Clicks692
Varovanie
2

Mária počúva posolstvo svätého anjela; tajomstvo vtelenia je uskutočnené počatím večného Slova v Jej lone

Mária počúva posolstvo svätého anjela; tajomstvo vtelenia je uskutočnené počatím večného Slova v Jej lone

(Mystické Mesto Božie-Vtelenie, Mária z Agredy kap.11)
123. Prajem si vyznať pred nebom a zemou a ich obyvateľmi, že keď sa pripravujem písať o hlbokom tajomstve Vtelenia, moje chabé sily ma opúšťajú a môj jazyk onemel a reč umĺkla, moje schopnosti otupeli, chápavosť je zatemnená a premožená božským svetlom, ktoré ma vedie a poučuje. V ňom vidím všetko jasne a neomylne; vidím svoju nepatrnosť a uvedomujem si prázdnotu slov a nedostatok ľudských slovných výrazov, aby som mohla správne napísať svoje pojmy o tomto tajomstve, ktoré obsahuje zároveň Boha samého a najväčšie a i najpodivuhodnejšie dielo Jeho všemohúcnosti . vidím v tomto tajomstve božský a obdivuhodný súlad Jeho nekonečnej Prozreteľnosti a múdrosti, s ktorou od večnosti ich ustanovil a predurčil a ktorou riadil všetko stvorenie k jeho splneniu. Všetky Jeho diela a všetky tvory boli iba dobre prispôsobené prostriedky pre dosiahnutie tohoto vrcholu Jeho cieľa, pre zostúpenie Boha a pre prijatie ľudskej prirodzenosti na seba.
124. Videla som, ako večné Slovo čakalo a zvolilo najpríhodnejší čas a hodinu pre svoje zostúpenie z lona Otcovho, noc v rýchlom behu došla do polovice (Múd 18, 14), keď celé potomstvo Adamovo bolo pochované a pohrúžené do spánku zabudnutia a nepoznania svojho pravého Boha, a keby nebol nik, kto by otvoril ústa, aby Ho vyznával a chválil, okrem niektorých vyvolených duší z Jeho ľudu. Celý ostatný svet bol stratený v mlčaní a vo tme, tráviac v predĺžení noci päť tisíc a asi dvesto rokov. Vek za vekom plynul a pokolenie nasledovalo za pokolením, každé v dobe predurčenej a ustanovenej večnou Múdrosť ou a každé malo príležitosť poznať Ho, svojho Stvoriteľa, lebo všetkým bol tak blízko, že v Ňom žili, hýbali sa a boli (Sk 17, 28). Pretože však ešte nenadišiel jasný deň Jeho neprístupného svetla, hoci niektorí zo smrteľníkov ako slepci sa Mu priblížili a dotkli sa Ho v Jeho tvoroch, ale Jeho Božstvo nedosiahli (Rim 1, 23); a keď sa im nepodarilo poznať Ho, vrhli sa nezmyselné a nanajvýš ohavné veci tohoto sveta.
125. Konečne svitol deň, v ktorom Najvyšší nevšímajúc si dlhé veky tmy nevedomosti, rozhodol sa zjaviť sa ľuďom a začať dielo vykúpenia ľudského pokolenia tým, že príjme jeho prirodzenosť
v živote najsvätejšej Márie, teraz pre túto udalosť pripravenú. Aby som mohla popísať čo mi bolo o tejto udalosti zjavené, musím sa zmieniť o niektorých skrytých tajomstvách spojených so zostúpením Jednorodeného z lona Otca. Prijímam ako pevné ustanovenia to, čo svätá viera učí o božských Osobách, že aj keď sú skutočné rozdiely medzi troma Osobami, predsa niet u nich žiadnej nerovnosti v múdrosti, všemohúcnosti, alebo v iných vlastnostiach a práve tak je to i božskou prirodzenosť ou; a ako sú si rovné v dôstojnosti a nekonečnej dokonalosti, tak sú si rovné i vo vonkajšej činnosti, ktorá pochádza od Boha samého pre utvorenie niektorého tvora, alebo veci. Toto pôsobenie tri božské Osoby prevádzajú nerozdielne, žiadna Osoba ojedinelo nič nerobí, ale všetky tri Osoby, pretože sú jedným Bohom, majú jednu a tú istú múdrosť , jedinú myseľ a vôľu. Tak to, čo vie a praje si Syn, to isté vie a praje si Otec a taktiež Duch Svätý vie a praje si to, čo vedia prajú si Otec a Syn.
