Clicks327
Anton Čulen
1
Svätý Ján Kapistrán – Boh mu zjavil: “ Neboj sa Ján, zvíťazíš nad Turkami mocou mena Môjho a kríža, ktorý nesieš.“ Veľká pohroma valila sa v pätnástom storočí na kresťanskú Európu. Z Čiech rozširoval…More
Svätý Ján Kapistrán – Boh mu zjavil: “ Neboj sa Ján, zvíťazíš nad Turkami mocou mena Môjho a kríža, ktorý nesieš.“

Veľká pohroma valila sa v pätnástom storočí na kresťanskú Európu. Z Čiech rozširoval sa krvavým mečom do súsedných krajín blud Husov, od juhovýchodu dorážali cez podunajské krajiny fanatickí Turci na Uhorsko a Rakúsko.

“Víťazstvo, Ježišu, víťazstvo!“ „Neboj sa Ján, zvíťazíš nad Turkami mocou mena Môjho a kríža, ktorý nesieš.“

Aby dobrotivý Boh položil hranice hroziacemu nešťastiu, ktoré ohrozovalo v tých krajinách svätú cirkev, povzbudil na Balkáne slávného bohatiera Jura Kastriotu, alebo Iskanderbega, ako ho Turci menovali, ktorý 22 víťazných bitiek podstúpil v Epire s neveriacimi krvilačnými Turkami a od ďalších výbojov na kresťanský Západ ich zdržoval, v Uhorsku vzbudil bohatierskeho Huňada a zvlášť pokorného mnícha františkánskeho, svätého Jána Kapistrána, ktorý s krížom v ruke premáhal mohutné vojská Turkov a víťazne pôsobil i proti bludu Husovmu v susedných krajinách, i na pozdvihnutie života kresťanského.

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1483

Svätý Ján narodil sa v mestečku neapolskom v Itálii, menom Kapistrano, dľa ktorého i priezvisko svoje dostal, r. 1385, dňa 23. júna. Otec jeho bol vznešený rytier nemecký, ktorý vo vojsku križiackom proti Turkom bojoval a v mestečku Kapistrane sa usadil a oženil. Veľkými darmi ducha nadaného mladíka Jána poslal vznešený otec na vysoké školy do mesta Perugie, kde sa vedám právnickým učil a hodnosť doktorskú obdržal. V rodnom meste svojom usadil sa mladý učenec ako pravotár a vyznačoval sa odbornou vedou svojou tak, že obrátil na seba pozornosť kráľa neapolského a sicilského Ladislava, ktorý ho učinil sudcom a neskôr vysokopostaveným plnomocným úradníkom. I vzal si Ján za manželku jedinú dcéru bohatého veľmoža a žil šťastne ctený a zvelebovaný svetom. Ačkoľvek cnostný a nábožný život viedol, predsa túžil po sláve svetskej a srdce jeho pútaly pozemské rozkoše.

A nie div; lebo ľud zveleboval spravodlivého vysokého úradníka ako opravdivého otca a kráľ považoval ho za priateľa svojho, ba za brata. Tak žil Ján Kapistrán pri skvelom dvore kráľovskom do tridsiateho roku svojho. Zvláštna udalosť zapríčinila, že mladý milostník kráľov poznal márnosť sveta, a že nastúpil cestu kresťanskej dokonalosti a svätého života. Kráľ sicílsky, Ladislav, mal spor o pomedzie s niektorým mestom. Mešťania vzbúrili sa, a povstala krutá vojna. Kráľ poveril Jána Kapistrána, aby rozpor pokojnou cestou utíšil a napravil. Vyjednávanie nepodarilo sa. A Ján Kapistrán bol od vzbúreného mešťanstva prepadnutý, zajatý, do väzieb ukovaný a do tmavého žaláru hodený.

Nevinného väzňa, ktorému rozhnevaní mešťania len chlieb a vodu podávali, potešovala myšlienka, že sám kráľ rázne zaujme sa jeho, alebo že bohatá manželka peniazami ho vykúpi. Ale zmýlil sa v nádeji svojej, presvedčil sa, že kto spolieha sa na ľudí, ľahko sa oklame, poznal nevďačnosť sveta a pominuteľnosť a nestálosť priazne svetskej. Kráľ nerobil nič za oslobodenie bývalého miláčika svojho. Ľútostivá verná manželka, ktorá márne namáhala sa, aby ho vyslobodila, zomrela od žiaľu.

