Clicks67
jamacor

Vplyv krajiny cédrov

Pablo strávil niekoľko rokov v Libanone, kde pomáhal v apoštolskej práci Opus Dei. Pri pohľade do minulosti spomína na zážitky a na všetko, čo sa tam naučil.

OSOBNÉ SVEDECTVÁ06.06.2021

Pablo kreslí na tváre detí v palestínskom utečeneckom tábore v Dbayeh.

Keď som pred viac ako dvadsiatimi rokmi počul, že povolanie do Diela je dobrodružstvo, nedokázal som si predstaviť, čo táto veta v skutočnosti znamená. Vybavujem si deň, kedy sa ma spýtali, či chcem ísť do Libanonu pomôcť s apoštolskou prácou Opus Dei. Zamyslel som sa a odpovedal, že áno, aj keď som v tej chvíli nedokázal tú krajinu ani nájsť na mape. Napadlo mi len, že je to miesto uprostred púšte, ktoré je bombardované. Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti! Onedlho opustím túto úžasnú krajinu a vrátim sa do Ríma, aby som pokračoval v štúdiu teológie. Prežil som tu niekoľko rokov intenzívnej činnosti. Bolo to niečo ako zrýchlený film.

Ak existuje jedno slovo, ktorým možno Libanon opísať, tak je to kontrast. Nielen pre geografické kontrasty, zahŕňajúce napríklad šíre roviny s horami s výškou až 3 000 metrov alebo púštnu krajinu, hraničiacu s hustými lesmi, ktoré sa v zime pokrývajú bielou čiapočkou. Čo však najviac budí pozornosť, je mierumilovné spolužitie zmesi kultúr, civilizácií, obradov a náboženstiev; vďaka trojjazyčnosti je možné ľahko prechádzať z jedného jazyka do druhého a vysvetľovanie nie je potrebné.

ČO VŠAK NAJVIAC BUDÍ POZORNOSŤ, JE MIERUMILOVNÉ SPOLUŽITIE ZMESI KULTÚR, CIVILIZÁCIÍ, OBRADOV A NÁBOŽENSTIEV.

No nad tým všetkým kraľuje vzorná pohostinnosť, ktorá nedovolí, aby človeku čokoľvek chýbalo. Preto som sa hneď od prvého dňa, bez toho, aby som ovládal miestny jazyk, cítil ako doma.

So sýrskymi, palestínskymi a irackými utečencami

Pracoval som v jednej mimovládnej humanitárnej organizácii, čo mi pomohlo nadviazať mnoho profesijných a osobných vzťahov, ktoré sa zakrátko premenili na ozajstné priateľstvá. Vďaka kontaktu so sýrskymi, palestínskymi a irackými utečencami, ale aj s miestnymi obyvateľmi nachádzajúcimi sa v ťažkých životných situáciách, som mohol zamerať svoju teologickú prácu na toto prostredie, ktoré je z pohľadu viery také problematické.

Je pekné, keď vidíme, ako sa Dielo prispôsobuje podmienkam ktorejkoľvek krajiny. Preto majú aktivity týkajúce sa solidarity významnú úlohu v našej apoštolskej práci v Libanone. Vo veľkej miere sa navštevujú starí ľudia, chudobní, utečenci a siroty; usporadúvajú sa futbalové turnaje, doučovanie vo verejných školách cez víkendy alebo dobrovoľníctvo v komunitných jedálňach. Tieto aktivity umožňujú človeku vyjsť zo seba, mimo svojho prostredia, zabudnúť na staré zranenia z vojny a vyjsť v ústrety tomu, kto prišiel aj o svoj domov.

TIETO AKTIVITY UMOŽŇUJÚ ČLOVEKU VYJSŤ ZO SEBA, MIMO SVOJHO PROSTREDIA, ZABUDNÚŤ NA STARÉ ZRANENIA Z VOJNY.

Aj medzinárodné pracovné tábory, ktoré sme v lete organizovali s mladými ľuďmi, boli veľmi prospešné. Nielen vďaka pomoci núdznym, ale hlavne kvôli osobnému rastu účastníkov. Zanecháva to na nich veľký vplyv.

S deťmi, ktoré prichádzajú na katechizmus.

Debata o kresťanskej formácii s maronitskými, pravoslávnymi a šiítskymi deťmi

Deti, ktoré prichádzajú do centra Diela v Bejrúte, kde dostávajú duchovnú formáciu, prichádzajú z rôznych škôl a štvrtí. Tieto vzdialenosti nie sú veľké, aj keď sa také zdajú kvôli hustej premávke. Je preto chvályhodné, že mnohí sa aj cez tieto prekážky do centra dostavia.

