Milan Chautur propaguje falošný ekumenizmus
Milan Chautur, „poradňa“ s názvom: ‚Vladyka Milan odpovedá‘, 14. apríl 2016:
„[Otázka:] Som gréckokatolík, mám hriech ak pôjdem do Pravoslávnej cerkvi [mysl. kostola]? Lebo sa mi páči ta východnosť alebo ich piesne? Ďakujem. Ostavate v modlitbách.
[Odpoveď:] Vzájomná exkomunikácia medzi Pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou bola zrušená. [heréza!] (…) Takže Katolícka cirkev v prípade nemožnosti účasti na vlastných bohoslužbách odporúča prítomnosť na pravoslávnych bohoslužbách a sviatostiach. To však nesmie znamenať odcudzenie sa vlastnému spoločenstvu Katolíckej cirkvi, ktorá má byť pre veriaceho najbližšou duchovnou „rodinou.“ … na prvom mieste vždy musí zostať viera a príslušnosť k vlastnej cirkvi, ktorá sa modlí a sprevádza veriaceho v otázkach viery."
Krátky komentár: tu vidno znova hranie sa na tradičného katolíka, aj keď si sám sebe odporuje niekoľkokrát v samotnej odpovedi. Tak napr. s jeho úvodnou vetou - že pravoslávni sú nieto exkomunikovaní - si odporuje, lebo na prvom mieste je viera katolíckeho kostola, tak ako aj Chautur naznačuje, to znamená, že nemôže byť exkomunikácia tých, ktorí sa odtrhli od Katolíckej Cirkvi, zrušená a zároveň nemôže hovoriť tomu druhému, že na prvom mieste musí zostávať katolícka viera, ktorá mu zakazuje pridávať sa k ich obradom. Katolícka Cirkev oficiálne zakazuje pridávať sa k obradom heretikov/rozkoľníkov, pod hrozbou páchania ťažkého hriechu a exkomuikácie. Čiže heretik Chautur tým pádom odsudzuje samého seba. Milan Chautur skrátka nie je katolík, ale nasleduje revolúciu po II. vatikánskom koncile. A teda platí, že exkomunikácie nie sú zrušené a katolík nesmie chodiť na obrady k rozkoľníkom, pretože je to verejný prejav príslušnosti k rozkoľníckej sekte, navrch toho, že je to škandalózne.
Pápež Pius XI., Mortalium Animos (#10): „Takže, ctení bratia, je jasné prečo tento Apoštolský Úrad nikdy nepovolil jeho členom zúčastňovať sa stretnutí nekatolíkov…“
„[Heretik Milan Chautur pokračuje:] Východnosť a piesne nie sú tým, čo by spomínal Ježiš ako dôležitý prvok spásy, ale viera ktorá je podstatná pre život s Bohom: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 16). Preto netreba hovoriť o hriešnosti pri návšteve bohoslužieb, ale o dôležitosti napredovania vo viere a láske, ktoré sa má uskutočňovať predovšetkým vo vlastnom prostredí a vlastnej „duchovnej rodine“. (…)
[poznámka: napredovať vo viere a láske možno len v Katolíckej Cirkvi. Chautur vraví, že "netreba hovoriť o hriešnosti pri návšteve ich "bohoslužieb" ", i toto je jasná heréza od Milana Chautura.]
"[Pokračuje:] Preto v období ekumenizmu, kedy sa kresťania [heréza!] stretávajú vzájomne na spoločných bohoslužbách nie je potrebné pýtať sa, či môžem ísť na iné bohoslužby, ale skôr je potrebné uvedomiť si kam patrím a čo to pre mňa znamená. (…) [pozn.: úplny protimluv.] Lebo aj ekumenizmus nie je o tom, čo sa mi páči,…"
Práveže Milan Chautur pri falošnom ekumenizme si vyberá to, čo sa mu páči, a odhadzuje katolícku vieru nabok, ktorá sa mu nepáči. Je to do oči bijúci notorický heretik.
