- Nahlásiť
Sociálne siete
Zmeniť príspevok
Vymazať príspevok
Stredovek a Cirkevná inkvizícia. Stredovek nebol temný ako to svet tvrdí, bol to najväčší rozkvet viery, vedy a umenia. Kat. CIRKEV toto podporovala a šÍrila. Historik Augustin Thierry to povedal: „Verejná mienka, čo sa dejepisu týka, je dokonale falošná a presiaknutá lžou.“
Victor Cousin o stredoveku vyhlásil: „Stredovek je obdivuhodne plodný na najkrásnejšie veci, ktoré kedy svet videl.“ …Viac
Stredovek a Cirkevná inkvizícia. Stredovek nebol temný ako to svet tvrdí, bol to najväčší rozkvet viery, vedy a umenia. Kat. CIRKEV toto podporovala a šÍrila. Historik Augustin Thierry to povedal: „Verejná mienka, čo sa dejepisu týka, je dokonale falošná a presiaknutá lžou.“
Victor Cousin o stredoveku vyhlásil: „Stredovek je obdivuhodne plodný na najkrásnejšie veci, ktoré kedy svet videl.“ Mená ako Alkuin, Suger, Vincence de Beauvais, sv. Bernard, Roger Bacon, Albert Veľký, sv. Tomáš Akvinský, bl. Girolamo Savonarola, Dante atď. bl. Girolamo Savonarola dôrazne útočil na nemravnosť i v umení.
Práve v stredoveku boli založené slávne univerzity: toulouská, parížska, salamanská, cambridgská, montpellierská a medzi mnohými inými aj nemenej slávna univerzita pražská.
Islamský svet pokročil v matematike a vedách, pričom staval na základoch gréckych a iných starovekých textov preložených do arabčiny. Latinský preklad „Compendious Book on Calculation by Completion and Balancing“ od perzského astronóma a matematika al-Khwarizmiho z 9. storočia (asi 780 - až asi 850) predstavil Európe algebru, vrátane prvého systematického riešenia lineárnej a kvadratickej rovnice. Slovo „algoritmus" je z latinskej verzie mena al-Khwarizmi. Karolínska renesancia zaznamenala rozkvet v umení, literatúre, architektúre a iných kultúrnych oblastiach.Kľúčovým pokrokom vlády Karola Veľkého bolo zavedenie štandardného rukopisného písma, známeho ako karolínska minuskula.
Od stredoveku sa datuje postupné oslobodzovanie národov, práva obcí a miest, ktoré vtedy boli na vyššej úrovni ako sú dnes. Zo stredoveku pochádzajú mocné a kvitnúce slobodné robotnícke spoločenstvá (cechy), zrušené revolúciou, pretože boli kresťanské. Gutenberg, vynálezca kníhtlače, Krištof Kolumbus, objaviteľ Ameriky, žiaria na konci tejto epochy. Žiadna iná nemá viac nárokov na náš obdiv a našu úctu.
Nanešťastie ju mnohí nepoznajú kvôli falzifikátom, ktorými históriu prekrútila revolúcia a antiklerikalizmus. Vynikajúci historik Augustin Thierry to povedal: „Verejná mienka, čo sa dejepisu týka, je dokonale falošná a presiaknutá lžou.“
Cirkevná inkvizícia bola súdnou stolicou, ktorej úlohou bolo pátrať po tajných bludároch, blud vyšetriť, kacírov poučiť, zatvrdlivých odsúdiť a na potrestanie odovzdať svetskej moci. Pri inkvizičných súdoch zastával kňaz úlohu porotcu ako pri našich porotách. Občianski sudcovia mu položili len túto otázku, na ktorú jedinú bol oprávnený odpovedať: Je obžalovaný odpadlíkom, bludárom, zatvrdeným heretikom alebo nie? Akonáhle bol obžalovaný usvedčený z viny podľa občianskeho zákona, nepatril viac Cirkvi. Bol zločincom štátnym a štát vyniesol rozsudok a trest stanovený občianskou spoločnosťou. V Ríme bol inkvizičný súd nazývaný rímskou kongregáciou svätej inkvizície. Ten nepodpísal ani jeden rozsudok smrti. Anglický historik Gibbon priznáva, že inkvizícia udržujúc poriadok a jednotu, vyžiadala si nekonečne menej životov, než šíriaci sa protestantizmus, rozsievajúci všade nesvornosť a občianske vojny. Len v samotnom Anglicku dala „dobrá“ kráľovná Alžbeta popraviť okolo 43 000 obetí; Henrich VIII., jej otec, okolo 70 000.
