameň pomaly vyhasína.

Účinky, ktoré Danneelsovo vyhlásenie pre televíziu vyvolalo, tak skoro nevyprchali. Dňa 7. júla 2005 sa Danneels po prvýkrát od konkláve stretol s Benediktom XVI. Na audiencii preberali témy ako bioetika, výskum kmeňových buniek na katolíckych univerzitách v Belgicku, a v krátkosti aj Danneelsovo kontakty s Cirkvou v Číne. Išlo, prirodzene, o citlivé témy a toto stretnutie nijako neprispelo k vylepšeniu kardinálovej povesti.

K zmiereniu došlo až pri inej príležitosti, keď 19. augusta 2005 počas pápežskej návštevy Kolína Danneels túto tému spomenul pred pápežom. Situácia sa tak očividne vyjasnila, lebo ešte v ten deň reportérovi belgickej televíznej stanice VTM potvrdil, že už medzi ním a pápežom niet sporu: „Pápež mi povedal, že si moju homíliu prečítal, a že je načase celú záležitosť uzavrieť a na nezhody zabudnúť.“ Ak sa aj osobné vzťahy medzi pápežom a kardinálom napravili, médiá ponúkli verejnosti svoju vlastnú verziu.

Ako príklad stačí uviesť Georga Ratzingera, pápežovho brata, ktorý mal na celú vec iný názor. Deň po stretnutí Danneelsa s pápežom sa v rozhovore pre berlínsky týždenník Junge Freiheit[48] o belgickom kardinálovi Georg Ratzinger vyjadril veľmi nelichotivo. Zatiaľ čo pri nemeckých kardináloch ako napríklad pri Walterovi Kasperovi zachováva dekórum, o Danneelsovi tvrdí, že v pozícii kardinála sú jeho vyhlásenia „nezlučiteľné s katolíckou vierou“. Neuviedol ale, aké vyhlásenia konkrétne má na mysli.

Bolo konkláve platné?
Konkláve 13. marca 2013 prebehlo podľa očakávania skupiny kardinálov mafie zo Sankt Gallenu a nič na veci nemení, že ich konanie bolo proti apoštolskej konštitúcii pápeža Jána Pavla II. z 22. februára 1996 Universi Dominici Gregis o čase Sede vacante a o voľbe pápeža.[49] Hlavou Cirkvi sa stal Jorge Mario Bergoglio, ktorý si zvolil meno František, podľa Františka z Assisi, patróna Talianska. Voľba Bergoglia za pápeža bola roky pripravovaná, napísal Andrea Riva v denníku Il Giornale.[50] A tak v logii Baziliky sv. Petra sa vedľa nového pápeža, ktorý celý svet pozdravil „Buona sera“ namiesto tradičného a katolíckeho „Laudetur Jesus Christus“, objavil bruselský kardinál Godfried Danneels. Okrem faktu, že bol organizátorom voľby Jorgeho Bergoglia za pápeža, nemal iný titul tam byť.[51]

Dvojitý pontifikát
Prežívame neľahké časy dvojitého pontifikátu. Na rozdiel od Avignonského zajatia[52] (1309 – 1378) pápež Benedikt XVI. s Františkom nebojuje, žijú vo Vatikáne blízko vedľa seba. Dokonca sa často stretávajú a my žijeme v tejto náročnej dobe.
Dokedy to bude trvať a ako by sa situácia mohla vyriešiť?
Ak by demisia pápeža Benedikta XVI. nebola nakoniec platná, museli by sme ručičky hodín posunúť späť na 28. februára 2013 a zvážiť možnosti pre (emeritného) pápeža Benedikta XVI.

Možnosti sú aspoň tri.
Ak podľa deklarácie z roku 2013 pápež Benedikt XVI. potvrdí, že sa chcel vzdať len ministéria (praktického vykonávania moci), musel by na tento výkon ustanoviť kardinála alebo iného povereného biskupského vikára. Stále však by zostal pápežom, lebo má munus (úrad). Tak by sme mali pápeža eremitu (pustovníka v samote) a nie emeritu, lebo taký titul u pápeža právne neexistuje. Tento poverený Benediktov vikár, by tak ohlasoval evanjelium a vykonávať administratívne funkcie.

