Clicks1K
Forma prijímania: disciplína, zvyk, potešenie alebo objektívna norma? Forma prijímania: disciplína, zvyk, potešenie alebo objektívna norma? „Situácia vyvolaná výskytom koronavírusu viedla k rýchlej …More
Forma prijímania: disciplína, zvyk, potešenie alebo objektívna norma?

Forma prijímania: disciplína, zvyk, potešenie alebo objektívna norma?
„Situácia vyvolaná výskytom koronavírusu viedla k rýchlej reorganizácii cirkevného života v mnohých oblastiach.

Zavedené obmedzenia nie sú vždy zlučiteľné s tradičným spôsobom prežívania liturgie. Jedným z najcitlivejších bodov je spôsob prijímania Božieho Tela. Pre mnohých veriacich je veľmi bolestivé, ak sa im odoprie možnosť tradičného prijatia Eucharistie do úst“ píše páter Ján P. Strumilowski, OCist.

Spor o formu prijímania Eucharistie sa tak prehlbuje. Mnoho tradičných veriacich sa nedokáže vyrovnať s novou „normálnosťou“ a skutočne pociťujú vážne duchovné a morálne dilemy spojené s vnucovaním formy prijímania „na ruku“. Argumentom, ktorý ospravedlňuje takýto spôsob prijímania, je samozrejme starostlivosť o zdravie veriacich. Dnes sa zdôrazňuje, že prijímanie Eucharistie do úst je menej hygienické a môže predstavovať väčšie riziko vystavenia koronavírusovej infekcii. Tento argument samozrejme nie je absolútnym argumentom ani z lekárskeho hľadiska, pretože ho pomerne často spochybňuje aj lekárska komunita.

Napriek všetkým existujúcim svetským argumentom by mali byť pre katolíka záväzné náboženské argumenty. Stáročia katolícka Cirkev presadzovala, že Eucharistie sa môžu dotýkať len posvätené ruky kňaza, čo dnes mnohí v Cirkvi nevnímajú ako smerodajné. Mnohí veriaci však majú morálne zábrany prijímať Eucharistiu v podobe, ktorá sa prieči ich svedomiu. Veriaci by mali mať právo prijímať Eucharistiu takou formou, ktorá nezaťažuje ich svedomie.

Katolík má právo prijímať podľa svojho svedomia
V spore ako by sa mala prijímať Eucharistia teda existuje veľa argumentov ohľadom formy prijímania. Nie všetky majú rovnaké postavenie a argumentačnú silu. Argument, ktorý výrazne vystupuje do popredia, je, napriek všetkému, práve právny argument. Podľa oficiálnych pokynov episkopátu v Cirkvi možno Eucharistiu prijímať dvoma spôsobmi: do úst alebo do ruky. Veriaci majú právo na jeho prijatie podľa vlastného uváženia a podľa svojho svedomia. Tento právny argument teda súvisí s argumentom týkajúcim sa slobody svedomia a vnútorného presvedčenia alebo zmyslu veriacich a možno ho verbalizovať vetou: „katolík má právo prijímať sväté prijímanie podľa svojho svedomia a nemožno mu nariadiť podľa akej formy, keď sú prípustné dve možnosti.“

Z pragmatického hľadiska si treba uvedomiť, že ak sa odvolávame na vnútorné, subjektívne hodnotenie veriacich, robíme kardinálnu chybu, pretože nemôžeme subjektívne hodnotenie veriacich vnímať ako najvyššiu inštanciu. Nesprávne pochopená antropologická revolúcia, humanizmus a kognitívny relativizmus má na Cirkev značne negatívny dopad. Liberálne prúdy v Cirkvi celý problém stavajú do pozície, že nie forma svätého prijímania porušuje dôstojnosť sviatosti, ale tú porušuje práve skutočnosť, že to časť veriacich vo svojom svedomí rozlišuje, či chcú prijímať do úst, alebo do ruky. Takýto tlak na presadzovanie prijímania len v podobe „do ruky“ v čase koronavírusu môže mať v konečnom dôsledku veľmi negatívny dopad na svedomie veriacich a poľutovaniahodné pastoračné dôsledky.

