Clicks30

Deviatnik k sv. Don Boscovi

Ďalší Svätí Novény Pomoc svätých

Deviatnik k sv. Don Boscovi


… Duch Svätý s materským pričinením Panny Márie vzbudil svätého Jána Bosca, stvárnil v ňom otca a učiteľa, schopného úplne sa darovať …/Saleziánske stanovy, čl. 1/

1. deň

JANKO BOSCO V RODINE


Večer 16. augusta sa v maličkej osade Becchi narodil Ján Bosco. Mama mu hovorila Giuanín. Je to dôverné pomenovanie známe v celom Piemonte. Otec František a mama Margita Occhienová boli roľníci. Na chlieb i život si zarábali poctivou prácou a šetrnosťou. Boli sme traja súrodenci. Môj najstarší brat Anton, trochu mladší Jozef a ja. Moju prvou spomienkou z detstva je otcova smrť. „Nemal som ešte ani dva roky – hovorí Don Bosco“. Nepamätám si, ako vyzeral. Pamätám si iba slová mamy: Giuanín, už nemáš otecka. Poď so mnou – milo naliehala mama. Ak nepôjde otecko, nepôjdem ani ja – vzpieral som sa. Poď maličký, už nemáš otca. Tieto slová sa mi navždy vryli do pamäti. Po týchto slovách sa táto svätá žena rozplakala a vyviedla ma von. Je to v mojom živote prvá udalosť na ktorú si pamätám. Janko vyrastá bez otca, …sám sa stáva otcom mnohých sirôt a svojim saleziánom hovorí o rodinnom duchu… Rodina Boscová žije chudobne. Z tých pár domov v Becchi, Boscov dom je najchudobnejší. Jednoposchodová budova na bývanie, senník a maštaľ. V kuchyni stoja vrecia kukurice a za tenkým múrom prežúvajú dve kravičky. A hore pod strechou malé a tmavé miestnosti na spanie. Pravá chudoba, ale nie bieda, lebo všetci pracujú. Janko sa v rodine už od ôsmich rokov účinne zapája do práce. „Kto spí, nechytí nijakú rybu,“ horievala mama Margita. Raňajky bývajú jednoduché, krajec chleba a čerstvá voda. Keď v blízkom okolí niekto ochorel, prišli zaklopať na dvere mamy Margity. Vedeli, že nikomu neodmietne pomôcť. Zobudila jedného z chlapcov, aby šiel s ňou. Hovorievala: Poďme. Treba urobiť dobrý skutok…..

MYŠLIENKA


Iba dobré skutky sú opravdivým bohatstvom, ktoré nám pripravujú miesto v nebi.

MODLITBA

Don Bosco, Ty si sa snažil o to, aby každé tvoje slovo, tvoja činnosť slúžila na šírenie dobra. Učil si mladých ako majú správne využívať svoj voľný čas – na oddych, štúdium, modlitby, hry, prácu, apoštolát. Prosíme Ťa, buď aj naším vodcom a vzorom, aby sme vedeli účinne využiť mladosť na konanie čo najväčšieho dobra. Amen

