Prežitie najspôsobilejších

Prežitie najspôsobilejších (Survival Of The Fittest) - 22/23. decembra 2020 - od Pána Ježiša prijala Celestial.

„Odstráň úvodzovky z nadpisu. Ponechaj ho ako výrok. Prežitie najspôsobilejších nie je citát, je to fakt.“ - (Pán Ježiš Kristus)

„Povedz im, že táto vakcína ich zabije a že Ja som tak povedal. Toto je spoločenský experiment.“ (- Pán Ježiš Kristus)

Chcem zaznamenať, čo mi Pán ukázal. Chcem vám to podať verne. Dnes je to už niekoľko dní, čo to chcem napísať, ale načasovanie skrátka nebolo správne. Toto je verný záznam vecí, ktoré mi nedávno povedal Nebeský Otec, nové zjavenia v rozhovore, aké s Ním mávam počas celého roka. Nerozprávala som o tomto víruse, pokiaľ to nepatrilo k proroctvu, ale teraz zdieľam časť tohto nasledujúceho rozhovoru, ktorý som si poznamenala. Sme na časovej línií Nového svetového poriadku.

Pred niekoľkými dňami, možno 22. či 23. decembra, mi Pán rozprával o vakcíne na Covid-19. Konverzácia bola veľmi nezaobalená a zostala som v obavách, pamätám sa, že som si niekoľkokrát zakryla tvár počas Jeho rozprávania. Cítila som ozajstný strach a nebudem o tom klamať. Pán mi odhalil veci s použitím metafor, ktoré dobre poznám, čiže vecí, ktorým by som ľahko porozumela. Myslím si, že práve preto mi prešiel mráz do srdca, lebo rozprával priamo bez obalu cestou, kde som sa nemohla skryť alebo predstierať, akoby som nevedela, čo vraví.

Boh mi povedal: Celestial, ľudia budú obrovsky zlákaní a zabití touto vakcínou. Nastane obrovská vlna smrti a ničenia pri prebudení sa tejto vakcíny a potom príde veľký zápas a odpor, keď každý bude vidieť, ako poprvýkrát spadne pokrývka z Nového Svetového Poriadku. Poznáš, aké sú zvieratá v džungli? Aké sú levy? Vezmi si levy, ktoré sa pohybujú v pýche. Tvoria rodinnú skupinu a sú si veľmi blízke, tvoria spoločnú sieť, ale niektorí tam v pýche bývajú dlhšie ako ostatní. Niektoré levy zostarnú a zomrú, ďalšie sa narodia, tak pýcha obnovuje samú seba. Ale tí, ktorí žijú najdlhšie, poslúchajú zákon nazvaný Prežitie Najspôsobilejších.

(Keď toto Boh povedal, stislo mi to srdce, ani som vlastne nevedela, prečo som sa vydesila, ale myslím si, že to poviem takto: Boží Duch môže z času na čas rozprávať nezaobalene. Môže rozprávať klinickým, „faktickým“ spôsobom, keď vám povie už dávno vopred, kam konverzácia smeruje, skôr ako tam dospeje. Táto bola jedna z nich, keď som cítila, že už poznám koniec príbehu, pritom ho ešte ani nezačal rozprávať.)

Pri prežití najspôsobilejších to chodí viacerými spôsobmi. Chodí to podľa VEĽKOSTI: podľa toho, kto je najväčší, najsilnejší a najlepší bojovník. Dravosť sa počíta. Občas to chodí podľa SRDCA: ten najviac rozhodnutý, ktorý neprestane, je ten, ktorý zvíťazí. Ale častokrát to chodieva podľa MÚDROSTI. Múdrosť je prežitím najspôsobilejších. Pomocou múdrosti zviera žije dlhý čas. Keď uvidelo všetky tie veci, ktoré zabili jeho druhov, keď vie, čo zabilo jeho priateľov i nepriateľov, a popri videní tých vecí sa zviera naučí, čo má urobiť a čo nemá urobiť v džungli. Takže keď vidíte zviera žijúce dlhý čas, nie sú to len tie, ktoré vedia, ako bojovať alebo tie, ktoré neprestanú, sú to aj tie so zdravým myslením, ktoré žijú najdlhšie.

V tomto bode som rozumela, čo mi Boh skúša povedať. Cítila som hrôzu pri pomyslení na to, akú rolu by zahrala reálnosť toho v našich časoch, ale On rozprával ďalej a povedal to narovinu.