„[pokračuje:] …ale o tom, že vo vedomí si svojej príslušnosti k viere chcem vytvárať jednotu sŕdc s tými, ktorí sa hlásia k inému náboženstvu. [jasná heréza] Lebo páčiť sa nám môžu mnohé veci aj v iných súvislostiach, ale to nesmie zmeniť náš postoj k vlastným skutočnostiam a k vlastnému spoločenstvu Cirkvi a viere. Prajem Vám veľa krásneho v nachádzaní na duchovnom poli, ale aj veľa užitočného pre život a spásu duše.“
Vidieť toľko evidentných protirečení si a rozporov v jednej odpovedi je niečo strašné. Takéto niečo dokáže vydať zo seba naozaj len sebe protirečiaci si posadnutý klamár. Znova povedal svoju typickú herézu, že exkomunikácie boli zrušené a znova zopakoval, že rozkoľníci sú kresťania. Odpoveď na otázku toho dopisovateľa sa sprvu ťažko hladala, no čo hovorí Milan Chautur je, že „netreba hovoriť o hriešnosti pri návšteve bohoslužieb“, pričom bohoslužbami označuje tie rozkoľnícke (nuž, to je heretické rozprávanie, pretože oni nemajú bohoslužby: oni neslúžia Bohu), a takisto vraví: „nie je potrebné pýtať sa či môžem ísť na iné bohoslužby“.
Toľko k odpovedi na otázku dopisovateľa, ktorého láka viac pekné spievanie a vonkajší prejav, než učenie Katolíckej Cirkvi; lebo skutočný gréckokatolík by ani nepomyslel nato ísť k rozkoľníkom. Odpoveď nato, že či by mohol ísť k rozkoľníkom na obrad, by mala byť samozrejme a rázne: nie!
Chautur hovorí, že „ekumenizmus nie je o tom, čo sa mi páči, ale o tom, že vo vedomí si svojej príslušnosti k viere chcem vytvárať jednotu sŕdc s tými, ktorí sa hlásia k inému náboženstvu.“ Však práveže ekumenisti si vyberajú, čo sa im páči a vyhadzujú katolícke učenie preč. A kresťan, vedomý si katolíckej viery, odmietne ekumenizmus a nesnaží sa vytvárať jednotu sŕdc a chodiť do spoločenstva s tými, čo sú iného náboženstva. Katolíci sú v jednom spoločenstve, Katolíckej Cirkvi, jednom pravom náboženstve a sú jedného myslenia:
Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „ … jednota kresťanov smie byť promovaná iba promovaním návratu k jednej pravej Cirkvi Krista, smerom k tým, ktorí sú oddelení od nej…“ (i.)
Pápež Pius XI., Mortalium Animos č. 9, 6. január 1928: „Ale ako je možná láska na úkor viery? Všetci predsa vieme, že to bol práve Ján, apoštol lásky, ktorého evanjelium je akoby zjavením tajomstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a ktorý svojím učeníkom neustále vštepoval nové prikázanie „milujte sa navzájom“, ktorý prísne zakazoval stretávať sa s tými, ktorí neuznávali celé a neporušené učenie Kristovo. „Keď niekto prichádza k vám a neprináša túto náuku, neprijmite ho do domu, ba ani ho len nepozdravte.“ Nakoľko teda láska spočíva na základe neporušenej a úprimnej viery, musia byť učeníci Kristovi navzájom spojení zväzkom jednoty a viery.“ (ii.)
Chautur propaguje vytváranie "jednoty sŕdc" s nekresťanmi, so sektármi, je to heretik. A to, že Milan Chautur hovorí veci, ako napr. že „ale skôr je potrebné uvedomiť si kam patrím a čo to pre mňa znamená“, alebo „na prvom mieste vždy musí zostať viera a príslušnosť k vlastnej cirkvi, ktorá sa modlí a sprevádza veriaceho v otázkach viery.“ alebo „páčiť sa nám môžu mnohé veci aj v iných súvislostiach, ale to nesmie zmeniť náš postoj k vlastným skutočnostiam a k vlastnému spoločenstvu Cirkvi a viere.“, to je len jeho spôsob ako sa snaží zakryť svoje evidentné kacírstvo pred ostatnými, ktorí nepoznajú katolícke učenie – snaži sa tváriť, že mu ide o katolícku vieru a náuku, aby zakryl, že mu je úplne ukradnutá a že ide proti nej. Tak ako bolo povedané v Auctorem Fidei, toto je taktika heretikov.
Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „ … nemôže to byť ospravedlnené spôsobom, že to človek vidí urobené pod klamnou zámienkou, kde sú zdanlivo šokujúce tvrdenia na jednom mieste, ďalej rozvinuté ortodoxnejšími veršami na miestach iných, a dokonca na ešte ďalších miestach sú napravené; akoby umožňujúc môžnosť, buď potvrdzovania, alebo popierania výroku,… – také boli vždy podvodné a trúfalé metódy používané inovátormi, aby ustanovili omyl. Umožňuje to aj možnosť presadzovania omylu, aj ospravedlnenie sa z neho.“