126. V tejto nerozdielnosti v konaní troch božských Osôb vykonalo sa a uskutočnilo jediným aktom tajomstvo Vletenia, hoci iba jedna Osoba, Syn, prijala na seba ľudskú prirodzenosť , zlúčením božskej prirodzenosti s ľudskou. Preto hovoríme, že Syn bol poslaný Otcom, z ktorého duchovnej bytosti pochádza a že Otec Ho poslal prostredníctvom Ducha Svätého. Pretože to bola Osoba Syna, ktorá zostúpila, aby sa stala človekom, táto Osoba pred zostúpením z neba a z lona Otcovho menom človečenstva, ktoré mala na seba vziať , urobila podmienečnú žiadosť , aby pre predvedené Jeho zásluhy, Jeho spasenie a zadosť učinenie božskej spravodlivosti za hriechy sa
vzť ahovalo na celé ľudské pokolenie. Syn Boží túžil po tom f i a t , čiže schválení najsvätejšou vôľou Otca, ktorý Ho poslal po prijatí tohoto vykúpenia prostredníctvom Jeho presvätých skutkov a umučenia a skrz tajomstvo, ktoré mal vykonať v novej Cirkvi a v novom zákone milosti.
127. Večný Otec prijal túto žiadosť i predvedené zásluhy Slova; pripustil všetko čo bolo navrhnuté a žiadané pre smrteľníkov a sám potvrdil vyvolené a predurčené duše ako dedičstvo majetok Krista naveky. Preto sám Kristus, náš Pán, skrz svätého Jána hovorí, že nestratil ani nenechal zahynúť nikoho z tých, ktorých Mu Otec dal (Jn 18, 9). A na inom mieste hovorí, že nik nevytrhne Jeho ovečky z Jeho rúk, ani z rúk Jeho Otca (Jn 17, 12). To isté by platilo o všetkých, ktorí sa zrodili, keby použili pre seba milosti vykúpenia, ktorá ak je dostatočná, bola by aj účinná pre všetkých a vo všetkom, lebo Jeho božské milosrdenstvo nechcelo vylúčiť nikoho, keby sa len všetci chceli učiniť schopní prijať jeho úžitky skrz Vykupiteľa.
128. Toto všetko, podľa spôsobu nášho chápania, stalo sa v nebi pri tróne najsvätejšej Trojice, ako predohra ku fiat najsvätejšej Márie, o ktorom budem teraz rozprávať . V okamihu, keď Jednorodený Otca zostúpil do Jej panenského lona, celé nebesia i všetko tvorstvo javilo veľké vzrušenie. Pre nerozdielne spojenie božských Osôb, všetky tri zostúpili so Slovom, hoci iba Slovo malo byť vtelené. A s Pánom a ich Bohom i všetky zástupy nebeského vojska vyšli z neba v plnej nepremožiteľnej sile a lesku. Hoci nebolo potrebné pripravovať cestu, lebo Boh naplňuje celý vesmír a ničím nemôže byť zadržaný, predsa všetkých jedenásť nebies ukázalo úctu svojmu Stvoriteľovi a spoločne s nižšími živlami sa otvorili a akoby sa roztrhli a urobili Mu voľný priechod; hviezdy žiarili jasnejšie, mesiac a slnko i s planétami zrýchlili svoj beh v službe Stvoriteľovi, dychtiac uvidieť veľkosť Jeho obdivuhodných skutkov.
