Blahoslavený cisár Karol a katolícky duch: Zdroj nádeje v tragických časoch

vojvoda Paul von Oldenburg
3. septembra 2022
Spoločnosť História

Mladý cisár Karol musel žiť v rovnako tragických časoch, ako sú aj časy, ktoré sú pred nami. Na našom prahu zúri vojna, ktorá môže vyústiť do svetového konfliktu.

Tým sa však analógia nekončí. Obom vojnám predchádzali dlhé desaťročia eufórie a optimizmu: hromadenie bohatstva, vír večierkov a cestovania, nezáujem o najbližšiu budúcnosť. Jediný rozdiel: veľkoleposť, elegancia a pôvab Belle Époque sú dnes preč. V porovnaní s majestátnym protokolom vtedajších európskych dvorov vyzerajú dnešné republikánske oslavy ako pohreb…

Zdroj: picryl.com

Aj z hľadiska náboženského života existuje istá podobnosť medzi začiatkom 20. storočia a dneškom. Už vtedy bola modernistická heréza – dnes dominujúca v seminároch, na teologických fakultách, v katolíckych novinách a v radoch kléru – predmetom veľkých sporov. Už vtedy táto heréza prenikala do mnohých katolíckych kruhov a zamorila ich duchom sveta.

V náboženskej oblasti je veľký rozdiel medzi časmi cisára Karola a našimi časmi v tom, že na Petrovom stolci sedel svätý Pius X., ktorý s mimoriadnou energiou bojoval proti modernizmu (…).

Tieto analógie nám umožňujú pochopiť „znamenia čias“, tzn. prozreteľnostný zmysel udalostí, a pripomenúť zvyk Božej Prozreteľnosti vzbudzovať symbolické povolania, tzn. odrážať tie cnosti, ktoré sú protikladom necností určitej doby.

Prozreteľnostný charakter vzostupu Karola von Habsburga je nepopierateľný. A nemám na mysli len tajomné proroctvo svätého Pia X. mladému páru arcivojvodov, ktorí mali nastúpiť na rakúsko-uhorský trón. Bez súhry okolností, z ktorých niektoré boli rovnako nečakané ako dramatické, by sa arcivojvoda Karol nikdy nestal dedičom svojho prastrýka Františka Jozefa I.

Krátky, avšak bohatý životopis Karola I. Rakúskeho, IV. uhorského, III. českého, IV. chorvátsko-slavónskeho, kráľa Dalmácie, Haličsko-vladimírskej korunnej zeme je pozoruhodný, pretože nám ukazuje výzvu Božej milosti k praktizovaniu cnosti v protiklade k nerestiam a omylom súčasníkov.

Zatiaľ čo jeho otec – ako mnohí na viedenskom dvore – viedol škandalózny život, Karol ťažil z blízkosti dvoch cnostných žien s veľkým katolíckym duchom: svojej matky, saskej princeznej Márie Jozefy Saskej a jej matky, portugalskej infantky Márie Anny, ktoré mu odovzdali vážnosť a nábožnosť typickú pre túto krajinu, kde „čierna je farba“, nábožnosť, ktorú možno zahliadnuť v hlbokých, tmavých očiach Hyacinty a Františka, dvoch pastierskych detí z Fatimy.

Karol si bol veľmi blízky aj s princeznou Máriou Teréziou z Bragançy, treťou manželkou svojho starého otca, ktorá bola len o desať rokov staršia ako jeho matka. Bola dcérou Miguela I., legitímneho následníka portugalského trónu, veriaceho katolíka a tradicionalistu, ktorý sa v exile oženil s Adelaidou zu Löwenstein-Wertheim-Rosenberg z katolíckej vetvy rodu Löwensteinovcov a ktorý po narodení syna a šiestich dcér dožil svoj život v kláštornej komunite v Solesmes. Jeho bratom bol slávny knieža zu Löwenstein, ktorý sa po mnohých deťoch a ovdovení stal dominikánom.

Vďaka týmto vzorom si môžeme dobre predstaviť hĺbku katolíckej viery a príklad zbožnosti, ktorý princezná Mária Terézia z Bragançy vštepila malému Karolovi. Blízkosť medzi nimi bola taká silná, že princezná neváhala nasledovať cisára do exilu na Madeire a starať sa oňho počas jeho poslednej choroby, keďže mala diplom zdravotnej sestry.

