Ano, v kresťanstve sa dnes deje viacero nevysvetlitelných zázrakov ale aj znamení. Ich podrobný zoznam uvádzam tu :

1) ZÁZRAKY A ZNAMENIA V KRESŤANSTVE :: zazrakyaznameniavkrestanstve

Caesar Yesterday
neboli na spovedi, oni spoved neuznávajú a ani neveria v prítomnost Krista v konsekrovanej hostii.

Tu je viac o tom ako to bolo:

Helsinki, 27.1.2016 (kath.net) „Iba veriaci Katolíckej cirkvi v stave posväcujúcej milosti smú prijímať Oltárnu sviatosť“. Zdôraznil to Marko Tervaportti, hovorca katolíckej diecézy Helsinki. Ak sa luteránom ponúkne prijímanie, tak to spočíva „v ignorancii hlavného celebranta“, no prijatie Eucharistie sa môže „zdvorilo odmietnuť“. Informovala o tom služba „LifeSiteNews“.
Luteránsky biskup Samuel Salmi predtým verejne špekuloval o „novom postoji“ Vatikánu v otázke prijímania Eucharistie evanjelikmi po tom, čo jemu aj iným luteránskym kresťanom práve v Bazilike sv. Petra podávali sväté prijímanie.
Evanjelický biskup pre fínsku agentúru Kotimaa 24 informoval, že pri katolíckej omši v Bazilike sv. Petra spieval luteránsky chór, teda každý si bol vedomý, že v chráme sú luteráni. Hoci luteráni prejavovali nepripravenosť na prijatie katolíckeho prijímania gestom pravej ruky na ľavom pleci, katolícki kňazi trvali na tom, že im prijímanie podajú! Aj „ja sám som to akceptoval“, vyhlásil luteránski biskup.
Základom toho je „nepochybne ekumenický postoj nového Vatikánu“, interpretoval Salmi toto dianie. „Pápež na omši prítomný nebol“, dodal Salmi, no ale podávanie prijímania bolo predsa v súlade s pápežskou stratégiou „misie lásky a jednoty“, ako vyhlásil luteránsky biskup Salmi. „Cesta pápeža vo Vatikáne má rozhodne aj nepriateľov a tak je pre pápeža eventuálne ťažké, koľko toho môže povedať, no môže povoliť praktické gestá,“ je presvedčený luteránsky biskup.
Reakcia hovorcu katolíckej diecézy Helsinki bola jasná. Udeľovanie prijímania luteránom bola „omylom“. Oproti špekuláciám Salmiho nemožno z omylu odvodzovať „nový ekumenický postoj Vatikánu“. „V minulých rokoch a desaťročiach sa nezmenila náuka ani prax Katolíckej cirkvi vzhľadom na tých, ktorí môžu pristupovať ku svätému prijímaniu“. Ak sa to zmení, nenastane to ‚na voľnom poli“, ale „zmenou cirkevného zákona a doplnením náuky o sviatostiach Katolíckej cirkvi.“ „Obchádzať to na vlastnú päsť, dokonca zvyšuje ťažkosti v zápase o pravé spoločenstvo medzi kresťanmi.“
Tervaportti ďalej vysvetlil, že sú síce „isté celkom určité výnimky“ z pravidla, že prijímajúci musí byť katolík, no aj vtedy „musí prijať katolícku náuku“, napríklad aj v bode, že je prekážkou prijímania, ak žije niekto v inom vzťahu ako v pravom sviatostnom manželstve.
Tervaportti okrem toho povedal, že neexistujú „ekumenické omše“. Iba občas sa konajú katolícke omše príp. evanjelické bohoslužby „v ekumenickom duchu“, pri ktorých predstavitelia iného vyznania majú napríklad kázeň. No aj tu sa „rešpektuje bolestná skutočnosť, že neexistuje prijímanie medzi cirkvami“.
„Eucharistia je pre nás katolíkov prameňom a vyvrcholením nášho kresťanského života, naše krédo. Pripravujeme sa na ňu starostlivo, vyspovedáme sa z hriechov a postíme sa krátko pred jej prijatím. Prispôsobujeme svoj život tak, aby sme Eucharistiu mohli dôstojne prijímať vo vedomí, že: ‚Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi‘ (1 Kor 11,27).“
alianciazanedelu.sk