129. Pozemšť ania nezbadali toto hnutie a obnovenie všetkého tvorstva, pretože sa to stalo v noci a tiež preto, že Pán si prial, aby to bolo známe iba anjelom. Títo s novým obdivom Ho chválili, vedia, že tieto hlboké a úctyhodné tajomstvá majú byť pred ľuďmi skryté, pretože ľudia boli vzdialení od porozumenia týchto vzácnych dobrodení, ktoré boli obdivuhodné i v očiach anjelských duchov. Len títo anjelskí duchovia mali vtedy uložené ako povinnosť vzdávať česť , chválu a úctu za tieto dobrodenia ich Stvoriteľovi. Predsa však Najvyšší v tej hodine vlial do sŕdc niektorých spravodlivých osôb nové pocity a účinky zvláštnej radosti, ktorá im bola nápadná. Prišli im na myseľ nové veľké predstavy o Bohu; niektorí z nich boli nadchnutí a začali v sebe uvažovať , či tieto nové pocity nespôsobil príchod Mesiáša, ktorý má vykúpiť svet, ale toto všetko ostalo utajené, pretože každý si myslel, že iba on pocítil toto obnovenie svojho vnútra.
130. I v iných tvoroch nastalo podobné obnovenie a zmena. Vtáci poletovali s novými piesňami a s novou radosť ou; rastliny a stromy vydávali viac ovocia a vône; a v podobnej miere všetko ostatné tvorstvo obdržalo a pocítilo akúsi oživujúcu zmenu. Avšak najväčší podiel obdržali Otcovia a svätí v predpeklí, kam bol poslaný s tou radostnou správou archanjel Michael, aby ich potešil a nabádal náležito oslavovať a chváliť Boha. Iba pre peklo bola táto udalosť príčinou nového zdesenia a trápenia, lebo pri zostúpení večného Slova z výšin nebeských, pocítili zlí duchovia neodolateľnú silu božskej moci, ktorá ich uchvátila ako morské vlny a všetkých vrhla do najhlbších priepastí ich temnoty a zanechala ich tam bez všetkej sily k odporu a k opätovnému povstaniu. Keď z Božieho dopustenia opäť mohli vstať , vyhrnuli sa na svet a rýchlo hľadali, čo zvláštne sa stalo, že ich to tak premohlo. Hoci konali niekoľko spoločných porád, nepodarilo sa im nájsť príčinu toho. Božská moc skryla pred nimi tajomstvo Vtelenia, aj akým spôsobom najsvätejšia Mária počala vtelené slovo (č. 326). Až po smrti Kristovej na kríži, nadobudli istotu, že bol Boh i pravý človek, ako povieme neskoršie.
131. Aby sa toto tajomstvo Najvyššieho mohlo splniť , svätý archanjel Gabriel v podobe popísanej v predošlej kapitole, sprevádzaný nespočetnými anjelmi vo viditeľnej ľudskej podobe, skvejúci sa neporovnateľnou krásou, vošiel do izbietky, kde sa najsvätejšia Mária modlila. Veľká cudnosť a zdržanlivosť bránili nebeskej Kňažnej aby pohliadla naň viac, než bolo potrebné k tomu, aby ho poznala ako anjela Pána. Keď ho poznala, chcela sa mu vo svojej obvyklej pokore pokloniť , on to však nepripustil, ale naopak, sám sa hlboko uklonil pred svoju Kráľovnou a Paňou, v ktorej sa koril nebeským tajomstvám svojho Stvoriteľa. V tej chvíli tiež poznal, že od tohoto dňa starý čas a zvyk, podľa ktorého ľudia uctievali anjelov, ako urobil napríklad Abrahám (Gen 18, 2), je zmenený. Pretože ľudská prirodzenosť bola povýšená až k samej dôstojnosti Božej v osobe Slova, ľudia teraz zaujímajú miesto adoptovaných dietok Božích, spoločníkov a bratov anjelov, ako anjel povedal svätému Jánovi evanjelistovi, keď nedovolil, aby sa mu klaňal (Zjav 19, 10).