Keď Karol v roku 1898 pristúpil vo Viedni k prvému svätému prijímaniu, bol tak dobre pripravený, že jeden z posluhujúcich poznamenal: „Keby som sa nevedel modliť, naučil by som sa to od tohto mladíka.“ Neskôr, po zásnubnej omši, Karol povedal svojej budúcej manželke Zite Bourbonsko-Parmskej: „Teraz si musíme navzájom pomôcť dobyť raj!“ Zasvätil svoju rodinu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Ako cisár sa denne zúčastňoval na svätej omši a prijímal Eucharistiu. Denne sa modlil ruženec a navštevoval svätyne zasvätené Panne Márii. Na začiatku vojny v roku 1914 si dal na šabľu vyryť heslo Sub tuum praesidium confugimus, Sancta Dei genitrix (Pod Tvoju ochranu sa utiekame svätá Božia Rodička).

Táto hlboká zbožnosť, ako aj jeho vážna a zdržanlivá, ale zároveň otvorená a dobročinná povaha boli protipólom pozitivistickej, nenáboženskej, frivolnej a sukničkárskej atmosféry vtedajšieho Paríža či Viedne, často slobodomurárskej a antiklerikálnej. Atmosféra, ktorá je v súčasnosti rozšírená v aristokratických kruhoch v celej Európe.

Hoci Karol získal vzdelanie na škótskom benediktínskom lýceu, prevládal iberský vplyv jeho matky a pratety. Princíp agere contra, ktorý učil svätý Ignác z Loyoly, praktizoval vznešeným spôsobom nielen v jeho individuálnom aspekte, tzn. postaviť sa prvým impulzom, ale aj v jeho kolektívnom aspekte, tzn. postaviť sa proti „spoločenskej“ či „politickej korektnosti“.

Príkladom tohto agere contra je skutočnosť, že za púhych desať rokov manželstva dal svojej manželke osem detí čeliac spoločenskému tlaku na kontrolu pôrodnosti, ktorý sa už vtedy začal v bohatých vrstvách šíriť ako požiar a ktorý podnietil pápeža Pia XI., aby v roku 1930 vydal encykliku Casti connubi, v ktorej manželom pripomenul ich povinnosť. Karol mal také pochopenie pre mnohopočetné rodiny, že počas vojny nariadil, aby vojaci, v ktorých rodinách už boli dvaja mŕtvi, a otcovia rodín s viac ako šiestimi deťmi nedostávali nebezpečné úlohy.

Ďalšou oblasťou, v ktorej možno jasne pozorovať zámer Prozreteľnosti čeliť prostredníctvom Karola revolučným predsudkom tej doby, bola prísnosť, s akou si plnil svoje dynastické povinnosti.

Revolučná mytológia vytvorila karikatúru šľachty a kráľovskej rodiny, ktorá slúžila ako psychologické zdôvodnenie zvrhnutia monarchií. Podľa tejto karikatúry boli šľachtici, a ešte viac králi, krásnou ozdobou spoločnosti, ale príliš nákladnou pre ľud, ktorý ich musel podporovať z daní, na rozdiel od priemyselnej a obchodnej buržoázie, ktorá vytvárala bohatstvo svojimi podnikmi a prispievala do štátnej pokladnice. Podľa tejto karikatúry boli obyčajní ľudia vážni, pracovití a pokorní, zatiaľ čo šľachtici boli arogantní a vysmievali sa životu, strácali čas intrigami, boli vážni v ľahkomyseľných veciach a ľahkomyseľní vo vážnych.

Táto karikatúra bola chybná, aspoň čo sa týka nemeckého a rakúsko-uhorského sveta, kde šľachta tvorila chrbticu armády a verejnej správy a ktorej krajiny boli obhospodarované najmodernejšou technikou. Revolučná propaganda však dosiahla toto víťazstvo v ľudovej predstavivosti.

Po zániku dvoch veľkých germánskych monarchií priviedla Prozreteľnosť na najslávnejší trón sveta mladého muža, ktorý túto karikatúru radikálne odmietol a s vysokým zmyslom pre povinnosť prevzal na seba ťažkú zodpovednosť. Keď si v decembri 1916 v Budapešti nasadil svätoštefanskú korunu, povedal: „Byť kráľom neznamená uspokojovať ambície, ale obetovať sa pre dobro všetkých ľudí.“

V súlade s týmto výrokom sa usadil na hrade Laxenburg, obmedzil svoj životný štýl a vybavil sa modernými prostriedkami riadenia. Vo veľkej miere využíval telefón a telegraf a znásobil počet ciest vlakom, aby nadviazal spojenie s armádou a obyvateľstvom. Za 24 mesiacov absolvoval najmenej osemdesiatdva ciest a precestoval 80 000 kilometrov. Z cisárskeho vlaku urobil mobilný trón monarchie.