Benedikt XVI. sa rozhodne, že sa vráti do úradu a služby (bude vykonávať aj munus i ministerium) v plnej miere a podľa viery a Tradície Katolíckej cirkvi a jeho pontifikát bude pokračovať. Vzhľadom na jeho vek je to dosť nepravdepodobné, ale nesmieme zabúdať, že Ján Pavol II. (ako aj mnohí jeho predchodcovia) zostal ako hlava Cirkvi až do svojho posledného dychu.

Alebo Benedikt sa naozaj vzdá aj úradu aj služby a bude ďalej žiť ako kardinál Jozef Ratzinger, ako to správne navrhuje napríklad austrálsky kardinál George Pell.[53] S tým súvisí oblečenie, nebude sa podpisovať ako Benedikt XVI. P.P. (Pontifex Pontificum), a odsťahuje sa z Vatikánu.

Ak by si Benedikt zvolil túto tretiu možnosť, zrejmé, že kardinál Bergoglio ako pápež František nemôže ostať. Všetky jeho menovania a dokumenty budú nulitné.

Pre vyriešenie a prijatí tejto možnosti, by sa muselo zvolať konkláve, ale len s kardinálmi vymenovanými pred rokom 2013, ktorých menoval pápež Ratzinger a Wojtyla. Ktovie, možno by toto konkláve opäť zvolilo kardinála Bergoglia, ktorý by potvrdil všetky svoje úkony a menovania.

Kým sa nerozhodnú konať v tejto veci kardináli (aspoň tí, ktorých menoval Ján Pavol II. a Benedikt XVI.) nič sa nepohne a neistota v riadení Cirkvi bude čoraz väčšia. Najmä v Ríme. Našťastie mnoho ľudí mimo Ríma a možno aj Talianska to ani veľmi nezaujíma. K spáse predsa stačí Písmo sväté, Tradícia a viera, že Ježiš Kristus je Cesta, Pravda a Život. A čnostný život, dodržiavanie Desatora, sviatostný život ako conditio sine qua non.

Historický precedens
Problém dvojitého pontifikátu sa nateraz (už roky) zamieta pod koberec, s výhovorkou, že veď teraz sa toho stalo už toľko a čo? … Ale je tu historický precedens, ktorý sa stal v stredoveku. V prípade pápeža Anakléta II., (1130 – 1138)[54] až svätý Bernard z Clairvaux presvedčil kompetentných, že Anaklét je protipápežom[55]. A to v tom čase neexistovali také prísne pravidlá pre platnosť konkláve a zrieknutie sa úradu a služby pápeža, aké máme dnes.

A čo ďalší Petrovi nástupcovia?
Otázku Ratzingerovej rezignácie treba určite raz (a podľa možností čím skôr) objasniť, inak po Bergogliovi nikdy nebude pápež, ktorý by bol oslobodený od podozrenia, že nie je legitímny.[56]

Posolstvá Panny Márie cez Štefana Gobbiho
Okrem iných vizionárov z dávnejšej minulosti, Panna Mária o našej dobe hovorila aj známemu kňazovi Štefanovi Gobbimu (1930 – 2011), zakladateľovi Mariánskeho kňazského hnutia.

S dátumom 31. decembra 1992 v Modrej knihe čítame:
Štvrté znamenie je strašné znesvätenie, spôsobené tým, ktorý odporuje Kristovi, to jest Antikristom. Vstúpi až do svätého Božieho chrámu a sadne si na jeho trón, nechajúc sa oslavovať ako Boha.

„Ten, ktorý sa postaví proti všetkému tomu, čo ľudia budú uznávať a nazývať Bohom. Zloba príde s mocou satana, s celou silou falošných zázrakov a falošných proroctiev. Bude používať každý prostriedok klamstva, aby konal zlo.“ (por. 2 Sol 2, 4-9) „Jedného dňa uvidíte na svätom mieste toho, ktorý spôsobil to strašné znesvätenie. Prorok Daniel o ňom hovorí. Kto číta, pochopí.“ (por. Mt 24, 15) Milovaní synovia, preto, aby ste pochopili, v čom spočíva toto strašné znesvätenie, čítajte, ako je to všetko predpovedané prorokom Danielom.

