Blud 59. proti modernistom v Cirkvi od Pia X. Porovnanie s dnešnou Cirkvou...
Zavrhujúci blud:
Kristus neučil určité sústavy právd, ktoré by sa hodili pre všetky časy a všetkých ľudí, ale dal skôr len popud k akémusi náboženskému smeru, ktorý bol alebo mal byť prispôsobený rôznym dobám a miestam.
Počúvate to zo všetkých strán v Cirkvi, že dnes je iná doba, že dnes sme ako ľudstvo pokročili, že sme sa dostali do modernej doby? Učia vás to kňazi, biskupi, dokonca pápeži? Je to tak! Niekto ich to totiž naučil a oni tomuto bludu uverili. Naučili ich to nepriatelia Cirkvi (židia, slobodomurári a protestanti) a tak Cirkev ktorá stratila priazeň Ducha Svätého, ktorého odohnala ako zbytočnú záťaž, ktorá zaťažuje Cirkev aby svet usvedčovala z hriechu (na to Duch Svätý prišiel v prvom rade), začala vyučovať modernizmus. Bez Ducha Svätého je to normálny stav.
Teológ, dnes emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojich knihách sa vracia k tomu, že nemôžeme nasledovať Cirkev spred 100 či 200 rokov, pretože je to už prekonané obdobie. Ak sa pomýlil tento teológ vo svojej výpovedi, čo sa pomýlil, čo potom tí ostatní, ktorí svojej viere sotva rozumejú?
Proti Benediktovi XVI. stojí Pius X. čo je nevídané v katolíckej Cirkvi predošlých vekov, ale dnes tak bežné. Je to tiež dané tým, na akej teológii stáli títo dvaja pápeži. Pokiaľ Ratzinger ešte ako kardinál často cituje protestantov a mnohých liberálnych teológov vo svojich knihách, ktorých myšlienky na prvý pohľad vyzerajú byť vznešené, ale vzdialené katolíckej viere - naproti tomu bol Pius X. perfektným znalcom a odborníkom na Svätého Tomáša Akvinského, ktorý v postate zhrnul náuku rannej a neskoršej Cirkvi do jedného celku, na ktorej Cirkev do koncilu pevne stála.
Pius X. učil, že Kristus ustanovil cez Cirkev jedno učenie, jednu vieru na všetky časy - slovo všetky časy, si treba dobre zafixovať aby sme to neprehliadli - katolíckej viere majú byť podrobené, bez ohľadu aká spoločnosť tu bude (či demokratická, či feudálna, či anarchistická), či spoločnosť ktorá si myslí že sme dnes lepšími ľuďmi, že sa vyvíjame, že sme postavili školy a študujeme, teda že sme vzdelaní. Viera Kristova nepodlieha času, nepodlieha ľudskej zmene v spoločnosti, nepodlieha názorom vo svete.
Kristus ustanovil vieru a Svätý Apoštol Pavol hovorí: Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Gal 1:8
Už pohanskí buddhisti prišli svojim rozumom a pozorovaním sveta nato, že čo sa mení, je strastiplné. Ak na to prišli pohania, o čo viac to máme vedieť my, ktorí máme svetlo pravej viery? Preto sa modlíme - Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému - ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen
Táto modlitba je ozvenou toho, keď Boh o sebe hovorí, že je ten istý, včera, dnes a zajtra (Hebr. 13,8). Boh sa nemení, je pevný, keď niečo sľúbi to splní, keď niečo ustanoví, to platí. Ale to čo sa mení, čo podlieha zmene, to je strastné, nepríjemné pre človeka. Vrátim sa ešte k tomu buddhizmu - buddha si toto uvedomoval, že čo sa mení, je zlé a nesprávne a preto túžila jeho duša po niečom, čo sa nikdy nemení a to čo sa nemení je nielen stále, ale aj blahodárne pre dušu a tak vynaliezol nirvánu - miesto bez zmeny. Nirvána je náhradou pravého Boha a preto jeho náboženstvo je falošné - ale nebol ďaleko od pravdy.
