Do nového roku… Nech si nik nemyslí, že počestnosť, morálka a zodpovednosť, títo veční vodcovia zriadeného spoločenského života, môžu byť čo len načas odstránení. Do nového roku… Nech si nik …Viac
Do nového roku… Nech si nik nemyslí, že počestnosť, morálka a zodpovednosť, títo veční vodcovia zriadeného spoločenského života, môžu byť čo len načas odstránení.
Do nového roku… Nech si nik nemyslí, že počestnosť, morálka a zodpovednosť, títo veční vodcovia zriadeného spoločenského života, môžu byť čo len načas odstránení.
Boží odkaz ľudstvu pri stvorení prvého človeka, že v pote bude dorábať svoj chlieb, sa napĺňa vo všetkých pokoleniach.
Ako sme rôznorodí podľa vonkajška, takí sme i podľa povahy a podľa schopnosti. Preto je pravda, že život je stála borba, v ktorej víťazia schopnejší, snaživejší a usilovnejší.
Ľudia síce môžu nahradiť veľkou usilovnosťou a učením talenty, ktoré nedostali pri narodení, a naopak, je veľa príkladov v živote, že cenní, veľmi schopní vysokovzdelaní skĺzli, lebo nemali dar usilovnosti, vytrvalosti, alebo sa pozabudli, keď sa dali na cestu chytráctva a nečestnosti.
Poctivý človek často príde do zúfalstva, keď vidí, ako bohatnú, ako sa darí mnohým, pretože nepoznajú hranice mravnosti. No, čo sa ľahko získa, ľahko sa utratí a len to sa udrží, čo si človek nadobudne vlastnými schopnosťami a poctivou prácou.
V dejinách ľudstva boli vždy také chvíle, že sa mohol narobiť humbug a v mútnych vodách loviť. Takto sa dnes chytráci uplatňujú. Ale takéto úspechy nikdy nepriniesli požehnanie, ale skôr výčitky svedomia.
Nech si nik nemyslí, že počestnosť, morálka a zodpovednosť, títo veční vodcovia zriadeného spoločenského života, môžu byť čo len načas odstránení, a že hurhaj, chamtivosť a vyhýbanie sa zodpovednosti môžu priniesť trvalé orgie. Komédie, zábavy a fašiangy trvajú len krátky čas, lebo Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Niet lepšej rady do nového roku pre každého, ako tá, aby sme všetko na čom pracujeme, robili s vnútorným uspokojením duše, svojho vlastného svedomia. Spasiteľ nám hovorí, že blahoslavení, ktorí sú spokojní s tým málom, čo si pre život svojho tela svedomitou prácou nadobudli. To sú tí pokojamilovní, ktorí sú ovládaní svojim svedomím, sú tichí, vo svojej skromnosti uspokojení a žičliví každému spravodlivému. Títo, ako to sľubuje Spasiteľ: budú vidieť Boha.
Toto sú večné pravdy pre človeka jednotlivca, potom pre rodinu, spoločnosť i národ.
Ako po fašiangoch prichádzajú tvrdé dni pôstu, tak i po namyslenej sláve, neskrotného vodcovstva a nespratnosti prídu dni skutočnosti, dni to sklamania a u ľudí slabej duše i dni zúfania, nadávania na všetko, čo majú okolo seba. Naše porekadlo hovorí, že Boh sa nenechá vysmievať, a preto dožičí zážitok výsmechu a opovrhovania každému namyslencovi po skončení jeho slávy. Dnes máme medzi sebou veľa namyslencov, v neohraničenej túžbe po zbohatnutí neskrotených ľudí! Vidíme ich po mestách, po dedinách. Žiaľ, že aj pri najkrajších myšlienkach, ktoré sa hlásajú, stretávame sa často s nehodnými nositeľmi týchto myšlienok.
Za národ sa obetuje!
Kristus sa obetoval za spásu ľudstva a dal príklad každému, kto sa oháňa láskou, že chce svojim účinkovaním vychovávať, obraňovať nejakú spoločnosť alebo národ, musí byť tichý a pokorného srdca, aby sa videlo, že ten národ nevidí v sebe, vo svojich záujmoch, aby na každom kroku neblčalo z neho, že keď sa nastrčí za vedúceho, hľadí len na seba, aby mohol z toho verejného dobra najviac zachrániť pre seba, a voľačo si na pamiatku na toto dejstvovanie aj potiahnuť. Každý, kto je postavený do vedúcej funkcie, musí vidieť v očiach svojich podriadených zrkadlo, do ktorého sa pozerá ako do svojho svedomia a z ktorého môže vyčítať, že čo robí pre verejné dobro, nerobí to pre seba.