2. deň

JANKO BOSCO A MAMA MARGITA


Keď som bol ešte veľmi malý, naučila ma prvé modlitby. A len čo som bol schopný pridať sa k svojim bratom, prikľakol som si k nim ráno i večer a spolu sme sa modlievali modlitby i ruženec. „Boh ťa vidí“ – bolo jedno z najčastejšie používaných slov mamy Margity. Pri odchode z domu hovorievala: Pamätajte si, že Boh vás vidí. Vidí vaše myšlienky… nie je to však Boh, ktorý sliedi, aby trestal. Keď sedeli na priedomí a hľadeli do jasnej noci na nebo plné hviezd hovorievala: To Boh stvoril svet a vyšperkoval ho hviezdami. A keď lúky zakvitli kvetmi a vôňou, šepkala: Aké krásne veci nám stvoril Boh! Aj po búrke a krupobití, ktoré všetko zničili, vedela povzbudzovať: Pán Boh dal, Pán Boh vzal. On vie prečo. A tak vedľa matky, bratov a blížnych sa Janko naučil vidieť aj inú osobu…Boha… Veľkú bytosť, neviditeľnú, ale prítomnú v nebi, na poli, v tvári chudákov, v hlase svedomia…. Raz sa Janko vrátil predčasne z hry domov. Mal však zakrvavenú tvár. Pri ošetrovaní mu ustarostená matka dohovárala: – Raz mi prídeš domov s vyrazeným okom. Prečo chodíš medzi tých chlapcov? Vieš predsa, že sú medzi nimi aj menej dobrí. Ak vám to urobí radosť, viac tam už nepôjdem. Mamička, ale keď som medzi nimi sú lepší. Dávajú si pozor na reči. A tak ho mama Margita znovu pustila. Don Bosco sa raz vrátil do Becchi s plánom v hlave. Jeho chlapci v ňom mali otca, ale on im chcel dať aj mamu – svoju mamu Margitu. Našiel ju doma spokojnú a šťastnú. Mala role, sliepky, kravu v maštali a vnúčikov, ktorí jej robili radosť. Mama nechcela by si ísť ku mne do Turína? – opýtal sa jej Don Bosco. Nesľuboval jej nič lákavé, iba prácu, drinu od rána do večera a nezbedníkov, ktorých má milovať. Pohotovo mu odvetila: – Ak si myslíš, že sa toto páči Pánovi, som pripravená ísť s tebou. Prvým krokom v čnosti sa malý Janko učí v škole svojej matky, ženy bez školského vzdelania, ale bohatej na Božiu múdrosť.

MYŠLIENKA


Buďte múdri, ale nikdy nezabúdajte, že naša múdrosť musí vždy chrániť vieru, svedomie a našu dušu.

MODLITBA

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.

3. deň

MOGLIOVCI, JANKO BOSCO A JEHO POBOŽNOSTI


Raz gazda videl na sene kľačať Janka, ako sa modlí modlitbu Anjel Pána, ako ho to naučila mama. Doma sa túto modlitbu modlievali ráno, napoludnie i večer. Starec napoly vážne, napoly žartom zamrmlal: „To je výborné! My gazdovia sa od rána do večera na poli zodierame, že ani nevládzeme, a paholok sa tu pokojne modlí. Janko sa usmial a tiež polovážne i položartovne povedal: – Keď treba pacovať, dobre viete, že sa práci nevyhýbam. Ale moja matka ma učila, že keď sa človek modlí z dvoch zrniek vyrastú štyri klasy, a keď sa nemodlí, že zo štyroch zrniek vyrastú iba dva klasy. Bolo by lepšie , keby ste sa trochu pomodlili aj vy. Okolo statku, v poli a vo vinici bol Janko veľmi usilovný. A keď aj prichádzal z poľa veľmi unavený, nezabudol si kľaknúť k posteli a pomodliť sa večernú modlitbu. Tak ho často našli kľačať a modliť sa aj ráno, keď poopatroval dobytok. Domácim sa to páčilo a požiadali chlapca, aby sa predmodlieval pri spoločných domácich pobožnostiach, ktoré denne mávali pred obrazom Panny Márie. Každú sobotu poprosil Janko domácich, aby v nedeľu mohol ísť na raňajšiu svätú omšu. Gazdinej to vŕtalo v hlave, prečo vždy práve raňajšiu. Istú nedeľu ho špehovala. Janko čoskoro prišiel pristúpil k svätej spovedi a pri svätej omši aj prijímal. Od tej doby už nemusel viac prosiť. V zime, v daždi ho stála cesta do kostola vzdialeného až hodinu, dosť obety, ale láska k Bohu a k Sviatosti Oltárnej premohla u neho všetko. Aj keď bol paholkom, nezriekol sa svojich snov a svojich túžob po kňazstve, Každú voľnú chvíľu bol pri latinskej gramatike. Jednou rukou poháňal voly a druhou držal pred sebou gramatiku alebo inú knihu. Gazda sa tomu čudoval a pýtal sa prečo to robí: „Musím byť kňazom – povedal odhodlane. – Ty chceš byť kňazom? – To stojí veľa peňazí. Kde by si ich nabral? – Neviem, kde ich vezmem, ale som presvedčený, že kňazom budem. Aj keď sa život Don Bosca zdanlivo skladal z tisícerých vonkajších činností, v skutočnosti iba Boh bol jeho jediným a najvyšším stredobodom. Je pravdou, čo napísal Pavol Albera: „Ak je stála práca až do smrti prvým článkom saleziánskeho kódexu, ktorý on /Don Bosco/ napísal viac príkladom ako perom, vrhnúť sa do Božieho náručia a nikdy sa z neho nevzdialiť, bolo jeho najdokonalejším činom.“