Mnohé, mnohé nespočetné milióny ľudí - napriek faktu, že mali živý komentár, ktorý protirečí verejnému naratívu, ktorý ich má varovať a upozorniť, pôjdu ďalej a vezmú si tú vakcínu. Videli varovania, videli čudné veci a následky z nich v TV, počuli príbehy, počuli „hlásenia“, dostávali naliehavé varovné textové správy od priateľov, rodiny a milovaných, všetci im vraveli, aby si nevzali túto vakcínu. Dokonca cítili uštipnutie a popichnutie intuície, určité „niečo“, čo ich nenechá odpočinúť si do neskorej noci, keď ležia v posteli, preberajúc si klady a zápory tohto rozhodnutia. Lenže napriek tomuto všetkému - napriek živým svedectvám od ľudí vraviacich, že „Toto mi ublížilo“, napriek členom rodiny, ktorí vravia „Nemyslím si, že toto je dostatočne otestované, mali by sme počkať“ - napriek tak mnohým faktorom, pracujúcim preto, aby si získali ich pozornosť a napriek všetkým snahám ich blízkeho okolia naznačiť im, že toto urobiť nie je dobrý ťah, pôjdu do toho a vezmú si vakcínu. Táto skupina bude nazývaná „PRVÁ VLNA.“

Pritom ako Pán rozprával, videla som obrovskú masu ľudí stojacich na akomsi koberci; ten koberec vyzeral presne ako mapa sveta - modré boli moria, zelené boli stromy, červenkasto hnedá bola pevnina. Všetci sa pozerali vpred a ja som ich videla z pohľadu zhora a zozadu, vidiac z veľkej výšky ich chrbáty. Videla som, že sa niečo stalo, akoby mechanický šachový ťah. Vyzeralo to a pociťovalo sa to, akoby sa kdesi pohla dáka páka a vtedy sa koberec pohol a ľudia sa rozdelili. Veľký, VEĽKÝ počet ľudí sa oddelil od celej skupiny a pohol sa vpred. Hýbali sa ako jeden človek, všetci urobili krok dopredu a to ich oddelilo od ostatných ľudí, ktorí zostali stáť na tom koberci.

Pán povedal, Ľudia, ktorí NEvlastnia mentalitu Prežitia Najspôsobilejších zomrú vo veľkých počtoch. Pôjdu vpred mysliac si, že sú múdrejší, šikovnejší a lepší než ostatní; budú sa považovať za „odvážnych“, „pionierov“ a myslieť si pritom mnohé ďalšie veci, keď si vezmú túto vakcínu. Budú si myslieť, že sú lepší a duševne vyrovnanejší než tí, ktorí sa rozhodli si ju ešte nevziať, a myslieť si, že sú odvážnejší než tí, ktorí rovno vravia, že si ju nikdy nevezmú. Budú sa potľapkávať po chrbte, že kladú „bezpečnosť na prvé miesto“, ale Ja ti vravím, že oni utrpia údesné nemoci a strašné komplikácie rovnako teraz i v budúcnosti. Ublíženie, ktoré si sami spôsobia, bude NEZVRATNÉ. Budú lapení do siete a tá sieť je nazvaná Prvá Vlna. Nikdy nemôžu odčiniť, čo si sami spôsobia s touto vakcínou.

V tomto čase sa mi prudko rozbúšilo srdce. Povedala som: „Ale Pane. Táto vakcína je už vyrobená! Nemôžu ju zahodiť. Povedali, že všetci si ju musíme vziať. Lenže ak to ublíži veľkej skupine ľudí, potom my ostatní uvidíme, čo sa im stane a odmietneme si to vziať! Odmietneme, budeme bojovať, pôjdeme už bez pravidiel po celom svete a čo sa potom stane? Oni budú vedieť, že my vieme, čo oni zamýšľajú, a už nikdy nikoho iného neprivedú, aby vykročil vpred a vzal si ju!“

Ako odpoveď na to som uvidela druhú víziu.

Videla som skupinu slonov 🐘 neďaleko napájadla zvierat a rozprávali sa. Boli tam slony všemožnej veľkosti a veku- obrovské šedé slony, stredné i malé, niektoré vysušené s miliónmi vrások, niektoré dokonca ešte staršie, až také staré, že ich koža bola zvrásnená, niektoré mali hladkú kožu, takže som vedela, že boli nedospelé i novonarodené. Všetky tieto slony stáli v lese na vrchu malého kopca rozprávajúc sa; všetky naslúchali a rozprávali sa spoločne, pretože toto bol dôležitý rozhovor.

