Dôvod posvätnosti nedele

16. mája 2022 Pokladnica viery

Boh nám zmenil sobotu na nedeľu zo zaiste vážnych dôvodov, ako aj obriezku na krst, veľkonočného baránka na Najsvätejšiu Sviatosť a vôbec všetky dobré obrady Starého zákona na lepšie obrady Nového zákona.

Ak teda židia slávili sobotu na pamiatku stvorenia sveta, čiže ten deň, v ktorom bolo stvorenie dokončené, iste väčším právom my slávime nedeľu na pamiatku toho istého stvorenia, ktoré sa začalo v nedeľný deň. (Justín Martýr: Apológia I, 67; Lev Veľký: Epistola 9 ad Dioscorum)

A tak keď židia ponúkali Bohu posledný deň týždňa, o čo lepšie robia kresťania ponúkajúc prvý? Okrem toho, v nedeľu sa slávi pamiatka troch hlavných dobrodení nášho vykúpenia: v nedeľu sa Kristus narodil, v nedeľu vstal z mŕtvych a v nedeľu zoslal Ducha Svätého na apoštolov.

Napokon, sobota predstavuje ten odpočinok, ktorý mali svätí patriarchovia v predpeklí, avšak nedeľa označuje slávu, ktorú blažené duše už vlastnia a časom ju v nebi získajú aj ich telá. Sobotu si židia preto ctili, lebo po smrti zostupovali do predpeklia, ako na miesto odpočinku. Ale kresťanom už treba sláviť nedeľu, lebo po smrti vystupujú do blaženej slávy raja; samozrejme, ak konali dobré skutky a žili v súlade s od Boha im danými zákonmi.

Sv. Robert Bellarmin – Katechizmus

Apoštol na liturgii

31. začalo (Sk 12,25 - 13,12)

V tých dňoch, keď Barnabáš a Šavol splnili svoju úlohu, vrátili sa z Jeruzalema do Antiochie a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek. V cirkvi, ktorá bola v Antiochii, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. A oni, vyslaní Svätým Duchom, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Svätým Duchom, pozrel naňho a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.

Evanjelium na liturgii

Jn 33. začalo (8, 51 - 59)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.” Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ,Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.’ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?” Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ,On je náš Boh,’ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.” Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.” Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Z denní liturgie
Liturgie.cz

1. čtení:
Čtení ze Skutků apoštolů.
Do Lystry přišli židé z Antiochie a z Ikónia, přemluvili dav a začali Pavla kamenovat. Pak ho vyvlekli ven z města, protože mysleli, že už je mrtvý. Když ho však učedníci obstoupili, vstal a šel zase do města. Ale na druhý den odešel s Barnabášem do Derbe. Také v tomto městě hlásali radostnou zvěst a získali mnoho učedníků. Potom se vrátili do Lystry, Ikónia a do Antiochie. Utvrzovali tam učedníky a povzbuzovali je, aby byli ve víře vytrvalí, protože do Božího království vejdeme jen tehdy, když hodně vytrpíme. V jednotlivých církevních obcích jim po modlitbě a postu ustanovili starší a poručili je Pánu, v kterého uvěřili. Potom prošli Pisídií a Pamfýlií a hlásali slovo Páně v Perge. Pak odešli do Atálie. Odtamtud odpluli lodí do Antiochie, kde byli kdysi doporučeni milosti Boží k dílu, které teď ukončili. Když tam přišli, svolali církevní obec a vypravovali, co všechno Bůh s nimi vykonal a jak otevřel bránu k víře pohanům. A zůstali pak s (tamějšími) učedníky delší čas.
Sk 14,19-28

Žalm:
Ať tvoji zbožní, Hospodine, vypravují o slávě tvé vznešené říše.
Nebo: Aleluja.

Ať tě chválí, Hospodine, všechna tvá díla
a tvoji zbožní ať tě velebí!
Ať vypravují o slávě tvého království,
ať mluví o tvé síle!

Aby poučili lidi o tvé moci,
o slávě tvé vznešené říše.
Tvé království je království všech věků
a tvá vláda trvá po všechna pokolení.

Ať má ústa hlásají Hospodinovu chválu,
vše, co žije, ať velebí jeho svaté jméno po všechny věky!
Zl 145

Evangelium:
Jan 14,27-31a