Sme národ malý, ktorý sa za vyše tisíc rokov udržal v povedomí svojej skromnosti, poctivosti a svojim mravným životom.
Tieto vlastnosti nášho ľudu dodávali vždy smelosti obrániť si spoločnými silami to, čo nám patrí. My sme vynikali zbožnosťou svojej duše vyvíjali sme sa kultúrne, hospodársky a v spoločnom porozumení na podklade kresťanskej lásky. Dnes vo vrchole svojich národných snažení, keď sa už spravujeme sami, nesmieme sa odkloniť od týchto krásnych vlastností slovenskej duše. Len jeden krok, nás delí od vlastnej záhuby!
Je to krok od láskavej, kresťanskej žičlivosti ku závistlivej nenávisti.
Kto urobil tento krok medzi deťmi jednej rodiny, rozbil otcovskú dedovizeň a odovzdali ju trhaniu advokátov, kto nedožičil vo svojej hrabivosti iným žobrákom sa stal sám, kto v hriešnej hrabivosti nabral na seba toľko, nevládze, padol na ceste svojho života pod ťarchou zlatého bremena.
Nezabúdajme, že i najsilnejší dub, ktorý vzdoruje víchriciam, dažďom a mrazom i úpalu slnka, hravo je zničený červmi, ktoré sa dostali do jeho útrob.
I najpevnejšia národná jednota môže sa hravo rozbiť nežičlivosťou, udavačstvom a hriešnou hrabivosťou- týmito skazonosnými červami ľudskej spoločnosti. Rýchlo nadobudnutý majetok je ohňom v srdci človeka, ktorý oheň obyčajne sa dusí alkoholom, kartami a nemravným životom. Kto sa nenaučí vzdorovať chamtivosti, nebude sa vedieť ovládať ani v telesných náruživostiach, lebo čo ľahko nadobudne, ľahko sa aj premárni. A keď si takto ľahko zarobené peniaze nevynúti svoju pomstu v tom, kto ho nahrabal, vypomstí sa v jeho krvi, ktorá ho v deťoch prežije.
Boh bude žehnať nášmu národu, keď si dnes pri budovaní svojho vlastného domova udrží dobré vlastnosti svojej kresťanskej duše, keď sa bude spravovať žičlivosťou, svojpomocou a obojstranným uznaním i úctivosťou Slováka ku Slovákovi.
Pútnik Svätovojtešský, kalendár pre katolíckych Slovákov 1942
Pripravil A. Čulen
Foto: Zdroj internet
alianciazanedelu.sk/archiv/4974
Do nového roku… Nech si nik nemyslí, že počestnosť, morálka a zodpovednosť, títo veční vodcovia zriadeného spoločenského života, môžu byť čo len načas odstránení.
Boží odkaz ľudstvu pri stvorení prvého človeka, že v pote bude dorábať svoj chlieb, sa napĺňa vo všetkých pokoleniach.
Ako sme rôznorodí podľa vonkajška, takí sme i podľa povahy a podľa schopnosti. Preto je pravda, že život je stála borba, v ktorej víťazia schopnejší, snaživejší a usilovnejší.
Ľudia síce môžu nahradiť veľkou usilovnosťou a učením talenty, ktoré nedostali pri narodení, a naopak, je veľa príkladov v živote, že cenní, veľmi schopní vysokovzdelaní skĺzli, lebo nemali dar usilovnosti, vytrvalosti, alebo sa pozabudli, keď sa dali na cestu chytráctva a nečestnosti.
Poctivý človek často príde do zúfalstva, keď vidí, ako bohatnú, ako sa darí mnohým, pretože nepoznajú hranice mravnosti. No, čo sa ľahko získa, ľahko sa utratí a len to sa udrží, čo si človek nadobudne vlastnými schopnosťami a poctivou prácou.
V dejinách ľudstva boli vždy také chvíle, že sa mohol narobiť humbug a v mútnych vodách loviť. Takto sa dnes chytráci uplatňujú. Ale takéto úspechy nikdy nepriniesli požehnanie, ale skôr výčitky svedomia.
Nech si nik nemyslí, že počestnosť, morálka a zodpovednosť, títo veční vodcovia zriadeného spoločenského života, môžu byť čo len načas odstránení, a že hurhaj, chamtivosť a vyhýbanie sa zodpovednosti môžu priniesť trvalé orgie. Komédie, zábavy a fašiangy trvajú len krátky čas, lebo Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Niet lepšej rady do nového roku pre každého, ako tá, aby sme všetko na čom pracujeme, robili s vnútorným uspokojením duše, svojho vlastného svedomia. Spasiteľ nám hovorí, že blahoslavení, ktorí sú spokojní s tým málom, čo si pre život svojho tela svedomitou prácou nadobudli. To sú tí pokojamilovní, ktorí sú ovládaní svojim svedomím, sú tichí, vo svojej skromnosti uspokojení a žičliví každému spravodlivému. Títo, ako to sľubuje Spasiteľ: budú vidieť Boha.
