O obetovaní presvätej Márie v chráme vo veku troch rokov413. Medzi symbolmi, ktoré predobrazovali presvätú Máriu v písanom (Starom) Zákone,
nie je žiaden taký význačný ako archa zmluvy a to nielen materiálom, z ktorého bola zhotovená a svojím obsahom, ale tiež účelom, ktorému slúžila a skutkami, ktoré Pán cez ňu konal a v spojení s ňou v starej synagóge. To všetko boli predobrazy tejto Panej a toho, čo mala spôsobiť v novej Kristovej Cirkvi.
Céder nepodliehajúci hnilobe, z ktorého bola archa zhotovená, nie náhodou, ale riadením Božím (Exod. 25,10)
jasne predobrazoval našu mystickú Archu Máriu, bez poruchy osobného hriechu i bez tajnej červivosti prvotného hriechu s jeho nerozlučiteľným kvasom nezriadených žiadostí.
Najrýdzejšie a najčistejšie zlato (Exod 25,11), ktorým bola obložená zvonka i zvnútra, zaiste znázorňovalo najdokonalejšie a najvznešenejšie milosti a dary, ktoré vyžarovali z Jej nebeských myšlienok, prác a zo všetkej činnosti, z Jej zvykov a činnosti Jej schopností. Ani na vonkajšej alebo vnútornej strane tejto mystickej archy sa nedalo spozorovať nič, čo by - hoci iba na okamih - nebolo úplne pokryté zlatom najkvalitnejšieho a najjemnejšieho karátu.
414.
Kamenné dosky zákona, nádoba s mannou a zázračná palica, ktoré boli v tej starozákonnej arche uložené a zachované, sú neprekonateľné vo výraznom význame večného a vteleného Slova, uzavretého v živej arche, v najsvätejšej Márii, lebo On bol Jej Jednorodený Syn, živý základný kameň Cirkvi evanjelia (1Kor 11).
V tejto panenskej arche Márii bol uložený základný kameň oblúku, ktorý mal spojiť pohanov a židov, a bol odtrhnutý z hory Jeho večného plodenia (Ef 2,20), aby na ňom bol napísaný Božím prstom Nový Zákon milosti.Tak bola v starej arche vopred naznačená Mária ako Kráľovná, ktorá mala byť skladiskom všetkého, čo Boh pripravil a spôsobil pre svoje tvory.
Uzavierala v sebe tiež mannu Božstva a milosti a divotvornú palicu zázrakov a divov, takže táto nebeská a mystická archa sama obsahovala žriedlo milosti, totiž Boha samého, pretekajúce do ostatného človečenstva a tvoriace jadro všetkých divov a zázrakov Božích. V Márii je teda obsiahnuté a uchované všetko, čo si Boh prial vykonať a ukázať.
415. Podľa toho
archa úmluvy (nie sama osebe, ale pre tú pravdu, ktorú predznačovala), b
ola stolicou a podnožkou uzmierenia, kde Pán zasadal na súde svojho milosrdenstva, aby počul svoj ľud a odpovedal mu, i rozdával svoje dary a milosti; lebo starozákonná archa obrazne znázorňovala najsvätejšiu Máriu, trón milosti a prvú mystickú zľutovnicu, ktorú výslovne určil pre svoje prebývanie.Zdá sa, že
súd Božskej spravodlivosti ostáva založený v Bohu samotnom a zľutovnica, čiže súdna stolica milosrdenstva, bola postavená v Márii, aby sme k Nej ako k trónu milosti mohli prichádzať s istou dôverou a predkladať Jej naše žiadosti o tie dary milosti a milosrdenstva, ktoré okrem Kráľovnej Márie nebývajú vypočuté a pre ľudské pokolenie sú nedosiahnuteľné.
416. Posvätná a tajomná
Archa, ktorú ruky samotného Pána zriadili za Jeho obydlie, ako zľutovnica ľudu samozrejme nemohla ostať mimo chrámu, v ktorom prechovávali tú druhú, hmotnú archu, a ktorá bola iba obrazom tejto duchovnej a pravej Archy novej zmluvy. Preto Jej Pôvodca nariadil, aby Ju umiestnili v Jeho dome a chráme, akonáhle dovŕši prvé tri roky svojho detstva. Ale ja sa veľmi divím, keď pozorujem ten veľký rozdiel v tom, čo sa dialo s primitívnou a obraznou archou
a čo s druhou, pravou Archou zmluvy. Hoci starozákonná archa nemala žiadnu inú dôležitosť, než že predobrazovala Máriu a tajomstvá s Ňou spojené, predsa, keď ju kráľ Dávid prenášal na rôzne miesta a keď neskoršie Šalamún, jeho syn, ju umiestnil v chráme ako v patričnom mieste pre ňu, všetko sa konalo s veľkou slávou a radosťou toho dávneho ľudu, ako ukazuje slávny sprievod, ktorý usporiadal kráľ Dávid z domu Abinadaba do domu Obededoma (2 Kráľ 6,10) a potom do stánku na Sione jeho vlastného mesta; podobne keď ju Šalamún prenášal zo Sionu do nového chrámu, ktorý vystavil ako dom Boží a dom modlitby podľa rozkazu Pána.
