Viacerí kňazi sa zapojili do diskusie ohľadom postoja KBS k rušeniu bohoslužieb: Nemáme čo svetu povedať, nemáme čo svetu dať? Je pre nás poklad viery, Tradícia a pevné Božie slovo, ostré ako dvojsečný meč ako píše sv. Pavol, len obchodovateľným tovarom?
Viacerí kňazi sa zapojili do diskusie ohľadom postoja KBS k rušeniu bohoslužieb: Nemáme čo svetu povedať, nemáme čo svetu dať? Je pre nás poklad viery, Tradícia a pevné Božie slovo, ostré ako dvojsečný meč ako píše sv. Pavol, len obchodovateľným tovarom? Pozdravujem Ťa, milý otče, a preposielam Ti to, čo som našiel dnes na TKKBS:Írski arcibiskupi sa ohradili proti zákazu bohoslužieb.
Neviem si to dosť dobre vysvetliť, že keď napr. hierarchovia v Írsku, ktoré je počtom obyvateľov – a možno i religiozitou -, skoro podobné nám na Slovensku, sa vedia postaviť a ohradiť proti zákazu bohoslužieb, len my na Slovensku to nevieme a nedokážeme?! Stále sa len ohýbame a ustupujeme a sme neustále akoby “v predklone” i pred tými, čo neraz o sebe hovoria, že sú kresťania katolíci?! Samozrejme, že ich konanie navonok je niekedy čudné a nepochopiteľné, ale budíš. Rovnako tak i mnohí poslanci v NR SR sa hlásia ku kresťanskej viere a ku katolíkom, len, žiaľ, ich konanie je potom už iné a neraz v rozpore s katechizmom a náukou Katolíckej Cirkvi, či Magistériom Kristovej Cirkvi. Možno Ti to, milý otče, uniklo, a preto je potrebné v daných veciach a právach kresťanov-katolíkov postupovať koordinovane a jednotne, možno i v celej Európe. Niekde sa to dá, a niekde sa o tom – prinajmenšom – nesmie ani hovoriť, len sa so všetkými nariadeniami vyjadrí súhlas. Či už je to múdre rozhodnutie alebo nemúdre a nás katolíkov dôstojné?!
Prajem pekný deň
Írski arcibiskupi sa ohradili proti zákazu bohoslužieb Írsko 14. októbra (RV) Štyria írski katolícki arcibiskupi požiadali o stretnutie s predsedom vlády. Nesúhlasia s tým, aby sa reštrikcie spojené s druhou vlnou kronavírusovej krízy prejavili zákazom bohoslužieb. Arcibiskupi napísali list premiérovi Michealovi Martinovi. Píšu v ňom o sklamaní írskych katolíkov z nového uzatvorenia kostolov. Bohoslužby sú stále povolené v Severnom Írsku, kde decentralizovaná vláda uznala ich duchovný a psychologický prospech. „Sväté omše nie sú ľubovoľné zhromaždenie ľudí, ale hlbokým výrazom toho, čím sme ako cirkev,“ napísali arcibiskupi. „Sme pripravení dodržiavať akékoľvek hygienické normy,“ dodávajú. List podpísal arcibiskup Eamon Martin z Armaghu v Severnom Írsku, ktorý je predsedom Írskej biskupskej konferencie, Diarmuid Martin z Dublinu, Michael Neary z Tuamu a Kieran O´Reilly z Cashelu a Emly.
