Clicks613

Opatrovanie predčasne zosnulých detí na onom svete

"Duše predčasne zosnulých detičiek tejto zeme sú vychovávané a poučované v strednom pásme nášho Slnka, avšak v jeho duchovnej oblasti." VEJ 2, kap. 140,1.

Ježiško utešuje Máriu: „Detičky, ktoré Herodes kvôli Mne zahrdúsil, sú už všetky šťastné v Mojom kráľovstve. Sú denne okolo Mňa a spoznávajú vo Mne už dokonale svojho Pána pre večnosť!“ Detstvo a Mladosť Ježišova, kap. 72,21

V duchovnom Slnku v detskej ríši sú duše veľmi predčasne zosnulých detí vychovávané a pestované mnohými opatrovateľmi v ich duševnej podstate čo najláskyplnejšie a múdrym postupom sa vyššie vyvíjajú. V láske k Pánovi v záhrobnej detskej ríši duchovného slnka dozreté detské duše vyučujú anjeli, ktorí boli už vo svojom pozemskom čase veľkými priateľmi detí. Vedú ich čo najživšie, názorne v reči, v myslení v srdci a v rozume tak, že ich zamestnávajú svojsky vynájdenými dramatickými udalosťami. Názorné a bohaté vyučovanie v záhrobnej detskej ríši o podstate našej Zeme na základe obrazovo bohatých znázornení všetkých behov geologického a dejinného vývoja našej planéty a jej vzniku a Božieho vedenia ľudského pokolenia. Vo veľkej škole „12 prikázaní“ v záhrobnej detskej ríši sa dozreté detské duše dôverne oboznamujú s čisto duchovným významom týchto 12 Božích prikázaní (desatoro + dve novozákonné Ježišove prikázania), ktoré sú večne platné pre hmotnú a duchovnú tvorbu. Potom nasledujú praktické cvičenia v pravej láske k blížnemu. Duchovné Slnko 2, kapitoly 67–127.

Evanjelista Ján hovorí: „Tieto detské duše, skôr ako sem prišli (do duchovnej detskej ríše), nemali na Zemi príležitosť prekonať skúšku slobody pre svojho ducha, ktorá je vlastnou skúškou života. Preto sa musí táto naskrz dôležitá skúška pre život ducha plne uskutočňovať tu (v záhrobnej detskej ríši). Duchovné slnko 2, kap. 73, 11.

Vzkriesenej stotníkovej dcéry a jej svedectvo: VEJ 1, kap. 128+129 ~ Matúš 9:18-26.

Duchovné Slnko II, kapitola 72. (9. septembra 1843)

Učebňa dejín stvorenia človeka pre deti v Duchovnom Slnku. Živé názorné postupy pritom (ako je opísané v 1. Mojžišovej 1:26 a ďalej v Domácnosti Božej I. od kapitoly 7) ako aj v ďalších dejinách ľudstva. Skúška žiakov z tohto. Náuka o duchovnej Zemi a jej vytváraní z ľudského pokolenia. Dobrá a zlá sféra duchov. Náuka o hriechu atď. Prestávky vo vyučovaní, určité prázdniny, návštevy na Zemi. Mária, vrchná predstavená Detskej ríše.

Pozerajte, aj v strede tejto nesmierne veľkej sály sa nachádza nesmierne veľký glóbus, okolo ktorého je umiestnená galéria, a pretože aj táto sála je veľkou rotundou, ktorej okružná stena je opatrená s mnohými značne veľkými kaplnkami, vidíme aj v týchto kaplnkách množstvo malých glóbusov, ktoré tu slúžia ku vopred určenému účelu.

Poďme ale na galériu a prezrime si tam veľký postavený glóbus; uvidíme tu dejiny stvorenia človeka.

Sme na galérii; dajte teda pozor, ako to bude tu prítomný učiteľ vysvetľovať svojim žiakom.

Pozrite, skláňa sa nad onou veľkou guľou a dotýka sa jej a na mieste, kde sa jej dotkol, vychádza ihneď silné svetlo, uchvacuje sa, vytvára určitý tvar a tento tvar sa podobá človeku. Pozrite, učiteľ sa ďalej dotýka gule a z miesta dotyku vystupuje jemný prach, zahaľuje predtým svetlú postavu a tá zo seba nevydáva teraz už žiadny svit a je už objatá pozemskou schránkou rovnakého tvaru.