Jediným správnym argumentom, ktorý možno použiť je teda objektívna pravda o Eucharistii. Koniec koncov je to objektívna pravda, dogma, ktorá formuje duchovnosť a subjektívne cítenie, a nie naopak. Hneď na začiatku by sme sa preto mali odvolávať na učenie Cirkvi o Eucharistii. Čo na to teda hovorí Cirkev?

Krst a Eucharistia sú najdôležitejšie zo všetkých sviatostí
V Najsvätejšej Sviatosti sa nachádza živý Kristus. Krst a Eucharistia sú dve najdôležitejšie sviatosti. Hriech znevažovania Eucharistie sa považuje za veľmi ťažký hriech, ktorý svojou váhou presahuje aj také hriechy, ako je vražda. Znevažovania Eucharistie vedie ku exkomunikácii, ktorú môže sňať len Svätá stolica.

Najsvätejšia sviatosť nie je nejakým symbolom Kristovej prítomnosti, ale, ako to potvrdil aj Tridentský koncil, je to skutočná a podstatná prítomnosť celého Krista. Chlieb a víno sa pri svätej omši mení na skutočné Kristovo Telo. Túto telesnosť by sme nemali chápať iba v hmotnom zmysle. Eucharistia nie je kúskom Ježišovho ľudského tela, nie je to niečo ako relikvia svätých. Eucharistia nie je fragmentom Krista, je to skutočný a živý Ježiš Kristus aj s jeho dušou a Božstvom. Eucharistia je celý Kristus, nie hmotné znázornenie jeho reality, ani hmotný artefakt jeho osoby, ale skutočný, živý Kristus.


Vzhľadom na povahu Božieho Syna môžeme navyše pridať ešte jeden fakt. V Bohu je bytie a konanie rovnaké. Kristus teda nie je iba vteleným božským človekom, ktorý vykonáva Božie poslanie, ale sám je totožný s jeho poslaním a činmi. On sám je jeho poslaním. A vieme, že Kristovo poslanie sa najviac naplnilo v jeho spasiteľnej smrti, ktorá bola v skutočnosti absolútnou oddanosťou seba samého Otcovi – zasvätením tak úplným, že presahovalo hranicu smrti. V určitom zmysle teda môžeme povedať, že podstatou Synovej existencie je absolútne zasvätenie tejto existencie Otcovi – a to sa zjavilo na Kríži – oddanosť taká mocná, že dosahuje a realizuje seba samého pri darovaní života.

Zdroj: wikimedia commons
V Eucharistii teda nemáme iba hmotu Kristovho Tela alebo dokonca Jeho osoby, ale máme v nej aktuálny akt odovzdania sa Otcovmu Synovi, doslovne kenózu, vyvlastnenie seba samého pre Otca. V Eucharistii máme presne tú istú realitu, ktorá bola zjavená v historickom Ježišovi – to je realita intrinitárneho zväzku Otca a Syna – zväzok, ktorý trvá tak, že vytvára jedného Otca a Syna vo vzájomnom zasvätení. Môžeme teda povedať, že Eucharistii je prítomnosť Krista v dynamickom stave umierania. Jasne o tom svedčí liturgia, ktorá napríklad v texte na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi hovorí o pamiatke Kristovho umučenia: „Bože, v Najsvätejšej sviatosti si nám nechal pamiatku Tvojho umučenia, nech si tak uctievame posvätné tajomstvá Tvojho Tela a Krvi…“ Odkazuje tým na biblické chápanie anamnézy, teda činu, ktorý predstavuje predmetnú udalosť. Sviatostné telo tak predstavuje tajomstvo Pánovho umučenia. Preto by nás v tejto súvislosti nemalo prekvapovať, že o tom svedčia aj Eucharistické zázraky. Výskum uskutočňovaný pri príležitosti takýchto zázrakov jasne dokazuje, že pri eucharistických zázrakoch sa v hostiách objavuje tkanivo ľudského srdca v agónii a krv.

