20:15
Katolický arcibiskup J.P. Lenga - vyučíte-li je v katakombách, vysvětím je. 29.8.2021 (Díky za slovenské titulky, dávám sem než smažou jinde) Dekrét, ktorým som bol vykázaný, podpísal Benedikt XVI. …More
Katolický arcibiskup J.P. Lenga - vyučíte-li je v katakombách, vysvětím je. 29.8.2021 (Díky za slovenské titulky, dávám sem než smažou jinde) Dekrét, ktorým som bol vykázaný, podpísal Benedikt XVI.
Nezaslúžili by sme si tradičné semináre?
Pekne sa ten pán opýal. Veľmi pekná otázočka.
Jan Paweł Lenga, arcibiskup
Len by ten pán mal povedať, čo by on mohol vo veci urobiť.
Masy Poliakov počúvajú všetky pekné programy,
a hovoria: ó, jej, ako pekne hovorí; ó jej, ako krásne hovorí....
ale treba s tým aj niečo urobiť, aby to bolo také dobré.
Ja som to neurobil. Len otázka visí vo vzduchu a ťažko na ňu odpovedať.
Skončil som v podzemnom seminári vďaka kňazom mariánom
lotyššskej a litovskej provincie; patril som tam, lebo oni ma poslali do Poľska.
Nie pre moje hriechy.
Páči sa mi, čo hovorí; tí, ktorí žijú inak, chcú žiť inak.
Skončil som v tom podzemnom seminári.
Mal som dobrých kňazov, ktorí boli vo väzeniach.
ktorí naozaj prešli komúnou sovietskych táborov.
Ale vyšli odtiaľ šťastní, zbožní.
Ďalej pokračovali v tom, čo robili pred uväznením.
Väzenie ich neurobilo horšími.
Tu zrazu veľa Poliakov bez väzenia, bez sovietskych táborov,
tu v Poľsku, kde je 95% katolíkov; vytratili sa.
Percento pokrstených sa blíži ku 100, nie?
Ale percento veriacich, to je niečo iné.
Keby Pán Boh prišiel s nejakým senzorom, kto je skutočne veriaci,
tak kto by bol veriaci? Možno ten pán, ktorý položil otázku, by bol jedným z tých,
ktorí kladú otázky a nič nerobia.
Kristus tiež v svojom čase hovoril, že nebude spasený ten, kto mu hovorí: "Pane, Pane!";
ale ten, ktorý plní vôľu Boha.
Keď plníme Božiu vôľu, vtedy robíme niečo dobrého a vtedy sa svet mení.
Ak viem 10 Božích prikázaní a nekonám podľa nich,
tak kazím na svojom mieste, svoje okolie,
kazím ľudí, s ktorými som v kontakte
a stávam sa rozsievačom nie pšenice, ale kúkoľu.
Rovnako ten pán, ktorý položil otázku, ak on neplní Božie prikázania
a hľadá niekoho, kto by podľa nich konal, tak on tiež zasieva plevy a nie Božie zrno.
Rovnako každý Poliak.
Je ľahké klásť otázky a ťažko hľadať na ne odpovede.
Vďaka tým, ktorých Pán Boh nadchol a oni otvorili podzemný seminár,
som sa stal kňazom.
Jeden môj kolega sa ma pýtal: "Kde budeš, ak sa staneš kňazom?
Ja tu mám pevnosť, budem tam, kde bude potrebné,
biskup ma tam pošle, budem mať farnosť a ty kde budeš?"
Odpovedal som mu, že neviem, bratu, kde budem,
ale ak ma chce Pán nechať prejsť cez podzemný seminár,
Pán mi nájde miesto, kde by som sa mohol ocitnúť.
Ako jeho sluha, ktorý bude vykonávať Jeho úlohy na svojom mieste.
Už som kňazom 41 rokov.
Vďaka podzemnému semináru ani sovietske KGB nevedela, že som kňazom.
Ani Mosad to nevedel, naisto. Inak by to bolo všetko inak.
Som kňazom. Ďalej robím to, čo mi prikázali tí,
ktorí neboli hovorcami, ale bol svedkami viery.
Jeden sedel vo väzení 7 rokov, druhý 7 rokov, tretí 25 rokov.
Ďalší bol celý život prenasledovaný. Poznám tých ľudí.