MYŠLIENKA


Všetko, čo robíš, rob na Božiu slávu.

MODLITBA

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.

4. deň

JANKO BOSCO V DON CALOSSOVEJ ŠKOLE


V septembri 1829 prišiel do Morialda 70 ročný kňaz Giovanni Calosso. Bol to vzácny kňaz s bohatými pastoračnými skúsenosťami. Keď sa konali vo farnosti misie, chodil na ne aj Janko, aj Don Calosso. Cestou domov si staručký kňaz všimol medzi ľuďmi tohto 14 ročného mladíka, ako ide zamyslene sám.

Odkiaľ si synku? Z Becchi. Bol som na misijnej kázni.

A rozumel si dačo? Tvoja matka by Ti urobila azda lepšiu kázeň.

To je pravda. Matka mi často dobre káže. Ale zdá sa mi, že som rozumel aj misionárom.

Dám ti 4 soldi, ak mi povieš štyri vety z dnešnej kázne. Ján pokojne začal a zopakoval celú kázeň, akoby ju čítal z knihy.


Don Calosso povedal Don Boscovej mame Margite: „Váš syn má zázračnú pamäť. Nemal by strácať čas a mal by sa dať hneď na štúdiá. Som už starý, ale urobím preň všetko, čo budem môcť. Dohodli sa, že Janko bude chodiť k nemu, domov pôjde, keď si to bude vyžadovať práca na poli. Konečne našiel to, čo toľko rokov hľadal: otcovské srdce, istotu, dôveru. Vo svojich Pamätiach napísal: Prvýkrát som zakúsil, čo znamená mať stáleho vodcu a verného priateľa duše. Doteraz mi chýbal. Zakázal mi kajúce skutky, ktoré som konal a neboli vhodné pre môj vek. Povzbudil ma, aby som sa často spovedával a prijímal Sviatosť Oltárnu. Naučil ma denne krátko rozjímať alebo niečo nábožného si prečítať. Pri Donovi Calossovi v štúdiách robil pokrok. Don Bosco si spomínal na tieto dni s nadšením. „Nik si nevie predstaviť moje šťastie a spokojnosť. Tento boží muž si ma tak obľúbil, že mi často hovorieval: „Neboj sa o budúcnosť. Dokiaľ budem žiť, nebude ti nič chýbať. Aj keby som umrel, zariadim všetko tak, aby si mohol študovať.“ Nikdy som nebol taký šťastný a na toto šťastie prišla pohroma a pochovala všetky moje nádeje. Don Calosso odišiel do neba. Don Bosco bol zasa sám. Mal pätnásť rokov a bol bez učiteľa , peňazí a nevedel, ako ďalej. „Bezútešne som sa rozplakal“, píše. Spomienka na Don Calossu ostala v jeho srdci navždy živou. Napísal o tom: „Vždy som sa modlil a kým budem žiť, nezabudnem každé ráno sa pomodliť za svojho veľkého dobrodinca.“

MYŠLIENKA


Vyhľadávajte často svojho spovedníka, modlite sa zaňho, riaďte sa jeho radami. Keď ste sa už rozhodli pre jedného spovedníka, ktorý chápe potreby vašej duše, bez príčiny ho nemeňte. Dokiaľ ho mať nebudete, bude vám chýbať priateľ duše.