132. Svätý archanjel pozdravil našu i svoju Kráľovnú slovami: „Ave gratia plena, Dominus tecum, benedicta Tu in mulieribus“ - „Zdravas buď, milostiplná, Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami“ (Lk 1, 28). Počujúc od anjela toto nové pozdravenie, táto zo všetkých tvorov najpokornejšia bola vzrušená, nie však zmätená v mysli (Lk 1, 29). Tento ľak vznikol z dvoch príčin: za prvé z Jej pokory, lebo sa pokladala za najnižšieho tvora a teda vo svojej pokore bola prekvapená, keď počula pozdrav, v ktorom Ju anjel nazval „Požehnaná si medzi ženami“; za druhé, ju vnútorne upovedomil, že si Ju vyvolil za Matku a to v Nej spôsobilo ešte väčšie rozpaky, pretože vo svojej pokore mala o sebe pokornú mienku. Kvôli tomu vzrušeniu začal Jej anjel vysvetľovať ustanovenie Pána a povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Hľa, počneš vo svojom lone a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 30 - 32).
133. Naša zo všetkých tvorov najmúdrejšia a najpokornejšia Kráľovná bola dosť duchaplná a veľkomyseľná, aby vedela odhadnúť pravú cenu takého nového a neslýchaného tajomstva; a v akej miere poznávala jeho veľkosť , v takej bola tiež naplnená údivom. Ona však pozdvihla svoje pokorné srdce k Pánovi, ktorý Jej nemohol odoprieť žiadnu prosbu a vnútri svojej duše Ho prosila o nové svetlo a pomoc, ktorými by sa mohla riadiť v takej ť ažkej záležitosti, lebo - ako sme povedali v predchádzajúcej kapitole - Najvyšší, aby Ju pri tomto tajomstve nechal jednať iba na základe viery, nádeje a lásky, ponechal Ju v obyčajnom stave a prerušil všetky pomôcky a vnútorné povznesenia, ktoré tak často, alebo stále požívala. V tomto postavení odpovedala svätému Gabrielovi to, čo napísal svätý Lukáš: „Ako sa to stane, aby som počala a porodila, keď muža nepoznám a ani poznať nemôžem?“ Súčasne vnútorne pripomenula Pánovi sľub čistoty, ktorý urobila, i Jeho zasnúbenie, ktoré s Ňou strávil.
134. Sväté knieža Gabriel odpovedal: „Pani, pre božskú Moc je to ľahké, aby Ťa urobila Matkou bez spolupôsobenia muža; Duch Svätý bude s Tebou novou prítomnosť ou a Moc Najvyššieho Ťa zatieni, takže Svätý svätých sa z Teba môže zrodiť , ktorý sa bude volať Synom Božím. Hľa, Tvoja sesternica Alžbeta, tiež počala syna v jej rokoch neplodnosti a tento je už šiesty mesiac jej počatia, lebo u Boha nič nie je nemožné. Ten, ktorý mohol spôsobiť , aby počala neplodná, môže to urobiť aj u Teba, Pani, aby si bola Jeho Matkou a predsa zachovala panenstvo a vzrástla v čistote. Synovi, ktorého porodíš, dá trón Jeho otca Dávida a Jeho panovanie bude večné v dome Jakubovom. Nie je ti neznáme proroctvo Izaiáša (Iz 7, 14), že panna počne a porodí Syna, ktorého meno bude Emanuel, Boh s nami. Toto proroctvo je neklamné a splní sa v Tvojej osobe. Taktiež je Ti známe veľké tajomstvo o kríku, ktorý Mojžiš vidiel horieť bez toho, aby zhorel (Ex 3, 2). To znázorňovalo, že dve prirodzenosti, božská a ľudská, sa majú spojiť tak, že ľudská prirodzenosť nebude strávená božskou a že Matka Mesiáša počne a porodí bez porušenia svojej panenskej čistoty. Spomeň si tiež, Pani, na sľub večného Boha patriarchovi Abrahámovi, že po zajatí jeho potomstva po štyri pokolenia, navráti sa do svojej zeme; tajomný význam toho bol, že v tomto štvrtom pokolení vtelený Boh vyslobodí celé pokolenie Adama skrz Tvoje spolupôsobenie od utláčaní diablových (Gen 15, 16). (Mária z Agredy v pôvodnom rukopise vysvetľuje tie štyri pokolenia takto: „Tajomstvo tohoto štvrtého pokolenia je, že sú štyri prvosplodenia: prvé Adamovo, bez otca a matky; druhé Evino, bez matky; tretie naše z otca a matky; štvrté Pána nášho Ježiša Krista z Matky, bez otca“.) A rebrík, ktorý videl Jakub vo sne (Gen 28, 12), bol jasným znázornením kráľovskej cesty, ktorú má večné Slovo otvoriť , po ktorej budú pozemšť ania vystupovať k nebu a anjeli zostupovať k zemi. K tejto zemi sa Jednorodený Otca znížil, aby obcoval s ľuďmi a udelil im poklady svojho Božstva, daroval im svoje cnosti a svoju nemeniteľnú večnú dokonalosť “.