Boli verní Kristovi do konca.
Zomreli v povesti svätosti, ktorú im Pán Boh dal.
Nie také hlasné, ale znášali také tiché mučeníctvo.
Na niektorých nahrávaniach som hovoril,
že by bolo dobré v Poľsku tiež otvoriť podzemný seminár.
Za akým účelom boli robené semináre v čase ZSSR?
Aby sa vzopreli ideológii komunizmu.
Ideológii komunizmu, ktorá nechcela,
aby náboženstvo bolo v srdci človeka.
a že by mládež bola len komunistická: pionieri, konsomolci, oktobríčatá,
komunisti atď., bol to rušný čas zameraný na nič iné ako na nezmysly.
Mariáni sa tomu vzopreli. Česť im a chvála.
Kňaz Litovčan Franciszek Raczunas,
kňaz z Lotyšska Wiktor Pentiusz,
kňaz z Lotyšska, napoly Poliak, napoly Lotyš Bronisław Walpieters,
kňaz, potom biskup Jan Olszański,
bohatieri svojho času.
Nikdy nenariekali, že tam kdesi sedeli, že ich tam zneužívali,
biskup Sladkevičius Vincentas (Wincenty Słodkiewicz),
ktorý ma jednej noci vysvätil za diakona,
v inú noc za kňaza. Riskoval.
Pretože ak by som komukoľvek povedal, že ma vysvätil,
mohol by ísť na dlhý čas do väzenia.
Sovietske KGB ma vykoplo vzhľadom na to, že nepoznali jeho meno.
Ľudia v Tadžikistane ma bránili za to,
že som to meno nepovedal.
Ak som ja mohol ísť v živote takouto cestou, s ktorou sa chválim;
ako hovorí svätý Pavol, že všetci sa chvália hlúposťami,
tak ja sa pochválim tým, ako to bolo so mnou.
tiež sa chválil stroskotaním lode,
že ho prenasledovali v lese, na ulici, medzi spolubratmi;
aj ja hovorím tak podobne.
Nechválim sa. Ďakujem Bohu, že som mal taký osud.
Ten seminarista z oficiálneho seminára sa dávno oženil s rehoľníčkou,
sovietske puto a všetko sa skončilo.
A ja mám to, čo mám. A on sa ma pýtal, čo budem mať.
Môžeme to porovnať, či nie?
Pre rozumných. Ak nerozumieť, tak niet čo povedať.
Myslím si, že v Poľsku aj na svete by mali byť podzemné semináre.
V tridentskom ríte, samozrejme, bez pochýb.
Predkoncilové.
Náuka predkoncilná,
ktorá by vzdelávala v duchu Kristovho učenia, Apoštolov a celej Tradície.
V duchu svätých a mučeníkov,
tých kňazov, ktorí sa chcú sami spasiť a iných viesť k spaseniu. Teraz semináre
v Poľsku ani vo svete neučia to,
ako ísť po ceste spasenia a hlásať náuku Krista.
Taká je pravda. Taký je status quo. Nepridávať. Nemeniť.
Je to naozaj veľmi zvláštne, že podzemné semináre
by mali vzniknúť nie kvôli tomu,
že by sme žili v nejakom ateistickom totalitárnom režime,
či v Poľsku, či vo svete.
Žijeme v režime totálnej ignorancie Boha,
zavinenej, dobrovoľnej,
detronizácie Boha ako druhej osoby Najsvätejšej Trojice,
Najsvätejšej Trojice a akéhosi prispôsobenia Boha iným Bohom:
moslimským, židovským a iným: Pachamame.
My žijeme v takom svete. Preto sa nedivme,
že potrebujeme podzemné semináre ako vzopretie sa
hlbokej cirkvi. (deep church)
Hlbokej cirkvi,
ktorá si privlastňuje moc v Katolíckej Cirkvi, ktorú založil Kristus
a podkopáva všetky stáročia pretrvávajúce hodnoty Krista a jeho Cirkvi.
Kto to chápe, o čo ide, mal by sa postaviť na túto cestu.
Pán zadal veľmi peknú otázku. Bývam tu v kláštore.
Ja som bol do Poľska vyhnaný.
Páni Poliaci, som vyhnaný.
Najskôr z Tadžikistanu cez bezpečnostné zložky;
rozumiem, trápil som sa, pretože som slúžil Cirkvi.