MODLITBA

Pane, ty si osobne vychovával svojich apoštolov a zdieľal si spolu s nimi ťažkú cestu ich dozrievania. Daj, nech ani jeden z nás neklame sám seba a nezatvorí sa v zlatom väzení vlastného egoizmu s túžbou sám vziať kormidlo svojho života do vlastných rúk. Pomôž nám nájsť toho správneho sprievodcu na ceste nášho života, skutočného priateľa duše, ktorý by nás vedel pochopiť a sprevádzať nás tam, kde chceš ty. Amen.

5. deň

JANKO BOSCO A DON CAFASSO

Don Cafasso – vzor, ktorého mi Božia Prozreteľnosť ponúkla a záviselo iba odo mňa, či ho budem nasledovať a osvojovať si jeho črty, múdrosť, čnosti … !!! Don Bosco o ňom píše:
láska k spolužiakom, poslušnosť a úcta k predstaveným, trpezlivosť, znášanlivosť, snaha nikoho neuraziť, nikomu neblížiť, ochota a láskavosť, s akou sa správal k iným , aby im pomáhal poradil, poslúžil, spokojnosť so všetkým, príjemným a nepríjemným….Don Cafasso bol Don Boscov krajan o štyri roky starší. – Po prvý krát som ho stretol ešte ako seminaristu v prvom ročníku v Morialde, kde bolo plno zábavy, kaukliarov, hier a predstavení, kým on čakal na otvorenie kostola. V Don Cafassovi som neskôr našiel človeka, ktorý vedel usmerniť môj život. Vždy pri mne stál ako pokojný a rozvážny priateľ, múdry radca a tichý dobrodinec. Tvrdil, že môj ľudský a duchovný „náboj“ sa nemôže vyčerpať v jednej rodine alebo dedine. Podľa neho bol Turín mestom, ktoré ma potrebuje. „Najprv ma previedol väznicami. Videl som tam biedu mladých ľudí. Keď som hľadel na tie kŕdle mladistvých, hladných po šťastí a s vyhasnutým pohľadom, napĺňalo ma to hrôzou. Veľmi sa ma dotklo, koľkí z nich opúšťajú väzenie s predsavzatím zmeniť spôsob života…boli ponechaní sami na seba a ja som si povedal: Ktovie, či by im nepomohlo, keby vonku našli priateľa, ktorý by sa o nich staral a pomáhal im…Don Bosco v Pamätiach píše: „Ak som urobil niečo dobrého, vďačím za to tomuto vynikajúcemu kňazovi, do rúk ktorého som sa zveril v každom svojom rozhodnutí, v každom svojom úsilí, v každom podujatí svojho života.“ Svojim synom povie: „ Z poslušnosti voči Donovi Cafassovi a na jeho radu som sa podujal zhromažďovať vo sviatočných dňoch chlapcov z ulice a vyučovať ich katechizmus. S jeho pomocou som začal zhromažďovať v Oratóriu sv. Františka Saleského najopustenejších, aby som ich uchránil od nerestí a vychovával v čnosti. Zapamätajte si to!“

MYŠLIENKA

Keď budeme poslúchať, budeme istí, že plníme Božiu vôľu a na rebríku svätosti vystúpime o stupienok vyššie.

MODLITBA

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.

6. deň

DON BOSCO A VALDOCCO


Vaši chlapci hrou a skákaním zničili celú lúku. Tráva je pošliapaná do koreňa. Dávame vám dvojtýždňovú výpoveď. Don Bosco bol zronený, nepochopený, vysilený… Bolo to už štvrté vyhostenie. Kde nájde pre chlapcov nové útočište? No Božia Prozreteľnosť sa postará...Chlapcom povedal: Dnes musíme prosiť Pannu Máriu o veľkú milosť. Pomôžte mi ju vymodliť. Chlapci sľúbili a ich vrúcne modlitby prerážali nebesá. Asi 400 chlapcov sa naposledy zahralo na Filippovej lúke. Don Bosco sa od bezradnosti rozplakal a hľadiac na chlapcov prosil:

Bože môj, povedz mi, čo mám robiť.