Samotný Boh nám dovolil tajomstvo svojho Vtelenia a transsubstanciácie náležite uctievať. Večné Božie tajomstvo sa nám zjavilo v Kristovi – to znamená večný vnútorný život Trojice, to absolútne spoločenstvo lásky, na ktorom máme vo Vtelení Pána účasť. Vzhľadom na tieto skutočnosti si zostáva položiť otázku: aká úcta je dostatočná vzhľadom na také obrovské tajomstvo Eucharistie? Aký prejav úcty a svätosti zodpovedá miere vznešenosti a dôstojnosti tejto sviatosti? Aká obeta a úcta sú dostatočné na uctenie si tak obrovského Božieho daru, aký sme dostali a okrem toho – môže existovať pragmatická hranica, vychádzajúca z ľudských úvah, ktorá by obmedzovala mieru tohto uctievania?

Plnosť božstva v najmenšej časti Eucharistie
Podľa učenia katolíckej Cirkvi sa celý Kristus nachádza v každej časti Eucharistie. Medzi celou Eucharistiou a jej najmenšou časťou nie je žiadny rozdiel, Kristus je v plnosti prítomný v každej časti. Rovnako nie je pochybnosť o tom, že práve rozdávanie Svätého prijímania „na ruku“ môže viesť k drobeniu najmenších častí Eucharistie (Pánovho Tela).

Práve kvôli naznačenej a spomenutej doktríne, že v každej časti Eucharistie sa nachádza celý Kristus pristúpila katolícka Cirkev, vedená úctou a rešpektom k Najsvätejšej Sviatosti k norme podávania Svätého prijímania do úst. Z týchto dôvodov sa kňazi po celé stáročia neodvážili oddeliť prsty, ktorými držali Eucharistiu až do okamihu očistenia. Až po liturgickej reforme II. vatikánskeho koncilu sa táto citlivosť ku Kristovmu Telu zastúpenému v Eucharistii stratila, alebo sa dokonca začala znevažovať. Vnímanie ľudí sa môže meniť, nie však doktrína. Nemôže triumfovať subjektivizmus nad objektívnou pravdou. Samotný argument z dogmy je preto posledným argumentom. Právna argumentácia a odkaz na duchovno-morálne vnímanie, sa ukazujú ako najpraktickejšie.


Ako negatívum sa ale v dnešnej pandemickej dobe ukazuje skutočnosť, že tradične cítiaci katolík pri svätej omši je spokojný, ak dostal Eucharistiu pri svätom prijímaní do úst. Je rád, že prijal Krista dôstojne a nie v rozpore so svojím svedomím. V duchu vo svojom srdci sa teší a zároveň mu je ľahostajné, že vedľa neho iní prijímajú Eucharistiu nedôstojným spôsobom, pri ktorom môže dokonca prísť k profanácii časti Eucharistie, v ktorej je prítomný celý Kristus. Je spokojný so svojím konaním a nemá žiadne rozpaky nad tým, že zdieľa spoločenstvo Kristovej obety s tými, ktorí síce nevedome, ale predsa riskujú znesvätenie Kristovho tela bez najmenších rozpakov a strachu.

Stáva sa teda členom spoločenstva, v ktorom je Pán znevažovaný a sám pritom necíti žiadne výčitky, resp. si žiadne výčitky neuvedomuje. Vytvára spoločenstvo s ľuďmi, ktorí buď nepoznajú Pána Ježiša Krista tak, ako by ho mali poznať, alebo ho nemilujú tak, ako by ho mali milovať. Katolík kvôli vlastnému duchovnému pohodliu by sa ale nemal stotožniť s eucharistickým spoločenstvom, v ktorom sa s Kristom v Eucharistii zaobchádza bez náležitej zbožnosti. Nejde totiž o naše predstavy a psychologické pohodlie, ale o skutočného Krista.