417. Pri všetkých týchto príležitostiach starodávnu archu úmluvy niesli s verejnou úctou a veľmi okázalými oslavami, pri zvukoch hudby, s tancami, obetami, s veselosťou kráľov a všetkého izraelského ľudu, ako o tom hovoria posvätné dejiny druhej a tretej knihy Kráľovskej a v druhej a tretej knihe Paralipomenon.
Avšak naša pravá a mystická Archa, najsvätejšia Mária, hoci bola najvzácnejšia, najdrahocennejšia a úcty najhodnejšia zo všetkých tvorov, nebola privedená do chrámu s takou slávou a okázalosťou. Pri prenášaní tejto mystickej Archy chýbali obety zvierat, kráľovská pompa a kráľovský majestát; z domu Jej otca Joachima Ju niesla v náručí Jej pokorná matka Anna, ktorá, hoci nebola veľmi chudobná, priala si niesť svoju milovanú dcéru na svojich rukách, aby Ju priniesla do chrámu bez okázalosti bohatstva, sama a ľuďmi nepovšimnutá. Sláva a majestát tohoto sprievodu, podľa priania Najvyššieho, mali byť božské a neviditeľné.
Všetky posvätné deje a tajomstvá najsvätejšej Márie sú také vznešené a skryté, že podľa nevyspytateľných ustanovení Pána mnohé z nich sú skryté až do dnešného dňa. On drží vo svojich rukách čas a hodinu pre zjavenie všetkých vecí i každej zvlášť.....418. Naplnená úžasom nad týmto divom, kľačiac pred prítomnosťou Najvyššieho a chváliac Jeho vysoké úsudky,
Najvyšší ma poctil nasledujúcim vysvetlením: "Vedz, duša moja, že ak som to zariadil tak, aby archu Starého Zákona uctievali s takou veľkou oslavou a vonkajšou okázalosťou, stalo sa tak preto, že bola najvernejším obrazom Tej, ktorá mala byť Matkou vteleného Slova. Prvá archa bola hmotná a neživá a oslavu i okázalosť pre ňu bolo možné konať bez všetkých ťažkostí; ale pre pravú a živú Archu, Máriu, nechcel som voliť toľkú oslavu, kým žila na zemi v smrteľnom tele, pretože ty aj ostatné duše máte na Ňu počas vášho putovania hľadieť ako na príklad.Neprajem si, aby tí, ktorí sú zapísaní v mojej pamäti pre večné vyvolenie, očakávali počas smrteľného života pocty, nerozvážnu chválu a potlesk ľudí ako časť odmeny za ich prácu, ktorú konajú pre moju česť a v mojej službe. Ani nesmú byť vystavení nebezpečenstvu rozdeľovať lásku medzi svojím Bohom, ktorý ich ospravedlňuje a robí svätými a tými, ktorí ich iba za takých vyhlasujú.
Iba jediný Stvoriteľ ich stvoril, zachováva, osvecuje a chráni ich; preto ich láska a pozornosť musí byť jediná a nerozdelená a nesmie sa odvracať ani kvôli vďačnej pozornosti k tým, ktorí ich ctia ako spravodlivých. Láska Božia je výsostne citlivá, ľudská vôľa je príliš slabá a obmedzená; ak je ešte rozdelená, môže byť iba malá a veľmi nedokonalá vo svojej činnosti a ľahko celkom zmizne.
Preto som si neprial, aby Tá, ktorá mala byť príkladom všetkej svätosti a pod Mojou ochranou bola bez každého nebezpečenstva pádu, bola oslavovaná alebo zvlášť ctená za svojho života, alebo aby Ju priniesli do chrámu s vonkajšou okázalosťou a poctou."419. „
Okrem toho poslal som z neba svojho Jednorodeného a stvoril som Tú, ktorá mala byť Jeho Matkou za tým účelom, aby som vyviedol svet z bludov a zbavil klamu smrteľníkov, ktorí ustanovili nespravodlivé a hriešne zákony, podľa ktorých chudobní majú byť opovrhovaní a bohatí ctení, pokorní majú byť ponižovaní a pyšní vyvyšovaní, cnostní ohováraní a hriešni chválení, nesmelí a skromní považovaní za bláznov a spupní za hrdinov; chudoba sa má považovať za hanbu a nešťastie, kdežto bohatstvo, nádhera, okázalosť, lesk, pocty, pomíňajúce rozkoše majú si pochabí a telesní ľudia ceniť a vyhľadávať.