Temný stredovek - Právo prvej noci ako to bolo? - medzi 18. a 19. storočím sa stala imperatívom rodiaca sa historiografia protikresťanského a protiklerikálneho osvietenstva, ktorá ho zobrazovala v čo najtemnejšom a najpochmúrnejšom svetle.
špecialista na stredoveké dejiny, Alessandro Barbero, hovorí: „Ius primae noctis" je fantázia o stredoveku, ktorá sa zrodila na konci tohto "temného" obdobia.
„Zdá sa, že sa to nikdy v skutočnosti nestalo. Je to vlastne fantázia, ktorá nikdy neexistovala" (Alessandro Barbero "Neuveriteľný stredovek. Ius primae noctis" Festival mysle, Sarzana, 31. august 2013).
Toto všetko viedlo modernú historiografickú kritiku k tomu, aby považovala „Ius primae noctis“ za „mýtus“, ďalší mýtus o stredoveku. Mýtus, ktorý prežil len preto, že „zlomyselne“ hádže vinu na Katolícku cirkev.
Mýtus o francúzskej revolúcii
História však hovorí niečo iné. Revolúcia v skutočnosti spôsobila blok na ceste k modernosti a za pár rokov zničila veľa z pokroku dosiahnutého za predchádzajúcich tisíc rokov. V roku 1788 bolo Francúzsko na prvom mieste v Európe, pokiaľ ide o prosperitu a pokrok, azda ho prekonalo iba Anglicko. Revolúcia priniesla takú devastáciu výrobného a kultúrneho aparátu, že spôsobila ekonomický kolaps a sociálne zaostávanie, ktoré určilo budúcu sociálno - ekonomickú nadvládu Anglicka. Počas tých strašných rokov bola zmasakrovaná celá vedecká a intelektuálna elita, klika darebákov - od jakobínov po girondinov, antiklerikálni a protikresťanskí buržuji, vykonali násilné represie zamerané na zničenie starého systému, aby si presadili svoj vlastný. Najdôležitejším protivníkom sa ukázala Katolícka cirkev a kresťanstvo.
Victor Cousin o stredoveku vyhlásil: „Stredovek je obdivuhodne plodný na najkrásnejšie veci, ktoré kedy svet videl.“ Mená ako Alkuin, Suger, Vincence de Beauvais, sv. Bernard, Roger Bacon, Albert Veľký, sv. Tomáš Akvinský, bl. Girolamo Savonarola, Dante atď. bl. Girolamo Savonarola dôrazne útočil na nemravnosť i v umení.
Práve v stredoveku boli založené slávne univerzity: toulouská, parížska, salamanská, cambridgská, montpellierská a medzi mnohými inými aj nemenej slávna univerzita pražská.
Islamský svet pokročil v matematike a vedách, pričom staval na základoch gréckych a iných starovekých textov preložených do arabčiny. Latinský preklad „Compendious Book on Calculation by Completion and Balancing“ od perzského astronóma a matematika al-Khwarizmiho z 9. storočia (asi 780 - až asi 850) predstavil Európe algebru, vrátane prvého systematického riešenia lineárnej a kvadratickej rovnice. Slovo „algoritmus" je z latinskej verzie mena al-Khwarizmi. Karolínska renesancia zaznamenala rozkvet v umení, literatúre, architektúre a iných kultúrnych oblastiach.Kľúčovým pokrokom vlády Karola Veľkého bolo zavedenie štandardného rukopisného písma, známeho ako karolínska minuskula.