135. Týmito slovami a mnohými inými, nebeský vyslanec poučil najsvätejšiu Máriu, aby spomienkou na staré prisľúbenia a proroctvá Písma Svätého, spoliehajúc na ne a dôverujúc im, aj nekonečnej moci Najvyššieho, mohla premôcť svoje nerozhodnosť pri nebeskom posolstve. Pretože však naša Pani vynikala nad anjelmi v múdrosti, opatrnosti i vo svätosti, nedala hneď odpoveď a to preto, aby ju mohla dať v súhlase s vôľou Božou, tak aby bola hodná najväčšieho zo všetkých tajomstiev a svätých skutkov moci Božej. Vedela, že na Jej odpovedi závisí záväzok najsvätejšej Trojice, splnenie ich sľubov a proroctiev, najpríjemnejšia a najprijateľnejšia obeť , otvorenie brány do raja, víť azstvo nad peklom, vykúpenie celého ľudského pokolenia, zadosť učinenie božskej spravodlivosti, založenie nového zákona milosti, oslávenie ľudí, obveselenie anjelov a všetko čo je spojené s Vtelením Jednorodeného Otcovho a Jeho prijatím podoby sluhu v Jej panenskom lone (Fil 2, 7).
136. Naozaj veľký div, hodný nášho obdivu, že všetky tieto tajomstvá, aj všetko iné čo obsahujú, Všemohúci zveril pokornej Deve a urobil závislým od Jej fiat (staň sa). Avšak vhodne a bezpečne ho ponechal pre rozhodnutie tejto múdrej, silnej a statočnej Žene (Prísl 31, 11), ktorá naň pozerala
s takou veľkomyselnosť ou a šľachetnosť ou, že nesklamala pevnú dôveru vkladanú do Nej. Pôsobenie, ktoré vzniká v božskej podstate, nie je závislé na spolupôsobení tvorov, pretože tvory na ňom nemajú žiaden podiel a Boh ani nemohol očakávať nejaké spolupôsobenie pre konanie vnútorných skutkov, ale pri skutkoch vonkajších a takých, ktoré sú možné iba za istých okolností,
z ktorých vtelenie bolo dielo najvznešenejšie, nemohol pokračovať bez spolupôsobenia najsvätejšej Márie a Jej slobodného súhlasu. Tento vrchol všetkých svojich vonkajších skutkov si prial dosiahnuť skrz Máriu, aj aby sme my za toto dobrodenie boli zaviazaní vďakou tejto Matke múdrosti a našej Zmieriteľky.