Najdôležitejším rozmerom, ktorý svedčí o pôsobení Prozreteľnosti v jeho osobe, však bol spôsob, akým sa cisár Karol postavil proti slobodomurárskemu antiklerikalizmu a sekularizmu, čo bol vtedy najdynamickejší aspekt revolučného procesu. Desať rokov po tom, čo Francúzska republika zbavila Cirkev všetkých jej privilégií a položila doktrinálne a právne základy pokryteckého sekularizmu, ktorý dnes vládne takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, sa cisár Karol rozhodol prísť o trón skôr, než sa majetky cisárstva premenia na zdanlivo sekulárne územia, ktoré sú v skutočnosti ateistické.

Ako je známe, európske slobodomurárske lóže už od 18. storočia snívali o nadnárodnej a naddenominačnej spoločnosti v rámci federácie Spojených štátov európskych. Hlavnou prekážkou tohto projektu boli pápežské štáty a dualistická monarchia, formované rakúskou pietou cisárskej rodiny a krásnymi prejavmi jednoty medzi Cirkvou a štátom, ako bola účasť cisára, celého dvora a verejných inštitúcií na procesii Božieho Tela ulicami Viedne.

Porušením Porta Pia bol zlikvidovaný pápežský štát, teraz bola na rade Rakúsko-uhorská monarchia. Maďarský židovský historik François Fejtö vo svojej knihe Requiem za mŕtvu ríšu pripúšťa, že súčasťou slobodomurárskeho projektu Spojených štátov európskych bolo aj zničenie katolíckej monarchie Rakúsko-Uhorska. Podľa neho slobodomurárstvo zohralo významnú úlohu pri likvidácii ríše.

Nie je náhoda, že práve vo Viedni, po páde Nemeckej ríše, bol gróf Richard Nikolaus Coudenhove-Kalergi zasvätený do slobodomurárstva a založil tzv. Paneurópske hnutie. V jednom zo svojich spisov dokonca prirovnáva „ducha Európy“ k duchu Lucifera: „V židovskej mytológii európsky duch zodpovedá Luciferovi – v gréčtine Prometeovi: nositeľovi svetla, ktorý prináša božskú iskru na zem, (…) otcovi techniky, osvietenia a pokroku.“

Pre medzinárodné slobodomurárstvo by bolo výhodnejšie, keby namiesto zničenia Rakúska dalo prestíž dualistickej monarchie do služieb svojich ideálov, podobne ako dal Stalin Ruskú pravoslávnu cirkev do služieb Sovietskeho zväzu, čo prinieslo podstatne lepšie výsledky ako Leninovo náboženské prenasledovanie.

Práve toto podriadenie rakúskeho trónu plánom slobodomurárov cisár Karol odmietol. To ho stálo trón a nakoniec viedlo k jeho smrti na stratenom ostrove v Atlantiku. Táto historická pravda je zdokumentovaná v dvoch zväzkoch Kongregácie pre kauzy svätých – Positio super virtutibus –, ktoré slúžili ako základ pre jeho blahorečenie.

Vo svojej prísažnej výpovedi počas súdneho procesu cisárovná Zita uviedla, že činnosť slobodomurárov proti cisárovi Karolovi sa vyvíjala v troch po sebe nasledujúcich fázach:
– opozícia voči pokusom o mier a revolúcii v novembri 1918;
– v roku 1919 tri ponuky na osobné dobytie zosadeného cisára;
– posledný pokus v roku 1922, keď už bol v exile.

Podľa cisárovnej Zity „konečné rozhodnutie slobodomurárstva o likvidácii Rakúsko-uhorskej monarchie bolo prijaté počas eucharistického kongresu vo Viedni v roku 1912“. Vtedajší arcivojvoda Karol sa o tom dozvedel o niekoľko dní neskôr. Rezolúcia Veľkej lóže Francúzska z 28. mája 1915, pripojená k Positio, informovala britskú a francúzsku vládu, že slobodomurárstvo chce zničiť Habsburský dom podobne, ako sa to stalo Bourbonom vo Francúzsku.