Odhodlal sa k úteku zo žaláru a skočil v noci s veže dolu oknom. Poneváč mal na rukách a na nohách ťažké okovy, nepriatelia ľahko chytili ho, sputnali ho ešte ťažšími okovami, hodili ho nazpät do žaláru, v ktorom hladom a smädom ho sužovali. V tomto trápení obrátil sa Ján Kapistrán dôverne k Bohu, ktorého neustále vrúcne o pomoc vzýval. Nezadlho bol vypustený na slobodu. Vtedy dokončil práve tridsiaty rok života svojho. Ján Kapistrán nežil nikdy hriešne; ale v skvelom postavení svojom nerozhodol sa výhradne pre Boha.

Viac TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1483

No v tmavom žaláre, opustený od všetkých ľudí, zacítil lásku k Bohu. Na slobodu prepustený, popredal statky svoje, rozdelil utŕžené peniaze medzi chudobných a vstúpil do kláštora františkánskeho v meste Perugii. Kvardián prijal úctivé vznešeného, učeného a slávného mladého muža, ale nedôveroval prísnemu kroku jeho, i vzal ho na tuhú zkúšku skôr , než mu rúcho mníšske podal. Dal mu zhotoviť veľkú čapicu z lepenkového papieru, napísal na ňu všelijaké veľké hriechy, odial ho do biedneho rúcha, posadil ho na chudého osla i dal ho vodiť po uliciach mesta Perugie, kde ho všetci mešťania poznali.

Bez rozmýšľania podrobil sa Ján Kapistrán ťažkej zkúške, a objavil skvelú pokoru svoju a poslušnosť. Sám prísny a zbožný kvardián obdivoval zaprenie seba slávného učenca a milerád prijal ho do chudobného a prísneho rádu. Ako novic prejavoval Ján hlbokú pokoru, neobyčajné zapieranie seba a nábožnosť.

Na skúšku odohnali mnísi pokorného Jána z kláštora ako darebného, ale on navrátil sa s prosbou zase ku kvardiánovi. Keď dokázal veľkú vytrvalosť v zapieraní seba a vrúcnu snahu po kresťanskej dokonalosti, bolo dovolené mu zložiť slávnostný sľub. Aby sa mohol stať kňazom, zverený bol svätému Bernardínovi zo Sieny ku vyučovaniu v bohosloveckých vedách. I bol za kňaza posvätený a zverený mu bol úrad kazateľský. Pod správou svätého Bernardína zo Sieny, ktorý toho času bol najchýrečnejším rečníkom a najsvätejším mužom, vycvičil sa Ján Kapistrán vo všetkých cnostiach a v skvelom rečníctve.

Minulý život považoval za stratený, i chcel ho vynahradiť najväčším zapieraním seba, tak že zanedbával celkom telo svoje a len o dušu svoju sa staral. Svätým učiteľom vštepená bola do srdca jeho vrúcna úcta a láska ku preblahoslavenej Panne Márii, tak, že keď chválu jej ohlasoval, skvel sa a horel celý obličaj jeho, ako to slávný spisovateľ z rádu jeho a očitý svedok Sedulius dosvedčuje. Pokorný mních františkánsky kázaval po Itálii s takovou silou a s takým posvätením, že bol považovaný za jedného z divotvorných svätorečníkov. Do ktoréhokoľvek mesta prišiel divotvorný kazateľ Ján, tam sa ten deň zasvätil.

Kupci pozatvárali krámy, remeselníci odložili na stranu prácu svoju, obchod sa zasekol, roľníci ponáhľali sa s poľa domov, ľud hrnul sa do chrámu v zástupoch, že tento bol hneď preplnený. A svätý Ján Kapistrán bol nútený kázavať na námestí, alebo na poli. S akou silou hlásal svätý Ján Kapistrán pokánie, poznať z toho, čo sa následkom kázní jeho dialo.

Keď raz o márnosti a nebezpečenstve sveta hovoril, poznášali panny a panie všetky ozdoby svoje, čipky, výšivky a hodváby, i prosily horlivého kazateľa, aby tými vecami dľa ľúbosti naložil. Svätý Ján Kapistrán dal tie ozdoby poznášať na prostred mesta a zapálil ich. Po kázni o poslednom súde prišlo viac než sto vznešených mládencov k nemu so žiadosťou, že chcú vstúpiť do rádu svätého Františka.