A práve v tejto chvíli prišiel za ním akýsi muž, istý Pankrác Savoe, výrobca sódy a čistiacich prostriedkov.

Je pravda, že hľadáte miesto na laboratórium?

Nie na laboratórium – opravil ho Don Bosco – ale na oratórium.

Oratórium alebo laboratórium, na tom nezáleží. Mám také miesto, poďte sa pozrieť. Je tu blízko, nádherná kôlňa. Jej majiteľom je Francesco Pinardi.

„Nádherná“ kôlňa sa podobala šope. Lietali tam netopiere a preháňali sa myši. A jestvuje dodnes, vzadu na dvore vedľa baziliky P. M. Pomocnice. Ja na ňom veľký nápis „Pinardiho kaplnka.“ Keď sem Don Bosco prišiel 5. apríla 1846, bola to obyčajná nízka búda/ 15 krát 6 metrov a boli pri nej dve menšie miestnosti/. Opierala sa o severný múr Pinardiho domu. Don Bosco bol sklamaný. Kôlňa je trochu nízka, nehodí sa mi veľmi. Upravím ju podľa želania, aby ste tu mohli mať svoje laboratórium, navrhol Pinardi. Oratórium, nie laboratórium, taký malý kostolík, kde by som sa mohol schádzať s chlapcami. Ak pripojíte časť pozemku na ihrisko a ak už môžem prísť budúci nedeľu priplatím viac ako požadujete. Dobre, dohodnuté.

Don Bosco sa vrátil k chlapcom na lúku. Chlapci, dobre ste sa modlili, radujte sa! Už máme miesto na oratórium. Budeme mať kostol, sakristiu, školy a ihrisko. Chlapci sa išli od radosti zblázniť. Skákali, tancovali, spievali…Keď sa toto všetko utíšilo, z lúky bolo počuť modliť sa ruženec. Francesco Pinardi dodržal slovo. Prišli murári, vyhĺbili kôlňu a spevnili múry, opravili strechu a urobili dlážku. Kôlňa bola ako nová. Na oltárik Don Bosco umiestnil svietniky, kríž, lampu a malý obraz sv. Františka Saleského. 12. apríl bol veľký deň. Veľká noc. Od rána oznamovali túto zvesť všetky zvony turínskych kostolov. V Pinardiho kôlni nebol zvon, ale vyzváňala tu Don Boscova láska, ktorá zvolávala chlapcov na Valdocco.

MYŠLIENKA


Boh bohato požehnáva tých, ktorí pracujú pre dobro detí. Je veľkou útechou spasiť sa s tými, ktorých sme zachránili. Chcieť sa spasiť sám, je sebectvo.

MODLITBA

Don Bosco, ty si sľúbil Bohu, že aj tvoj posledný dych bude patriť chudobným chlapcom, a pokorne si pre nich znášal všetky prekážky a ťažkosti. Prosíme Ťa, vypros aj nám silu a odvahu prekonávať problémy života, aby sme sa vedeli voči nim správne postaviť a neutekali pred nimi. Amen.

7. deň

DON BOSCO A CHRÁM PANNY MÁRIE POMOCNICE NA VALDOCCU


Don Bosco, plný Boha je súčasne plný aj Panny Márie. Celý jeho život sa po Bohu a v závislosti na ňom rozvíja okolo jej osoby. Už prvým snom je Panna Mária živo prítomná v jeho živote zásluhou jeho nábožnej matky Margity: „Janko môj, keď si sa narodil zasvätila som Ťa Panne Márii“.