Ján Pavol II. mi dal ako pápež hodnosť personálneho arcibiskupa
za zásluhy pre Cirkev v Kazachstane, Tadžikistane. On to chápal.
Kým nástupca ma fakticky vyhnal. Dekrét podpísal Benedikt XVI.
My sme u neho boli s kazašskými biskupmi "ad limina" niekoľko mesiacov predtým.
Či čítal, čo podpisuje? Či vedel, čo sa deje?
To je problém Cirkvi na najvyššej úrovni.
A tí, ktorí mu podsúvajú také (dokumenty) na podpis,
kde sa nachádzajú, na ktorej strane barikády?
Bojujú za večný život,
alebo na barikádach parížskej komúny, či kde?
Ako hovorí dnes jeden poslanec ?Mirosław Piotrowski?
že v Európe vládne neomarxizmus.
V USA vládne neomarxizmus. Potom kde sme?
A v Cirkvi kto vládne? Čo vládne?
Nie je to tiež neomarxizmus, ak je Cirkev riadená svetom?
Je to rovnaké.
Ako to zachrániť?
Utekajte spomedzi tohoto zvrhlého pokolenia, hadieho plemena.
Utekajte z toho plemena, lebo je to plemeno "zlé a cudzoložné" (porov. Mt 12,39). To povedal Kristus.
Tak hovorili apoštoli svojim nástupcom aj davom, ktoré ich počúvali.
Rovnako je to teraz.
Ak chceme byť spasení, musíme z toho utiecť.
Ja tu mám dve izbičky. Ak otvoriť seminár...
musia byť kádre.
Biskup v každej diecéze ma kádre, má rektora seminára,
má budovu,
má profesorský zbor,
má vrece Judáša,
a veľa ďalších.
On sa potom len pozrie vzhľadom na vzťahy, odporúčania iných,
či je vhodný na vysvätenie, alebo nie.
Zatiaľ nemáme taký "Hlas ľudu, hlas Boží",
ako to bolo v časoch Ježiša Krista, kedy skutočne ľudia videli
veľké skutky tých bohatierov, mučeníkov, Kristových vyznavačov, ktoré naznačili:
ten sa má stať biskupom a tak sa stalo.
Teraz dav nadbieha skôr progresívcom, modernistom, liberálom
pekne sa prezentujúcim pred olárikom, tancujúcim, spievajúcim;
všetkých chváliť, všetkých chváliť v srdci a v hlave.
To nie je Božia línia. To nie je Božia cesta.
Určite je v Poľsku množstvo profesorov,
určite je v Poľsku množstvo šľachetných kňazov,
ktorí sú už dávno na dôchodku. Už im nič nehrozí.
Len rakva a nič viac.
Oni by mohli učiť, pozdvihnúť sa v takých činnostiach,
vychovávať takých klerikov, neposielať ich do oficiálnych seminárov, či kláštorov,
kde ich pokazí celý systém "orezávania do rámu".
On príde normálny;
urobí z neho karikatúru, akéhosi takého svätuškára.
Určite sú takí profesori, biskupi.
Ak biskupi cítite, že ste v tomto systéme, utekajte zo systému.
Ukryte sa v seminároch. Aj tak vás vylúčia.
Za pedofíliu, za čokoľvek.
Rovnako vás vylúčia.
Napriek tomu, že urobili čokoľvek dobrého.
Buďte radistami.
Dosedíte do 75 rokov vášho života na stoličke pri koryte.
A potom čo ďalej?
No verte tomu, stretnú vás na dôchodku a povedia, také, také, aby vyretušovali to i ono.
Budú vám hovoriť to isté, ktorí vás teraz chvália. To isté.
Mohli by sa toho všetkého vzdať. Mohli by vyjsť z toho systému.
Tak ako vyšiel zo systému povedzme Augustín Pelanowski.
Povedal: Stačilo byť v tomto systéme.
Nechcem byť zodpovedný za hriechy tých, ktorí robili hlúposti.
A odišiel. Zobral si batoh a odišiel.
Ja som neodišiel zo systému.
Mňa systém jednoducho nevedel stráviť.
Ten skazený systém ma nevedel stráviť. Vymietol ma.