Predstavitelia írskej cirkvi označili svätú omšu a sviatosti za „nevyhnutnú duchovnú stravu v týchto ťažkých časoch. Spoločné slúženie svätej omše a sviatostí, aj keď obmedzeným spôsobom, je jadrom toho, čo pre nás znamená byť kresťanským spoločenstvom“. Zdôraznili tiež, že „pre veriacich môže byť strata týchto duchovných prostriedkov k životu tiež zdrojom veľkého nepokoja a strachu a môže mať škodlivý vplyv na ich celkové zdravie a rozpoloženie.“ V Írsku boli sväté omše zrušené 13. marca a mali byť obnovené až 20. júla. Po tlaku cirkevných kruhov a pod podmienkou založenia dobrovoľníckej skupiny, ktorá dohliada na hygienu a rozostupy, vláda dovolila obnovenie bohoslužieb od 29. júna. Národná únia pre verejné zdravie však 5. októbra vyhlásila, že vzhľadom na nárast prípadov koronavírusu majú byť všetky náboženské obrady prenesené na internet. tkkbs.sk/…ew.php?cisloclanku=20201014033
Požehnaný večer prajem drahý otče! Veľmi rád a s vnútorným stotožnením čítam Vaše príspevky. Dodávajú mi odvahu a jasnosť v poznaní, rozlišovaní a hľadaní pravdy. Ako ma na srdci pohladili i slová írskych biskupov. Ako hovoria naši slovenskí futbalisti, bývalí reprezentanti, o barážovom zápase so Severným Írskom o postup na ME vo futbale 2021, „musíme nechať na ihrisku všetko, nechať srdce, iba tak vyhráme, bude to boj o každé steblo trávy, o každý centimeter…“. Napadla mi paralela k vyhláseniu našej KBS-ky ako “blahosklonne” prijala rozhodnutie o zákaze verejných bohoslužieb, aj keď je to môj subjektívny názor, ja vidím iba výsledok a nevidím proces rokovania a rozhodovania. Irski biskupi píšu o sklamaní zo strany svetskej moci, u nás cirkevná vrchnosť zatiaľ „nesklamala štát”- je poslušná a lojálna. Neustále tvrdenia: „Chránime životy, zdravie a životy”, – je to najdôležitejšie, ako tvrdí premiér Matovič a žiaľ, cirkevní predstavitelia preberajú – bez patričného zhodnotenia priorít – predsa nadprirodzené hodnoty musia byť aj v čase ohrozenia telesného zdravia a časných životov, absolútnou nadstavbou alebo to nie je pravda?!
V novinách čítam správy – píšu ich novinári len s hodnotami a prioritami tohto sveta – otvárame /zatvárame/ obchody, reštaurácie, … už aj fitness a wellness… sú v poradí, a nečítal som a ani som nepočul o otváraní /zatváraní/ kostolov..?! Tak mi teraz vychádza, že mocní tohto sveta robia len to, čo sa im dovolí…, a ak sa my neohradíme a nepovieme, ako to napísali Írski arcibiskupi, že bez sv. omší, sviatostného života a spoločenstva, veriacich Katolícka Cirkev zomiera, pretože percentuálne klesá počet ľudí ohľadom účasti na sv. omšiach a pod. – to je skúsenosť z tzv. 1. vlny! Ak sa neohradíme, tak Cirkev nebude potrebná, „sväté omše nie sú len ľubovoľné zhromaždenie ľudí, ale sú predovšetkým hlbokým výrazom toho, čo tvorí a robí Cirkev“! Svätá omša a sviatosti tie sú predsa „nevyhnutnou duchovnou stravou v týchto ťažkých časoch” ako píšu Írski arcibiskupi.
Nie hygienik, ani Matovič, ale otvorenosť Duchu Svätému dáva usmernenie aj vládnym predstaviteľom. Áno, sekulárna spoločnosť chce vytlačiť Krista a Cirkev do sféry zabudnutia a postrádateľnosti. Áno, takto vnímam Cirkev dnes a v jej predstavených – nehovoriac už o vyhláseniach pápeža…že homosexuáli sú Božie deti a pod. „Nemáme čo svetu povedať, nemáme čo svetu dať? Je pre nás poklad viery, Tradícia a pevné Božie slovo, ostré ako dvojsečný meč ako píše sv. Pavol, len obchodovateľným tovarom? A nerozumiem tomu, že najnovšia správa – vyhlásenie pôstu, aj keď je to dobrá vec: 8 piatkov prísneho pôstu ako na Veľký piatok, aj keď je dobrovoľný – od 30. októbra až do 18. decembra 2020, teda na osem po sebe nasledujúcich piatkov, biskupi vyhlasujú pre celú Katolícku cirkev na Slovensku prísny pôst za odvrátenie pandémie!
Nie sú vypnutia a zapnutia, obmedzenia a uvoľnenia, príliš veľké pôstne sústo? A byť v karanténe, strachu, depresii, finančnej kríze, v nemožnosti objatia a prežívania vzťahov, dostatočný pôst, pre drvivú väčšinu i katolíkov a občanov Slovenska? A nie je našou prvoradou povinnosťou – osobitne duchovných pastierov – vyhladovaným dušiam dať Eucharistického Krista ako posilu, aby dokázali lepšie znášať všetky tieto ťažké chvíle a situácie?! Jedna výhrada voči Vám otče a mojim starším priateľom je, ktorých aj Vy dobre poznáte. Neviem, možno sa mýlim, prečo vy, súčasníci biskupov resp. ktorí ste v Katolíckej Cirkvi zastávali významné posty, svojím vplyvom a vážnosťou slov, nedáte urgentne najavo svojim listom a vyhlásením (ako ste to robili za komunistických čias), že s tým vývojom a smerovaním Katolíckej Cirkvi na Slovensku nesúhlasíte… A ja ako mladší kňaz v službe a rovnako i vekom sa pýtam: Je to tým, že ste už niektorí na dôchodku alebo tým, že spadla z Vašich pliec zodpovednosť?