Ťažko spočítať všetky tie futbalové turnaje, experimentovanie a vynachádzanie, výlety cez víkendy, stolové hry, tematické akcie, oslavy narodenín a ďalšie hry, ktoré sa v priebehu školského roka organizujú. V tejto atmosfére plnej otvorenosti a odovzdávania skúseností sa beseduje o výchove ku kresťanstvu s maronitskými, pravoslávnymi a šiitskými deťmi. Nie je to však ľahká úloha – odovzdávať niečo, čo má pozitívne prijať také rôznorodé publikum.

V tejto mestskej štvrti sme zažili úžasné prijatie, a dokonca sme sa spriatelili s niekoľkými sýrskymi utečencami žijúcimi v susedstve. Oni nám pripomínajú, že človek nemusí chodiť ďaleko, aby mohol pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

PRÁVE TERAZ SA ZAČALA VÝSTAVBA NOVÉHO CENTRA OPUS DEI, KTORÉ BUDE PREMIESTNENÉ Z BAABDA DO ZAĽUDNENEJ ŠTVRTI BADAR.

Práve teraz sa začala výstavba nového centra Opus Dei, ktoré bude premiestnené z Baabda do husto zaľudnenej štvrti Badar; bude to budova so študentskou rezidenciou a klubom pre mladých. Vďaka Bohu nám pomáha veľa ľudí, či už materiálne, ekonomicky alebo duchovne. Ja osobne nebudem prítomný na slávnostnom otvorení, ale som presvedčený, že to bude znamenať obrovský posun v apoštolskej práci s mladými ľuďmi tejto krajiny.

Púť k svätyni svätého Charbela.

Klub mladých v najstaršom meste sveta

Ďalšou význačnou charakteristikou Libanonu je, že v každodennej reči ľudí je prítomný Boh. Nech už je pôvod alebo viera tunajšieho človeka akákoľvek, Pán je ďalším, kto zaujíma miesto pri stole a neustále sa odráža v početných arabských prísloviach. Je to aj určitá výhoda pre apoštolskú prácu, pretože môžete nerušene prechádzať od ľudského k nadprirodzenému.

Ľudia svoju príslušnosť k šiítom, sunitom alebo drúzom neskrývajú. Ani kresťania sa nijako nezdráhajú ukázať, že sú Božie deti, okolo krku nosia ruženec a posvätné obrázky majú v obchodoch, na uliciach, dedinách, a dokonca aj na vrcholoch hôr. Spomínam si, ako som musel jedného dňa pri ceste domov zísť motocyklom na kraj cesty kvôli vozidlu, ktoré sa ku mne zozadu s rachotom nebezpečne približovalo. Keď sa objavilo vedľa mňa, zbadal som vytuningovaný športiak s nápisom "Only the Blood of Christ" na celom boku auta.

V KAŽDODENNEJ REČI ĽUDÍ JE PRÍTOMNÝ BOH

Jednou z udalostí, z ktorej som mal najväčšiu radosť, bolo začatie činnosti nového klubu mladých v meste Byblos. Za tri roky sa tunajších aktivít, ktoré organizujeme v niekoľkých ešte nie celkom vybavených objektoch, zúčastnilo viac ako 120 detí. Práca supernumerárov v tomto meste si zasluhuje úctu; z prvej ruky som videl, ako rodičom na výchove svojich detí v klube mladých záleží. A aj keď sa ešte stále nenašla budova a dostatočný počet rúk potrebných k výchove toľkých detí chýba, všetci sú nadšení z rastu apoštolskej práce v tejto časti krajiny, ktorá má takú bohatú históriu a toľko ochotných ľudí.

Roky plynú a zážitky sa hromadia. Svätý Ján Pavol II. povedal, že Libanon je niečo viac než národ – je to posolstvo. Pobyt v krajine cédrov, krajine premien a taviaceho kotla civilizácií určite zanechá na človeku hlbokú stopu. Aj keď nás môžu niekedy prepadnúť obavy z budúcnosti, stojí za to nechať sa prekvapiť Božími plánmi, ktoré sú často zastreté a ťažko predvídateľné. Napokon, či už chceš alebo nie, výsledkom je vždy tvoje víťazstvo.

Libanon

opusdei.org/sk-sk/article/vplyv-krajiny-cedrov/

facebook

twitter

print

email

epub