Sú bežné prípady, keď kňaz odmietol dať prijímanie do úst veriacemu z dôvodu pandémie a ochrany zdravia veriacich, napriek tomu, že veriaci prišiel na konci radu, alebo po sv. omši. Sú známe prípady, kedy kňazi karhali a stigmatizovali „vzdorovitých veriacich“, ktorí odmietali prijímať Eucharistiu na ruku. Napriek existujúcemu právnemu stavu, ktorý veriacim umožňuje prijímať Eucharistiu podľa ich svedomia, sú časté prípady, kedy kňaz odmietne podať prijímanie veriacemu do úst. Neprijateľný je aj tlak mnohých veriacich na kňaza, aby nepodával Eucharistiu do úst a takisto sú neprijateľné aj snahy komunity ostrakizovať katolíka, ktorý chce prijať Eucharistiu do úst.

Na záver by sme nemali ignorovať pastoračný účinok formovania eucharistického vedomia veriacich tým, že sa im dáva Eucharistia „na ruku“. V tejto veci dokonca existuje argument, že prijímanie „na ruku“ vedie k strate posvätného zmyslu, k neúctivému prístupu k tejto ctihodnej sviatosti.
V tejto chvíli by však niekto mohol povedať, že ide iba o názor, a teda o subjektívny argument. Existujú napokon aj iní hlboko veriaci katolíci, ktorí tvrdia, že prijímanie Eucharistie na ruku je pre nich spôsob, ako prehĺbiť svoju vieru a puto s Kristom.

V Eucharistii sa k nám Boh radikálne priblížil, k tejto objektívnej realite blízkosti nemôžme nič doplniť, pretože priblíženie sa Boha k nám je jeho absolútnym dielom. Toto je jedna z paradigiem kresťanstva: neboli sme to my, kto sa priblížil k Bohu, ale bol to Boh, kto sa priblížil k nám. Nie sentimentalizmus nás približuje k Bohu, ale prispôsobenie našej vôle objektívnej miere Božej pravdy. Je na nás, aby sme pomocou Jeho milosti prelomili bariéru hriechu. Prijatie Eucharistie na ruku nás neprivedie bližšie ku Kristovi, ale môže znížiť pocit Božej posvätnosti a majestátu v nás a to nás vzďaľuje od Božej pravdy.

A posledný bod: stojí za zmienku, že tí, ktorí podporujú podávanie Eucharistie na ruku v skutočnosti dávajú prednosť redukovanému realizmu, oklieštenému a zakorenenému v kontexte humanizmu a dočasnosti. Znepokojujú sa o ľudské zdravie, podstatu Eucharistie a úctu k nej však odsúvajú do úzadia. Odvolávať sa však na subjektívne argumenty znamená, že sa pohybujeme vo výparoch toho istého jedu, z ktorého pramení aj výnimka v neúctivom prístupe k spôsobu nakladania s Najsvätejšou Sviatosťou, ako aj mnoho ďalších odchýlok v pastoračnom priestore Cirkvi v posledných rokoch.

Ján P. Strumilowski, OCist.
alianciazanedelu.sk/archiv/7234
Anton Čulen
MEMORIALE DOMINI – Poučenie o spôsobe šírenia svätého prijímania: Tento spôsob podávania svätého prijímania (na jazyk) sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to nielen preto, že má za sebou mnoho storočnú tradíciu, ale najmä preto, že vyjadruje úctu veriacich k Eucharistii
alianciazanedelu.sk/archiv/6764
Toto je posledný pápežský dokument a je tu aj hlasovanie …More
MEMORIALE DOMINI – Poučenie o spôsobe šírenia svätého prijímania: Tento spôsob podávania svätého prijímania (na jazyk) sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to nielen preto, že má za sebou mnoho storočnú tradíciu, ale najmä preto, že vyjadruje úctu veriacich k Eucharistii
alianciazanedelu.sk/archiv/6764
Toto je posledný pápežský dokument a je tu aj hlasovanie biskupov celého sveta. Jednoznačne sú proti prijímaniu na ruku. KBS nežiadala o udelenie INDULTU na prijímanie do rúk. To znamená, že konajú svojvoľne. Normou zostáva prijímanie do úst. Toto skôr vyzerá ako vzbura proti Vatikánu- schizma.
dyk
List Rimanom 16,16 - 13,7: To nie ja píšem, ale niekto, koho asi nepoznáte, ale kto je na oveľa vyššej úrovni ako všetci ľudia.
...

16 Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. 17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi…More
List Rimanom 16,16 - 13,7: To nie ja píšem, ale niekto, koho asi nepoznáte, ale kto je na oveľa vyššej úrovni ako všetci ľudia.
...

16 Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. 17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím," hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.

13. kapitola

KRESŤAN A VRCHNOSTI
1
Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. 2 Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. 3 Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. 4 Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. 5 Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. 6 Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. 7 Dávajte každému, čo ste dlžni: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

...

Pochopili ste to konečne, alebo ani teraz vám to nedochádza???
U.S.C.A.E.
počúvajte Boha viac ako ľudí aj to je v Písme svätom ani Knieža Dogmatikov svätý Tomáš Akvinský netvrdil že slepá poslušnosť je cnosť mne došlo že slová NORMA a VÝNIMKA majú značne odlišný význam a výnimka je pod normou
Anton Čulen
Kardinál Sarah (prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí): satan útočí na Eucharistiu čoraz rozšírenejším prijímaním na ruku. alianciazanedelu.sk/archiv/5973
U.S.C.A.E.
už aj škótsky Kňaz vytýkal Biskupom klaňanie sa vláde a ešte nadôvažok takej ktorá tlačí agendu hrozných nemravností holt je jedno či je to Slovensko či Škótsko vždy ma poteší univerzalita skutočnej našej náuky
U.S.C.A.E.
keby to platilo tak ako to chcete vy tak to by sa človek nemohol postaviť komunizmu takže je jasné že sa platnosť snažíte až nechutne umelo natiahnuť že si to svätý Thomas More alebo svätý Tomáš Beckett nevyložil tak aktivisticky alebo svätý Bazil Veľký až dyk na to kápnul ako to treba chápať ja som veľmi rád že už od Krstu teda ním som dostal možnosť byť starý dve tisícročia keď chcem a za túto …More
keby to platilo tak ako to chcete vy tak to by sa človek nemohol postaviť komunizmu takže je jasné že sa platnosť snažíte až nechutne umelo natiahnuť že si to svätý Thomas More alebo svätý Tomáš Beckett nevyložil tak aktivisticky alebo svätý Bazil Veľký až dyk na to kápnul ako to treba chápať ja som veľmi rád že už od Krstu teda ním som dostal možnosť byť starý dve tisícročia keď chcem a za túto možnosť som veľmi vďačný kto môžeš pochopiť pochop prečo je vlastne obrazoborectvo zlé ako môže byť zlé? veď ho chcela vtedajšia vládna moc a tú že vraj treba bezbreho poslúchať aha aha
U.S.C.A.E.
nepodstatné? ním sa s istotou neprofanuje tak úcta ku Kristovi je nepodstatná veď dodržiavali rukovanie a šaškovanie zo semaformy a čo sa stalo? NIČ aj tak nás dusia čoraz viac kto si nectí Krista viac ako štát si tie otvorené kostoly aj tak nezaslúži lebo je modlár

východný cezáropapizmus je oproti dnešnej štátolatrii vlastne hotové pravoverie ak je spôsob podávania taký nepodstatný prečo má …More
nepodstatné? ním sa s istotou neprofanuje tak úcta ku Kristovi je nepodstatná veď dodržiavali rukovanie a šaškovanie zo semaformy a čo sa stalo? NIČ aj tak nás dusia čoraz viac kto si nectí Krista viac ako štát si tie otvorené kostoly aj tak nezaslúži lebo je modlár

východný cezáropapizmus je oproti dnešnej štátolatrii vlastne hotové pravoverie ak je spôsob podávania taký nepodstatný prečo má Cirkev podávanie do úst ako UNIVERZÁLNU NORMU nejak tu dačo nesedí s tou nepodstatnosťou
obyčajná veriaca žena
dyk- vy ste odpadli od viery! Vám je jedno ako sa zaobchádza s Pánom Ježišom ?! Hlavne, že sú otvorené kostoly! Otvorený kostol je zárukou spásy?
Prjímanie do úst a pokľačiačky je jedine náležité! Veríte vôbec, že je tam BOH?!
A cisár sa nemá starať do toho, čo je Božie!
dyk
...