137. Preto táto veľká Pani uvážila a dôkladne preskúmala toto rozsiahle pole dôstojnosti Matky Božej (Prísl 21, 16), aby ho kúpila svojim fiat; zaodiala sa statočnosť ou viac než ľudskou a okúsila i videla, ako prospešný bol tento podnik a obchod s Bohom. Pochopila cesty Jeho skrytej blahosklonnosti a ozdobila sa statočnosť ou a krásou. A keď všetko uvážila a poradila sa
s nebeských poslom Gabrielom o veľkosti týchto vysokých božských tajomstiev a videla, že je vo výbornom stave pre prijatie prineseného posolstva, Jej najčistejšia duša bola uchvátená a povznesená obdivom, úctou a najvyššou vrúcnosť ou božskej lásky. Veľkou silou týchto hnutí i nadprirodzenými účinkami Jej prečisté Srdce sa prirodzene zúžilo a zovrelo tak mocne, že z neho vytryskli tri kvapky Jej najčistejšej Krvi a tieto si našli cestu do prirodzeného miesta pre počatie a božskou mocou a Duchom Svätým bolo z nich utvorené telo Krista, Pána nášho. Látku, z ktorej bolo utvorené najsvätejšie človečenstvo Slova pre naše vykúpenie, poskytlo a darovalo najčistejšie srdce Márie účinkom sily Jej čistej lásky. V tom istom okamihu, s pokorou, ktorá sa nikdy nemôže dostatočne vychváliť , naklonila mierne hlavu, zopäla ruky a vyslovila tieto slová, ktoré sa stali začiatkom nášho spasenia: „Ecce, ancilla Domini, Fiat mihi secundum verbum tuum“ - „Ajhľa, služobnica Pána, staň sa mi podľa slova tvojho“ (Lk 1, 38).
138. Pri vyslovení tohoto „fiat“, tak sladkého pre sluch Boží a šť astného pre nás, prihodili sa
v jednom okamihu štyri veci: Prvá, najsvätejšie Telo Krista, nášho Pána, bolo utvorené z troch kvapiek krvi, ktoré vytryskli zo srdca najsvätejšej Márie. Druhá, najsvätejšia duša Pána bola stvorená tak, ako iné duše. Tretia, duša a telo sa spojili a tak bolo utvorené Jeho dokonalé človečenstvo. Štvrtá, božstvo v Osobe Slova sa spojilo s človečenstvom a obe tvorili jednu zloženú bytosť zlúčení božskej a ľudskej prirodzenosti; tak bol utvorený Kristus, pravý Boh a človek, náš Pán a Vykupiteľ. Toto sa stalo v jarnej dobe, dvadsiateho piateho marca, za ranného úsvitu, v tej istej hodine, kedy náš prvý otec Adam bol stvorený, v roku 5199 od stvorenia sveta, čo sa zrovnáva tiež letopočtom Cirkvi Rímskej v jej martytológiu vedenom riadením Ducha Svätého. Tento počet je pravý a istý, ako mi bolo oznámené, keď som sa na to pýtala na žiadosť svojich predstavených. V zhode s tým bol svet stvorený v marci, čo sa zrovnáva s počiatkom stvorenia. A pretože diela Najvyššieho sú dokonalé a úplné (Dt 32, 4), rastliny a stromy vyšli z rúk Božích majúc už plody a boli by plodili ovocie stále bez prestávky, keby hriech nebol zmenil celú prírodu, o čom budem rozprávať v inom pojednaní, ak to bude vôľa Pána; teraz sa tým nebudem zaoberať , pretože sa to netýka nášho predmetu.