Vtelené Slovo a Jeho Matka toto všetko mali svojím príchodom medzi ľudí karhať a zavrhovať ako podvodné a klamné, aby smrteľníci mohli poznať to hrozné nebezpečenstvo, ktoré skrýva slepé milovanie a podporovanie tých klamných, zmyselných rozkoší, v ktorých žijú. Pre túto nezmyselnú lásku sa stáva, že tak vytrvalo utekajú pred pokorou, tichosťou a chudobou a vyhýbajú sa všetkému, čo patrí k pravej cnosti pokánia a sebaodriekania. A predsa iba tieto cnosti sú prijateľné a príjemné mojim očiam a v súhlase s mojou spravodlivosťou; lebo sväté, čestné a spravodlivé skutky odmením večnou slávou, kdežto opačné potrestám večným trestom."
420. Túto pravdu pozemské a telesné oči nevidia a nevšímajú si svetlo, ktoré ich učí. Ty však, duša, pozoruj túto pravdu, zapíš si ju do srdca a vezmi si príklad z vteleného Slova a Jeho Matky a verne ich nasleduj. Ona bola svätá a podľa môjho úsudku Kristovi najmilšia; patrila Jej všetka úcta a chvála ľudí, ba oveľa viac, než Jej mohli vzdať, ale napriek tomu, čo sa Jej týkalo,
zariadil a ustanovil som to tak, aby vtedy nedostala žiadnu úctu a uznanie a aby ako Učiteľka pravdy mohla byť najžiarivejším príkladom všetkého, čo je sväté, dokonalé, úctyhodné a najspoľahlivejšie pre poučenie a vedenie mojich vyvolených. Mala byť žiariacim príkladom pokory, odlúčenosti, pohŕdania a ošklivenia si veľkej márnosti sveta, lásky k utrpeniu, k protivenstvám, k urážkam, k súženiam a pohaneniu, ktoré spôsobili tvorovia.Všetka chvála a uznanie od sveta sa protiví a odporuje svätosti a ja som ustanovil, aby najčistejšia Mária nebola tým obťažovaná, ani si neprajem, aby sa moji priatelia tešili chvále a uznaniu sveta, alebo v tom mali záľubu. Ak sa niekedy prihodí, že pre moju slávu ich svet pozná, nestáva sa tak preto, že si to žiadali alebo hľadali, ale preto, že sa odovzdávajú mojej Prozreteľnosti zachovávajúc pokoru a zmýšľanie primerané ich stavu. Pre seba vyhľadávajú a milujú to, čím svet pohŕda a o čo sa vtelené Slovo a Jeho najsvätejšia Matka snažili a čo učili." Toto bola odpoveď, ktorú mi dal Pán na môj úžas a otázku, a tak ma poučil o tom, čo mám hľadať a o čo sa snažiť.
421. Keď sa naplnili tri roky, ktoré Pán ustanovil, Joachim a Anna s niekoľkými svojimi príbuznými sa vydali na cestu z Nazaretu, a Jej matka niesla na rukách pravú a živú Archu úmluvy, najsvätejšiu Máriu, aby Ju uložili vo svätom chráme jeruzalemskom.
Krásne dieťa s horlivou a láskyplnou silnou túžbou bežalo za vôňou mastí svojho Milého a hľadalo v chráme Toho, ktorého nosilo vo svojom srdci. Pozemskí tvorovia si tento nepatrný sprievod sotva všimli, neviditeľne ho však sprevádzali anjelskí duchovia, ktorí aby túto udalosť oslávili, prišli z neba vo väčšom počte než obyčajne ako jej stráž a spievali nebeské piesne slávy a chvály Najvyššiemu. Nebeská Kňažná ich videla a počula, keď zrýchľovala svoje krásne kroky pred tvárou Najvyššieho a pravého Šalamúna. Tak pokračovali celou cestou z Nazaretu do Jeruzalema. Tiež rodičia svätého dieťatka Márie cítili v srdci veľkú radosť a duchovnú útechu.