A teraz sa pozrite, učiteľ sa opäť skláňa, vdýchne na doposiaľ neoživený tvar a ten tvar sa stáva živým, pohybuje sa na mieste sám od seba a pozoruje veci okolo seba. A pozrite sa opäť ďalej. Tento tvar sa pozorovaním unaví, klesne a prechádza do stavu spánku.

Teraz sa učiteľ opäť skláňa a dotýka sa boku spiacej formy a vy vidíte vystupovať z boku tejto formy opäť svetlo; svetlo sa uchvacuje do druhej ľudskej formy a stojí nehybne pred prvou, doposiaľ spiacou formou. Ale učiteľ sa dotkne opäť prvej formy, a z tejto prvej formy sa vyvinie trochu mokrej masy ako zakalená kvapka, rozloží sa na malú hmlu a ako taká zahalí druhú svetelnú formu. Svetlo zmizne a druhý tvar sa podobá prvému, ale ešte nie je oživený, preto sa ho učiteľ opäť dotkne a tvar ožije a pohybuje sa sem a tam.

Ale teraz sa učiteľ opäť dotýka aj prvej postavy. Pozerajte, ona sa dvíha a pretože vidí druhú postavu, ktorá je jej podobná, má z toho veľkú radosť a začína s ňou rozprávať s posunkami. Učiteľ tu predtavuje istým spôsobom Pána a silou Pánom mu prepožičanou činí teraz zdanlivo to isté, čo Pán vykonal vo veľkej skutočnosti. Vyslovuje aj celkom rovnaké slová, ktoré Pán vyslovil a žiaci pozorujú tiež veľkú moc týchto slov.

Teraz sa však pozrite, ako sa učiteľ zjavuje tomuto prvému stvorenému ľudskému páru a učí ho.

Pozrite, učiteľ sa dotýka hrudníka a z dotknutého miesta ihneď vychádza jasný lúč k novostvorenému ľudskému páru a predstavuje sa pred ním ako nejaký tretí svetelný človek, a čo teraz učiteľ podľa vám známych slov Pána rozpráva pred žiakmi, to isté rozpráva aj prvostvorenému ľudskému páru onen tretí, z lúča učiteľovej hrude učinený človek.

Nie je ďalej potrebné dávať vám nazerať do ďalšieho priebehu, lebo všetko teraz postupuje doslova tak, ako to poznáte zo „starého i nového slova“, lenže okamihy plodenia sú pritom zastrené. K tomu je totiž určená ešte iná určitým spôsobom duchovná doba, v ktorej o tom budú naši žiaci poučení pri svojej väčšej zrelosti čo najpovznášajúcejším spôsobom.

Upozorňujem vás však na to, že učitelia rovnakým čo najúčelnejším spôsobom vykresľujú svojim žiakom celé ďalšie vedenie ľudského pokolenia ako sa nakoniec zaľudňuje celý povrch Zeme a necháva tieto národy na zemskom povrchu aj konať. Tieto národy stavajú chaty a mestá, krotia pre svoju potrebu zvieratá, bojujú a prenasledujú sa práve tak, ako tomu bolo v skutočnosti na Zemi. A hľa, toto všetko sa deje až do terajšej doby.

Zvláštne okamihy vo veľkých svetových dejinách, ako je predovšetkým stvorenie človeka, potom potopa za čias Noacha, ďalej zmluva s Abrahámom, Izákom a Jakubom, potom veľké vedenie národa izraelského za čias Mojžiša a jeho nástupcov, potom dejiny pod Dávidom a Šalamúnom, potom narodenie Pána a od tohto narodenia najdôležitejšie momenty šírenia Jeho náuky tvoria hlavné oddiely vyučovania.

Keď je jeden taký hlavný oddiel dokončený, bývajú žiaci vedení k malým, v kaplnke stojacim glóbusom a musia tu svojim učiteľom vlastným tvorivým spôsobom zopakovať to, čo im učitelia ukázali na veľkom glóbuse. Tým sa celkové vyučovanie samo stáva živé a žiaci poznajú udalosti Zeme od bodu k bodu tak úplne živo, ako keby boli sami na skutočnej Zemi pri všetkom spolučinnými svedkami. Až teraz, keď si žiaci osvojili tento dôležitý odbor, sú vedení opäť k veľkému glóbusu a učitelia im potom zároveň ukazujú duchovnú Zem a ako sa ona vytvára z ľudského pokolenia.