Pekne sa cítim vymetený. Cvičím sa v tom,
v čom som povinný sa cvičiť,
že by som nezachádzal do detailov tejto korupcie, tohto skazenia,
v ktorom, v tom zlom žalúdku - nie ja som bol pre nich jedovaté ovocie,
ale ten ich žalúdok
bol, nemal také enzýmy, aby ma strávil a stal sa mu skutočným ovocím.
Teraz je to rovnaké.
Sú proti s ohľadom na svoje skazenie a nie kvôli mne.
Poznám svoju cenu.
Iba Kristus je moja cena.
Inú cenu nemám, iba Kristus. Ja tú cenu poznám.
Iba o to sa starám, v Kristovi.
Okrem Krista, žiadne poníženie mi nestojí za nič.
Môjho Majstra potupovali až po smrť na kríži.
A mňa ešte len tak trošku.
Som si tým istý.
Precitnite, biskupi, profesori, emeriti,
ktorým nič nehrozí,
na dôchodku ticho sedíte, lovíte rybky,
a Cirkev je rozbitá,
možnože aj cez vás bola kedysi rozbíjaná.
Prebuďte sa a začnite niečo robiť.
Upriamte pozornosť na to,
aké diskrétne boli podzemné semináre v časoch ZSSR.
Zopár kňazov bolo vysvätených v podzemí.
KGB o tom nevedelo. KGB o tom nevedelo!
Poľskí tajní, to boli len paholkovia, chlapci.
Učili sa od sovietskeho KGB. Oni nevedeli o vysviackach.
Ja som nesmel svojej mame pred smrťou povedať,
že sa učím v seminári.
Mame pred smrťou. Na smrteľnej posteli.
Mama sa spýtala: Ako to ide? ....Pracujem.
Mama mohla povedať sestričke a sestrička mohla povedať niekomu ďalšiemu.
Taká bola diskrétnosť.
Teraz Poliakom chýba diskrétnosť?
Keď niekto podvádza svoju ženu, vie, ako byť diskrétnym.
Keď ukradnúť milióny, to viete zachovať diskrétnosť;
jeden voči druhému, ruka ruku myje.
Zabíjať ľudí potichu, viete ako to robiť, kryť jeden druhého.
Myslíte, že keď Pán Boh príde, nebude všetko na svojom mieste?
Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo. (porov. Lk 12,2)
Každý náš hriech a každý skutok,
dobrý aj zlý.
Naše slabosti aj podlosti.
Či je nedostatok Poliakov, keď musia "prežúvať" a premýšľať, čo sme tam všetko robili?
Preto vychovávajte svoje deti v tradícii, tí, ktorí sa držíte tradície.
Nie železnou palicou.
Ale príkladom. Najskôr príkladom.
Aby ste pre to nadchli svoje deti. Aby oni videli, že ste k nim pozorní.
Ste povinní ich milovať a učiť ich príkladom. Oni z nich proste potrebujú majstrov, tak
ako to často robia v Japonsku.
Dieťa spadne, plače, nikto ho nezdvihne, nech si poradí samé.
Musí to byť s láskou.
S odvahou.
S nádejou.
Že Pán Boh dal milosť tým, ktorých vychovávate.
Povzbudzujem kňazov biskupov vyjsť zo sytému.
Povzbudzujem najlepších kňazov utiecť zo systému.
Povzbudzujem dôchodcov, ktorí sedia doma, hrajú šachy, alebo rozprávajú hlúposti,
ten povedal to a ten tamto a dohadujú sa medzi sebou, čo z toho bude.
Zabudli, žy by sa mali modliť a konať pokánie za to,
čo narobili vo svojom živote.
A nie hovoriť tak.
Otvárajte semináre.
Buďte odvážni.
Postavte sa čelom tejto výzve.
A ak zavoláte biskupa, že by mal niekoho vysvätiť,
ochotne s veľkou radosťou. Prečo nie?
Ak to bude Božia vôľa. ...uvedú po mene, toho treba vysvätiť,
uvedú koho, zdá sa, že je pripravený.
Alebo: Podľa tamtoho je pripravený.
Musí byť pripravený tak,
ako som bol ja pripravovaný 5 rokov v podzemnom seminári.
I ktosi povedal biskupovi, že som pripravený.
No a čo je, to je.
Teraz sedím pred pánom Matejom a odpovedám na tieto veci.
Amen.