Irbis
mna to tiež zaujima, preto by bolo dobre citovať pp.Leva XIII. kde presne hovori, že anglikanski knazi prestali mať platnu vysviacku alebo žeby ich noví knazi nemali platnu vysviacku - jednoducho, že nemaju platne svätenie.

www.kbs.sk/…/dodatkove-normy…

www.kbs.sk/…/apostolska-kons…

Irbis
A papež by neměl jen tak povolit přijímat jinověrcům v KC, protože oni se přece nemůžou úplně vyzpovídat, když zůstávají jinověrci, nemyslíš?

Zaiste vieme, že aj br.Roger bol oficialne v inej cirkvi, takže by sa dalo povedať, že bol inoverec, avšak to nemôžme tak presne povedať, pretože aj ked bol oficialne v inej cirkvi, ktorá má ine vierovyznanie, predsa však jeho viera v dogmaticke učenie katol.cirkvi mohla byť rovnaka.
napr. že veril v katolicke učenie Cirkvi, ale nedokazal sa oficialne zrieknuť svojej cirkvi - vystupiť z nej alebo tam bol zamerne, aby ich pritiahol bližšie k učeniu KC.

A teraz si predstavme manželku z inej cirkvi a jej manžela katolika.
Ona, keby nemala tvrdohlavých rodičov a vôbec celu rodinu (luteranov), tak by bezproblemu prestupila do KC. Avšak ona je rada, že vôbec sa mohla vydať za katolika, čo už je "pohromou" pre jej rodinu.
Aj teraz, ked ešte lepšie spoznala KC, takže tuži pristupiť k sv.prijmaniu, nemôže to urobiť, lebo oficialne nevystupila z luteran.cirkvi?

Ked jedinou zabranou je len to verejne zrieknutie sa luteranskej cirkvi, tak kvôli tomu by nemohla pristupovať k sviatostiam?
Aj keby jej to schvalil papež?

@Peter(skala)

Kardinál Sarah asi myslel přistoupení ke sv. přijímání v katolické Církvi - zde je potřebná katolická víra. Jinak je to zajímavá otázka, jak mohou vlastně přijímat tzv. pravoslavní jen tak u sebe opravdovou Nejsvětější svátost.
Anglikáni jinak nemají platné svátosti:
V anglikánské církvi však nebyla zachována apoštolská posloupnost – definitivně o tom rozhodl papež Lev XIII. v listě Apostolicae curae et caritatis ze 13. září 1896. (Proto jsou také anglikánští duchovní, kteří přestoupí ke katolické církvi, mají-li působit jako kněží, znovu svěceni na kněze sub condicione, tedy „pod podmínkou“.) Tudíž v anglikánské církvi není platné kněžské svěcení, tedy ani platná eucharistie, svátost smíření ani pomazání nemocných, jakkoli mohou anglikánské obřady jevit vnější podobnost s katolickými. www.katolik.cz/otazky/ot.asp
A papež by neměl jen tak povolit přijímat jinověrcům v KC, protože oni se přece nemůžou úplně vyzpovídat, když zůstávají jinověrci, nemyslíš?

www.lifenews.sk/content/evanjelici-majú…
Tu je tiež zaujimavé vyjadrenie, ked povedal, že k sv.prijmanniu musí isť len ten, kto vyzná katolicku vieru.