V meste Rieti bola vzbura, jednému mešťanovi rozpoltili zúrivci hlavu. Svätý Ján Kapistrán modlil sa nad zabitým a vzkriesil ho divotvorne k životu. A povstanie utíšilo sa. Dve bohaté mestá italské pochytily proti sebe zbroj a chceli nemilobohu prelievať krv. Svätý Ján kázal o láske k nepriateľom a vzbúrené mestá odložili zbroj a vyrovnali sa priateľsky. Často bol nútený prestať v kázaní, lebo ľud tak hlasno vzdychal a plakal, že nebolo slová jeho počuť.

To pôsobila svätosť jeho a prísny život! Častoráz podporoval dobrotivý Boh kázne sluhu Svojho divmi. Na ceste jeho kazateľskej prihodilo sa, že prišiel k rieke Pádu. Surový prievozník nechcel previezť cez rieku chudobne odeného františkána. Svätý Ján pomodlil sa skrúšene k Bohu, aby mu pomáhal na druhú stranu rieky prejsť, kde mal slovo spasenia čakajúcemu nábožnému ľudu ohlasovať. V dôvere v milostivého Boha prestrel vetchý plášť svoj na vodu, prežehnal sa svätým krížom,vstúpil na plášť a šťastne preplavil sa na druhú stranu.

V meste Regensburg vysmievali roztopašní mladíci chudobne odeného františkána. Keď všetci o niekoľko dní pomreli, naľakalo sa celé mesto, skrúšene poslúchalo mešťanstvo horlivé kázne proti nádhere a márnivosti a pohlavie ženské poodkladalo všetku nádheru v šatstve. Svätý Bernardín zo Sieny, ktorý s učeníkom svojím svätým Jánom Kapistránom horlil proti vlažnej kázni, zahniezdivšej sa v niektorých kláštoroch rádu svätého Františka, bol v Ríme od niektorích odporcov krivo obžalovaný. Vďačný učeník Ján Kapistrán išiel do Ríma, aby nevinnosť jeho bránil. Pápež a kardináli poznali hlbokú učenosť jeho a používali svätého Jána Kapistrána vo vážnych záležitosťach svätej cirkvi. I ponúkané boli mu dve hodnosti biskupské. Pokorný sluha Boží neprijal ich a riekol:

„Keď mi Pán Boh celú zem vykázal, nuž nebolo by múdre odo mňa, keby som sa na jedno biskupstvo obmedzil.“

A za dlhé roky ohlasoval horlivé pokánie nielen v Itálii, ale i v súsedných krajinách. Na sneme cirkevnom vo Florencii, ktorý r. 1439 bol sem z Ferrary preložený a potom tu zasedal, pričinil sa výdatne svätý Ján Kapistrán ku zjednoteniu východnej – Gréckej cirkve so západnou Rimskou. Pápež Mikuláš V. vymenoval ho na to za poslanca apoštolského do Nemecka, Uhorska a Poľska. Toho času vyzeralo to v západnej Európe veľmi smutne. Vladári boli medzi sebou v rozoprách, poddaní búrili sa, bludári zúrili, menovite Husiti v Čechách, na Morave a v Poľsku, a od juhovýchodu hrozili Turci napadnúť Uhorsko a Rakúsko. Na prosbu cisára Nemeckého Fridricha poslal pápež svätého Jána Kapistrána do tých zemí.

A horlivý muž Boží bol všade vítaný ako posol nebeský a preukazovaná mu bola úcta ako nejakému pápežovi, alebo apoštolovi. So všetkých strán donášali mu nemocných, z ktorých premnohí boli uzdravení častoráz jednoduchým dotknutím. Vo Viedni boly ulice kvietim ozdobené, ktorými svätý Ján Kapistrán ísť mal, a vítaný bol tam nevídanou slávou. Za päťdesiat dní kázaval nepretržene vo Viedni, posiaľ dosvedčuje to kazateľna pri chráme svätého Štefana, vtedy pre neho postavená. Boh oslávil sluhu Svojho i tu divmi. Nech stojí tu jeden príklad. Istý neverec nechcel veriť tomu, čo ľud o svätom Kapistránovi rozprával, i riekol:

„Uverím to, keď slepý pes môj prehliadne.“

Jeho pes videl hneď, ale pán jeho oslepol. Z Rakúska išiel svätý Ján Kapistrán na Moravu, kde Husiti veľmi sa rozmáhali. V Brne a v Olomouci urobil nesmierny dojem na ľud, ako dôrazom reči svojej, tak ctihodnou postavou svojou. Ľud plakal, keď svätý Ján len ústa otvoril, ačkoľvek mu nerozumel, lebo hovoril latinsky a len …