139. V tom istom okamihu, v ktorom Všemohúci slávil snubné zlúčenie božskej a ľudskej podstaty v lone najsvätejšej Márie, bola nebeská Pani povznesená k blaženému nazeraniu, v ktorom sa Jej zjavilo Božstvo jasne v priamom videní. Uvidela veľké tajomstvo, o ktorom budem hovoriť
v nasledujúcej kapitole. Tajomstvo nápisov, ktorými bola ozdobená a ktoré mali tiež anjeli, ako je to popísané v siedmej kapitole (č. 82, tiež v I zv. Č. 207, 363, 364), boli Jej teraz všetky celkom jasné. Božské Dieť a v úkryte lona začalo prirodzeným spôsobom rásť , živené podstatou a krvnou najsvätejšej Matky, práve tak ako iní ľudia; bolo však oveľa volnejšie a vyňaté spod nedokonalostí, ktorým v tom čase a v tom mieste podliehajú iné dietky Adamove. Od niektorých z nich, najmä od náhodilých a ktoré nie sú nutné k podstate plodenia, ktoré sú iba následkom hriechu, nebeská Kráľovná bola zbavená. Tiež nemala výstrednosti a zbytočné starosti, zavinené hriechom, ktoré sú u iných žien obvyklé a vyskytujú sa prirodzene v dobe utvárania, vyživovania a vzraste dieť ať a. Lebo potrebná látka, ktorá patrí pokazenej prirodzenosti potomkov Evy a ktorá Jej chýbala, bola v Nej nahradzovaná a poskytovaná konaním hrdinských úkonov cností, najmä lásky. Vrúcnosť ou Jej duše a láskyplnými citmi, krv a šť avy Jej tela sa zmenili a tak božská Prozreteľnosť obstarávala výživu pre božské dieť a. Takto bolo človečenstvo nášho Vykupiteľa prirodzeným spôsobom živené a zároveň svojimi hrdinskými cnosť ami osviežovala a potešovala Jeho Božstvo. Najsvätejšia Mária poskytla Duchu Svätému pre utvorenie tohoto tela najčistejšiu krv, bez hriechu i akejkoľvek náklonnosti k nemu. A nečistá a nedokonalá látka, ktorú poskytujú iné matky pre vzrast svojich dietok, bola Kráľovnou nebeskou poskytovaná v nanajvýš čistej a jemnej podstate, lebo ju vytvárala a poskytovala mocou svojich láskyplných citov a iných cností. Podobným spôsobom bolo
očisť ované všetko, čo slúžilo za pokrm nebeskej Kráľovnej. A pretože vedela, že Jej pokrm má nasycovať a živiť tiež Syna Božieho, požíval pokrmy s tak hrdinskými úkonmi cností, že anjelskí duchovia sa divili, ako také obyčajné ľudské výkony môžu byť spojené s takou nadprirodzenou výškou zásluh a dokonalostí pred zrakom Božím.
140. nebeská Pani bola tak utvrdená v takých vysokých prednostiach ako Matka Božia, že tie, o ktorých som sa už zmienila a ešte zmienim, nepodávajú ani najmenšiu predstavu o Jej vznešenosti a moje slová nie sú v stave popísať ju. Lebo ani nie je možné pochopiť ju rozumom a ani najučenejší a najmúdrejší muži nemôžu nájsť dostatočné výrazy, aby ju vyslovili. Pokorní, ktorí sú zbehlí
v umení božskej lásky, bývajú o nej uvedomení vliatym svetlom i vnútorným prežívaním a pocitmi, ktorými sa také tajomstvá poznávajú. Najsvätejšia Mária stala sa nielen nebom, chrámom a príbytkom najsvätejšej Trojice, takže bola naň zmenená, povýšená a učinená Bohu podobná zvláštnym a neslýchaným pôsobením Božím v Jej prečistom lone, ale i Jej domček, Jej malá, chudobná modlitebňa bola Bohom posvätená ako nová svätyňa Božia. Nebeskí duchovia, ktorí boli svedkami tejto obdivuhodnej premeny, boli prítomní, aby Ju pozorovali a chválili Všemohúceho nevýslovnou chválou a oslavami; a spolu s touto prešť astnou Matkou Ho velebili v Jeho mene i v mene ľudského pokolenia, ktoré nič nevedelo o týchto Jeho preveľkých dobrodeniach a milosrdenstve.

