Sv.Katarína alexandrijská,panna a mučenica 25.november 311
Sv.Katarína alexandrijská,panna a mučenica -25.november 311
Veľká svätica Východu z čias vrcholiaceho prenasledovania kresťanov za rímskej ríše.Spomína jej život a umučenie za čias cisára Maxencia,ale niektoré údaje svedčia za pravdepodobnejšieho cisára Maximina Daja,ktorý spravoval začiatkom 4.st.Egypt a bol mimoriadne krutý a nemravný,znásilňoval a zabíjal ženy a mučenie mu prinášalo potešenie.Spomína aj kráľovský pôvod Kataríny ako dcéry kráľa Kontosa a jej meno značí -vždy čistá .Ako dátum jej mučeníckej smrti sa uvádza 25.november roky 307,310,311.Jej mrtve telo podľa legendy odniesli anjeli na horu Sinai,kde ju kresťania pochovali a jej hrob sa našiel až v 8 st.A je tam vybudovaný na vysokej skale slávny Kláštor s.Kataríny s drahocennými pokladmi a hrobom Kataríny.Podľa legendy bola mučená uviazaná na kolese a tak jej popraskali kosti,ale ešte žila,tak jej sťali hlavu.Je uctievaná ako jedna zo 14 sv. Pomocníkoch v núdzi. Svätá Katarína Alexandrijská je mučenica, ktorá bola ako 18 ročná umučená rukami pohanského vládcu Maxentiusa. Cirkev ju zaraďuje medzi 14 svätých pomocníkov v núdzi, ktorých orodovanie u Boha sa uznáva ako osobitne účinné.
Svätá Katarína bola o 1100 rokov identifikovaná svätou Johankou z Arku ako jednou z tých, ktorá sa jej zjavila a radila jej, keď sa ako mladé dievča postavilo na čelo francúzskej armády katolíckeho kráľa v obrane Francúzska.
Podľa tradície, bola dcérou správcu egyptského najväčšieho mesta Alexandrie. Po zjavení Panny Márie s malým Ježišom, sa stala kresťankou. Celé detstvo venovala štúdiu, v ktorom vynikala. Chýry o jej vedecko filozofickej obhajobe kresťanstva sa dostali až k vtedajšiemu vládcovi Maxentiusovi, ktorý proti nej postavil 50 najlepších dobových filozofov. Tieto debaty nakoniec Katarína za prítomnosti ostatných vyhrala. Prítomní následne konvertovali na kresťanstvo, za čo ich Maxentius dal zavraždiť.
Zajal samotnú sv. Katarínu a uväznil ju. Po dlhom mučení, kedy jej telo bolo posiate ranami, ju dal zavraždiť. Počas väzenia ju navštívilo viac ako 200 ľudí, vrátane manželky vládcu Maxentiusa. Všetci sa po stretnutí s ňou obrátili na kresťanstvo, za čo každého čakala smrť. Keď Maxentius precitol, ponúkol sv. Katarína milosť za podmienky, že sa za neho vydá. Tá to odmietla s odôvodnením, že jej ženíchom je Kristus. Následne bola odsúdená na smrť na lámacom kolese, ktoré sa však rozpadlo vo chvíli, ako sa k nemu priblížila. Následne bola sťatá. Telo svätej Kataríny bolo nájdené mníchmi okolo roku 850 v blízkosti Hory Sinaj. Olej, ktorý z neho vychádzalo spôsobilo množstvo zázrakov a veľmi prispelo k rozvoji úcty k sv. Kataríny Alexandrijskej v stredoveku. Meno Katarína pochádza z gréckeho Katharos, čo znamená čistý, mravný, alebo Aikateriné, čiže vždy čistá. Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína - dcéra kráľa Kosta - narodila v egyptskej Alexandrii. Pochádzala teda z kráľovského rodu a žila v egyptskej Alexandrii na rozhraní 3. a 4. storočia. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Odmietala každého nápadníka s poznámkou, že svoju ruku dá len tomu, kto bude od nej vznešenejší, bohatší a múdrejší. Raz sa na púšti stretla s kresťanským pustovníkom, ktorý jej povedal, že nájde primeraného ženícha len vtedy, keď uverí v Ježiša Krista. Daroval jej obrázok Panny Márie s Ježiškom na rukách a dodal, že toho ženícha dostane len za pomoci jeho Matky. Z jeho rozprávania pochopila, že jej duchovným ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia. Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, ona tam však šla iba preto, aby ohlasovala cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára, kde bola 11 dní bez jedla a nápoja, podrobili ju bičovaniu, dali ju lámať na kolese, ktoré však blesk z neba rozbil na kúsky, preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom, a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila. Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. To sa udialo niekedy medzi rokom 311 a 314 v Alexandrii. Jej pozostatky boli podľa legendy anjelom prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v pravoslávnom kláštore sv. Kataríny. Tradične sa znázorňuje s mečom, palmou, knihou alebo so zlomeným kolesom.