„Choď, Daniel, tieto slová sú skryté a zapečatené až do konca vekov. Mnohí budú očistení, ostanú nevinní, nedotknutí, ale tieto klamstvá budú pokračovať a šíriť sa ďalej. Nikto bezbožný nebude môcť vytušiť tieto veci, ale múdri ich pochopia… Doba, odkedy bude zrušená každodenná obeta, bude odsúdená k strašnému zúfalstvu, ktoré bude trvať tisícdvestodeväťdesiat dní. Blažení, ktorí budú čakať s trpezlivosťou a dosiahnu tisíctristotridsaťpäť dní.“ (por. Dan 12, 9-12)

Svätá omša je každodennou obetou, obeta čistá, ktorá je obetovaná Pánovi vo všetkých končinách nepretržite od východu až do západu slnka.
Obeta omše obnovuje obetu Ježiša na Kalvárii. Prijímaním protestantskej doktríny sa bude hovoriť, že sv. omša nie je obeta, ale je len svätá večera, teda spomienka na to, čo Ježiš urobil na svojej poslednej večeri. A tak sa bude ponímať slúženie svätej omše. V tomto zrušení každodennej obety spočíva strašné znesvätenie, spôsobené antikristom, ktorého trvanie bude asi tri a pol roka, teda tisícdvestodeväťdesiat dní.[57] Predovšetkým pre Cirkev nadišla hodina veľkej skúšky, pretože bude otrasená stratou viery, zatemnená odpadlíctvom, zranená zradou, opustená svojimi synmi, rozdelená rozkolom, ovládnutá slobodomurármi, stane sa úrodnou pôdou pre vzrast jedovatého stromu ničomníka, antikrista, ktorý uprostred nej založí svoje kráľovstvo.“[58]

Až s hrôzou sa číta posolstvo zo 17. júna 1989:
So mnou, moji malí, bojujete proti drakovi, ktorý sa snaží postaviť celé ľudstvo proti Bohu. So mnou, moji synovia, bojujete proti čiernej šelme, slobodomurárstvu, ktoré chce priviesť duše k zatrateniu. So mnou, moji synovia, bojujete proti šelme podobnej Baránkovi – slobodomurárstvu, ktoré preniklo do vnútra cirkevného života, aby zničilo Krista a jeho Cirkev. Aby dosiahlo tento cieľ, chce vytvoriť nový idol, to jest falošného Krista a falošnú cirkev.

Cirkevné slobodomurárstvo dostáva príkazy a moc od rôznych slobodomurárskych lóží a pracuje, aby tajne priviedlo všetkých k tomu, aby sa stali členmi týchto tajných siekt. Tak podpichuje ctižiadostivých vyhliadkou na ľahkú kariéru; baživých po peniazoch zahŕňa majetkom; svojim členom pomáha, aby boli prví a zaujímali najdôležitejšie miesta, zároveň vytláča na okraj podlo ale tvrdo všetkých tých, ktorí sa odmietajú podieľať na jeho pláne.

Vskutku, šelma podobná Baránkovi, vykonáva všetku moc prvej šelmy v jej prítomnosti a zem i jej obyvateľov núti klaňať sa prvej šelme. Ba cirkevné slobodomurárstvo dochádza až k tomu, že stavia sochu na počesť šelmy a núti všetkých tejto soche sa klaňať. Ale podľa prvého prikázania svätého Zákona Pánovho sa máme klaňať jedine BOHU a jemu jedinému vzdávať všetku úctu.

Tak sa BOH nahrádza mocným, silným, panovačným IDOLOM. Idolom tak mocným, že je schopný poslať na smrť všetkých tých, čo sa neklaňajú soche šelmy. Idolom takým mocným a panovačným, že zariadi, aby všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci, dostali na pravú ruku alebo na čelo znak a aby nikto nemohol kupovať alebo predávať, ak nemá taký znak, to jest meno šelmy alebo číslo jej mena. Táto veľká modla, postavená preto, aby sa jej všetci klaňali a jej slúžili, ako som vám už zjavila v predošlom posolstve, je falošný Kristus a falošná cirkev. Aké však má meno?