lenže čo potom Pravoslavni a Anglikani, ktori tiež maju platne premenenie, spovedaju sa a pritom nevyznávaju Katolicku vieru?!
Ked oni môžu prijmať Eucharistiu a dokonca aj katolici u nich (ak nemaju možnosť v katolickom kostole), tak potom je otazne, prečo by papež nemohol urobiť výnimku u tých inovercov, ktorí by sice oficialne boli v inej cirkvi, ale v skutočnosti ochotní sa zrieknuť a vyznať ťažké hriechy i prijmať Eucharistiu?
Napr. v pripade tej ženy (luteranky), čo ma muža katolika.
Samozrejme, že u protestatských klerikov to je naozaj otazne a na svedomie ponechavať by mohlo byť dosť nezodpovedne, pretože u nich je väčšie nebezpečenstvo, žeby mohli zneužiť taku situaciu na ine umysly.
Avšak si viem predstaviť, žeby laici (z iných cirkvi), žijuci v miešaných manželstvach (s katolickym partnerom) mali uprimnejšiu vieru sa vyznávať z ťažkých hriechov a zaroven aj pristupovať k Eucharistii.

Co se týče podání eucharistie, myslím si, že je pevně stanoveno v nauce církve, v církevních zákonech a ani papež je nemůže porušovat. Ani apoštolové nemohli dělat co chtějí, ale učit zachovávat to, co jim Ježíš přikázal. U přijímání může stejně dobře platit, že si jí a pijí odsouzení. Předpoklad přijímání je nemít překážky, žít v řádném manželství a věřit v přítomnost Krista v eucharistii, samozřejmě být pokřtěn. Způsoby zůstávají, ale mění se podstata. Tedy proměňování a bohopoctu konsekrovaným hostiím, přítomnosti Krista v nich.

Janko333 Ked mozu ist protestanstskí lutheráni na sv. prijmanie v Chráme Sv. Petra vo Vatikáne, tak moze ist na sv. príjmanie hoci kto, prepytujem aj taký vyznávac pedofilného Mohameda:

Ökumene: Von den Worten zu den Taten – Interkommunion für Lutheraner im Petersdom

Franziskus: „Wir alle, Katholiken, Orthodoxe und Protestanten bilden ein königliches Priestertum und ein heiliges Volk“
www.katholisches.info/…/oekumene-von-de…

»Uprostřed luteránské katedrály v Rize je křtitelnice z 12. století, z doby, kdy bylo Lotyšsko evangelizováno svatým Maynardem. Tato křtitelnice je výmluvným znamením původu víry, který uznávají všichni křesťané Lotyšska: katolíci, luteráni i pravoslavní. Tímto původem je náš společný křest. Druhý vatikánský koncil praví: „Křest vytváří svátostné pouto jednoty mezi všemi, kdo se křtem znovu narodili“ (Unitatis redintegratio, 22). První list Petrův je určen první generaci křesťanů, které uvědomuje o obdrženém daru křtu a požadavcích, které z něho plynou. Také my jsme v tomto Týdnu modliteb zváni znovu toto všechno objevit, činit tak společně a překonávat svoje rozdělení.« To jsou Bergogliova slova na generální audienci 20. ledna.

Návštěvu Bergoglia 16. listopadu v luteránském kostele v Římě si můžete připomenout zde. Jens-Martin Kruse, který byl 16. listopadu přítomen Bergogliově návštěvě, poskytl interview agentuře Zenit, ve kterém prohlásil: Společné přijímání katolíků a protestantů je realistický cíl:

Papež pozval všechny, aby sami převzali odpovědnost před Bohem, a rozhodli podle svého svědomí, zda je možná společná účast katolíků a protestantů na eucharistii. Neexistují žádné teologické důvody, proč by to nebylo možné.

Tentýž den 19. ledna přijal Bergoglio delegaci finské luteránské církve vedenou paní Irja Askola, luteránskou biskupkou z Helsinek, kterou doprovázeli zástupci pravoslavné a katolické menšiny, biskupové Ambrosius a Teemu Sippo.