Positio super virtutibus obsahuje aj vyjadrenia arcivojvodkyne Izabely Šarloty, dcéry Karola a Zity, a cisárovninho brata, princa Xaviera Bourbonsko-Parmského. Obaja potvrdzujú, že cisár bol niekoľkokrát oslovený agentmi slobodomurárstva vo Švajčiarsku a na Madeire. Títo agenti mu sľúbili, že ho vrátia na trón, ak Karol vstúpi k slobodomurárom. Podľa kniežaťa Xaviera agenti ponúkli Karolovi návrat do Viedne a politickú a hospodársku obnovu Rakúsko-Uhorska výmenou za uznanie slobodomurárstva, zavedenie svetského školstva a zavedenie rozvodov. Neskôr sa ich požiadavky obmedzili len na toleranciu slobodomurárstva.

Cisár Karol všetky tieto pokusy odmietol. Takto sa zveril svojmu švagrovi: „Ľudsky povedané, mal by som všetky záruky, aby som získal späť svoje stavy. Zo všetkých strán na mňa bol vyvíjaný silný tlak, aby som túto poslednú príležitosť neodmietol. Ale pred Bohom nemôžem ospravedlniť dosiahnutie dobra pomocou zla. Na to by nebolo požehnanie.“

Karol si bol vedomý, že štát dostane Božie požehnanie len vtedy, ak vo svojom zákonodarstve uzná Boha a zostane spojený s jedinou pravou Cirkvou. Radšej znášal tragédiu pre svoju rodinu, a dokonca aj pre dualistickú monarchiu, než aby prestíž koruny slúžila ako zásterka pre najväčšie zločiny, ako je to dnes v krajinách s monarchistickým režimom, kde existujú potraty, eutanázia, homosexuálne zväzky a iné nehoráznosti.

To isté platí aj o jeho odmietnutí abdikovať na trón, čo je gesto, ktoré dokazuje, že okrem politických kombinácií mal aj katolícku nádej, že príde deň, keď rakúsko-uhorský trón (a prečo nie aj trón Svätej ríše rímskej, ktorá povstane z popola?) opäť obsadí jeden z jeho potomkov. Pre ateistov je táto perspektíva chimérou, ale pre veriacich ľudí je všetko možné – pre tých, ktorí dôverujú Bohu, ako učí svätý Pavol.

Ako je známe, po postupných vojenských porážkach, revolúciách, ktoré vypukli na územiach ríše, a po dezercii mnohých vojenských veliteľov a civilných úradov mohol Karol v novembri 1918 len konštatovať rozpad svojej moci. Nepodpísal však abdikáciu, ale skôr zrieknutie sa „účasti na rakúskej vláde“. O dva dni neskôr sa zriekol aj akejkoľvek „účasti na záležitostiach uhorského štátu“. Bol však natoľko presvedčený o svojej legitimite, že sa s podporou pápeža Benedikta XV. dvakrát pokúsil získať uhorský trón, ale v oboch prípadoch neuspel.

Ešte jasnejším znakom jeho nádeje na budúce obnovenie trónu boli dve návštevy britského konzula na Madeire, ktorý požiadal Karola, aby abdikoval výmenou za veľké materiálne výhody pre seba a svoju rodinu, čo Karol odmietol. Prvýkrát konzul v mene Konferencie veľvyslancov informoval Karola, že ak abdikuje, dostane späť všetok svoj majetok a jeho rodina dostane od Anglicka materiálnu podporu. Na druhej strane, ak by odmietol, nedostal by nič a akékoľvek posielanie peňazí na jeho výživu by bolo zakázané. Podľa vyjadrenia cisárovnej Zity v Positio super virtutibus Karol odpovedal, že jeho koruna nie je na predaj.

Druhýkrát ten istý konzul v mene víťazných mocností Veľkej vojny pohrozil cisárovi Karolovi, že ak bude podozrivý z plánovania nového pokusu o obnovenie monarchie, bude prevezený na iné miesto a odlúčený od svojej manželky a detí. Aj pri tejto príležitosti zostal neoblomný. Povedal cisárovnej:

Musíme dôverovať Bohu; Najsvätejšie Srdce Ježišovo bude všetko riadiť tak, aby sa naplnila Božia vôľa, nech je akákoľvek.

S nástupom choroby, ktorá ho mala vziať do náručia Stvoriteľa, cisár Karol nadobudol presvedčenie, že Boh od neho žiada, aby obetoval svoj život za spásu svojho ľudu. Zveril sa s touto myšlienkou Zite a dodal: „Som pripravený na obeť!“, čo bol posledný náznak toho, že okrem tragédie mu v srdci svietilo svetlo nádeje, že v budúcnosti môže dôjsť k duchovnému vzkrieseniu Rakúsko-Uhorska.

Práve táto nádej nás dnes večer spája pri jeho pamiatke.

