Kresťanská tradícia Európy: Cisár a Veľká noc

Pri slávnostnej príležitosti Veľkonočného trojdnia predkoncilová katolícka liturgia, modliaca sa popri pápežovi aj za cisára, zdôrazňovala jednotu a zhodu duchovnej a svetskej moci v Cirkvi, ich božský pôvod a posvätnosť. Náš spolupracovník Karol Gazdík v tomto článku poukazuje na rituály, ktoré v osobách cisárov (či už Svätej ríše rímskej alebo Rakúskeho cisárstva) priamo alebo nepriamo odkazovali na spätosť s kresťanskou, respektíve katolíckou tradíciou.

Koláž: Cisár a Veľká noc

zdroj: úryvok z Rímskeho misála z roku 1952 (foto autor); travelpotpourri.net

Na ilustračnom obrázku môžete vidieť v prvom políčku ukážku textu z Rímskeho misála spred reformy Trojdnia uskutočnenej v roku 1955 pápežom Piom XII. Ide o jednu z modlitieb veľkých „prosieb katolíckej Cirkvi“, ktoré sú kňazom buď spievané alebo čítané na obradoch Veľkého piatku (lat. Feria Sexta in Parasceve), nasledujúcimi po pašiach. Modlitba, respektíve prosba, bola prednášaná za cisára Svätej ríše rímskej.

Malý Latinsko-slovenský misál z roku 1952 už túto modlitbu neprekladá, iba dodáva, že v dnešných časoch má len historický význam. Preto som sa ju pokúsil preložiť ja. Modlitba teda znie: „Modlime sa tiež za nášho najkresťanskejšieho cisára (meno), aby Boh, náš Pán, podriadil mu všetky barbarské národy pre náš trvalý pokoj/mier. Všemohúci a večný Bože, v ktorého rukách sú mocnosti a práva všetkých kráľovstiev: zhliadni láskavo na Rímsku ríšu, aby boli silou tvojej pravice skrotené národy, ktoré sa spoliehajú na svoju divokú (barbarskú) silu. Skrze nášho Pána… Amen.“

Týmto to však nekončí. Prosbu za cisára vieme nájsť aj v Exultete (v dlhom veľkonočnom chválospeve) na Bielu sobotu (lat. Sabbatum Sanctum). Jej text znie nasledovne:
„Zhliadni milostivo na nášho hlboko zbožného cisára (meno). Ty, Bože, poznáš túžby jeho srdca; daj mu a všetkému jeho ľudu podľa Tvojej nevýslovnej milosti a milosrdenstva trvalý pokoj a nebeské víťazstvo.“

Pri slávnostnej príležitosti Veľkonočného trojdnia tak predkoncilová katolícka liturgia, modliaca sa popri pápežovi aj za cisára, zdôrazňovala jednotu a zhodu duchovnej a svetskej moci v Cirkvi, ich božský pôvod a posvätnosť. Je určite potrebné poznamenať, že táto rubrika umožňovala prednes týchto modlitieb, aj keď cisár nebol skutočne pomazaný rímskym veľkňazom (pápežom), ale iba „zvolený“ za cisára. Je zrejmé, že ani v tomto prípade nebol cisár o nič menej cisárom, ako po pomazaní. Posledným cisárom Svätej ríše rímskej, ktorý bol korunovaný priamo pápežom (Klementom VII.) bol Karol V. a to 24. februára 1530. Nebolo to však v Ríme, ale v Bologni. Bol to mimochodom presne ten istý cisár, ktorý stál v predohre veľkého vyplienenia Ríma v roku 1527, čo je udalosť známa ako Sacco di Roma.

Ostatné obrázky riešia krásny ceremoniál umývania nôh chudobným, ktorý absolvoval cisár po vzore Krista na Zelený štvrtok. Tento obrad dal zahrnúť do rakúskeho ceremoniálu cisárskeho dvora Ferdinand I. v roku 1528. Je to jeden z tých obradov starého ceremoniálu cisárskeho dvora, ktorý prežil aj racionalizačný úder osvietenstva v podobe zásahov Jozefa II. Z tohto starého ceremoniálu zostali až do konca monarchie napríklad aj rádové slávnosti, oslavy založenia rádov (ktoré vznikli za Márie Terézie a za Františka II./I.), procesia Božieho Tela, sviatky dynastie a podobne. Samozrejme sa čoraz viac presúvali do súkromných priestorov viedenského Hofburgu.