Ukazujú im sféry, tiež ako sa tieto sféry ďalej vytvárajú čistejšie a jasnejšie nad vlastnou hmotnou Zemou a ako práve tieto sféry dostávajú potom krajinnú tvárnosť, akonáhle nejaký duch zomrelého človeka vstúpi do nejakej sféry a berie si z nej jemu príjemné vlastníctvo.

Ale zároveň ukazujú učitelia žiakom aj podzemné, stále temnejšie sa stávajúce sféry a to, ako duše zlých zomrelých ľudí klesajú dolu do takých temných sfér; a tam kde ony potom zaujmú nejaké príjemné vlastníctvo, tak potom vniknú zakrátko aj ďalšie, začínajú sa na seba tlačiť a tým prechádzajú do hnevu a začnú sa aj vznecovať. Keď sa vznietia, tak žiaci pozorujú, ako sa také temné duše, prechádzajúce prípadne do najrôznejších najškaredších podôb, ponárajú do stále hlbších a temnejších sfér.

Pri tejto príležitosti sa tiež žiakom vysvetľuje, čo je to hriech a ako sa môže slobodná na Zemi žijúca bytosť prehrešiť. Keď žiaci toto všetko dobre pchopili, sú z tejto sály vedení do inej záhrady, v ktorej sa už nachádza vyššie učilisko. Že sa žiaci v tejto prvej záhrade neučia pravfdaže nepretržite, to sa rozumie samo sebou, pretože duch potrebuje pre svoje posilnenie pravidelne pokojné obdobia, čo ukázal Pán už pri prvých dejinách stvorenia tým, že po známych šiestich dňoch stvorenia určil siedmy deň pre odpočinok.

A v Kristových časoch samotný Pán ukázal, že po vykonanej práci odpočíval ako každý iný človek. Tak musia mať aj tunajší duchovia obdobia odpočinku, v ktorých sa opäť posilňujú pre nové vyučovanie a značné obdobie odpočinku nastupuje tiež najmä pri prestupe z jednej učebnej záhrady do druhej. V ňom je žiakom popriané, aby so svojimi učiteľmi, ak si to prajú, konali dokonca návštevy ku svojim príbuzným na skutočnom zemskom telese, čo sa však obyčajne deje vždy len vtedy, keď ich príbuzní pozemšťania sú v hlbokom spánku, ale tí potom v bdelom stave len veľmi zriedkavo o tom niečo vedia; najmä potom vôbec nie, keď sú naladení viac pozemsky než duchovne.

Mnohí takí žiaci, pretože o Pánovi už veľmi mnoho vedia, prajú si Ho vidieť. Takému prianiu býva však len zriedkavo vyhovené, a to z toho dôvodu, že oni sú ako duchovia ešte slabí, než aby mohli voči večnému všemohúcemu Božiemu Duchovi udržať si svoje trvanie a vydržať takú blízkosť. Ich najväčšie zamilované zotavenie však spočíva v tom, keď smú navštíviť Máriu ako svoju všeobecnú duchovnú vrchnú predstavenú a matku. Mária navštevuje veľmi často všetky tieto veľké učiliská; ale nie vždy viditeľne malým duchom, zato však učiteľom.

Pýtate sa, či všetky zomrelé deti od narodenia až do dvanástich rokov musia prejsť cez tieto školy. Samozrejme, ale nie v jednej a tej istej záhrade, lebo pre každý vek je tu osobitná počiatočná záhrada. Čo sa však týka druhej záhrady, tam prichádzajú už všetky dohromady. Ako a čomu sa tam takmer nespočetne mnohí detskí duchovia učia a do akého stavu prechádzajú, ukáže sa vám v nasledujúcom. (rozprávaní)

Všetko o opatere detí v Duchovnom Slnku je opísané od kapitoly 67 - Vstup do Ríše detí.... až do konca knihy Duchovní slunce II. (len v češtine)
Public domain