Je to nádej, ktorá zahŕňa nielen Rakúsko a bývalé panstvá dualistickej monarchie, ale všetky kresťanské národy Západu. Viem si predstaviť reakciu skeptikov. Odpovedám im slovami profesora Plinia Corrêa de Oliveiru o neporaziteľnosti Kontrarevolúcie: „Omnia possum in eo qui me confortat“ (Flp 4,3).

Keď sa ľudia rozhodnú spolupracovať s Božou milosťou, potom sa v dejinách dejú úžasné veci: obrátenie Rímskej ríše, vznik stredoveku, znovudobytie Španielska počnúc Covadongou, to všetko sú udalosti, ktoré sa dejú ako ovocie veľkých vzkriesení duše, na ktoré sú národy tiež náchylné. Neporaziteľné vzkriesenia, pretože nič nemôže poraziť cnostný ľud, ktorý skutočne miluje Boha.

Túto nádej na vzkriesenie kresťanskej duše Západu položme k nohám Panny Márie Fatimskej a buďme si istí, že s nesmiernou milosťou nielenže obráti Rusko a obnoví mier vo svete, ale spôsobí aj to, že dualistická monarchia opäť povstane v celej svojej kráse.

Prevzaté z atfp.it
turan
Stále tu niekto pretláča a natláča Habsburgovcov. Slováci sa už roky modlia za to, aby Boží služobník biskup Vojtašák bol pozdvihnutý na oltár a stále nič. Aha! to predsa nie je Habsburg z kráľovsko- cisárskej rodiny. To sa môžeme modliť do konca vekov. Lebo znovu nám tu niekto chystá projekt Trojmoria a vzkriesenie Rakúsko- Uhorskej monarchie. Dopredu sú platení adlátusi, ktorí majú …More
Stále tu niekto pretláča a natláča Habsburgovcov. Slováci sa už roky modlia za to, aby Boží služobník biskup Vojtašák bol pozdvihnutý na oltár a stále nič. Aha! to predsa nie je Habsburg z kráľovsko- cisárskej rodiny. To sa môžeme modliť do konca vekov. Lebo znovu nám tu niekto chystá projekt Trojmoria a vzkriesenie Rakúsko- Uhorskej monarchie. Dopredu sú platení adlátusi, ktorí majú postupne národom strednej Európy podsúvať výhody a svätých monarchie. Dajte s tým už konečne pokoj. Na politiku Habsburgovcov doplatili predovšetký Slováci. Naši pradedovia čo padli v I. svetovej vojne a ženy čo po nich zostali. V každej väčšej obci a meste v SR je pamätník padlým z I. svetovej vojny. Pozrite si štatistiky. Potom vás prejde chuť oslavovať Habsburgovcov! To píšem, ako riadny veriaci a člen Rímskokatolíckej cirkvi. Čudujem sa prispievateľovi Petrovi (skala), že sa dal nachytať na takéto témy a preberá ich z účelových portálov, ktoré majú za cieľ presadenie myšlienky tzv. Trojmoria. Buď ste takí naivní, alebo dobre zaplatení? Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem.
Peter(skala)
Počuvaj multinik, darmo si niekto hovorí ako je pravoverný rimsko-katolik, ked nie lenže neuznáva Teokraciu, ale dokonca pretlača demokraciu. Je to uplne jednoducha matematika, až taká jednoducha, že technokrati ju odmietaju ako Lucifer odmietal prijať skutočnosť, že mu bude vládnuť Kráľ a Kráľovna.
Uplne jendnoducha matematika: Kto neprijma Kralovstvo civilne, neprijma ani cirkevne a tak ani …More
Počuvaj multinik, darmo si niekto hovorí ako je pravoverný rimsko-katolik, ked nie lenže neuznáva Teokraciu, ale dokonca pretlača demokraciu. Je to uplne jednoducha matematika, až taká jednoducha, že technokrati ju odmietaju ako Lucifer odmietal prijať skutočnosť, že mu bude vládnuť Kráľ a Kráľovna.

Uplne jendnoducha matematika: Kto neprijma Kralovstvo civilne, neprijma ani cirkevne a tak ani Božie. Pred Kristom tisicročia Boh vladol vyvolenému narodu cez kralov a popritom sa našli demokrati, čo chceli radšej svojich ludí vo vlade.

