Clicks1.3K

Video: Kto zrealizoval sen Don Bosca? Utajený pohreb biskupa M. Buzalku. Skromný, tichý v úplnej tajnosti a bez účasti biskupov a verejnosti. Ako v roku 1964 za vlády ÚV KSČ

Video: Kto zrealizoval sen Don Bosca? Utajený pohreb biskupa M. Buzalku. Skromný, tichý v úplnej tajnosti a bez účasti biskupov a verejnosti. Ako v roku 1964 za vlády ÚV KSČ VideoTU: alianciazanedelu…More
Video: Kto zrealizoval sen Don Bosca? Utajený pohreb biskupa M. Buzalku. Skromný, tichý v úplnej tajnosti a bez účasti biskupov a verejnosti. Ako v roku 1964 za vlády ÚV KSČ
VideoTU:
alianciazanedelu.sk/archiv/7099
Sen Don Bosca o dvoch oporných stĺpoch, Eucharistii a Panne Márii, ktoré zachr
ánia Cirkev, je zrealizovaný na kostolíku v Kozelníku.

Počas leta som sa zastavil v malej obci Kozelník blízko Banskej Štiavnice aby som splnil svoj sľub, ktorý som dal autorovi tohto projektu a pozrel si kostolík postavený podľa sna Don Bosca.

Toto videnie je architektonicky realizované aj na kostolíku v Kozelníku. Don Bosco videl Cirkev ako loď, ktorá pláva v rozbúrených vodách a na ktorú mohutne útočia Cirkvi nepriateľské lode všetkými možnými zbraňami, spismi, knihami, výbušninami aby ju zničili.

Pri jej kormidle stál pápež, ktorý sa ju ako kapitán snažil doviesť spolu s menšími loďkami medzi dva pevné stĺpy, aby ju k nim pevne priviazal. Na vrchole jedného stĺpa bol vyobrazený Pán Ježiš v Eucharistii a na druhom Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Tu pápež smrteľne ranený padá.
Ale sotva zomrel pápež, na jeho miesto nastupuje druhý. Zhromaždení dôstojníci zvolili hneď druhého, takže zvesť o smrti pápeža prichádza so zvesťou o novom nástupcovi. Nepriatelia strácajú odvahu. Nový pápež rozptýlil a premohol všetky prekážky a doviedol loď až medzi oba stĺpy.

Priviazal ju reťazou, ktorá visela vpredu na kotvu stĺpa, na ktorom bola Eucharistia a inou reťazou, ktorá visela vzadu ku kotve, ktorá visela na stĺpe, kde stála Nepoškvrnená. Potom nastal hrozný zmätok. Všetky lode, ktoré až doposiaľ napádali pápežskú loď, zmätene unikali, vrážali do seba, troskotali a potápali sa. Niektoré loďky, ktoré udatne bojovali na strane pápeža sa tiež priviazali k stĺpom. Mnoho iných lodičiek, ktoré sa zo strachu pred bojom skryli, očakávali až v hlbinách zmiznú trosky rozbitých lodí a zvoľna plávali k obom stĺpom, ku ktorým sa pripevnili hákmi, ktoré z nich viseli a tam ostali v pokoji a bezpečí s hlavnou pápežskou loďou. Na mori zavládol pokoj.

Ako veľmi je dôležitý význam tohto sna Don Bosca v dnešných, pre nás kresťanov tak veľmi ťažkých časoch, v ktorých sa vedie obrovský útok nielen na nášho Pána Ježiša Krista, celého prítomného aj v tej najmenšej čiastočke Eucharistie, ale aj na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Boh akoby aj cez tento malý kostolík chcel Slovenskému národu pripomenúť, aby sa zvlášť, aj v týchto ťažkých časoch ešte viac zomkol okolo Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska a s jej pomocou chránili česť a dobré meno Ježiša Krista prítomného v Eucharistii, aby sme ho prijímali podľa tradície a učenia Cirkvi na jazyk a chranili Eucharistiu pred profanáciou a znesväcovaním. Tak, ako aj Pán Ježiš podľa videnia bl. A. K. Emmerichovej a tradície podával sväté prijímanie apoštolom do úst i Pánov anjel vo Fatime podal sväté prijímanie deťom priamo do úst.