Od stredoveku sa datuje postupné oslobodzovanie národov, práva obcí a miest, ktoré vtedy boli na vyššej úrovni ako sú dnes. Zo stredoveku pochádzajú mocné a kvitnúce slobodné robotnícke spoločenstvá (cechy), zrušené revolúciou, pretože boli kresťanské. Gutenberg, vynálezca kníhtlače, Krištof Kolumbus, objaviteľ Ameriky, žiaria na konci tejto epochy. Žiadna iná nemá viac nárokov na náš obdiv a našu úctu.
Nanešťastie ju mnohí nepoznajú kvôli falzifikátom, ktorými históriu prekrútila revolúcia a antiklerikalizmus. Vynikajúci historik Augustin Thierry to povedal: „Verejná mienka, čo sa dejepisu týka, je dokonale falošná a presiaknutá lžou.“
Cirkevná inkvizícia bola súdnou stolicou, ktorej úlohou bolo pátrať po tajných bludároch, blud vyšetriť, kacírov poučiť, zatvrdlivých odsúdiť a na potrestanie odovzdať svetskej moci. Pri inkvizičných súdoch zastával kňaz úlohu porotcu ako pri našich porotách. Občianski sudcovia mu položili len túto otázku, na ktorú jedinú bol oprávnený odpovedať: Je obžalovaný odpadlíkom, bludárom, zatvrdeným heretikom alebo nie? Akonáhle bol obžalovaný usvedčený z viny podľa občianskeho zákona, nepatril viac Cirkvi. Bol zločincom štátnym a štát vyniesol rozsudok a trest stanovený občianskou spoločnosťou. V Ríme bol inkvizičný súd nazývaný rímskou kongregáciou svätej inkvizície. Ten nepodpísal ani jeden rozsudok smrti. Anglický historik Gibbon priznáva, že inkvizícia udržujúc poriadok a jednotu, vyžiadala si nekonečne menej životov, než šíriaci sa protestantizmus, rozsievajúci všade nesvornosť a občianske vojny. Len v samotnom Anglicku dala „dobrá“ kráľovná Alžbeta popraviť okolo 43 000 obetí; Henrich VIII., jej otec, okolo 70 000.
Temný stredovek - Právo prvej noci ako to bolo? - medzi 18. a 19. storočím sa stala imperatívom rodiaca sa historiografia protikresťanského a protiklerikálneho osvietenstva, ktorá ho zobrazovala v čo najtemnejšom a najpochmúrnejšom svetle.
špecialista na stredoveké dejiny, Alessandro Barbero, hovorí: „Ius primae noctis" je fantázia o stredoveku, ktorá sa zrodila na konci tohto "temného" obdobia.
„Zdá sa, že sa to nikdy v skutočnosti nestalo. Je to vlastne fantázia, ktorá nikdy neexistovala" (Alessandro Barbero "Neuveriteľný stredovek. Ius primae noctis" Festival mysle, Sarzana, 31. august 2013).
Toto všetko viedlo modernú historiografickú kritiku k tomu, aby považovala „Ius primae noctis“ za „mýtus“, ďalší mýtus o stredoveku. Mýtus, ktorý prežil len preto, že „zlomyselne“ hádže vinu na Katolícku cirkev.
Mýtus o francúzskej revolúcii
História však hovorí niečo iné. Revolúcia v skutočnosti spôsobila blok na ceste k modernosti a za pár rokov zničila veľa z pokroku dosiahnutého za predchádzajúcich tisíc rokov. V roku 1788 bolo Francúzsko na prvom mieste v Európe, pokiaľ ide o prosperitu a pokrok, azda ho prekonalo iba Anglicko. Revolúcia priniesla takú devastáciu výrobného a kultúrneho aparátu, že spôsobila ekonomický kolaps a sociálne zaostávanie, ktoré určilo budúcu sociálno - ekonomickú nadvládu Anglicka. Počas tých strašných rokov bola zmasakrovaná celá vedecká a intelektuálna elita, klika darebákov - od jakobínov po girondinov, antiklerikálni a protikresťanskí buržuji, vykonali násilné represie zamerané na zničenie starého systému, aby si presadili svoj vlastný. Najdôležitejším protivníkom sa ukázala Katolícka cirkev a kresťanstvo.