Naučenia presvätej Kráľovnej Márie
141. Dcéra moja, si plná úžasu, keď pomocou nového svetla vidíš tajomstvo preveľkého poníženia Božieho v jeho spojení s ľudskou prirodzenosť ou v lone chudobnej devy, ako som bola ja. Prajem si však, moja najdrahšia, aby si obrátila pozornosť na seba a uvažovala, ako sa Boh znížil a vošiel do môjho lona nielen kvôli mne samotnej, ale tiež kvôli tebe. Pán je nekonečný vo svojom milosrdenstve a Jeho láska nemá medze a tak venuje pozornosť každej duši, vysoko ju cení a pomáha každej duši, ktorá Ho prijíma a raduje sa z nej, ako by bol iba ju samotnú stvoril a jedine kvôli nej sa bol stal človekom. Preto musíš so všetkou láskou svojej duše pokladať sa za povinnú osobne vzdávať za celý svet plnú mieru ďakovania za Jeho príchod a za to, že prišiel, aby všetkých vykúpil. A ak si so živou vierou presvedčená a vyznávaš, že ten istý Boh, hoci nekonečný vo svojich vlastnostiach a večný vo svojom majestáte, ponížil sa, aby prijal ľudské telo v mojom lone, hľadá tiež teba, volá ť a, teší ť a, lichotí ti a myslí iba na teba, ako by bola Jeho jediným tvorom (Gal 2, 20), pomysli si a dobre uváž, k čomu ť a tá Jeho obdivuhodná blahosklonnosť zaväzuje. Zmeň tento obdiv na úkony živej viery a lásky, lebo za to, že sa znižuje a prichádza k tebe, si povinná ďakovať jedine dobrote nášho Kráľa a Spasiteľa, lebo sama by si Ho nikdy nenašla a nedosiahla. 142. Ak uvážiš iba to, čo ti tento Pán môže dať okrem seba samého, už to samo sa ti bude zdať veľké, i keď na to pozeráš iba ľudským rozumom a pochopením. Je zaiste pravda, že akýkoľvek dar od takého vznešeného, najvyššieho Kráľa, si zaslúži veľkú vážnosť . Keď však budeš pozorovať a božským svetlom poznávať , že týmto darom je Boh sám, a že ť a činí podielničkou na Jeho Božstve a keď poznáš, že bez tvojho Boha a Jeho príchodu všetko tvorstvo by bolo ako nič a v Jeho očiach opovrhnutiahodné, zatúžiš tešiť sa a hľadať odpočinok a pokoj jedine vo vedomí, že máš takého Boha, tak milujúceho, láskyplného, mocného, sladkého a bohatého, ktorý - pretože je tak veľký a nekonečný Boh - znižuje sa k tvojej nízkosti, aby ť a pozdvihol z prachu a obohatil tvoju chudobu, konajúc voči tebe povinnosti pastiera, otca, ženícha a najvernejšieho priateľa.
143. Preto, dcéra moja, venuj pozornosť v skrytosti svojho srdca všetkým dôležitostiam týchto právd. Premýšľaj a uvažuj v sebe o tejto najsladšej láske veľkého Kráľa k tebe. Aký verný je vo svojich daroch a vo svojej nežnosti, vo svojich dobrodeniach, v prácach tebe zverených,
v osvecovaní tvojho vnútra, ako ť a poučuje božskou vedou o nekonečnej veľkosti Jeho Bytosti, o Jeho podivuhodných skutkoch a najskrytejších tajomstvách, o hlavných pravdách a o ničotnosti viditeľných vecí. Táto veda je počiatok, podstata, osnova a základ vedomostí, ktoré som ti dala, aby si dosiahla vážnosť a veľkomyselnosť , s akou máš používať priazeň a dobrodenie svojho Pána a Boha, tvoju prvú blaženosť , tvoj poklad, tvoje svetlo a vodcu. Pozeraj naň ako na nekonečného Boha, milujúceho ale hrozného. Počúvaj, najdrahšia, na moje slová, naučenia a návody, lebo obsahujú pokoj a osvietenie pre tvoju dušu.
Marcela Zapletalová
Ano!Nádherné!
Dada Miluška
Nádherné čítanie.Môžete sa pri čítani dozvedieť to čo nie je napísané - o živote Panny Márie, Doporučujem si prečítať / 3diely/.