V 13. kapitole Apokalypsy je napísané: ,V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, je to číslo človeka a jeho číslo je 666.‘ Rozumom, osvieteným svetlom Božej múdrosti, sa podarí rozlúštiť z čísla 666 meno človeka a toto meno ukázané tým číslom je meno Antikrista. Lucifer, starý had, diabol alebo satan, červený drak, sa stáva v týchto posledných časoch Antikristom.
Už apoštol Ján tvrdil, že každý, kto popiera, že Ježiš Kristus je Boh, je Antikrist. Socha alebo modla, postavená ku cti šelmy, aby sa jej klaňali všetci ľudia, je Antikrist. Počítajte teraz jeho číslo 666, aby ste pochopili, ako označuje meno jedného človeka.[59]

Číslo mena Bergoglio
Nepríjemné prekvapenie nastáva, keď meno pápeža Františka (presnejšie jeho rodné priezvisko) BERGOGLIO vyjadríme pomocou abecedy ASCII, čo je dnes dorozumievací jazyk počítačov.

Matematika je exaktná veda. Nie je ako dejepis, kde dejiny píšu víťazi. Rovnice, vzorce a vzťahy majú univerzálnu a nespochybniteľnú platnosť. Za každého režimu. Napr. 2 + 2 = 4, či a2 + b2 = c2.
Kniha Zjavenia sv. Jána, Apokalypsa spomínaná vyššie, nás po dvoch tisícročiach upozorňuje, že „šelma prinútila všetkých, malých i veľkých, bohatých i chudobných, slobodných i otrokov, dať si na pravú ruku alebo na čelo znak a kupovať alebo predávať smel len ten, kto mal tento znak Šelmy alebo jej meno, alebo číslo jej mena. V tomto je múdrosť! Kto má rozum, nech vypočíta číslo Šelmy! Lebo je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.“[60]

Situácia v dnešnom svete ukazuje mnohé náznaky, že sa k tomu znaku, či na čele alebo na ruke, blížime. Kto má doma psa, musel ho už dať začipovať. A je len otázka času – zajtra to síce ešte nebude – kedy sa začipujú aj ľudia. Povinne, ťažko sa tomu bude dať vyhnúť. Na celom svete.

Číslo 666, ktoré sv. Ján uvádza ako výsledok sčítania „toho, kto má rozum“ sa dá získať rozličnými spôsobmi, napr. 666 krát spočítate jednotky, alebo 333 krát dvojky, alebo 50 + 50 + 300 + 266, či súčet druhých mocnín prvých siedmich prvočísel 2, 3, 5, 7, 11, 13, 17 t. j. 22 + 32 + 52 + 72 + 112 + 132 + 172, teda 4 + 9 + 25 + 49 + 121 + 169 + 289 = 666.[61] atď. Tých rovníc – a každá z nich by bola správna, je skoro nekonečný počet.

Oddávna, prakticky od čias sv. Jána, ľudia – jednoduchí i študovaní – hľadali a hľadajú spojenie tajomného čísla 666 s písmenami, ktoré by dávalo zmysel a viedlo by ku konkrétnemu menu. V akej abecede by to meno malo byť napísané? Za čias sv. Jána, ak vynecháme úvahy o egyptských hieroglyfoch, existovali len tri abecedy: hebrejská, grécka a latinská.