Na závěr audience se konala v bazilice Sv. Petra katolická bohoslužba, při které i finští luteráni přistupovali k přijímání. Píše o tom finský list Kotimaa a popisuje, jak byl překvapen luteránský biskup z Oulu Samuel Salmi, že katoličtí celebranti věděli velmi přesně, komu podávají přijímání.

Biskupka Askola je známá svým ultraliberálním smýšlením ve věci homosexuálních svazků a společného přijímání s katolíky.

V sousedních baltických státech v Estonsku a Lotyšsku, kde je ona historická křtitelnice, jsou však samotní luteráni zcela odlišného smýšlení a ostře odsuzují finské luterány za jejich liberalistické postoje a praxi.

SVIATOSTI-sväteniny...

DRIEMAŤ PRED BOHOSTÁNKOM - Kristus nám rozumie

Je možné ísť na sv. prijímanie s ľahkými hriechmi? A ja hovorím: „Nie! Ani s ťažkými – smrteľnými hriechmi ale ani s ľahkými. Na sv. prijímanie môžeme ísť iba úplne očistení, pripravení na stretnutie s Pánom.“ Poviete: „Ako to? Veď Cirkev učí, že keď mám ľahké hriechy, nemusím ísť na sv. spoveď, stačí ich oľutovať a ísť...“ A ja: „Presne tak – oľutovať – všetky hriechy musia byť oľutované ešte pred sv. prijímaním. Oľutované, aby ich Boh mohol svojou milosťou skrze svoje milosrdenstvo zničiť až do posledného. Ak sú to ťažké-smrteľné hriechy, je to možné iba skrze sv. spoveď, ak sú to iba ľahké hriechy, stačí tvoja úprimná ľútosť ešte pred sv. prijímaním.

Ale na sv. prijímanie máš pristúpiť už s úplne očisteným srdcom. Ako sa máme pripraviť na sväté prijímanie? vyspovedáme sa,z úcty k Ježišovi aspoň 1 hodinu pred sv. prijímaním nič nejeme a piť môžeme iba čistú vodu, sme pozorní na sv. omši.Kde prebýva Pán Ježiš pod spôsobom chleba v Eucharistii. V bohostánku.

Pán Ježiš p o nás túží viac ako mylíme, preto nech ťa nič neodradí príjmať ho aj každý deň. Ak nie som pripravený a mám pochybnosti či prijimať ale nie ? Opýtam sa spovedníka.

Okrem toho: Odpoveď nám dáva sám Ježiš Kristus cez sv. Faustínu, keď mala pochybnost isť na sv. príjimanie. V knihe denníček - Božie milosrdensvo
na strane 106 sv. Faustína hovorí:

Raz som veľmi túžila pristúpiť k sv. prijímaniu, ale mala som isté pochybnosti a nepristúpila som. Strašne som preto trpela. Mala som
pocit, že mi srdce pukne od bolesti. Pohrúžila som sa do práce plná hor
kosti v srdci. Odrazu stál pri mne Ježiš. Povedal: „Dcéra moja, nevyne
chávaj sv. prijímanie. Iba vtedy, keď vieš dobre, že si ťažko zhrešila. Okrem
toho nech ťa nič neodradí, žiadne pochybnosti, od toho, aby si sa spojila so
mnou v mojom tajomstve lásky. Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske
ako steblo slamy vhodené ho veľkého ohňa. Pamätaj, že mi spôsobuješ
veľký smútok, keď ma opúšťaš vo sv. prijímaní." Viac tu: boziemilosrdenstvo.weebly.com

Čím pripravíme dušu na sväté prijímanie? Dušu pripravíme na sväté prijímanie tým, že sme v milosti posväcujúcej a že sa zbožne modlíme.Čím pripravíme telo na sväté prijímanie? na tele čistí slušne oblečení. Príprava duše. – Sväté prijímanie pôsobí tým viac milostí, čím častejšie kto prijíma, čím je lepšie pripravený a čím je pri ňom zbožnejší.
Viac tu: jezismaria1.webnode.sk/priprava-na-svate-prijimanie/