A v spomenutom sne mu vraví Ježiš: „Som synom tej, ktorú ťa matka naučila trikrát denne pozdravovať.“ Raz večer v decembri 1862 sa Don Bosco zdôveril Paolinovi Albertovi /bol prijatý do Salez. spoločnosti/. – Myslel som nato, aký je náš kostol malý. Nestačí pre toľko chlapcov. – Postavíme teda kostol väčší, krajší, nádhernejší. Zasvätíme ho Panne Márii Pomocnici. Nemám ani sold a neviem, kde vezmem peniaze. Ale, ak si to Boh želá, všetko sa podarí. Keď dostal povolenie na stavbu, poveril stavbou Carla Buzzetiho. Don Bosco si zavolal ekonóma Savia a rozkázal mu, aby začal s kopaním základov. Don Bosco, ako si to predstavujete? Nejdeme predsa stavať kaplnku, ale veľký kostol a to bude stáť strašné peniaze. Dnes ráno sme nemali ani na známky na odoslanie listov. – Začni s výkopom. – Mali sme vari niekedy peniaze, keď sme niečo začínali? – Musíme predsa niečo nechať na Božiu Prozreteľnosť. Don Bosco so svojimi kňazmi a chlapcami zostúpil do základov a položil základný kameň. Chcem ti dať na tieto veľké práce preddavok. Vytiahol peňaženku a vysypal jej obsah do rúk stavby vedúceho. Bolo to osem soldov, ani pol líry. Keď zbadal prekvapenie Buzzetiho, hneď dodal: – Neboj sa, Panna Mária sa postará o potrebné peniaze. A Panna Mária sa o peniaze skutočne postarala. Don Paolo Alberta, druhý Don Boscov nástupca, povedal: Iba ten, kto videl, si vie predstaviť, aké obete v tých rokoch prinášal náš otec, aby dokončil kostol P. M. Pomocnice.

„Tento chrám Panny Márie Pomocnice je naozaj zázračný. Zázračný preto, lebo ho už dávno predtým ukázala svätcovi. Zázračný výstavbou, lebo Don Boscovi, ktorý bol chudobný a otcom chudobných, iba prozreteľné prostriedky dovolili postaviť ho. A zázračný aj pre množstvo milosti, ktoré nikdy neprestali z neho prúdiť ako z nevyčerpateľného prameňa.“ /E. Ciera/

„Práca v dvojici“

Don Bosco v svojej pokore neprestajne tvrdil, že to nie je jeho dielo. „To všetko urobila Pomocnica: Ja nie som pôvodcom veľkých vecí, ktoré vidíte. Pán Boh a Panna Mária si len poslúžili úbohým kňazom pri uskutočňovaní veľkých diel. Nič nie je moje. Každý kameň, každá ozdoba tu značí dajakú milosť. Panna Mária to umožnila dokončiť pomocou zázrakov. „

MYŠLIENKA


Odporúčam vám nakoľko viem a môžem, a moju radu si vpíšte do mysle i do srdca: vzývajte často meno Mária najmä strelnou modlitbou: Mária Pomocnica kresťanov, oroduj za nás. Je to modlitba krátka, ale zo skúseností viem, že je účinná.

MODLITBA

Preblahoslavená Panna Mária Pomocnica kresťanov, ktorá si prostredníctvom Jána Bosca vykonala a ešte i teraz konáš toľké zázraky, zhliadni na mňa biedneho hriešnika, svojou materinskou láskou a vypros mi pre jeho zásluhy potrebné milosti. Amen.