To si máme nechať pozatvárat kostoly že nebudeme dodržiavať protiepidemiologické opatrenia nariadené štátom? Čo myslite? Je lepšie nechať pozatvárať kostoly, alebo si nadrzovku presadiť nepodstatné prijimanie do úst?

Čo by ste poradili? Veď vďaka tomu, že sme všetko dodržiavali tak nám teraz dovolili mať otvorené kostoly. Ja som ochotný prijímať hoci aj na nohy, len nech sú otvorené …More
...

To si máme nechať pozatvárat kostoly že nebudeme dodržiavať protiepidemiologické opatrenia nariadené štátom? Čo myslite? Je lepšie nechať pozatvárať kostoly, alebo si nadrzovku presadiť nepodstatné prijimanie do úst?

Čo by ste poradili? Veď vďaka tomu, že sme všetko dodržiavali tak nám teraz dovolili mať otvorené kostoly. Ja som ochotný prijímať hoci aj na nohy, len nech sú otvorené kostoly. Nie?

To už ste fakt odpadli od viery?

...
TerezaK
dyk osobně, raději budu přijímat jen duchovně, než abych zneuctila Pána. První křesťané přijímali do rukou jen v případě ohrožení života. O poslušnosti: něco jiného je, když Církev něco dovolí, a když něco schválí. Když je Bohem něco schváleno, je to Jeho přání, ale když je něco dovoleno, nemusí to být Jeho přání. ani, to nemusí být pro nás dobré.

Pokud potřebujete upřímně vědět, co bylo povolen…More
dyk osobně, raději budu přijímat jen duchovně, než abych zneuctila Pána. První křesťané přijímali do rukou jen v případě ohrožení života. O poslušnosti: něco jiného je, když Církev něco dovolí, a když něco schválí. Když je Bohem něco schváleno, je to Jeho přání, ale když je něco dovoleno, nemusí to být Jeho přání. ani, to nemusí být pro nás dobré.

Pokud potřebujete upřímně vědět, co bylo povoleno a co schváleno, je třeba se podívat lépe do historie. Ale pokud potřebujete se o něco opřít, abyste mohl prosadit svou libovůli, pak je možné zmiňovat II.Vatikánský koncil, aniž byste kdy církevní dokumenty četl a znal historii.
Záleží mi na tom, co si přeje Bůh anebo na mé vůli?
Ohledně svědomí: pokud někdo podle svědomí nemůže přijmout do rukou a někdo podle svědomí nemůže podat do úst, tak je někde chyba: vždyť svědomí je od Boha a mělo by být tedy u všech stejné.
Ale někdo má úzkostné svědomí, někdo široké, někdo nevychované, někdo vychované někdo otupělé. Křesťané ví, jak mají vychovávat své svědomí a zušlechťovat. Ale pokud jej někdo nepoužívá, i z církevních nadřízených, není Boží přání aby se mu věřící podřizovali. Tím nikoho nesoudím, ale být poslušný někomu, kdo by jednal v rozporu s Tradicí Církve, je zavádějící.
Peter(skala)
ale kdeže... poriadne s nami (Cirkvou) vybabrali:
- dodržiavali sme opatrenia a oni pozatvarali kostoli
potom uvolnili opatrenia
dodržiavali sme nariadenia a Matovič zrazu na 1.oktober chcel prisť s nariadením, že verejne podujatia, čiže aj sv.omše budu uplne zakazane.
Biskupi o ničom nevedeli až den dva pred 1.oktobrom sa o tom dozvedeli, tak sa sťažovali a vyčendžovali 50 ludí na sv.omši.

