Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán
Augustín, Otázky k evanjeliám.Mysticky však možno pod malomocnými chápať tých, čo nemajú poznanie pravdivej viery a vyznávajú rozličné mylné náuky. Svoju neznalosť totiž neskrývajú, ale ju vynášajú na svetlo ako najvyššiu múdrosť a predvádzajú ju chvastavými rečami. Malomocenstvo je totiž chorobou sfarbenia pokožky: keď je teda pravda a nepravda bez poriadku pomiešaná v jednej rozprave či rozprávaní človeka ako rozličné sfarbenia na jednom tele, je to znakom malomocenstva, ktoré mení a poznačuje ľudské telo akoby farebnými škvrnami pravdy a nepravdy. Títo sa majú strániť Cirkvi tak, že majú stáť podľa možnosti čo najďalej a s veľkým krikom volať na Krista. A že ho nazvali učiteľom, podľa mňa dostatočne naznačuje, že malomocenstvo je naozaj falošná náuka, ktorú dobrý učiteľ odstraňuje. A o nikom z tých, ktorým Pán preukázal tieto telesné dobrodenia, sa nedozvedáme, že by ho poslal ku kňazovi, len malomocných. Židovské kňazstvo totiž bolo obrazom kňazstva v Cirkvi. Ostatné neduhy Pán uzdravuje sám a napráva vo vnútri vo svedomí; no náuka posväcovať skrze sviatosti či moc ohlasovať skrze slovo bola udelená Cirkvi. A ako šli, boli očistení: lebo o pohanoch, ku ktorým Peter prišiel, hoci ešte neprijali sviatosť krstu, ktorou sa duchovne prichádza ku kňazom, sa hovorí, že boli očistení vliatím Ducha Svätého (Sk 10,15-44). Kto teda hlása v spoločenstve Cirkvi zdravú a pravdivú náuku, je vďaka tomu, že ju zjavuje, očistený od všelijakých klamstiev ako od malomocenstva, a predsa, ak nie je vďačný Bohu, ktorý ho očisťuje, a so zbožnou pokorou nepadá na tvár so vzdávaním vďaky, podobá sa tým, o ktorých hovorí apoštol hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky (Rim 1,21). Preto takí zostanú v počte deväť ako nedokonalí: deviati totiž potrebujú jednotku, aby sa vďaka nej spojili akoby akousi formou jednoty a boli desiati. A ten, čo vzdával vďaky, bol poctený tým, že bol znakom jedinej Cirkvi. Keďže však tamtí boli Židia, vyhlasuje sa tým, že pre pýchu stratili nebeské kráľovstvo, kde sa najväčšmi uchováva jednota. A tento, ktorý bol Samaritánom, čo znamená strážca, dáva prijaté tomu, od ktorého prijal, ako sa hovorí: v tebe strážim svoju silu (porov. Ž 59,10) a pokornou oddanosťou zachoval jednotu kráľovstva.
catenaaurea.sk