Najstarší slon medzi nimi povedal: „Hovorím vám, videl som to už stovkykrát. V tamtej vode sú krokodíly. Sú tam už odkedy som bol dieťaťom, žijú tam, spia tam a vtiahli do toho jazera a zabili už viac zvierat, ako ich dokážem spočítať. Nechoďte piť k tamtej jame, poďme si po vodu na nejaké iné miesto.“

Toto tvrdenie spôsobilo obrovský rozruch medzi slonmi, všetci začali trúbiť, keďže každý mal nejaký názor na to, čo najstarší slon povedal. Niektoré slony povedali: „To je smiešne! Kto kedy počul o krokodíloch žijúcich vo vode!“ Niektorí uvážlivo povedali: „Dobre, oni tam žijú, ale ja som bol pri tom napájadle už veľakrát a nikdy som nemal žiadne problémy.“ Malý hlások povedal: „Čo je to krokodíl, mama?“ A niektoré slony povedali: „Nikdy nebudem až taký smädný, aby som išiel piť z tamtej jamy, ja som s tým starým chlapíkom. So mnou tam nepočítajte.“

Konverzácia išla dopredu i dozadu, pritom ako sa každý pozeral dolu z toho kopca na modrú vodu trblietajúcu sa v slnečnom svetle. Dokonca hoci toľké veľké zvieratá súčasne vytrubovali a robili tam taký hluk, počula som toho jedného staršieho slona potichu opakujúc to, čo už povedal:

„Krokodíly žijú v tej vode. Čakajú pri brehu.* Vymrštia sa na zvieratá a stiahnu ich do vody s hlavou naklonenou dolu, keď pijú. Videl som tam zomierať ľudí. Nepime tam, pime niekde inde.“

Eventuálne dospeli k rozhodnutiu. Akémusi. Mladistvý slon v strednom veku povedal, že tam ide piť, pretože vedel, že krokodíly nevychádzajú za denného svetla. Na to napájadlo mali slony právo už od svojho narodenia, mohli z neho piť, ak to chceli. Nebolo vôbec potrebné, aby každý musel kráčať míľu k inému napájadlu, keď priamo tam bolo jedno dokonale dobré. Namieril si to dolu k vode a Pán mi povedal „Pozoruj“, čo znamená pozorne sa pozeraj na čokoľvek, čo sa ďalej stane.

Videla som tri vlny slonov. Prvá vlna sa dohodla, že pôjdu piť z tej jamy. Boli vedení jedným odvážnym slonom a tak ho všetci nasledovali a všetci zišli dolu piť. A pridružili sa k nim aj mnohé ďalšie slony, ktoré šli popri nich ako morálna podpora.

Táto druhá vlna teda zostúpila len časť cesty z kopca. Boli zvedaví, niektori ešte nikdy predtým nevideli ani nepočuli o krokodíloch a chceli vidieť, či by sa nejaký naozaj vynoril.

Tretiu vlnu slonov (veľmi malá skupina) tvoril ten starší slon a každý, kto mu veril. V tejto skupine boli starí i mladí a oni zostali na vrchu kopca, ale ten najstarší slon mal pohľad niekoho, kto už mnohokrát predtým videl niečo stať sa a vie, ako to chodieva.

Prvá skupina prišla k jame a vodca smelo strčil svoj chobot do vody a pil. Vytiahol ho von a zdvihol do výšky, aby každý videl, potom ho znovu ponoril dnu. Vidiac pokojnú vodu a že nič sa nedeje, jeho podporcovia prišli bližšie a tiež pili. Za nimi neisto prišla bližšie druhá vlna, aby videli, či bolo všetko v poriadku a veru bolo. Sledoval som tieto slony, ako pijú, keď zrazu sa naraz udialo viacero vecí.

Predné nohy toho odvážneho slona sa začali skĺzať smerom do vody, keď sa jeho nos zakliesnil do železných čeľustí a zatiahol. Vrieskal a skúšal sa potiahnuť späť, ale sloní nos je chúlostivá vec, nebola tam žiadna cesta, ako by ho mohol vytrhnúť z papule toho krokodíla a prežiť. Krokodíl, ktorý ho držal, sa hlboko ponoril ku dnu vody a celá vodcova hlava sa ponorila, potom sa vytiahla nahor, keď sa stiahol späť, bojujúc o svoj život. Všade okolo neho zaútočili ďalšie krokodíly - tí ktorí pili boli chytení. Jeden či dvaja sa vyšklbli a vyslobodili, ale na konci v tom nebol už žiadny rozdiel. Hladné krokodíly sa VYRÚTILI Z VODY, chňapli opäť choboty pijúcich slonov do svojich čeľustí a stiahli ich s mocnými zadnými nohami do vodnej jamy.

