Nadpis tejto správy je mätúci alebo dokonca škodlivý. Kto je Wanderer? Nejaký nový prorok? Prichádzate s víziami alebo možno s halucináciami?

Keby Escrivá žil, robil by to isté, čo robil v posledných rokoch svojho života: trpel by nevýslovne, modlil by sa a nechal ľudí modliť sa za takmer všeobecné odpadnutie v skutočnej Cirkvi Ježiša Krista. Dva roky po sebe plakala. Cirkevník z rímskej kúrie mu povedal, že je lepšie hrať mŕtveho. Je to to isté, čo robí súčasný prelát, monsieur Ocáriz.

Pokiaľ ide o svätú omšu, D. Ávaro požiadal biskupa Bugniniho, autora liturgickej reformy, či by umožnil Escrivej slúžiť omšu pred zmenou, a uviedol, že nie je problém. Doteraz bola omša vo všetkých strediskách Opus Dei prednášaná latinsky a kňaz sa díval na Krista. Prijímanie sa prijíma na kolená a do úst. Vo verejných cirkvách, ktoré majú kňazov prelatúry, sú zvyčajne všetky prijímacie stanice, ktoré sa bežne používajú. A v týchto kostoloch, kde nebol drahý oltár pre ľudí, ho prinútil postaviť zodpovedajúci diecézny biskup.

Vo svojich troch prorockých listoch, dvoch v roku 1973 a jednom v roku 1974, varoval pred tým, čo sa vtedy dialo v Cirkvi, čo teraz vidí každý dobre informovaný katolík, a naznačil, čo treba urobiť: v prvom rade úprimné zápas hľadať Krista v akomkoľvek prostredí. Razar veľa pre biskupov a hlavne pre Oapa, nech to bol ktokoľvek. „Kristus. Mária. Pápež. Či sme iba tromi slovami nenaznačili lásky, ktoré tvoria celú katolícku vieru?“

Mohol urobiť to, čo biskup Lefebvre, čo by pre Cirkev bolo oveľa väčšou katastrofou. V roku 1970 podnikol mnoho kajúcnych pútí do mariánskych svätýň. Keďže biskupi boli ako nemí psi, rozhodol sa urobiť katechézu o dobrej náuke v Španielsku a Portugalsku. V roku 1974 urobil to isté v Brazílii, Argentíne, Čile, Ekvádore a Peru, kde utrpel zápal pľúc. V roku 1975 vo Venezuele a Guatemale. Zomrel vyčerpaný a ponúkol svoj život za Cirkev a za pápeža. Utrpel skutočné mučeníctvo bez krviprelievania.
Môžete si prečítať tento článok.