Keď číslo 666 napíšeme rímskymi číslicami, zistíme, že každé z nich bude použité práve a len jedenkrát: D C L X V I : D = 500, C = 100, L = 50, X = 10, V = 5, I = 1, čísla idú zostupne a nakoľko je to menej ako 1000, je jasné, že M (M = 1000) musí chýbať.[62]

Abeceda ASCII
Dlho sa viedli diskusie, ktorá abeceda je najlepšia, každý si chválil výhody tej svojej. Až prišla doba počítačov, ktorá priniesla a jednoznačne definovala vzťah písmen abecedy a čísel. Je to tzv. kódovanie ASCII (American Standard Code for Information Interchange). Bolo to potrebné vymyslieť a definovať, najmä odkedy sa počítač začal používať na písanie textov – článkov, básní i celých kníh.
Latinská Neovulgáta má pre slovo rozum intellectum.[63] Taliansky text Svätého písma (Jeruzalemská Biblia) má slovo intelligenza. Salvatore Canto už v roku 2014 napísal:

„To, že sme v dobe „umelej inteligencie“ alebo „počítača“, nemôže nikto poprieť. Preto sa pýtam: či tu nie je naznačené, že slová „inteligencia“ a „vypočítať“ v tomto verši Apokalypsy, ktorá sa tiež nazýva Kniha zjavenia, odkazujú na našu súčasnú „umelú inteligenciu“ a na náš „počítač“ (čo znamená stroj, ktorý počíta)? Možno, že prorocká kniha pre nás znamená (nie bez náznaku jemnej, ale tragickej a nezvratnej „irónie“?), že naša éra je obdobím, v ktorom bude možné vypočítať číslo, a v ktorom sa prejaví falošný prorok. a Antikrist? Okrem toho, nenaznačuje sa nám tu aj „abeceda“, ktorá sa použije na tento výpočet, t. j. abeceda, kód ASCII, ktorá sa zrodila spolu s počítačom?“[64]

Ako v praxi kódovanie ASCII funguje, môžete si ľahko vyskúšať na každom počítači. Stlačíte klávesu ALT, a na pravej číselnej klávesnici dve čísla, ALT potom pustíte, a tak zistíte, ktoré písmeno zodpovedá konkrétnej dvojici čísel: A = 65, B = 66, až po Z = 90. Tabuľku ASCII nájdete samozrejme nielen v učebniciach informatiky, ale aj na internete.[65]

Ak biblické číslo 666 vyjadríme ako súčet 66 + 69 + 82 + 71 + 79 + 71 + 76 + 73 + 79 = 666, a tieto dvojciferné čísla premeníme na písmená abecedy, dostaneme to meno Šelmy.[66] Skúste sami.

Udalosti v poslednom desaťoročí (požiar Notre Dame v Paríži[67], pád Baziliky sv. Benedikta, patróna Európy v dôsledku zemetrasenia v Norci[68], či dobýjanie Európy islamskou populáciou z Afriky a Ázie) dosť jasne ukazujú, ako upozorňuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi:

Prenasledovanie, ktoré sprevádza putovanie Cirkvi na zemi, odhalí „tajomstvo neprávosti“ v podobe náboženského podvodu, ktorý sa pokúsi priniesť ľuďom zdanlivé riešenie ich problémov za cenu odpadnutia od pravdy. Najväčším náboženským podvodom je podvod antikrista, to znamená určitého pseudomesianizmu, v ktorom človek oslavuje sám seba namiesto Boha.[69]

Ján Pavol II. − prorok našich čias
Islamskú inváziu do Európy predpovedal aj sv. Ján Pavol II.
„Vidím Cirkev tretieho tisícročia postihnutú smrteľnou ranou, ktorej meno je islamizmus. Obsadia Európu. Videl som prichádzať hordy od západu po východ: od Maroka po Líbyu, z Egypta až po východné krajiny. Pripomeň to tým, ktorých stretneš v Cirkvi tretieho tisícročia. Vidím Cirkev postihnutú smrteľnou morom. Hlbšia a bolestivejšia ako tie terajšieho milénia. Volá sa islamizmus. Napadnú Európu. Videl som hordy, ktoré prišli od západu po východ. Obsadia Európu, Európa bude jedna pivnica, len starý pozostatok, súmrak, pavučiny, rodinné spomienky.

Vy, Cirkev tretieho tisícročia, musíte odolať tejto invázii. Ale nie so zbraňami, tie nebudú stačiť, ale s vašou vierou, ktorú musíte dôsledne žiť.“[70]
Pápež Ján Pavol II. cítil riziko pre kresťanskú Európu, o ktorej sa po tridsiatich rokoch dnes, v politických či kultúrnych termínoch, denne diskutuje.