Pani Ingrid Zalneva na svojej webovej stránke rieši tento „ceremoniál pokory“ podrobnejšie. Z tohto zdroja mám aj obrázky zahrnuté v koláži. Dovolím si odcitovať niektoré pasáže, ktoré tento ceremoniál opisujú:

Hneď vo štvrtok po Popolcovej strede sa z celého mesta vybralo 12 starých mužov a 12 starých žien, ktorí mali aspoň 85 rokov a súčet rokov každej skupinky musel presahovať 1000. Starčekov vyumývali, prezrel ich lekár a nechali im na mieru ušiť tzv. pútnickú uniformu – kabát, čierne obleky, ženám sukne, pančuchy a tiež rukavice a topánky, v ktorých sa na dvore ukázali ráno na Zelený štvrtok. To bol deň veľmi dôležitého obradu – ceremónie, ktorá pripomínala biblický príbeh, v ktorom Ježiš umýval nohy svojim apoštolom.

Dvanásť starých mužov (a pokiaľ sa Sisi práve zdržiavala na cisárskom dvore vo Viedni, tak aj dvanásť stareniek) doviezli do Hofburgu, kde po spovedi dostali jednoduché raňajky a potom ich zaviedli do jednej z najkrajších miestností tejto rezidencie – do Ceremoniálnej sály. Tu bola pripravená pôstna hostina… Potom si starčekovia posadali, vyzuli im topánky, cisár odetý do slávnostnej uniformy (červené nohavice a biely vojenský kabát) pokľakol na jedno koleno a v tejto pozícii sa presúval od jedného starého muža k druhému.

Cisárovná umyla nohy len najstaršej žene, v obrade potom pokračovali jej nástupkyne a významné arcivojvodkyne. Cisárovi asistovali dvaja kňazi, jeden pod nohami držal strieborný lavór, druhý lial vodu z kanvice, cisár umýval nohy, osušoval ich pripraveným uterákom a bozkával. Na záver dostali títo dvanásti muži – dvanásti „apoštoli“ vrecúško z bieleho hodvábu s 30 striebornými mincami, ktoré symbolizovali Judášovu odmenu, a dvorný koč ich porozvážal do ich domovov.“


Od roku 1909 sa už v Hofburgu umývanie nôh nekonalo, avšak aj naďalej bolo vyberaných 12 starcov a 12 stareniek, ktorí boli v tomto sviatočnom čase obdarovaní obvyklým spôsobom. V roku 1915 bolo najstaršiemu „apoštolovi“, menom August Malý, 91 rokov, súhrnný vek všetkých starcov dosiahol výšku 1074 rokov; najstaršej žene, Agáte Brabakovej, bolo 95 rokov, najmladšej bolo 89 rokov a ich súhrnný vek dosiahol 1083 rokov. Medzi pôstne pokrmy, ktoré sa podávali, patrila ryba – kapor, pôstne koláče, rybia pasta, mandľová polievka, bábovka, striekané šišky s mandľami, syr, ovocie a sušené slivky.

Takže toľko ku krásnym odkazom na kresťanskú tradíciu našej Európy, ktorá bola za monarchie ďaleko viac citeľná, či už vo vládnych kruhoch alebo aj v bežnom živote.

Zdroje:
Rímsky misál z roku 1952.
MISÁL: Latinsko-slovenský. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1952, 324 s.
VOCELKA, Karl: Habsburgovci v dejinách. Bratislava: Ikar, 2015, 232 s.
CACHÉE, Josef Korzer – PRASCHL-BICHLEROVÁ, Gabriele: Císař František Josef zcela privátně. Praha: Brána, 1996, 176 s.
Veľkonočný pôst – Sledí šalát a ceremónia pokory. In: Travelpotpourri [online]. Dostupné na: https://bit.ly/31mrJkM> [cit. 2022-04-12].
U.S.C.A.E.
prečo tie švihnutosti vo francúzku podporovala aj šľachta? no lebo si myslela že to bude tak výsady budú zodpovednosť plynúca z postavenia tú demokraticky vrhneme na ľudí a my si budeme iba užívať ono to prinieslo zaujímavý fenomén vojny dovtedy boli dynastická záležitosť odvtedy sa stali čoraz totálnejšími a "ľudovými" no to je pokrok
U.S.C.A.E.
negramotný pastier svíň sa nakoniec stal cisárskym matematikom boľševické kecy samozrejme nie sú pravda ten čo má programový boj proti oltáru a trónu istotne nebude neduhy zveličovať čiže vydávať krivé svedectvo alebo si rovno vymýšľať. Univerzitu Karlovu už podľa mena jasne založil Klement Gottwald bez Cirkvi a dobrých panovníkov by bolo v európe barbarstvo
U.S.C.A.E.
ak bl. Karol Habsburský študoval na škole v čechách tak to predpokladá existenciu tej školy 😊
U.S.C.A.E.
keď už liberálny anglický historik prehlásil že pred francúzskou revolúciou bola gramotnosť a hmotný stav ľudí lepší ako po nej to už je čo povedať