...aj po Kristovi boli Bohom vyvolení krali, ale v poslednom storočí, ked dostal diabol moc na Cirvkou a svetom, tak opäť povstali demokrati, ktorí odmietaju Božie kralovstvo.

takže darmo sa tu ohanaš kresťanstvom, RKC alebo Vojtašakom, lebo ked verejne odmietaš Bohom vyvolených kralov, tak sa spieraš proti Bohu. Keby si hladal, pýtal, pozeral a načuval, tak by si dostal od Boha... ale takto ked si zapchavaš uši a oči pred pravdou, tak sa zhanaš za zbytočnosťami (slobodomurarske demokraticke výmysly)
turan
Po prvé: nie som žiadny multinik. Po druhé: nepretláčam žiadnu tzv. demokraciu, ktorá by sa mala v súčasnosti volať démon-kracia. Demokracia je v podstate dielo temných síl na zotročenie ľudstva s jeho súhlasom. Po tretie: slobodomurári a slobodomurárstvo je praktický satanizmus, ktorí vo forme slobodomurárstva chce nalákať a následne ovládnuť a zotročiť celé ľudstvo. Výsledky dnešnej doby …More
Po prvé: nie som žiadny multinik. Po druhé: nepretláčam žiadnu tzv. demokraciu, ktorá by sa mala v súčasnosti volať démon-kracia. Demokracia je v podstate dielo temných síl na zotročenie ľudstva s jeho súhlasom. Po tretie: slobodomurári a slobodomurárstvo je praktický satanizmus, ktorí vo forme slobodomurárstva chce nalákať a následne ovládnuť a zotročiť celé ľudstvo. Výsledky dnešnej doby a politiky tomu iba nasvedčujú. To, že sme sa dostali dnes pred vojnovú katastrofu je výsledkom pôsobenia slobodomurárskych lóži! Po štrvrté: je potrebné vrátiť sa ku theokracii- Božej vláde na zemi a nastoliť formu theokracie, ale v žiadnom prípade nepreberať minulý skazený obsah tejto formy. To tu natláčajú znovu sili, ktoré sú dobre financované zo zahraničia, pre realizáciu vytvorenia projektu tzv. Trojmoria. Na to používajú ako vždy užitočných nedovzdelaných idiotov a úderníkov(tzv Stachanovcov), ktorí majú urobiť ideologickú prácu za nich na danom území. Niektorí to radi robia za peniaze a niektorí sú takí hlúpi a nevzdelaní, že to robia aj z vlastnej iniciatívy zakrývajúc sa Božím plánom. Úprimne Ti radím Peter(skala), niečo si naštuduj z katolíckej theológie a filozofie napríklad pre začiatok dielo SV. Tomáša Akvinského a veľa sa modli ku Panne Márii Sedembolestnej. Možno pochopíš o čo ide.
Peter(skala)
to je zaujímavé... hovoríš že tu má byť Teokracia a čo presne máš tým na mysli?
Uved priklad aká by to mala byť vláda, nejakích ludí a kto by ich mal vyvoliťMore
to je zaujímavé... hovoríš že tu má byť Teokracia a čo presne máš tým na mysli?

Uved priklad aká by to mala byť vláda, nejakích ludí a kto by ich mal vyvoliť
johanika
Niekto mi vymazal komentár, ale Peter, Ty si o tom presvedčený, že Karla III., Henricha VIII., Španielskeho kráľa (ktorý z vlajok, znakov, lóg odstránil kríže), Švédskeho kráľa... na tieto miesta dosadil Boh?
Peter(skala)
...ktoreho švedskeho krala?
U.S.C.A.E.
tak prosím nedávať na roveň katolíckych monarchov s protestantskými šašami a konštitučný monarcha na oko katolík v španielsku s tým tiež dajte pokoj to je judáš a Hernich VIII. je špecificky smutný prípad zradcu lebo on napísal OBRANU SIEDMYCH SVIATOSTÍ s čím mu pomáhal svätý Thomas More Henrich sa spreneveril úlohe ktorú mu dal Boh
konštitučný monarcha sa stáva ozdobou a ten španielsky je …More
tak prosím nedávať na roveň katolíckych monarchov s protestantskými šašami a konštitučný monarcha na oko katolík v španielsku s tým tiež dajte pokoj to je judáš a Hernich VIII. je špecificky smutný prípad zradcu lebo on napísal OBRANU SIEDMYCH SVIATOSTÍ s čím mu pomáhal svätý Thomas More Henrich sa spreneveril úlohe ktorú mu dal Boh