Parúzia predo dvermi?
V evanjeliu čítame, že budú znamenia na slnku, mesiaci a na hviezdach. Národy na zemi budú plné úzkosti, bezradné, pre hukot mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a od očakávania toho, čo príde na celý svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať s veľkou mocou a slávou. Keď sa to začne diať, zastaňte si rovno a zodvihnite hlavu, lebo vaše vyslobodenie je blízko (Lk 21,25-28).

Toto je naša nádej, toto je naša istota.
„Otče náš, ktorý si na nebesiach, prichádza tvoje kráľovstvo.
Stala sa tvoja vôľa, na nebi i na zemi.
Je to dvadsať storočí a roky Spasiteľa“.[71]

[44]Achille Silvestrini (1923 – 2019) od roku 1979 arcibiskup, tajomník Štátneho sekretariátu pre medzinárodné vzťahy, od roku 1988 kardinál, prefekt Apoštolskej signatúry, v rokoch 1991 – 2000 prefekt Kongregácie pre Východné cirkvi.
[45] José da Cruz Cardinal Policarpo (1936 – 2014) biskup od roku 1978, v rokoch 1998 – 2014 lisabonský patriarcha.
[46] Cormac Cardinal Murphy-O’Connor (1932 – 2017) biskup od roku 1977, v rokoch 2000 – 2009 westminsterský arcibiskup, kardinál bol od roku 2001.
[47] Ľubomyr Husar (1933 – 2017) Pochádzal z Ľvova. V roku 1944 ušiel s rodičmi na Západ. Za kňaza bol vysvätený v roku 1958 v USA. Neskôr študoval v Ríme a v roku 1977 ho arcibiskup Josyp Slipyj (ten bol po 18 rokoch väznenia a vyhnanstva na Sibíri za Chruščova v roku 1963 vyhostený zo ZSSR) tajne v Castel Gandolfe vysvätil za biskupa. Po páde Sovietskeho zväzu sa Husar vrátil na Ukrajinu. V roku 2001 sa stal ľvovským arcibiskupom a Ján Pavol II. ho v tom istom roku vymenoval za kardinála.
[48] Thorsten Thaler: Kirche braucht Mut zu unpopulären Entscheidungen [Cirkev potrebuje odvahu k nepopulárnym opatreniam]. In: Junge Freiheit, 18. mája 2005; jungefreiheit.de/…kirche-braucht-mut-zu-unpopulaeren-entscheidungen/.
[49] Kardináli oprávnení voliť sa okrem toho musia zdržať akejkoľvek formy rokovania, dohôd, sľubov alebo iných ľubovoľných záväzkov, ktoré ich môžu zaväzovať, aby dali alebo odmietli dať hlas jednému či viacerým. Ak by sa to stalo, vyhlasujem takýto záväzok za neplatný, a hoci by bol urobený pod prísahou, nikto nie je povinný sa ho pridŕžať; s okamžitou platnosťou uvaľujem na tých, ktorí prestúpia tento zákaz, exkomunikáciu latae sententiae. (Universi Dominici Gregis, čl. 81).
[50] Andrea Riva: L’elezione di Francesco era preparata da anni [Voľba Františka sa pripravovala roky]. In: Il Giornale, 25. septembra 2015. ilgiornale.it/…elezione-francesco-era-preparata-anni-1175423.html.
[51] Marco Tosatti: Francesco: elezione preparata da anni. In: La Stampa, 24. septembra 2015. lastampa.it/…ws/francesco-elezione-preparata-da-anni-1.37276409.
[52] Avignon sa stal hniezdom západného rozkolníctva na čele s francúzskym protipápežom (Klement VII.) a Avignonské zajatie vyvolalo rozvrat, rozštiepenie Cirkvi na dvoj- a trojpápežstvo a revolučné konciliárne hnutie. (Jozef Špirko: Cirkevné dejiny, zv. 2., s. 343, zv. 3., s. 13.).