Boh je nemenný, človek sa môže o neho plne oprieť, plne sa na neho spoľahnúť, on svoje sľuby a udalosti ktoré predom určil, na 100% naplní. A tak je to aj s jeho vierou - táto viera je nemenná, nepodlieha času a preto Pius X. ktorému Duch Svätý toto dával na srdce, to zdôrazňuje!
Človek to sám pozná, že keď má nejaké zamestnanie a musí dať výpoveď a zmeniť ho, je neistý, má strach, z toho môže mať zlosť, úzkosť. Aj keď v zamestnaní sa udeje nejaká zmena, ľudia reagujú zväčša podráždene - pretože zmena toto vždy so sebou prináša.
Naša Duša je nadstavená na niečo pevného, čo trvá, čo sa nerozpadá pod našimi rukami a nohami. Keď sa nám kazí nejaká vec - napríklad také auto, korozuje, často s ním musíme chodiť do opravy, akí sme z toho nešťastní.
A preto naša Duša túži po nemennom, a to nemenné je Boh. Augustím tak správne a oprávnene vyznáva - ľudská duša nikde nespočinie v pokoji, ak len nie v Bohu.
Aj preto sa tešíme na kráľovstvo Božie, pretože tam je táto stálosť a nemennosť zaručená. Tam už nebude choroba, starnutie, skúšky, zmeny - to čo nenávidíme - tam bude už iba stálosť a tým pádom pokoj. To je cieľ našej duše, do je jej nastavenie - túžba po pokoji, túžba po mieri, túžba po večnej nemennej radosti. Ale toto nenájdeme v neustálych zmenách, práve naopak - zmeny uvádzajú dušu do zmätku.
A preto Svätý Pius X. si toto uvedomuje a vidí, že Cirkev chcú jej veční nepriatelia uvrhnúť do modernizmu, ktorého základom je práve neustály pohyb a nie stálosť. Tak vidí, že samotné srdce katolíckej Cirkvi - vieru v Krista, chcú títo zlosynovia podrobiť tomuto zmätku neustálej zmeny. A preto vydáva túto encykliku a varuje pred zmenami v Cirkvi, vo viere, v liturgii.
Neprešlo však niekoľko desiatok rokov a koncil ustanovil nie malé postupné zmeny, ale zmeny tak radikálne, že sa z Cirkvi Kristovej, ktorá mala nemenné a pevné učenie, stala svetská bojazlivá organizácia, ktorá sa ohýba podľa toho, ako fúka vietor sveta. A samozrejme katolíci v jadre tejto Cirkvi, sú taktiež zúfalí a odpadávajú od viery, ich deti a deti tých detí, už vieru neberú vážne a tak odpad od Boha je desný.
Niekto si povie, že veď aj Cirkev sa vyvíjala, veď tu máme nové dogmy. Ale to sa dialo na popud obrany viery - to nie je zmena. Svätý Pavol dobre vedel o nanebovzatí Panny Márie, dobre vedel o Svätej Trojici, i keď sa v Písme explicitne nespomína. Ale v tom čase nebolo potrebné o tom hovoriť. Keď však prišli prví bludári a rozlišovali Boha Otca, Syna iba človeka a Ducha Svätého ako energiu (ako to podnes učia jehovisti), tak zasadol koncil a ustanovil učenie o Trojici - čo nie je nové učenie, ale obrana proti bludom.
Podobne dogmy o Panne Márii. Celé stáročia nebolo potrebné tieto dogmy ešte odokrývať, ale s príchodom protestantskej revolúcie, sa Cirkev musela obrániť proti novotám protestantov, zvlášť ich útokom na Pannu Máriu a tak pod vedením Ducha Svätého, ktorá Cirkev vzývala, prišli do sveta dogmy o nepoškvrnenom počatí a nanebovzatí. Tieto dogmy opäť nie sú niečím novým, sú iba potvrdením učením Cirkvi, ktorá o nich vedela aj bez ich ustanovenia.
Ale keď modernisti spochybňujú zázraky v Biblii, keď Písmo Sväté chcú skúmať pod ateistickou vedou, keď chcú z Krista urobiť iba človeka, spochybňujú Jeho zmŕtvychvstanie, keď spochybňujú Eucharistiu, učenie o rodine, učenie o sviatostiach, keď sviatosti sprofanujú - to je modernizmus.