konštitučný monarcha sa stáva ozdobou a ten španielsky je ešte aj modernista pfuj
Peter(skala)
... aj preto som sa pýtal, lebo tzv-"krali" v protestanských vládach nie su Bohom vyvolení, ale pýtam sa aj preto, lebo i keby si mala na mysli (Johanika) aj katolických kralov, ktorí boli riadne pápežom korunovaní - ako si to Boh želá - tak zrejme pochybuješ o takých, ktorí sa vyslovene Bohu priečili.
napr. prvý kral Saul: Bol riadne Bohom (cez proroka Samuela) vyvolený a ustanovený za kráľa …More
... aj preto som sa pýtal, lebo tzv-"krali" v protestanských vládach nie su Bohom vyvolení, ale pýtam sa aj preto, lebo i keby si mala na mysli (Johanika) aj katolických kralov, ktorí boli riadne pápežom korunovaní - ako si to Boh želá - tak zrejme pochybuješ o takých, ktorí sa vyslovene Bohu priečili.

napr. prvý kral Saul: Bol riadne Bohom (cez proroka Samuela) vyvolený a ustanovený za kráľa národa. Spočiatku bol milý v očiach Boha i ľudu, ale neskôr sa spreneveril Božiemu poslaniu a dokonca siahol na život svojho nastupcu Davida.

... a čo teraz povieme? ...že nebol Bohom vyvolený? ...len preto, že sa zmenil k Zlému? Pre hriešnosť svojich hriechov by nebola platná korunovacia, ktorá nastala ešte pred jeho hriešnymi skutkami?

...to máš na mysli aj v pripade iných katolickych kralov?
johanika
Nie, Peter, Ty si napísal:" Kto neprijma Kralovstvo civilne, neprijma ani cirkevne a tak ani Božie." Ty si to bližšie nešpecifikoval ... Ty si zvalil ich zlo na plecia Boha a znegoval si slobodnú vôľu. Boh neuzákonil kráľov tohto sveta. To je na nás.
Peter(skala)
ale potom by si musela s takou logikou odsudiť aj Božie Slovo, kde sa píše, že kto opovrhuje vrchnosťou, ten sa protivý Bohu.
alebo na inom mieste, aj ked sa to týka skôr cirkevnej vrchnosti, podstata ostava: kto vás nepočuva, Mna nepočuva.
More
ale potom by si musela s takou logikou odsudiť aj Božie Slovo, kde sa píše, že kto opovrhuje vrchnosťou, ten sa protivý Bohu.

alebo na inom mieste, aj ked sa to týka skôr cirkevnej vrchnosti, podstata ostava: kto vás nepočuva, Mna nepočuva.
turan
Ku Petrovi(skala), píšem neskôr, lebo som nebol pri počítači. Vytvorenie theokratickej vlády(Božej vlády) v jednotlivých štátoch resp. národoch predpokladá predovšetkým poznať dokonale technológiu moci. Theokracia môže vzniknúť iba tam, kde sa najdu ľudia, ktorí budú ochotní nie vládnuť svojim bratom, ale im SLÚŽIŤ! Kráľ, alebo hlava takého útvaru si musí uvedomiť, že jeho celý život je …More
Ku Petrovi(skala), píšem neskôr, lebo som nebol pri počítači. Vytvorenie theokratickej vlády(Božej vlády) v jednotlivých štátoch resp. národoch predpokladá predovšetkým poznať dokonale technológiu moci. Theokracia môže vzniknúť iba tam, kde sa najdu ľudia, ktorí budú ochotní nie vládnuť svojim bratom, ale im SLÚŽIŤ! Kráľ, alebo hlava takého útvaru si musí uvedomiť, že jeho celý život je obetou za všetkých. Ak by mal takýto útvar vzniknúť musí to byť v konečnom dôsledku potvrdené hlavami kresťanských cirkví, na čele s katolíckou cirkvou. Takisto by to mali do určitej miery prijať aspoň informovaní a vzdelaní ateisti. Táto téma je vhodná minimálne na trojhodinovú prednášku a vzhľadom na neprehľadnú situáciu na tomto portáli na to nie je priestor. Je tu však dôležité opakovane zdôrazniť, že natláčanie témy Habsburgovcov je pre RKC v SR vysoko kontraproduktívne a vzhľadom na historické skúsenosti a reminiscencie vyvoláva u vzdelaných a informovaných katolíkoch pochopiteľný odpor. To čo napáchali Habsburgovci, nie iba na našom území vyvoláva hrôzu a des. Na margo toho spomeniem iba vládu Jozefa II.(Habsburga), ktorý pozatváral na území rakúsko- uhorskej monarchie stovky kláštorov, kostolov a odobral majetky farnostiam. Likvidoval katolícku cirkev, kde sa dalo. Sám slobodomurár najvyššieho svätenia, nenávidel cirkev do takej miery, že zatváral cirkevné školy, zbavoval kňazov farností a rušil reholné rády a pod. V začiatkoch ho ešte trochu brzdila Mária Terézia jeho matka. Jozef II. uviedol do monarchie slobodomurárske lóže a uvolnil ich činnosť. Takýchto a podobných príkladov hriechov Habsburgovcov môžem uviesť desiatky. Doštudujte si Peter(skala). Nespájajte ma tu prosím s tými nenávistnými výkrikmi dezinformovaných protestantov, ktorí bezhlavo útočia rôznymi výmyslami a prekrútenými klamstvami na RKC. Bolo by vhodné, aby si aj oni niečo lepšie naštudovali, nie iba bezmyšlienkovite a krvilačne útočili na RKC.
Peter(skala)
@turan
zaujimavo si začal písať o tom ako by mal vizerať vládca ludu resp. aké by mal mať dobré vlastnosti - cnosti ... ale to hovoria ako veriaci, tak aj neveriaci... hovoria o bezuhonnosti atd... aj ked paradoxne sami tam dosadzuju presný opak ...
Dalo by sa vela písať o tom aké dobré vlastnosti by mal mať vladca ludu, či už ho nazveme kral, prezident atd... ale my sa teraz bavíme o tom, čo …More
@turan
zaujimavo si začal písať o tom ako by mal vizerať vládca ludu resp. aké by mal mať dobré vlastnosti - cnosti ... ale to hovoria ako veriaci, tak aj neveriaci... hovoria o bezuhonnosti atd... aj ked paradoxne sami tam dosadzuju presný opak ...