Katarína, panna a mučenica, patrila v stredoveku po Panne Márii k najuctievanejším sväticiam. Radila sa medzi 14 pomocníkov v núdzi. Sv. Katarína je patrónkou dievčat, panien a vydatých žien; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom - napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov. Ľudová múdrosť hovorí: „Katarína na ľade, Vianoce na blate". Sú jej zasvätené mnohé chrámy, jej meno nosia mnohé dievčatá a ženy. Kláštor sv. Kataríny sa zaraďuje medzi najstaršie a najvýznamnejšie kresťanské pamiatky sveta, je považovaný za prvý kresťanský kláštor vôbec. Stojí na úpätí hory Sinaj - Mojžišovej hory vo výške 1570 m. nad morom, na mieste, kde podľa Starého zákona Boh prehovoril k Mojžišovi z horiaceho kra. Pôvodná kaplnka na mieste kláštora vyrástla v roku 342, v roku 537 dal cisár Justinián vystavať na tomto mieste kláštor podobajúci sa pevnosti, aby bol schopný odolať nájazdom nomádov. Počas storočí prešiel kláštor rôznymi úpravami, dodnes možno v jeho komplexe obdivovať prekrásnu baziliku či slávnu mozaiku znázorňujúcu Ježiša v sprievode Mojžiša a proroka Eliáša. Vyprosujme si od tejto hrdinskej mučenici silu k vyznávaniu svojej viery.
Sv. Katarína Alexandrijská – mučeníčka
Deň oslavy 25. november * narodená koncom 3. storočia v Alexandrii, Egypt + zomrela medzi r. 311-313 v Alexandrii
Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid (wikipedia.org)
Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína – dcéra kráľa Kosta – narodila v egyptskej Alexandrii. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi.Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia.
Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila. Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny. Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov.
Životopisné dáta:
Sv. Katarína sa narodila v Alexandrii v patricijskej rodine. Osobne usvedčila cisára Maxentia z prenasledovania kresťanov a keď osobne obrátila na vieru 50 učencov, nechal ich popraviť. Nenechala sa uplatiť sľúbeným sobášom s panovníckou rodinou (samozrejme, ak odpadne od viery), tak ju nechali zviazať a uväznili ju. Keď sa Maxentius vrátil z inšpekcie vojenského tábora, našiel doma svoju ženu, veliteľa a 200 vojakov jej stráže obrátených na katolícku vieru. Dal ich všetkých popraviť. Potom odsúdil Katarínu na smrť lámaním v kolese, ale to sa samo zázračne polámalo, a tak ju dal sťať. Priviedli ju na popravisko a jej mučenie sledovali davy, najmä žien z lepších rodín, ktoré nariekali nad jej osudom. Panna kráčala s veľkým pokojom. Pred smrťou povedala túto modlitbu:
“Pane Ježišu Kriste, môj Bože, ďakujem ti, že si ma postavil na skalu viery a viedol moje kroky po ceste spásy. Otvor svoju náruč, ruky zranené na kríži a prijmi moju dušu, ktorú prinášam ako obetu na slávu Tvojho mena. Odpusti mi hriechy, ktoré som spáchala z nevedomosti a obmy moju dušu krvou, ktorú za Teba prelejem. Nenechaj moje telo, zabité pre lásku k Tebe, v moci tých, čo ma nenávidia. Zhliadni láskavo na tento ľud a daj mu poznať pravdu. A nakoniec, Pane, vo svojom nekonečnom milosrdenstve, pozdvihni tých, čo Ťa budú vzývať skrze mňa, aby bolo Tvoje meno vždy oslávené.”
Potom kázala vojakom, aby vykonali svoje rozkazy a bola sťatá jedinou ranou. Zomrela 25. novembra asi v roku 310. Onedlho sa začali diať mnohé zázraky. Jej telo, ako sama žiadala, anjeli odniesli a uložili na hore Sinai, aby odpočívalo tam, kde Boh napísal svoj zákon do kameňa a ktorý si ona verne zapísala do srdca. Katarína je jedna zo 14 pomocníkov, bola jedným z hlasov, ktoré počula sv. Jana z Arcu. Je patrónka filozofov, učencov, slúžok a advokátov.
Komentár prof. Plinia:
Tento útržok zo života sv. Kataríny je taký nádherný, že mi je ľúto, že ho musím komentovať. Radšej by som ho nechal žiariť nad obzorom tak, ako je. Ale pretože ma požiadali o rozbor, dovolím si povedať pár slov.
Prvá vec, ktorá ma napadá je, že v tej dobe boli ženy z vysokej spoločnosti kultivované a dobré. Dnes sa také ženy formujú do skupín, kde znevažujú a potupujú všetky dobré zámery. Aký potenciál mala krajina, kde ženy z dôležitých rodín nasledovali sv. Katarínu až na popravisko, plakali nad ňou, súcitili s ňou, s mučeníčkou, ktorej život zobral nenávistný cisár? Cisár bol všemohúci. Mohol odsúdiť hocikoho. Ale ony zostali napriek tomu so sv. Katarínou.