Najviditeľnejší modernizmus sa vkradol do koncilného učenia a to zvlášť ohľadom protestantizmu a iných náboženstiev. Tieto dva malé kúsky kvasu, nakvasili celú Cirkev tak zlým učením, že dnes katolíci sami, nepotrebujú Krista ako Spasiteľa, pretože sa nazdávajú, že aj cez buddhu či Mohameda môžu byť ľudia spasení.
Nemenná Dogma od Boha daná je - že mimo Cirkvi katolíckej je nemožná spása. Prečo to tak je? Preto Kristus ustanovil SVOJU NEVESTU - katolícku, teda všeobecnú Cirkev a kázal apoštolom a ich nasledovníkom, aby všetky národy privádzali do lona tejto MATKY - CIRKVI, ktorej Matkou je naša drahocenná Panna Mária.
Celé veky toto Cirkev robila, ale dnes v čase modernizmu, kedy sa učenie mení každým dňom, sa hovorí o spájaní sa s tými, ktorí Cirkev opustili, odtrhli sa od nej. Je rozdiel privádzať ľudí do Cirkvi, pretože to je jediná možnosť spásy a je rozdiel - aby sa Sväté Kristovo telo, spájalo s telom Baalovým, svetom Belzebuba - ktorým sú protestanti! Preto sa Cirkev modlila 1900 rokov zato, aby odpadlíci a tí ktorí Cirkev nepoznali - sa do Cirkvi buď vrátili, alebo do nej vstúpili, pretože to je ona sliepka z Kristovho podobenstva, kde svoje kuriatka chce pod svoje krídla schovať. Ale Cirkev dnes nevolá všetkých ľudí sveta do svojich radov, aby boli spasení - ona s týmito temnosťami rokuje a podáva si s nimi ruky. To vraj preto, lebo sa zmenila doba - čistý a jasný modernizmus, ktorý hore odsudzuje Pius X.
A takto sú ničené sväté dogmy. Keď sám Pán prehlásil, že nie je možné vziať si inú ženu, lebo ide o cudzoložstvo, ako je to možné, že dnes chcú ľudia v Cirkvi presadiť prijímanie svätého Kristovho tela, rozvedeným a znovuvzatým. Je možné dávať prijímanie aj znovuvzatým, ale pod podmienkou, že žijú ako brat a sestra, pretože ona žena nepatrí tomuto mužovi, ale tomu s ktorým sa rozviedla a tak isto aj muž. Jedine smrť končí manželstvo. Ale modernizmus chce niečo iného - pevné, silné, nemenné učenie Cirkvi rozložiť a tým rozložiť vieru.
Každý katolík predsa vie, že sväté prijímanie nie je možné prijať pod hriechom a preto ide na spoveď. Cudzoložstvo, je jedným z najťažších hriechov a keď Cirkev chce umožniť podporu tohto cudzoložstva cez modernizmus ktorý sa v Cirkvi propaguje - stráca význam spoveď, spochybní sa Eucharistia, upadne viera. Ale Kristus Pán cez Apoštola Pavla varuje - ktokoľvek by prijímal nehodne - na svoje odsúdenie prijíma!
Je to staré dobré pevné učenie. Ktokoľvek prijíma ako znovuvzatý, na svoje odsúdenie prijíma a nepomôže mu ani dišpenz od biskupa, ba ani od Pápeža. Cirkev nikdy nesmie prekročiť Kristovo Slovo! Môže vykladať vieru, ba musí, môže ustanoviť niečo, čo je dobré k viere - čo zviaže na zemi, bude zviazané v nebi - ale nemôže zviazať na zemi hriech a čakať, že hriech bude zviazaný v nebesiach! Prekročiť Boží zákon Cirkev nemá právo!
Tak si to záverom obráťme, čo nám ako odkaz zanechal Svätý Pius X.: Kristus učil určité sústavy právd, ktoré sa hodia pre všetky časy a všetkých ľudí, a nedal popud k akémusi náboženskému smeru, ktorý bol alebo mal byť prispôsobený rôznym dobám a miestam.
zdroj