Takž…More
ale kdeže... poriadne s nami (Cirkvou) vybabrali:
- dodržiavali sme opatrenia a oni pozatvarali kostoli
potom uvolnili opatrenia
dodržiavali sme nariadenia a Matovič zrazu na 1.oktober chcel prisť s nariadením, že verejne podujatia, čiže aj sv.omše budu uplne zakazane.
Biskupi o ničom nevedeli až den dva pred 1.oktobrom sa o tom dozvedeli, tak sa sťažovali a vyčendžovali 50 ludí na sv.omši.

Takže ak niečo Cirkev mala dobré, tak nie preto, že dodržiavala opatrenia a z vdaky za to im politici vyhoveli. Ked niečo dobré Cirkev ziskala, tak to bolo HLAVNE preto, že plnila Božiu a nie svetsku vôlu.
TerezaK
V Církvi máme být poslušní v apoštolské posloupnosti Kristu. Pokud bychom byli poslušni někomu, kdo je neposlušný, tedy neposlušný Kristu, pak bychom nebyli poslušní Bohu, ale Zlému.

V Instrukci, která určuje, jak se máme chovat k Nejsvětější Svátosti, je uvedené, že se má přijímat v první řadě v kleče do ůst, možno i ve stoje do úst. Jako vyjímka, jen tam kde je to dovoleno možno na ruku. …More
V Církvi máme být poslušní v apoštolské posloupnosti Kristu. Pokud bychom byli poslušni někomu, kdo je neposlušný, tedy neposlušný Kristu, pak bychom nebyli poslušní Bohu, ale Zlému.

V Instrukci, která určuje, jak se máme chovat k Nejsvětější Svátosti, je uvedené, že se má přijímat v první řadě v kleče do ůst, možno i ve stoje do úst. Jako vyjímka, jen tam kde je to dovoleno možno na ruku. Přičemž jako první způsob je zde uvedeno v kleče, pak v stoje. Navíc:
91. Při rozdávání svatého přijímání je nutné připomenout, že „svě- cení služebníci nemohou odepřít svátosti těm, kdo o ně vhodně žádají, jsou řádně připraveni a právo jim nezakazuje jejich přijetí.“177 Proto každý pokřtěný katolík, kterému právo nebrání, musí být připuštěn ke svatému přijímání. Není tedy dovoleno odmítnout věřícímu přijímání např. z prostého důvodu, že chce přijmout eucharistii vkleče nebo vstoje.

Žádná epidemie takové instrukce neruší. Církev zažila mnohem horší epidemie. Smrt je vždy smrt. Bůh je život.

cbk.blob.core.windows.net/…0-redemptionis-sacramentum.pdf
3 more comments from TerezaK
TerezaK
dyk, vím, že to je strašně těžké, ale Bůh si vždycky cestu k dobrému srdci najde. A ten, kdo miluje také prosí o vynalézavost, jak se k Bohu dostat. Láska je vynalézavá a poctivou cestu vždy najde. Nebo si k ní najde cestu Bůh.
TerezaK
Navíc, tím, že jsou biskupové a kněží do něčeho z venku tlačeni, neznamená to, že je to ve shodě s jejich skutečným svědomím. Ale naopak: pokud někdo poukazuje na Učení Církve a na to, jak by věci měli ve skutečnosti být, pomáhá kněžím, osvobodit se od tlaku světa a těch, kteří mají světskou moc, a jednat podle svědomí, tedy být poslušní nařízením Církve.
TerezaK
Zajímavé je to, že Redemptionis sacramentum - instrukce, jak se máme chovat k eucharistii, ani neuvádí, že kněz je povinen podat sv. přijímaní na ruku, je-li žádán.
Není (...) dovoleno odmítnout z prostého důvodu vkleče nebo vstoje, ale mluví se zde v obojím případě do úst!