Druhá vlna sa vydesila, niektorí sa dokonca pokúšali vyliezť na kopec cúvajúc zo strachu, ale krokodíly sa vyrojili všade kde boli a mnohých z nich pochytali. Všetkých stiahli do vody, aby ich utopili, okrem zopár, ktorí unikli a naplašene sa vracali na kopec.

Na vrchu sa starý slon nehýbal. On i ďalší boli tak ďaleko preč, že žiadny krokodíl by sa neobťažoval šplhať sa po suchom svahu, aby sa k nim dostal. Slon tam stál tam mávajúc so svojimi ušami, pozerajúc sa ako Mufasa na Skale pýchy, zatiaľ čo ostatní s ním boli v šoku a potichu sledovali krvavú scénu nižšie. Ja, ktorá som toto sledovala vo vízii, som povedala: „Bože... čo s tým vravíš?“

Keď som sa toto spýtala, vízia sa pretočila naspäť a zamrzla v momente, keď bol prvý slon chmatnutý- videla som jeho chobot vystretý až k bodu zlomu v železných čeľustiach a vedela som, že tento obrázok som už predtým videla. Kdesi, už dávnejšie. Vedela som, že sa pozerám na prebiehajúcu smrť a tu je dôvod prečo.

Je nemožné donútiť krokodíla, aby uvoľnil svoje čeľuste z hocakej príčiny, ibaže by ste ho silne udreli s kovovou tyčou medzi oči. Oni neodpovedajú na kopance, ani na žiadny iný typ bolesti, pokiaľ ich neľútostne neudriete na tom mieste, pretože bolesť blízko ich očí ide priamo do ich mozgu. Pán zmrazil ten obrázok predo mnou a vedela som, čo tým vraví. Ten prvý slon bol už mŕtvy. Mohol síce bojovať, ale bol už poznačený na smrť. Ten slon spravil hrozivé rozhodnutia založené v pýche, ale myslel si, že to bolo múdre. On bol tá prvá vlna. Pozerajúc sa na jeho zmrazený obraz, ako sa usiluje oslobodiť sa od krokodíla, ktorý bol VO SVOJOM ŽIVLE, od smrtiaceho Leviatana hrajúceho sa vo vode, ktorá mu poskytla všetky výhody.... Nepotrebovala som, aby mi Pán o tom ešte ďalej niečo hovoril.

Bratia a sestry, skutočne tu bude prvá vlna. Nezáleží na tom, čo vidíte alebo počúvate, dokonca aj keby si to vaša sestra alebo manžel vezmú, nepripojte sa k tej vlne. Až doteraz som o tomto nič nevravela. Nebuďte toho podporovateľmi, nebuďte zvedaví, držte sa od tohto ďalej. Nebuďte oklamaní. Len dnes večer, keď som sa rozhodla zverejniť túto informáciu, pritom ako som hľadala nejakú fotku, uvidela som jednu, pri ktorej som si uvedomila, prečo Boh použil toto podobenstvo, prečo mi bola táto vízia taká známa. Je to príbeh z detstva, kniha od Rudyarda Kiplinga nazvaná Sloníča a ďalšie len také príbehy. Obálka tejto už takej starej knihy je presne to, čo som videla v tej vízii.

Veľký Reset je krokodíl. Oni sú vo vode a čakajú na čokoľvek, čo je také nemúdre, že príde tam dole k nim. Vedia, keď ľudia uvidia konečný výsledok masových vakcinácií, všetci ľudia sa vymknú spod kontroly, ale viete čo? Im na tom nezáleží. PRE PRVÚ VLNU BUDE UŽ PRÍLIŠ NESKORO. Boh povedal, že nezávisle od toho, čo urobia ďalšie vlny, rozhodnutie prvej vlny už nebude možné vziať späť a títo architekti Nového Svetového Poriadku budú to ublíženie, ktoré bude spôsobené tej skupine, istotne považovať za VEĽKÝ ÚSPECH.

Viac už toho nepoviem. Toto je to, čo mi Pán ukázal, preto vravím: uctievajte Boha vo všetkých vašich rozhodnutiach. Neopierajte sa o vašu vlastnú myšlienkovú sadu, ale dôverujte Mu a On usporiada vaše kroky (Príslovia 3:5-6). My všetci sa musíme rozhodnúť, akým typom slonov budeme; Boh vás žehnaj pri vašej voľbe. Šalom (Pokoj vám).

Survival Of The Fittest – December 22/23, 2020
_____________________________

(Poznámka prekladateľa: anglické slovo bank má dva významy: breh rieky i banka.)
Public domain
Andrej Ďurove
Veľmi poučné Stano 👌🙌