O NEHODNOM SVÄTOM PRIJÍMANÍ -Sv. Ján Mária Vianney - Lebo mnoho osôb pristupuje k Stolu Pánovmu po zlej spovedi, lebo zatajili hriechy, alebo nemali ani najmenšej ľútosti a rozhodnutie pre nápravu. Iní zasa pristupujú k svätému prijímaniu v hneve a s naviazaním na hriechy a týmto spôsobom znevažujú Telo a Krv Krista. Skúmajte sami seba, či náhodou ste nespáchali kedysi svätokrádež!
Viac tu: www.boziemilosrdenstvo.sk/vianney/o_nehodnom_svat…

Viac tu: www.misie.sk/index.php

Eucharistické zázraky -www.minoriti.sk/…/883-posko-eucha…

ccvc.sk/otazky_pre_prvo…

Pozri video - www.youtube.com/watch

Eucharistic miracle - www.visionsofjesuschrist.com/weeping2083.html
www.youtube.com/watch

V Toskánsku, v meste umenia – vo Florencii, sú v chráme sv. Ambróza uložené relikvie dvoch zázrakov. Jeden sa uskutočnil v roku 1230, druhý 1595.
Chrám sv. Ambróza bol postavený pred rokom 1000. Rovno pápež Klement IV. V bule z roku 1266 ho vyhlasuje za „starobylý“.
Prvý zázrak vo Florencii
Dňa 30. decembra 1230 kňaz Uguccione, kaplán kláštora benediktínok, slúžil svätú omšu. Vo chvíli čistenia nádob po prijímaní zostalo nevediac prečo pár kvapiek premeneného vína v kalichu.
Historik Villani píše: „Nasledujúceho dňa sa našla v tomto kalichu živá krv… a videli to rehoľníčky, duchovní i občania Florencie; krv z kalicha vliali do krištáľovej ampulky a dodnes sa ukazuje ľudu s hlbokou úctou“. Tradícia sa nemôže dovolávať súdobých svedectiev. Okrem Villaniho hovoria o zázraku i iní významní historici. Spoľahlivé zostávajú určité body: meno kňaza (Uguccione), miesto zázraku (chrám sv. Ambróza), dátum (30. 12. 1230). Namietajú sa rôzne domnienky – kňaz mohol byť ľahkomyseľný, zábudlivý, zle videl kvôli svojej starobe. Avšak akonáhle sa florentský biskup Ardingo o udalosti dozvedel, dal vzácnu relikviu priniesť na biskupstvo, kde bola niekoľko dní pozorovaná, potom kláštoru vrátená a strážená v chráme sv. Ambróza.
Miestny farár zriadil na ochranu relikvie svätostánok, jeho ochranou poveril Florentskú republiku. Tá uložila túto čestnú funkciu Kolégiu sudcov a notárov.
Až do roku 1660 sa každoročne slávil sviatok Zázraku 30. 12. pod vlajkou Kolégia. V roku 1340 bola relikvia nesená v sprievode a zachránila mesto od hrozného moru. V roku 1729 sa modlil florentský ľud pred sv. relikviou pri zemetrasení. K úcte Zázraku prispel i v roku 1399 pápež Bonifác IX. Povolením odpustkov.
Od 15. storočia začala umelecká výzdoba „chrámu Zázraku“. Najkrajší svätostánok z mramoru je v „kaplnke Zázraku“, asi z roku 1486. Väčšie renovácie boli prevádzané v storočí 17., 18. a 19. „Kaplnka Zázraku“ bola naplno reštaurovaná roku 1936. V chráme sv. Ambróza je pochovaných niekoľko významných osôb. V napoleonskej dobe boli síce každoročné oslavy potlačené, ale pamiatka Zázraku neskôr znovu ožila a v roku 1980 bolo oslávné jeho 750. výročie. Zázračná krv je uchovávaná v umeleckej monštrancii. Vnútorný objem má cca 1 cm kubický. modlitba.sk