422. Keď prišli na miesto, pri vstupovaní do chrámu svätá Anna vzala svoju dcéru a Paniu za ruku a spolu so svätým Joachimom za jeho pomoci vošli dovnútra. Všetci traja predniesli Pánovi zbožnú modlitbu; rodičia obetovali Bohu svoju dcéru a presväté dieťa s najhlbšou pokorou, klaňaním a chválou obetovalo seba. Iba Ona sama videla, že Najvyšší Ju prijal v božskom lesku, ktorý naplnil chrám a počula Hlas hovoriť k Nej:
"Poď moja Milá, Nevesta moja, poď do môjho chrámu, kde si prajem počuť tvoj hlas chvály a klaňanie." Po vykonaní svojich modlitieb vstali a odobrali sa ku kňazovi. Rodičia odovzdali svoje dieťa do jeho rúk a on im udelil svoje požehnanie. Spoločne Ju viedli potom k tej časti chrámových budov, v ktorej bývalo veľa mladých dievčat, aby ich tu v odlúčenosti vychovávali a učili cnostnému správaniu sa, pokiaľ nedosiahli dosť vysoký vek pre vstup do manželského stavu. Bolo to miesto odlúčenosti zvlášť vybrané pre prvorodené dcéry z kráľovského rodu Júdovho a kňazského rodu Lévi.
423. Ku vchodu týchto obydlí viedlo pätnásť schodov. Iní kňazi zostúpili po týchto schodoch, aby uvítali požehnané dieťa Máriu. Ten, ktorý Ju prijal, bol podľa zákona z nižšieho rádu. Postavil Ju na prvý stupeň a Mária sa z jeho dovolením obrátila, pokľakla pred Joachimom a Annou, požiadala ich o požehnanie a pobozkajúc im ruky odporúčala sa do ich modlitieb. Svätí rodičia s vrelými slzami Jej dali svoje požehnanie, na čo Ona bez všetkej pomoci vystúpila po tých pätnástich schodoch. Náhlila sa hore s nevídanou horlivosťou a radosťou, ani sa neobzerala a neronila slzy, ani neprejavila žiaden detský zármutok pri lúčení sa so svojimi rodičmi. Vzbudilo to obdiv tých, ktorí Ju videli, ako je v takom útlom veku plná zvláštnej dôstojnosti a pevnosti ducha. Kňazi Ju prijali medzi ostatné devy a
svätý Simeon Ju zveril učiteľkám, z ktorých jedna bola prorokyňa Anna. Táto svätá žena, ktorú pripravila zvláštna milosť a osvietenie Pána, si dieťa Joachima a Anny s radosťou vzala na starosť. Považovala túto úlohu za zvláštne vyznamenanie od Božskej Prozreteľnosti a zaslúžila si ho svojou svätosťou a cnosťami, že dostala za učeníčku Tú, ktorá mala byť Matkou Božou a Paňou všetkého tvorstva
424. Jej rodičia Joachim a Anna so zármutkom nastúpili spiatočnú cestu do Nazaretu, teraz už chudobní a bez vzácneho pokladu ich domu. Ale Najvyšší ich potešil a posilnil v ich zármutku.
Svätý kňaz Simeon, hoci vtedy ešte nepoznal tajomstvo ukryté v dieťati Márii, obdržal veľké osvietenie o Jej svätosti a zvláštnom vyvolení od Pána. Tiež ostatní kňazi pozerali na Ňu s veľkou úctou a vážnosťou. Vystúpením po pätnástich schodoch dieťa splnilo to, čo videl Jakub vo sne; lebo aj tu boli anjeli zostupujúci a vystupujúci: jedni sprevádzali, iní stretávali svoju Kráľovnú, keď sa náhlila hore; hore čakal Boh, aby Ju privítal ako svoju Dcéru a nevestu. Ona tiež s pocitmi lásky cítila, že toto bol skutočne dom Boží a brána nebeská.
425. Keď dieťa Máriu priviedli k učiteľke, s najhlbšou pokorou pokľaklo pred ňou a žiadalo ju o požehnanie. Prosila, aby Ju prijala medzi tie, ktoré boli pod jej dozorom a ktoré sa riadili jej vedením a radami a poslúchali ju a prosila o láskavú trpezlivosť v prácach a obtiažach, ktoré snáď spôsobí. Prorokyňa Anna, Jej učiteľka, Ju prijala s veľkou radosťou a povedala Jej: "Dcéra moja, vo mne budeš mať zástupkyňu matky; budem sa starať o Teba a o Tvoje vzdelanie so všetkou možnou starostlivosťou." Potom sväté dieťa s tou istou pokorou pristúpilo ku všetkým prítomným dievčatám, aby ich oslovilo; každú pozdravila a objala, ponúkajúc sa im k službám a žiadala ich, aby ako staršie a pokročilejšie v plnení povinností svojho stavu než Ona Ju poučovali a riadili. Tiež im ďakovala, že bez jej zásluhy Ju prijali do svojej spoločnosti.
MYSTICKE MESTO BOZIE, I.DIEL, KNIHA prvá., str. 202-207
magnificat.sk/sv-maria-z-agredy-mysticke-mesto-bozie/Mysticke_mesto_Bozie_1._Pocatie (1)Mysticke_mesto_Bozie_2._VtelenieMysticke_mesto_Bozie_3._PrebodnutieMysticke_mesto_Bozie_4._Korunovanie 