8. deň

DON BOSCO A PRÁCA


Zo začiatku „dom oratória“ prijímal najmä mladých robotníkov. Mladým chlapcom – robotníkom dával Don Bosco prednosť, pre ich ťažké postavenie. Navštevoval ich zamestnávateľov /tí ich zotročovali, bili/ a vyjednával pre nich lepšie pracovné podmienky. Keď dokončil novú budovu, rozhodol sa otvoriť nové dielne. Prvým dôvodom bola nemravnosť dospelých robotníkov s ktorými chlapci pracovali, druhým, že tieto dielne mohli pomôcť oratóriu. V r. 1853 otvoril obuvnícku a krajčírsku dielňu. /Obuvnícka teraz slúži ako malá sakristia Pinardiho kaplnky/. Prvým majstrom bol Don Bosco. Sadol si na trojnožku a ukázal ako sa pribíja podrážka. Krajčíri sa nasťahovali do kuchyne. Sporáky a hrnce preniesli do novej budovy. Prvým krajčírskym majstrom bola mama Margita a Don Bosco, ktorý učil šiť a strihať, ako sa to naučil v Castelnuove.. Tretia dielňa bola knihárstvo. Nik z chlapcov nepoznal toto remeslo. Chlapci sa učili s nadšením a predbiehali sa v práci. Mama Margita im prišla na pomoc, vzala najsilnejšiu ihlu a dala sa do zošívania. Neskôr otvoril stolársku dielňu, tlačiareň a zámočníctvo. Kým sa tieto dielne rozbehli, Don Bosco sa stretol s mnohými ťažkosťami. Oratórium sa nesmelo stať továrňou na robotníkov, ale výchovným ústavom. Preto vypracoval prvé pravidlá. Ako základné čnosti sa odporúčali úcta k Bohu, pracovitosť, poslušnosť k predstaveným, láska k spoločníkom a skromnosť. Prácu hodnotil nielen ako výchovný prostriedok, ale aj ako životnú náplň. Dôstojnosť práce uznával aj v jej najskromnejších manuálnych prejavoch. Don Bosco hovorieval: “Boh mi dal milosť, že práca a námaha mi neboli ťarchou, ale úľavou.“ Chcel, aby jeho saleziáni boli veselí, chudobní, skromní a nadovšetko pracovití. „Neprestajne pracovať…“to musí byť cieľom každého saleziána. „Moji drahí, neodporúčam vám pokánie a bičovanie, ale prácu, prácu a zase prácu.“ „Keď chodím po domoch a počujem, že tam majú mnoho práce, som veľmi spokojný. Kde sa pracuje, tam sa diabol nedostane.“

MYŠLIENKA


Človek je zrodený pre prácu. Námaha je ľahká iba pre toho, kto pracuje s láskou.

MODLITBA

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.

9. deň

DON BOSCO – VESELÝ SVÄTEC


Janko Bosco si svojimi úspechmi v učení získal určitú vážnosť a tak sa začali meniť aj vzťahy so spolužiakmi. Prečo to nevyužiť a nepreukázať im dobro? „Spolužiaci, ktorí ma chceli zviesť na zlé skutky, boli v učení najslabší, a tak začali za mnou chodiť, aby som im pomohol v úlohách.“ Robil som to rád. Niekedy si chceli vypočuť moje príbehy a napokon prichádzali aj keď nič nepotrebovali.“ Utvorili akúsi partiu a Janko jej dal meno Veselá spoločnosť a napísal jej aj jednoduché pravidlá:

Nijaká činnosť, nijaké reči, za ktoré by sa musel kresťan hanbiť.
Plniť si školské a náboženské povinnosti.

Byť veselí.


Veselosť bude Don Boscovým silným klincom. Dominik Savio, raz povie: „Naša svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí, že sa usilujeme vyhýbať hriechu, lebo okráda naše srdce o radosť. Pri každom stretnutí sa on sám staral o veselú náladu. So svojimi priateľmi sa lúčil s pozdravom: „Buď veselý.“ Don Leymone píše. „Neprešiel deň, ktorý by duchaplnými gestami alebo žartovnými slovami neprebúdzal veselosť…“Napr. Po výstrele na neho, ktorý ho div neusmrtil, zvolal: „Úbohá reverenda, ty si nato doplatila!“ Bosému chlapcovi povedal: „Príď do Turína, dám ti natĺcť do topánok klince.“ Don Bosco rád skutkami dokazoval, že je možná aj svätá veselosť bez urážania Pána Boha.

MYŠLIENKA

Našou oporou je veselosť, modlitba a sväté prijímanie.

MODLITBA

Don Bosco, ty si túžil vidieť mladých behať a skákať s čistou radosťou, lebo si vedel, že ona je prejavom Božej milosti. Prosíme Ťa, vypros nám dar skutočnej radosti v našom srdci a chráň nás od zmätku duše, aby sme tak mohli byť svedkami Božej krásy vo svete. Amen.

Zdroj: praymorenovenas.com, Obrázok: Pinterest
pokorny likes this.