Dalo by sa vela písať o tom aké dobré vlastnosti by mal mať vladca ludu, či už ho nazveme kral, prezident atd... ale my sa teraz bavíme o tom, čo je zarukou, že daný vládca je Bohom vyvolený a na to nestačia len dobre vlastnosti, pretože z historie vieme, že Boh si vyvolil aj takých, ktorí neboli velmi cnostní, práve naopak a tým nemam na mysli Judáša, alebo pápeža, ktorý smilnil ... boli krali, ktorí navonok neprejavovali kresťanske cnosti a predsa si ich Boh vyvolil, ked cez papeža ich korunoval za kralov

...tu je zaroven odpoved na otazku, ked som sa pýtal na Teokraciu a kto by mal vladnuť.

Kedže si začal zatial len s dobrými vlastnosťami, napíš či suhlasiš, žeby aj v sučasnosti mal byť kral korunovaný papežom a ten by mal vladnuť
turan
Samozrejme!!! Na to by však musel dať súhlas samotný Pápež. Obávam sa iba toho, že súčasný Pápež napadnutý liberalizmom a demokraciou, by nikdy na také niečo nepristúpil. Veď Pápeži po II. Vatikánskom koncile zahodili Tiáru a tým sa prakticky vzdali možnosti korunovácie kráľov a monarchov. Pápežská korunovácia je ten posledný akt. Predtým by musel byť veľmi dôsledný a sofistikovaný výber …More
Samozrejme!!! Na to by však musel dať súhlas samotný Pápež. Obávam sa iba toho, že súčasný Pápež napadnutý liberalizmom a demokraciou, by nikdy na také niečo nepristúpil. Veď Pápeži po II. Vatikánskom koncile zahodili Tiáru a tým sa prakticky vzdali možnosti korunovácie kráľov a monarchov. Pápežská korunovácia je ten posledný akt. Predtým by musel byť veľmi dôsledný a sofistikovaný výber kandidáta na tútu funkciu v danom národe či štáte. To už zahŕňa veľké vedomosti z technológie moci. Korunovácia či inaugurácia by pre danú osobu mala byť na celý jej život. Poučený z histórie kráľovstiev či monarchií je potrebné vyhlásiť: Kráľovský či hlavný post by nemal byť v žiadnom prípade prenosný v rodovej línii!!! To by zakladalo iba degeneráciu celého rodu a tým oslabenie kráľovstva. Po úmrtí panovníka by mal znovu prebehnúť voľba toho najlepšieho a najzdatnejšieho kandidáta. Tak ako som už bol napísal je to téma na veľmi dlhú diskusiu a prednášku.
Bratia a sestry
Byť kráľom neznamená uspokojovať ambície, ale obetovať sa pre dobro všetkých ľudí.“