SVÄTÝ HIERONYM OBHÁJIL MÁRIINO VEČNÉ PANENSTVO (MARIOLÓGIA)
Svätý Hieronym obhajoval Máriino večné panenstvoNázor, že Mária po panenskom narodení Ježiša nemala manželský vzťah so svojím manželom Jozefom, ani nemala iných synov, vyznávajú jednomyseľne všetci cirkevní otcovia 4. až 6. storočia. Ozývalo sa len niekoľko ojedinelých hlasov a protestujúcich, ako napríklad Jovinian, Bonose a Helvidius.
Medzi cirkevnými otcami je svätý Hieronym tým, kto sa najotvorenejšie postavil exegetickým ťažkostiam na obranu „virginitas post partum“. Aj on chcel potvrdiť vieru, ktorá už v Cirkvi existovala. Keď Hieronym odmietol útoky laika Helvidia (žiaka áriánskeho biskupa Maxencea z Milána) proti Máriinmu večnému panenstvu, adresoval mu mariologický list, v ktorom sa zaoberal všetkými Helvidiovými námietkami:
1) Mária sa nazýva „ženou“ (mulier coniunx), Mt 1,20-24, inde v Písme opísana ako panenská nevesta, napríklad v Dt 22,23.
2) Ak evanjelisti hovoria o Ježišových „rodičoch“ (Lk 2,27. 41-43), alebo ak Mária nazývala Jozefa „Ježišovým otcom“ (Lk 2,48), nebolo to preto, že Jozef bol v skutočnosti biologickým otcom Vykupiteľa, ale preto, že Jozef nechal ľudí veriť, aby obhájil Máriinu dobrú povesť.
3) Pokiaľ ide o výrok: „predtým (antequam) žili spolu“ (Mt 1,18), Hieronym ukázal, že táto predložka, hoci často naznačovala, čo sa stalo potom, niekedy v Písme zdôrazňuje to, čo sa v skutočnosti nestalo.
4) Čo sa týka „kým (donec) neporodila syna“ (Mt 1,25), Hieronym, pripomínajúc iné biblické pasáže ako v Jer 7,11, Mt 28,20, 1 Kor 15,25, Dt 34,6 a ďalšie, sa snažil ukázať, že toto slovo v Písme Svätom má dvojaký význam a môže označovať pevný, alebo neurčitý čas.
5) Keď bol Hieronym v Mt 1,25 a Lk 2,7 požiadaný o význam slova „prvorodený“ (primogenitus), namietal proti svojmu oponentovi týmto argumentom: „Zákon (Nm 18,15) o prvorodenom zahŕňal dieťa, ktoré nemalo súrodencov. Titul prvorodeného patril každému dieťaťu, ktoré otvorilo lono, z ktorého sa nikto iný nenarodil, a nielen tomu, po kom mali nasledovať ďalší súrodenci.“ Ak by v príbehu o egyptskom anjelovi, ktorý ničil Egypt (Ex 12,29), bolo uvedené iba najstaršie dieťa, ktoré malo súrodencov, potom by „jediné deti boli ušetrené smrti“.
6) Pokiaľ ide o Helvidiov odkaz na Ježišových „bratov“, exegeta vysvetlil, že toto označenie v Písme často znamená vzťah založený na „priateľstve“ medzi ľuďmi, ako v príklade Žalmu 132,1, a v Novom zákone sú niekedy všetci kresťania nazývaní „bratmi“ (Jn 20,17; 1 Kor 5,11), alebo označuje tých, ktorí majú rôzny stupeň príbuzenstva, ako Gn 27,46; 29,1-12; 31,17.
7) Hieronym spochybnil riešenie navrhované Protoevanjeliom Jakuba (t. j. „bratia“ sú synovia z Jozefovho prvého manželstva) a ponúkol iné vierohodné vysvetlenie. Vysvetlil, že v prípade Pána sú „bratia“ „bratranci“ (synovia bratov a sestier z matkinej strany). Svoj argument podporil skutočnosťou, že z filologického hľadiska hebrejčina a aramejčina nemajú slovo pre „bratranca“ a slovo „bratia“ používajú aj na označenie „bratrancov“ (Gn 13,8; 14,14; Lv 10,4; 1 Krn 23,22). Simeon je Pánov bratranec: Hieronym to vedel, aj keď nepoužil citát z príbehu Eusebia (napísaného okolo roku 180 n. l.), kde sa píše, že Simeon bol „synom Kleofáša, Pánovho strýka“. Svätý Jakub Menší je tiež Pánovým bratrancom ako syn Márie (Mk 15,40; Mt 27,56), ktorá bola manželkou Alfea (porov. Mt 10,3; Skutky 1,13) a sestrou Márie, matky Kristovej.
Hieronym tiež adresoval Helvidiovi túto poznámku:
„Vyznávaš, že Mária nezostala pannou. Naopak, pôjdem ešte ďalej a poviem: Jozef, podľa príkladu Márie, bol tiež panenským, takže panenský syn vznikol z panenského manželstva. To znamená, že ak svätého muža nemožno podozrievať z mimomanželských vzťahov a ak nie je napísané, že mal inú manželku, ak bol v konečnom dôsledku pre Máriu, ktorá bola podľa názoru ľudí považovaná za jeho manželku, skôr ochrancom, ako manželom, potom možno len usúdiť, že muž, ktorého nazývali Pánovým otcom, žil s Máriou čisto.“
Na záver:
Preto cirkevní otcovia vložili „ľaliu panenstva“ do ruky svätého Jozefa, nie ako biblický teologický anachronizmus, ale ako dôsledok prísneho odmietnutia Protoevanjelia (apokryfu) podľa Jakuba. Nový zákon nehovorí nič o Jozefovom prvom, nieto ešte o druhom manželstve, a Hieronym preto mohol povedať:
„Veríme, že Boh sa narodil z Panny, pretože sme to čítali; neveríme, že Mária mala po narodení Ježiša manželský vzťah, pretože sme to nečítali.“
Ecclesiasticus Cor Iesu Sacratissimum