[53] Franca Giansoldati: Il cardinale Pell apre il dibattito, la figura del Papa Emerito è da rivedere. [Kardinál Pell otvára diskusiu: Postavenie emeritného pápeža musí byť ozrejmené.] In: Il Messaggero, 10. decembra 2020. https:// ilmessaggero.it/…a_francesco_ratzinger_emerito_canonisti_gaenswein_ vaticano-5637262.html.
[54] Vlastným menom Pietro Pierleoni. Pozri: Paolo Brezzi: Anacleto II., antipapa. In: Enciclopedia cattolica I., A – ARN. Ente per L’enciclopedia cattolica e per il libro cattolico, Città del Vaticano : 1949, stĺ. 1122-1123.
[55] Ann Barnhardt: That time St. Bernard of Clairvaux singlehandedly exposed Antipopes „morally unanimously accepted“ by the College of Cardinals and restored the True Pope. Thank God manly St. Bernard didn’t listen to the effeminate „there’s nothing you can do“ despair merchants! [V tom čase svätý Bernard z Clairvaux bol sám, ktorý sa postavil proti antipápežom, hoci boli „morálne jednomyseľne prijatí“ kardinálskym kolégiom a obnovil pravého pápeža. Vďaka Bohu tento silný muž, svätý Bernard nepočúval hlasy, že „nedá sa nič robiť!] https://www.barnhardt. biz/2020/08/20/q-if-we-cant-trust-the-church-to-tell-us-who-the-pope-is-doesnt-that-mean-the-church-has-defected/
[56] Andrea Cionci: Perché giova a cardinali e vescovi un’operazione verità sulle dimissioni di Ratzinger. [Prečo by bolo dobré, aby kardináli preverili pravdu o Ratzingerovej demisii]. liberoquotidiano.it/…-vaticano-cardinali-vescovi-operazione-verita.html.
[57] Stefano Gobbi: Kňazom, najmilším synom Panny Márie. Bratislava : Mariánske kňazské hnutie, 2017, 7. vyd., s. 766 – 767. Kniha v slovenčine má imprimatur spišského biskupa Františka Tondru a bratislavského arcibiskupa-metropolitu Stanislava Zvolenského.
[58] Tamže, s. 771.
[59] Tamže, s. 627 – 628.
[60] Zjv 13, 16-18.
[61] Eric W. Weisstein: Beast Number. In: MathWorld. A Wolfram Web Resource. Dostupné online: wolfram.com/BeastNumber.html.
[62] Tamže.
[63] Sväté písmo v latinčine na webe Vatikánu: vatican.va/…ments/nova-vulgata_nt_apocalypsis-ioannis_ lt.html.
[64] mi-chael.blogspot.com/2014/05/il-numero-della-bestia.html
[65] spseke.sk/tutor/prednasky/PrezDat.htm, notar.sk/info/en-us/príručky/ascii.aspx.
[66] Andrea Cionci: Il nome dell‘Anticristo secondo l‘alfabeto universale: una brutta sorpresa. [Meno Antikrista podľa univerzálnej abecedy : nepríjemné prekvapenie]. Dostupné online: liberoquotidiano.it/…-anticristo-alfabeto-codice-ascii-simboli-computer.
[67] V pondelok Veľkého týždňa 15. apríla 2019.
[68] 30. októbra 2016.
[69] Katechizmus Katolíckej Cirkvi, č. 675.
[70] Francesco Boezi: La profezia di Giovanni Paolo II: „L’islam invaderà l’Europa“. [Proroctvo Jána Pavla II.: „Islam obsadí Európu“]. In: Il Giornale, 18. nvembra 2017. ilgiornale.it/…vanni-paolo-ii-lislam-invader-leuropa-1464656.html.
[71] Pier Carpi: Le profezie di Papa Giovanni. La storia dell’umanità dal 1935 al 2033 [Proroctvá pápeža Jána. História ľudstva od roku 1935 do 2033]. Roma : Edizioni Mediteranee, 1976, s. 90.

alianciazanedelu.sk/archiv/9821