Naopak na ruku je DOVOLENO jen v případě, že to v té oblasti sice se schválením Apoštolského stolce, ale jen DOVOLILA …More
Zajímavé je to, že Redemptionis sacramentum - instrukce, jak se máme chovat k eucharistii, ani neuvádí, že kněz je povinen podat sv. přijímaní na ruku, je-li žádán.
Není (...) dovoleno odmítnout z prostého důvodu vkleče nebo vstoje, ale mluví se zde v obojím případě do úst!

Naopak na ruku je DOVOLENO jen v případě, že to v té oblasti sice se schválením Apoštolského stolce, ale jen DOVOLILA BISKUPSKÁ KONFERENCE.
Apoštolský stolec tedy přenesl kompetence na biskupskou konferenci v udělení vyjímek v této věci.
I v tomto případě je znovu připomenuto, že věřící mají právo přijímat do úst.
Naopak, pokud někdo vyžaduje na ruku, musí splnit další podmínky: vložit "hostii do úst ihned před udílejícím, aby se nikdo nevzdálil a nenesl eucharistii v ruce."
Dále, že je třeba používat paténu.
Dokonce je tu i zvláštní právo pro posvěcené služebníky: "Pokud hrozí nebezpečí znesvěcení, ať se svaté přijímání nepodává věřícím na ruku."
Tedy na ruku může podle uvážení kněz odmítnout vždy, pokud by to bylo proti jeho svědomí (v domnění, že by mohla být svátost zneužita.)

A tuto instrukci neruší žádná pandemie. (Už proto, pochopitelně, že při podávání do úst je možnost šíření viru minimální, oproti druhému způsobu, dá-li se to vůbec srovnávat. Opačná verze je rozšířena pouze těmi, kteří v reálnou přítomnost Krista v eucharistii asi vůbec nevěří.)
A ví vůbec věřící, pokud žádá na ruku, zda je to v jeho diecézi biskupskou konferencí dovoleno?
Neví a ani se o to nezajímá. Bylo to rozšířeno, tak si myslí, že má na to tak nárok, ale to je omyl.

Tedy pokud je věřící (laik nebo kněz) poslušný světským nařízením, které jsou v rozporu s Církevními nařízeními, je neposlušný Církvi a neposlouchá Boha.
Jsou tedy křesťané poslušní sv. Církvi nebo světským nadřízeným? Bohu nebo světským autoritám? Svědomí nebo diktatuře?

I Hitler byl katolík, i mnozí bachaři byli katolíci, vždyť tehdy byla celá Evropa křesťanská. Ale kde je ROZDÍL? Jejich "křesťanství" se vůbec neshodovalo s jejich svědomím.

Když už se tento zlořád samovolně rozšířil, Apoštolský stolec schválil přenesení kompetence řešit jej, na biskupy a v posloupnosti na kněze, protože jsou blíže věřícím, každému jednotlivému případu.
Aby správně zvolili, zda je lépe pro jednotlivé vyjímky odmítnout tuto jejich žádost nebo dovolit, i když to není pro jejich dobro, ale o to žádají.

Apoštolský stolec mohl sám vydat nařízení, ale pro spásu duší viděl zřejmě větší dobro ve vlastním příkladu než v nařízení neboť by nařízení mohlo vzbudit ještě větší odpor a odpad od víry. Jistě zvolil ten nejlepší reálný způsob k záchraně duší.
Proto papež Benedikt XVI. sám šel příkladem, zvl. ke konci svého pontifikátu, podával sv. přijímání pouze přes klekátko.

Biskupské konference to ale asi mnohde, a i kněží, takové nařízení zneužili. Nebo spíše význam obrátili: to, co jim bylo dáno jako kompetence ke službě a pomoci vrátit zatoulané ovečky zpět, vysvětlit jim, použili jako bič. To, co mělo být jen dovoleno jako pokus o smír, aby se ovečka zatoulaná vrátila, bylo rozšířeno jako povinnost pro ostatní.
mi napadlo, tak