ten vymyslený výrok o koláčoch miesto chleba Mária Antónia nikdy nepovedala ale to máte podľa voltérovho receptu klamte, klamte, klamte niečo sa uchytí
Martina Bohumila Lutherová
Jméno Klementa Gottwalda je velmi pošpiněné.
Vím jen to, co jsme se učili ve škole, že se učil
v noci pod uliční lampou, elektřinu doma neměli.
To je dobrá snaha, něco se naučit.
Zemřel krátce po antentátu na J.V.Stalina, velmi
krátce po návratu z pohřbu z Moskvy.Mluvilo se
tenkrát o tom, že nezemřel přirozenou smrtí.
U.S.C.A.E.
nech to vyznie ako chce ale že sa zločinci kántrili medzi sebou mne žily netrhá mafián sa nestane dobrým tým že ho zavraždí iný mafián

kto čím resp, aj ako hreší tým trestaný býva a nemusí to byť iba priama vražda a aj tak mal kléma na rukách ohromné množstvo krvi
U.S.C.A.E.
aby som to doplnil odpadlý kňaz Plojhar má tej krvi na rukách ešte viac
Martina Bohumila Lutherová
Jsem posedmdesátník :-),ale že bychom se toto učili ve škole je lež-i když
bych mu to klidně řekla-vždyť to byl první prezident z lidu a věděl co lid tíží:
"Až si bude soudruh Gottwald prstem lulku nacpávat, na okénko zaťukej mu, pověz mu, jak mám ho rád. Když uvidíš, sýkorko má, že má ještě trochu čas, pošeptej mu, že jsem včera na jedničku uměl zas. A v tu chvíli teplý úsměv zazáří mu pod …More
Jsem posedmdesátník :-),ale že bychom se toto učili ve škole je lež-i když
bych mu to klidně řekla-vždyť to byl první prezident z lidu a věděl co lid tíží:
"Až si bude soudruh Gottwald prstem lulku nacpávat, na okénko zaťukej mu, pověz mu, jak mám ho rád. Když uvidíš, sýkorko má, že má ještě trochu čas, pošeptej mu, že jsem včera na jedničku uměl zas. A v tu chvíli teplý úsměv zazáří mu pod víčky - pro tu radost v jeho očích chci mít samé jedničky!"
U.S.C.A.E.
z tŕňov sa figy neoberajú
Martina Bohumila Lutherová
Mike obávám se, že to je právě to co nemůžeme zhodnotit-
pravdivě.
U.S.C.A.E.
vám sa nikdy nič nedá zhodnotiť keď to nesedí do krámu a súčasne bežne osočujete ale vaša vec
Martina Bohumila Lutherová
To víš já mám socialismus a lásku k nejubožejším
pod kožů....mě fráze nedostanou.
U.S.C.A.E.
ja viem že Vieru nemáte to nemusíte vypichovať
U.S.C.A.E.
však vravím osočovanie bežná prax ale to čo vám prekáža to sa nedá zistiť a v drvivej väčšine prípadov je to práve tak že to zistené vám vadí lebo vy nenávidíte pravdu
Martina Bohumila Lutherová
budu o tom přemýšlet jak je to s tou tvoji pravdou, kterou
jak píšeš nenávidím. Končím.
U.S.C.A.E.
pravda nie je moja a vaša pravda je pravda
U.S.C.A.E.
to bude nemravnosťou že umrel na syfilis tieto na rovinu stihomamské chromyseľné konštrukcie že jezuiti, permoníci, atď už toho mám dosť to že umrel na syfilis sama to píšte proste to bolo preto že bol prasa však správny komouš JE nemravný

len aby ste nemusela priznať že tie vaše idoly boli mravný odpad
Hermenegild
Pravá katolícka náuka učí, že všetko má na svete v rukách Boh, aj zvolené vlády. Ľudia zabudli, čo je to božia autorita a z nej vychádzajúca každá autorita na svete.