Nádherný kontrast tu vidíme medzi duchmi a rozličnými milosťami, ktoré dáva Duch Svätý. Tie dámy plakali, pravdepodobne zasiahnuté darom sĺz. Ale sv. Katarína nie, tá kráčala pokojne, ticho a nebojácne na smrť, zahalená iným druhom milosti Svätého Ducha. Neplakala nad sebou, nad martýriom, ktoré bolo pre iné dôvodom k náreku. Bolo to určite pôsobivé, zástup žien kráčal medzi kordónom vojakov a v čele išla vznešená, pokojná a iné na pokoj nabádajúca sv. Katarína, ktorá mala o chvíľu zomrieť.
Pred tým, ako jej vyhasili život, pomodlila sa. Tá modlitba má krásu hviezdneho jasu, ktorý ožaruje oblohu a vyžaruje z viacerých miest. Začala: “Pane Ježišu Kriste, môj Bože”. Cisár sa snažil prinútiť ju klaňať sa modlám a ona vyhlásila božstvo Ježiša Krista, aby ukázala, že neuznáva iného boha, len Krista.
Potom povedala: “ďakujem ti, že si ma postavil na skalu viery a viedol moje kroky po ceste spásy”. To znamená: Ďakujem Ti, že Ti patrím, zdroju mojej spásy, Ty si zdroj všetkého dobrého vo mne. Som dobrá, lebo Ty si dobrý a dal si mi istotu katolíckej viery. Urobil si, aby som milovala cnosť a dal si mi pevnosť v jej praktizovaní. Uznávam, že všetko, čo vo mne je, je z Teba.
Pokračovala: “Otvor svoju náruč, ruky zranené na kríži a prijmi moju dušu, ktorú prinášam ako obetu na slávu Tvojho mena.” Čo môže byť krajšie? Prosila Ukrižovaného, aby rozpäl svoje zakrvavené náručie a prijal jej dušu, ktorá odchádza z tohoto života a ktorá uzrela zem, ktorá je presiaknutá jej mučeníckou krvou. Aká úžasná blízkosť! Aké stretnutie: Mučeník mučeníkov, Náš Pán Ježiš Kristus a táto hrdinská a veľkolepá mučenica, sv. Katarína z Alexandrie. Aká nádherná myšlienka, že jej krv sa zmieša s Krvou Nášho Pána. Aká hlboká myšlienka o spoločenstve svätých je vyjadrená touto túžbou. Mala takú obrovskú istotu, že bude prijatá do Neba, že žiadala Pána, aby ju objal. Aká obdivuhodná istota!
Potom sa modlila: “Odpusti mi hriechy, ktoré som spáchala z nevedomosti a obmy moju dušu krvou, ktorú za Teba prelejem.” Bála sa, že sa dopustila nejakých hriechov a prosila, aby zásluhy jej mučeníctva ich obmyli.
“Nenechaj moje telo, zabité pre lásku k Tebe, v moci tých, čo ma nenávidia.” Keď poprosila Pána o to, aby sa postaral o jej dušu, prosila aj, aby sa postaral o jej telo. Tu je vidieť úctu, ktorú prechovávala ku svojmu telu, lebo svätosť tela bola základom pre jej cvičenie sa v cnosti. A ako úžasne Boh odpovedal! Keď zomrela, nechal anjelov, aby jej telo zobrali a odniesli k najmajestátnejšej hore, ktorá po Kalvárii existuje, na Sinaj, kde Boha dal ľuďom zákon. “Zhliadni láskavo na tento ľud a daj mu poznať pravdu.” Potom už nemyslela na seba ale na tých, ktorých opúšťala.
“A nakoniec, Pane, vo svojom nekonečnom milosrdenstve, pozdvihni tých, čo Ťa budú vzývať skrze mňa, aby bolo Tvoje meno vždy oslávené.” Bola si tak istá, že pôjde do neba, že sa už prihovárala za tých, ktorí sa k nej budú modliť.
Keď sa domodlila, ticho pokynula vojakom, aby vykonali rozsudok. Bez chvenia, bez túžby predĺžiť si život o kúsok. Bez sĺz, ktoré bývajú znakom strachu. Nie. Povedala všetko, čo chcela povedať a vydala sa do Božích rúk. Sťali ju a jej modlitba bola okamžite vypočutá.
O aké milosti prosiť sv. Katarínu? Prosme ju, aby sme si zachovali rovnakú vyrovnanosť ako ona čeliac smrti, keď sa raz začne uskutočňovať trest, ktorý bol ohlásený vo Fatime a my budeme čeliť nepriateľom Cirkvi a kresťanstva. Sú dva druhy vyrovnanosti tvárou v tvár smrti. Jedna je vyrovnanosť idiota, druhá pochádza z milosti. Smrť, oddelenie tela a duše, a navonok ponorenie sa do ničoty je taká strašná vec, že je možné jej čeliť len dvoma možnými postojmi. Vyrovnanosťou idiota, ktorý nikdy nemyslí na dôsledky čohokoľvek a vyrovnanosťou človeka zahaleného milosťou.
Prosme teda sv. Katarínu, aby nám pomohla zachovať pokoj v každej životnej situácii a najmä v nebezpečenstve života, či dokonca mučeníckej smrti, ak to bude vôľa Panny Márie.