V obci s veľkou úctou a vďakou spomínajú na autora stavebného návrhu, dnes už nebohého Ondreja Bindera (v roku 2016 bol poslancom NR SR), ktorý tragicky zahynul 13. mája 2016 na sviatok Fatimskej Panny Márie, na ceste do Bratislavy, kde mal predniesť svoj príhovor na pochode AZN (Aliancia za nedeľu- Slovensko, o. z.). Iste nie je náhoda, že si ho Všemohúci Boh povolal práve na sviatok Fatimskej Panny Márie, ktorú mál vo veľkej láske a úcte.
S veľkým záujmom sme si vypočuli rozprávanie jednej pani s Kozelníka, ktorá nám priam s nadšením a s radosťou poukazovala kostolík a vyrozprávala príbeh o tom, za akých dramatických okoľností sa veriacim podarilo túto stavbu a to najmä s pomocou Ondreja Bindera dokončiť.

S bolesťou v srdci nám ukázala aj pamätnú tabuľu, ktorú už pred niekoľkými rokmi z úcty a vďaky za zrealizovanie tejto stavby nechali zhotoviť veriaci tejto malej obce Ondrejovi Binderovi, aby ju umiestnili na dôstojnom mieste v kostole, ale pán biskup im zatiaľ povolenie na inštaláciu nedal.
Pred dokončením tohto kostolíka v tvare lode veriaci v Kozelníku v doterajšej histórii obce vlastný kostol nemali. Sväté omše sa tam slúžili v súkromných domoch alebo v prenajatých priestoroch.

Ondrej Binder sa angažoval aj za prevezenie ostatkov mučeníka biskupa Michala Buzalka do Svätého Antona a tešil sa na túto velkolepú slávnosť pre celú dedinu. Stalo sa tak 15. júna 2017 a všetko sa to znovu udialo ako v časoch komunizmu, v úplnej tichosti, bez účasti biskupa a veriacich.

Ale tak, ako mi povedala istá osoba zo Svätého Antona, smutné bolo, že sa tohto aktu nezúčastnil žiaden biskup. Podľa jeho očakávaní to mohol byť biskup Ordinariátu OS a OZ SR, nakoľko Mons. M. Buzalku možno považovať za prvého biskupa, ktorý priamo slúžil slovenským vojakom. Diecézna fáza procesu blahorečenia biskupa Buzalku sa začala v roku 2000 a bola ukončená v roku 2002. Kedy bude ukončená fáza procesu blahorečenia Mons. M. Buzalku v Ríme zrejme závisí od toho, ako sa bude vyvíjať proces blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka.

“Veľkým prianím Michala Buzalku bolo, aby po smrti mohol, tak ako to hovorieval, snívať svoj večný sen vo svojom rodisku:
„Moje miesto je na antolskom cintoríne v hrobe, kde mám pochovanú svoju mamičku a otecka. Nuž v tomto hrobe chcem medzi svojimi najmilšími osobami snívať svoj večný sen.“

Biskup Buzalka zomrel v tichosti večer 7. decembra 1961 v charitnom domove v Tábore, kde bol pochovaný na miestom cintoríne. Po dlhých prieťahoch a žiadostiach svojich príbuzných nakoniec prevoz jeho pozostatkov a ich pohreb v rodisku v roku 1964 povolili.

Štátne orgány dozerali na to, aby sa prevoz a pohreb udiali v úplnej tajnosti bez účasti verejnosti.
Bol to tichý, ale triumfálny návrat mŕtveho biskupa do svojho rodiska, do slovenskej zeme.

V marci v roku 2004 bola uskutočnená ďalšia exhumácia tela biskupa Michala Buzalku. Tentokrát to bolo z dôvodu začatého procesu blahorečenia.
Pozostatky biskupa Michala boli po skončení skúmania prevezené do krypty Dómu sv. Martina v Bratislave. Aby sa splnila posledná túžba otca Michala, po skončení opätovného schvaľovania bolo jeho telo prevezené do rodnej obce Svätý Anton.

Stalo sa tak 15. júna 2017 na slávnosť Božieho Tela. Opäť to bol príchod skromný a tichý v úplnej tajnosti a bez účasti biskupov a verejnosti. Jeho telo je uložené vo farskom kostole vo Svätom Antone”.

Pripravil Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/7099
Peter(skala)
o.Tóno Červeň SDB - vždy má zmysel pre mladých ale aj politiku :)