Znaky dnešnej doby i na Slovensku sú: Nespovedáme, máme strach ísť k chorým, slúžime sv. omše súkromne a sami bez ľudí, nemáme rekolekcie, zrušili sme všetky púte, rušíme tradíciu odpustkov počas oktávy, zapaľujeme len virtuálne sviece, tak ako tomu bude 1. novembra a potom i ostatné dní v novembri… Ekonomické kritéria sú známe na Slovensku všetkým – ekonomiku nesmieme „vypnúť“, lebo kľakneme na kolená a už sa z nich nepozbierame…
Duchovné kritéria a spása našich nesmrteľných duší /Božie zákony/ nemajú podobnú, ba možno ešte i závažnejšiu stratu? Kedysi Kristova Cirkev obrazne povedané „súdila svet”, a dnes čuduj sa svete, svet „súdi Cirkev”!!! „Čoho a koho sa bojíte maloverní, ešte stále nemáte vieru?“ – pýtal sa svojho času Pán Ježiš svojich učeníkov. Čo sa ešte musí stať, aby sme uverili?V žalme: 78 verš 34 čítame: “Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu” Verš 35: “ Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.”
Vďaka za každé Vaše obohatenie, za Vašu priamosť a neohrozenosť! Podpis kňaza (Meno kňaza neuvádzame)
Milý otec Ďakujem Ti veľmi pekne za Tvoje úprimné slová, ktorými si ma tiež opravdivo povzbudil ako staršieho kňaza, ktorý už – podľa svetských zákonov – mal byť tiež na dôchodku. Toto čo sa dnes deje okolo nás, tak to je pre mnohých z nás nepochopiteľné, hoci to nám starším, tak trocha aj vytýkaš, že mlčíme?! Ono totiž situácia dnes a za totality bola a predsa je len v čomsi odlišná. A to i z tohto dôvodu, že vtedy za totality a v časoch “reálneho socializmu”, keď sme písali protestné listy, tak to sme ich vlastne písali “v mene biskupov a za biskupov”, ktorých sme na Slovensku nemali a v mnohých diecézach, tak ako i v tej, ktorá bola kedysi i moja diecéza, sme nemali biskupa desiatky rokov, t. j. nástupcu apoštolov, tak sme vlastne tým pádom ako keby – nepriamo – suplovali ich neprítomnosť a “sede vacante” diecézneho biskupa.
Dnes je však situácia už o čosi lepšia, aspoň čo sa týka obsadenosti diecéz biskupmi – Ordinármi. Niekde sú dnes i dvaja a s emeritnými i traja! Tá povinnosť ozývať sa mocným tohto svete a ich aj napomínať, prešla na riadnych pastierov, t. j. biskupov. To už nie je naša povinnosť a najmä nie tých nás, čo sme sú už na dôchodku, lebo tu je niekto oficiálny, čo prebral všetku zodpovednosť na svoje plecia za zverený ľud Boží. Stále viac a viac sa dnes presviedčame, že nestačí len dať si položiť ruky na hlavu a prebrať úrad nástupcu apoštola, biskupa, ale že sú s tým spojené i isté úlohy a povinnosti!
Aké sú to povinnosti, tak to si môžeme čosi viac o tom prečítať u proroka Ezechiela v Starom zákona, u sv. Augustína, čo hovorí o pastieroch Cirkvi a rovnako tak i u sv. Gregora, pápeža, čo on hovorí o pastieroch v Knihe o pastorácii.
Nebudem to tu teraz rozoberať, ale na záver uvediem Ti tu takú malú poznámku, keď obrátim Tvoju pozornosť na 5. júna, t. j. na spomienku na sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka, a najmä na jeho list v breviári a to na jeho 2. Posvätné čítanie: “Z Listov sv. biskupa a mučeníka Bonifáca”.
Milý otec, myslím si, že som Ti dostatočne a zrozumiteľne odpovedal, prečo už dnes nepíšeme listy, my starší kňazi, ako sme ich písali v časoch totality. Pozdravujem Ťa a prajem Ti veľmi veľa trpezlivosti a svetla Ducha Božieho, aby si nebol tam kde si, “len nemý pes a mlčiaci strážca” ako to čítame v tom spomínanom liste sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka.
Podpis kňaza Poznámka redakcie AZN- mená kňazov na ich žiadosť neuvádzame