Toto sú večné pravdy pre človeka jednotlivca, potom pre rodinu, spoločnosť i národ.
Ako po fašiangoch prichádzajú tvrdé dni pôstu, tak i po namyslenej sláve, neskrotného vodcovstva a nespratnosti prídu dni skutočnosti, dni to sklamania a u ľudí slabej duše i dni zúfania, nadávania na všetko, čo majú okolo seba. Naše porekadlo hovorí, že Boh sa nenechá vysmievať, a preto dožičí zážitok výsmechu a opovrhovania každému namyslencovi po skončení jeho slávy. Dnes máme medzi sebou veľa namyslencov, v neohraničenej túžbe po zbohatnutí neskrotených ľudí! Vidíme ich po mestách, po dedinách. Žiaľ, že aj pri najkrajších myšlienkach, ktoré sa hlásajú, stretávame sa často s nehodnými nositeľmi týchto myšlienok.
Za národ sa obetuje!
Kristus sa obetoval za spásu ľudstva a dal príklad každému, kto sa oháňa láskou, že chce svojim účinkovaním vychovávať, obraňovať nejakú spoločnosť alebo národ, musí byť tichý a pokorného srdca, aby sa videlo, že ten národ nevidí v sebe, vo svojich záujmoch, aby na každom kroku neblčalo z neho, že keď sa nastrčí za vedúceho, hľadí len na seba, aby mohol z toho verejného dobra najviac zachrániť pre seba, a voľačo si na pamiatku na toto dejstvovanie aj potiahnuť. Každý, kto je postavený do vedúcej funkcie, musí vidieť v očiach svojich podriadených zrkadlo, do ktorého sa pozerá ako do svojho svedomia a z ktorého môže vyčítať, že čo robí pre verejné dobro, nerobí to pre seba.
Sme národ malý, ktorý sa za vyše tisíc rokov udržal v povedomí svojej skromnosti, poctivosti a svojim mravným životom.
Tieto vlastnosti nášho ľudu dodávali vždy smelosti obrániť si spoločnými silami to, čo nám patrí. My sme vynikali zbožnosťou svojej duše vyvíjali sme sa kultúrne, hospodársky a v spoločnom porozumení na podklade kresťanskej lásky. Dnes vo vrchole svojich národných snažení, keď sa už spravujeme sami, nesmieme sa odkloniť od týchto krásnych vlastností slovenskej duše. Len jeden krok, nás delí od vlastnej záhuby!
Je to krok od láskavej, kresťanskej žičlivosti ku závistlivej nenávisti.
Kto urobil tento krok medzi deťmi jednej rodiny, rozbil otcovskú dedovizeň a odovzdali ju trhaniu advokátov, kto nedožičil vo svojej hrabivosti iným žobrákom sa stal sám, kto v hriešnej hrabivosti nabral na seba toľko, nevládze, padol na ceste svojho života pod ťarchou zlatého bremena.
Nezabúdajme, že i najsilnejší dub, ktorý vzdoruje víchriciam, dažďom a mrazom i úpalu slnka, hravo je zničený červmi, ktoré sa dostali do jeho útrob.
I najpevnejšia národná jednota môže sa hravo rozbiť nežičlivosťou, udavačstvom a hriešnou hrabivosťou- týmito skazonosnými červami ľudskej spoločnosti. Rýchlo nadobudnutý majetok je ohňom v srdci človeka, ktorý oheň obyčajne sa dusí alkoholom, kartami a nemravným životom. Kto sa nenaučí vzdorovať chamtivosti, nebude sa vedieť ovládať ani v telesných náruživostiach, lebo čo ľahko nadobudne, ľahko sa aj premárni. A keď si takto ľahko zarobené peniaze nevynúti svoju pomstu v tom, kto ho nahrabal, vypomstí sa v jeho krvi, ktorá ho v deťoch prežije.
Boh bude žehnať nášmu národu, keď si dnes pri budovaní svojho vlastného domova udrží dobré vlastnosti svojej kresťanskej duše, keď sa bude spravovať žičlivosťou, svojpomocou a obojstranným uznaním i úctivosťou Slováka ku Slovákovi.
Pútnik Svätovojtešský, kalendár pre katolíckych Slovákov 1942
Pripravil A. Čulen
Foto: Zdroj internet
alianciazanedelu.sk/archiv/4974
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár